Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Proti navrhovanej dôchodkovej reforme protestovalo vo Francúzsku 1,1 milióna ľudí

Viac ako 1,1 milióna ľudí protestovalo vo Francúzsku proti vládnemu návrhu na zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku. Oznámilo to vo štvrtok francúzske ministerstvo vnútra. Odborári počet protestujúcich odhadli na dva milióny, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

V dôsledku štrajku sa skomplikovala verejná doprava a problémy boli aj v iných sektoroch. V Paríži radikálni demonštranti hádzali fľaše a dymovnice do policajtov, ktorí na rozohnanie davu použili slzotvorný plyn, uviedol reportér agentúry AFP. Parížska polícia zatkla 38 ľudí v kuklách a helmách. Z iných častí Francúzska neboli hlásené žiadne výtržnosti.

Zmeny v dôchodkovom systéme minulý týždeň predstavila vláda prezidenta Macrona, pričom vek odchodu do dôchodku by sa pre väčšinu ľudí zvýšil zo 62 na 64 rokov. Zvýšil by sa aj počet odpracovaných rokov pre získanie plného dôchodku.

Súčasný dôchodkový vek vo Francúzsku je jedným z najnižších v EÚ. Odbory sa však snažia zaistiť ochranu starších zamestnancov fyzicky náročných povolaní. Ďalší celonárodný štrajk proti navrhovanej reforme bude 31. januára, oznámili odborári.

Francúzska vláda sa reformou snaží zabrániť veľkému deficitu v dôchodkovom systéme v najbližších rokoch. Macronov pokus o dôchodkovú reformu v roku 2019 vyvolal najdlhší štrajk v parížskej doprave za posledné tri desaťročia.

V roku 2010 protestovalo proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku na 62 rokov viac ako milión ľudí. Zákon navrhnutý pravicovou vládou vtedajšieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa podarilo schváliť.

(tasr, min)

Minúta  |  

UNESCO chce zabrániť pašovaniu ulúpeného ukrajinského umenia, školí aj Slovákov

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) školí príslušníkov polície a súdnictva zo štátov na západných hraniciach Ukrajiny. Snaží sa tak zabrániť pašovaniu ukoristených kultúrnych predmetov počas vojny na Ukrajine. TASR informuje vo štvrtok podľa agentúry AP.

UNESCO s poľským ministerstvom kultúry zorganizovalo vo Varšave trojdňové kurzy pre príslušníkov z Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Ukrajiny.

Cieľom je, aby dokázali identifikovať akýkoľvek umelecký poklad ukradnutý na Ukrajine a zabrániť jeho prenosu cez hranice. Riaditeľka UNESCO pre kultúru a mimoriadne situácie Krista Pikkatová uviedla, že na Ukrajine bolo počas ruskej invázie poškodených alebo zničených vyše 230 kultúrnych lokalít.

UNESCO pracuje na zdokumentovaní stratených kultúrnych predmetov vrátane pokladov z múzeí a archeologických nálezísk. Ďalšou prioritou je informovať verejnosť o tom, že ulúpené poklady môžu skončiť na umeleckých trhoch v Európe a kupujúci musia byť preto opatrnejší.

Poľsko postihlo masové rabovanie kultúrneho dedičstva počas druhej svetovej vojny, keď ho prepadli a okupovali nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz. Mnoho ukoristených obrazov, kníh a kultúrnych artefaktov sa aj po ôsmich desaťročiach od krádeže objavuje na dražbách a na internete.

Riaditeľka poľského Národného inštitútu pre kultúrne dedičstvo Katarzyna Zalasiňská odhadla, že Poľsko prišlo počas druhej svetovej vojny najmenej o 500-tisíc umeleckých diel.

(tasr, min)

Minúta  |  

Súd v Belgicku zamietol žiadosť zadržanej Kailisovej o podmienečné prepustenie

Súd v Belgicku vo štvrtok zamietol žiadosť bývalej podpredsedníčky Európskeho parlamentu (EP) Evy Kailisovej, podozrivej zo zapojenia do korupčnej kauzy v EP, o podmienečné prepustenie z vyšetrovacej väzby. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Zadržaná grécka europoslankyňa je obvinená z korupcie v kauze známej ako Katargate, konkrétne z prijímania veľkých súm peňazí, aby v prospech Kataru ovplyvňovala politické rozhodnutia v europarlamente. Belgická polícia ju zatkla v Bruseli 9. decembra spolu s jej partnerom Francescom Giorgim, ktorý v EP pôsobil ako poslanecký asistent.

