Preskočiť na obsah
  |  

Rada Európy žiada odblokovať Lačinský koridor spájajúci Náhorný Karabach s Arménskom

Islandská ministerka zahraničných vecí Thórdís Kolbrún Reykfjörd Gylfadóttir, ktorá je v súčasnosti aj predsedníčkou Výboru ministrov Rady Európy (RE), vyzvala vo štvrtok na znovuotvorenie Lačinského koridoru, jediného pozemného spojenia medzi Náhorným Karabachom a Arménskom.

V oficiálnom vyhlásení uviedla, že je znepokojená čoraz neistejšou humanitárnou situáciou ľudí žijúcich v Náhornom Karabachu v dôsledku blokády Lačinského koridoru, ktorá trvá už vyše mesiaca.

"Vyzývam príslušné orgány, aby urýchlene obnovili slobodu pohybu v koridore, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Vyzývam zároveň všetky zainteresované strany, aby vyriešili sporné otázky prostredníctvom dialógu a boli pripravené prispieť k spoločnému úsiliu v tomto smere," uviedla Gylfadóttir.

Island je od novembra 2022 do mája 2023 predsedníckou krajinou Výboru ministrov Rady Európy.
Azerbajdžanskí aktivisti v prvej polovici decembra 2022 začali s blokádou Lačinského koridoru na protest proti nelegálnej ťažbe. O tento koridor arménska strana zvádza dlhoročné boje a Azerbajdžanom.

(tasr)

  |  

Prigožin: Vagnerovci sa od ukrajinskej armády, ktorá pracuje jasne a harmonicky, majú čo učiť

Šéf ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo štvrtok vyhlásil, že jeho vojaci sa od ukrajinskej armády "majú čo učiť, keďže pracuje jasne a harmonicky".

Uviedol to v súvislosti s pokračujúcimi ťažkými bojmi o mesto Bachmut v Doneckej oblasti, kde ukrajinskí vojaci už mesiace odolávajú takmer neustávajúcim ruským útokom. Prigožin však dodal, že "mesto Arťomovsk bude i tak (napokon) dobyté", pričom použil ruský názov Bachmutu, informuje agentúra AFP.

Ruské ozbrojené zložky sa spolu s vagnerovcami už viac než päť mesiacov snažia Bachmut dobyť, čo by Moskve pomohlo v snahách o ovládnutie celej Doneckej oblasti. Vagnerovej skupine sa minulý týždeň podarilo obsadiť neďaleké menšie mesto Soledar, čo Ukrajine značne sťažilo dodávanie zásob pre obrancov Bachmutu.

Dobytie Soledaru v piatok potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany, ktoré v tejto súvislosti vyjadrilo vagnerovcom verejné uznanie, čo nie je bežným javom. Ministerstvo však trvá na tom, že pri dobytí Soledaru zohrali úlohu aj vojaci regulárnej ruskej armády.

Prigožin vo štvrtok zároveň vyhlásil, že jeho ozbrojencom sa podarilo dostať pod kontrolu ďalšie územia v okolí Bachmutu vrátane obce Kliščijivka. AFP však upozorňuje, že toto vyjadrenie sa jej nepodarilo nezávisle overiť.

(tasr)

  |  

Českí komunisti odporúčajú voliť Babiša: Ak je on zlo, Pavel je priam peklo

Prezidentského kandidáta Andreja Babiša podporila pred druhým kolom volieb mimoparlamentná Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM). Svojich voličov vyzvala, aby dali hlas českému expremiérovi, lebo je podľa nich protivládnym kandidátom. Babišov súper Petr Pavel je pre nich neprijateľný.

"Ak je Andrej Babiš zlo, tak jeho protikandidát Petr Pavel je vyložene peklo pre Českú republiku a jej občanov!" napísala KSČM vo svojom odporúčaní. Za zlo označila Babiša neúspešná prezidentská kandidátka Danuše Nerudová.

KSČM tiež dodala, že podpora bývalého premiéra je pre nich voľbou menšieho zla. "Pre KSČM to nie je voľba srdcom, ale voľba toho, kto z ponúkanej dvojice predstavuje menšiu hrozbu pre peňaženky občanov a vojnové besnenie!" dodala strana.

Komunisti Pavla kritizujú napríklad za to, že prijal podporu vládnej koalície, ktorá KSČM dlhodobo odsudzuje, či za jeho podporu ďalších dodávok zbraní pre Ukrajinu. Názory Pavla označili za asociálne a kritizovali aj jeho charakter. "Svižne zvládol prezliecť kabát takým spôsobom, že by sa nemusel hanbiť za prezývku Generál Zrada," uviedla KSČM.

Generál vo výslužbe Petr Pavel bol pred rokom 1989 členom Komunistickej strany Československa (KSČ) a tiež zamestnancom Vojenského spravodajstva, avšak odmieta tvrdenia, že bol vojenským špiónom. V decembri 1989 vystúpil z KSČ a neskôr sa stal náčelníkom Generálneho štábu Armády ČR a potom aj predsedom vojenského výboru NATO.

Členom KSČ bol aj druhý kandidát Andrej Babiš. Ten podľa niektorých dokumentov údajne podpísal viazací akt a bol agentom Štátnej bezpečnosti. Babiš to však popiera a už viac než desať rokov sa pre to na Slovensku súdi.

Druhé kolo českých prezidentských volieb, v ktorom sa proti sebe postavia Petr Pavel a Andrej Babiš, sa uskutoční 27. a 28. januára.

