Preskočiť na obsah
  |  

Donovaly uzavreli pre všetku dopravu, skrížilo sa tam viacero kamiónov

Horský priechod Donovaly uzavreli pre všetku dopravu. Na webe o tom informuje Slovenská správa ciest (SSC). Zelená vlna RTVS priblížila, že na mieste sa skrížilo viacero kamiónov.

Sneh vo štvrtok komplikuje dopravu na viacerých úsekoch ciest na Slovensku. Vodiči aktuálne hlásia husté sneženie na diaľnici D1 medzi Mengusovcami a Važcom, obmedzená je preto rýchlosť na 80 kilometrov za hodinu. Za Jarabou v stúpaní na Čertovicu blokuje jeden pruh spadnutý strom. V stúpaní na Čertovicu z Podbrezovej sa podľa Zelenej vlny RTVS šmýkajú kamióny.

(tasr)

  |  

Po dvadsiatich rokoch sa zvýši prevádzkový normatív na školy

Po dvadsiatich rokoch sa zvýši prevádzkový normatív na školy, uviedol na tlačovej besede poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký. O 50 miliónov eur vzrastie už v roku 2023. Prevádzkový normatív momentálne činí 216 miliónov eur ročne. Pri zvýšení o 50 miliónov teda ide o 23-percentný nárast.

K zvýšeniu normatívu podľa Horeckého dochádza po 20 rokoch, označil to za "prepotrebné". "Dnes je to však potrebné dvojnásobne. Je to motivované nielen tým, že za tie roky významne narástli náklady škôl a aj úlohy a funkcie, ktoré školy musia plniť, ale nám skokovo narástli ceny za energie," vyhlásil Horecký.

Ako dodal, uvedomuje si, že ani zvýšený normatív nepokryje zvýšené ceny energií. Potvrdil preto ohlásený postup pri pomoci školám v prenesenom výkone s kompenzáciou vysokých cien energií. V najbližších dňoch by sa mal spustiť zber na kompenzáciu nedoplatkov energií za rok 2022. Následne školám zvýšia finančné prostriedky, aby mohli nedoplatky uhradiť. Začiatkom februára by mal nasledovať zber údajov o zvýšení sadzieb za elektrinu a plyn, počnúc faktúrami za mesiac január 2023. Na jeho základe bude rezort školstva požadovať od ministerstva financií rozdiel medzi cenami za elektrinu a plyn v januári 2023 oproti cenám v roku 2022. Finančné prostriedky má potom rezort obratom doručovať školám.

Školy a školské zariadenia pod originálnymi kompetenciami samospráv, napríklad materské školy, ktoré nie sú súčasťou základných škôl, základné umelecké školy či centrá voľného času budú riešené cez schému štátnej pomoci ministerstva hospodárstva. Horecký avizoval, že podrobnosti budú známe v najbližších dňoch.

(sita, tasr)

  |  

Tatiana Mastráková, praktická hypnotizérka

Hypnóza vám môže v živote pomôcť. Aj pri chudnutí

  Čo je to hypnóza? Aký je rozdiel medzi hypnózou a meditáciou? Aké sú najznámejšie mýty o hypnóze? Viete, že hypnóza vám môže pomôcť aj pri chudnutí? Do nášho podcastového štúdia na terajsok.sk prijala pozvanie sprievodkyňa osobnými posunmi, praktická hypnotizérka a zakladateľka komunity Psychofitness Tatiana Mastráková.  

https://vimeo.com/790552570
  |  

Na začatie mimoriadnej parlamentnej schôdze nebolo zatiaľ dosť prítomných poslancov

Začiatok mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR o riešení vysokých cien energií a ďalších opatreniach na odstránenie zlyhávania verejných politík sa posúva. Ani po dvoch pokusoch sa neprezentoval dostatok poslancov, neboli tak uznášaniaschopní. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) následne zvolal poslanecké grémium, aby sa dohodli na ďalšom postupe.

Mimoriadne rokovanie iniciovali opoziční poslanci. Navrhli, aby parlament prijal uznesenie o opatreniach k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska. NR SR by mala podľa návrhu okamžite schváliť realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči extrémnemu nárastu cien energií.

Opozícia žiada aj prijatie zákonnej úpravy umožňujúcej výraznejšie využívanie peňažných prostriedkov Envirofondu na podporu podnikov s energeticky náročnou výrobou. Súčasťou programu schôdze má byť tiež návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina), ktorý už prešiel prvým čítaním. Jeho cieľom je zvýšiť balík financií z Envirofondu na kompenzáciu nákladov na nepriame emisie CO2 pre firmy zo súčasných 7,5 percenta na 24,5 percenta príjmov z predaja emisných povoleniek.