(tasr)

  |  

USA pre Ukrajinu chystajú novú vojenskú pomoc v hodnote zhruba 2,5 miliardy dolárov

USA chystajú finalizáciu veľkého balíka vojenskej pomoci Ukrajine vo forme zbraní v celkovej hodnote približne 2,5 miliardy dolárov. Súčasťou pomoci majú byť prvý raz aj obrnené bojové vozidlá Stryker. Pre CNN to uviedli dva zdroje oboznámené s novým balíkom pomoci. Jeden zo zdrojov uviedol, že nová pomoc patrí k najväčším od začiatku vojny, ktorá vypukla vlani vo februári.

Očakáva sa, že USA Ukrajine rovnako ako v predošlých balíkoch pošlú ďalšiu muníciu pre jej delostrelectvo a raketové systémy HIMARS. Nepredpokladá sa však, že Biely dom ohlási aj dodanie tankov a rakiet s dlhým doletom, o ktoré Kyjev opakovane žiada.

Ukrajinskí predstavitelia vo Washingtone silno lobujú za rakety s dlhším doletom ATACMS, ktoré majú dostrel zhruba 300 kilometrov. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa zdráha tieto rakety poslať pre obavy z eskalácie konfliktu. Vláda USA tiež odkladá vyslanie tankov M1 Abrams pre komplikácie s logistikou a údržbou.

(sita)

  |  

Kazachstanský prezident rozpustil parlament a vypísal nové voľby

Kazašský prezident Kasym Žomart-Tokajev vo štvrtok rozpustil dolnú komoru tamojšieho parlamentu a vypísal na marec predčasné voľby. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

"Hlava štátu dekrétom z 19. januára rozpustila dolnú komoru kazašského parlamentu (Mažilis)," uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie.

Tokajev zároveň vypísal predčasné voľby na 19. marca. K tomuto kroku pristúpil po novembrových prezidentských voľbách, v ktorých sa Tokajev úspešne uchádzal o znovuzvolenie. Kazašský prezident už predtým avizoval, že dolnú komoru parlamentu, ktorá bola zvolená roku 2021, rozpustí.

Reuters v tejto súvislosti pripomína, že v kazašskom parlamente už desaťročia nie sú skutočné opozičné strany. Hoci sa pravidlá na registráciu politických strán od nástupu Tokajeva v marci 2019 uvoľnili, zákonodarný zbor zostal i tak do veľkej miery provládne orientovaný.

V nadchádzajúcich voľbách bude 30 percent poslancov volených priamo v jednomandátových volebných obvodoch, zatiaľ čo 70 percent nominujú politické strany.

Sám Tokajev vlani oficiálne vystúpil z vládnucej strany Amanat, ktorá dominuje v parlamente s tým, že chce pôsobiť ako nadstranícky prezident.

(tasr)

  |  

Fico vyzval troch najvyšších ústavných činiteľov na účasť v referende

Traja najvyšší ústavní činitelia by sa mali zúčastniť referenda a ukázať ľuďom úctu voči tomuto inštitútu i voči nim. Apeloval na nich predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Tvrdí, že referendum je jediná cesta k predčasným voľbám, pretože v parlamente nie je vôľa na zmenu Ústavy SR a odsúhlasenie termínu. Podotkol, že v prípade úspešnosti referenda by mohli byť predčasné parlamentné voľby už v júni, pretože by na ich odsúhlasenie stačilo len 76 a nie 90 poslancov Národnej rady (NR) SR.

"Traja najvyšší ústavní činitelia majú povinnosť ukázať verejnosti rešpekt a úctu k referendu," vyhlásil Fico s tým, že ide o najvyššiu formu priamej demokracie. Apeloval na hlavu štátu, predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) aj dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby "prestali hrať smiešne hry" a aby na referendum išli.

Šéf Smeru-SD tiež tvrdí, že prezidentka oklamala občanov. Podľa jeho slov ešte nedávno vyhlásila, že ak do 31. januára nebude zmenená ústava a nebudú zvolané predčasné voľby do konca júna, preberie zodpovednosť a zostaví úradnícku vládu. Stredajšie (18. 1.) vyjadrenie hlavy štátu o rešpektovaní septembrového termínu volieb podľa Fica znamená, že bude "rešpektovať túto nefunkčnú a rozpadnutú vládu".

Podotkol tiež, že bývalá koalícia sa ani v stredu na ničom nedohodla a stále nevie, aký má byť obsah zmeny ústavy potrebnej na predčasné parlamentné voľby. "Nemajú ani predstavu, kedy by sa mali konať.

Len pustili do éteru nejaký dátum," poznamenal. Tvrdí, že bývalá koalícia si dá pri zmene ústavy buď podmienky neprijateľné pre opozíciu, alebo vytvorí taký stav, že nebude možné dosiahnuť väčšinu hlasov. Smer-SD bude podľa jeho slov trvať na júnovom termíne volieb a na tom, aby bolo možné dosiahnuť ich aj referendom, nielen takzvaným samorozpustením parlamentu.

Fico kritizoval aj vyjadrenia lídra SaS Richarda Sulíka, že voľby v septembri by boli dobré aj preto, aby orgány činné v trestnom konaní stihli uzavrieť niektoré kauzy. Skonštatoval, že koalícia si s nimi nevedela poradiť po odbornej a profesijnej stránke, preto sa snaží o ich kriminalizáciu.

(tasr)