(tasr)

  |  

Šéfka ECB Lagardová: Ekonomike eurozóny sa tento rok bude dariť lepšie, ako sa čakalo

Ekonomike eurozóny sa tento rok bude dariť oveľa lepšie, ako sa pôvodne očakávalo. To zvyšuje nádej, že sa región môže vyhnúť bolestivej recesii. Uviedla to vo štvrtok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová počas Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose. Informuje o tom správa AFP.

Z ekonomiky prišli v uplynulých týždňoch oveľa pozitívnejšie správy, poznamenala Lagardová v Davose.

To viedlo k posune rétoriky od recesie v menovom bloku k "malej kontrakcii", pričom niektoré veľké ekonomiky ako Nemecko sa možno kontrakcii úplne vyhnú, povedala.

ECB podľa svojej najnovšej prognózy očakáva v roku 2023 nárast hospodárstva eurozóny o 0,5 percenta. To síce nie je skvelý výsledok, ale je oveľa lepší, ako sa ECB obávala, skonštatovala Lagardová.

Opatrný optimizmus prichádza v čase, keď ceny energií začali klesať z rekordných výšok, na ktoré vyleteli minulý rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára. Európe pomohla aj mierna zima, vďaka ktorej sa nemíňa toľko plynu na kúrenie, čo zase zmiernilo obavy z jeho nedostatku.

Nižšie náklady na energie prispeli k poklesu inflácie na 9,2 percenta v decembri 2022 po tom, ako v októbri vyvrcholila na úrovni 10,6 percenta. Jadrová inflácia, očistená od nestálych cien potravín a energií, však v decembri dosiahla čerstvé maximum 5,2 percenta, čo oslabilo niektoré nádeje, že sa rast spotrebiteľských cien definitívne spomaľuje.

Lagardová tiež upozornila, že inflácia je stále "príliš vysoká", takže banka bude pokračovať v sprísňovaní svojej menovej politiky. ECB vlani agresívne zvýšila úrokové sadzby, aby skrotila infláciu, pričom od júla ich zdvihla už o 2,5 percentuálneho bodu. Lagardová zopakovala, že budú nasledovať ďalšie zvýšenia úrokových sadzieb, aby sa inflácia vrátila späť k dvojpercentnému cieľu ECB.

"Zostaneme pri tomto kurze dovtedy, kým neprejdeme na reštriktívne územie, aby sme mohli včas vrátiť infláciu na dve percentá," povedala.

(tasr)

  |  

Zbili nás, posťažovala sa Gréta. S policajtmi pritom pózovala a smiala sa

Klimatická aktivistka Greta Thunbergová sa posťažovala, že ich skupinu protestujúcich zbila polícia. Video z jej zadržania však dokazuje, že okolnosti sa neodohrali tak dramaticky, ako ich opísala.

Známu švédsku ekoaktivistku Gretu Thunbergovú zadržala pred niekoľkými dňami polícia vo vysídlenom meste Lützerath počas protestu, ktorý sa tam konal niekoľko dní. Jeho cieľom bolo zabrániť rozšíreniu uhoľnej bane Garzweiler.

Muži zákona sa jej chopili, keď spolu s niekoľkými ďalšími protestujúcimi porušila zákaz vstupu na územie v blízkosti bane. Thunbergovú doslova odniesli traja policajti a držali ju za ruku ďalej od okraja bane, kde predtým sedela spolu so skupinou. Potom ju odviedli dozadu k policajným vozidlám.

Mladá dievčina na Twitteri napísala, že ich „policajti zbili, potom zadržali a neskôr večer prepustili“.

https://twitter.com/GretaThunberg/status/1615618850711552000

Zábery z miesta činu však nasvedčujú, že sa situácia vyvíjala oveľa umiernenejšie. Fotografie, ktoré prevzali všetky svetové médiá a policajti na nich nesú ekoaktivistku alebo ju držia za rameno, sa javia skôr ako divadlo.

Sociálnymi sieťami sa šíri video zo zadržania Thunbergovej. Dokazuje, že keď muži zákona aktivistku odvliekli od bane, nesprávali sa násilne. Dievčina dokonca pózovala pre fotografov a smiala sa na vtipoch, ktoré zaznievali z okolia.

https://twitter.com/GillianMcKeith/status/1615629388233555971

(est)