Kailisovej právni zástupcovia súdu navrhli možnosť domáceho väzenia s monitorovaním pomocou elektronického náramku. Súd v Bruseli však rozhodol o jej ponechaní vo väzbe, keďže prokuratúra upozornila, že by sa europoslankyňa mohla pokúsiť o útek, zničenie dôkazov alebo o tajnú dohodu s ďalšími podozrivými v kauze.

Kailisovej právnici sa proti rozhodnutiu súdu môžu do 24 hodín odvolať. Jeden z jej právnych zástupcov André Risopulos pre agentúru AFP povedal, že záležitosť najprv prediskutuje s klientkou.

Kailisová je podľa svojich právnych zástupcov odlúčená od svojho 23-mesačného dieťaťa, pričom doteraz ho mohla vidieť len dvakrát. Poukázali aj na to, že bola niekoľko dní na samotke, v cele jej bola zima, dostala len jednu prikrývku, nesmela sa umyť a nemohla spať, keďže sa v cele stále svietilo.

Europoslankyňa trvá na tom, že je nevinná. V rámci kauzy Katargate zadržali aj bývalého talianskeho europoslanca Piera Antonia Panzeriho a zamestnanca mimovládnej organizácie No Peace Without Justice Niccola Figu-Talamancu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čaputová si prevezme Schwarzkopfovu európsku cenu

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová si budúci utorok v Berlíne prevezme Schwarzkopfovu európsku cenu. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín a najmä Rómov a za ekologicky udržateľnú budúcnosť, uviedla v oznámení Schwarzkopfova nadácia Mladá Európa.

"Celej Európe dáva nádej, že budúcnosť tolerancie, udržateľnosti a spoločenstva je možná," uviedla nadácia v odôvodnení. "Jej boj proti korupcii ukazuje, že existuje alternatíva ku skorumpovanej a autoritárskej elite. Stala sa vzorom v celom regióne a opozičné hnutia po celom regióne získali novú silu."

Cenu Čaputovej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na pandémiu covidu však odovzdávanie odložili až na tento rok. Na podujatí sa 24. januára zúčastní aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, ktorý predtým slovenskú prezidentku prijme vo svojom sídle, vyplýva z informácií jeho kancelárie.

Schwarzkopfovu európsku cenu udeľujú od roku 2003 predstaviteľom politiky a občianskej spoločnosti. O ocenených za výnimočné príspevky k európskemu porozumeniu a ideálom rozhoduje porota mladých ľudí z celej Európy.

(tasr)

Minúta  |  

Obvinenie zo zabitia je "hrozný justičný omyl", vyhlásil Baldwinov obhajca

Obvinenie amerického herca Aleca Baldwina z neúmyselného zabitia kameramanky Halyny Hutchinsovej pri nakrúcaní westernového filmu Rust je "strašný justičný omyl", uviedol vo štvrtok hercov advokát. TASR informuje podľa agentúry AFP

"Toto rozhodnutie skresľuje tragickú smrť Halyny Hutchinsovej a predstavuje hrozný justičný omyl. Baldwin nemal žiadny dôvod domnievať sa, že v zbrani – alebo kdekoľvek na miestne nakrúcania filmu – je ostrá guľka," povedal hercov právny zástupca Luke Nikas.

"Spoliehal sa na odborníkov, s ktorými spolupracoval, a tí ho ubezpečili, že v zbrani nie sú ostré náboje. Proti týmto obvineniam budeme bojovať a zvíťazíme," vyhlásil právnik. Baldwin počas kamerových skúšok na nízkorozpočtový western v októbri 2021 revolverom značky Colt smrteľne zranil Hutchinsovú a postrelil režiséra Joela Souzu.

Z rovnakého trestného činu bude obvinená aj zbrojárka Hannah Gutierrezová Reedová, ktorá bola za zbraň zodpovedná, oznámila prokurátorka Mary Carmacková-Altwiesová. V prípade usvedčenia obom hrozí väzenie na 18 mesiacov a pokuta 5 000 dolárov, ale v prípade rozšírenia trestu o strelnú zbraň by sa ich trest mohol zvýšiť na päť rokov.

"Po dôkladnom preskúmaní dôkazov a zákonov štátu Nové Mexiko som dospela k záveru, že existuje dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia z trestného činu voči Alecovi Baldwinovi a ďalším členom filmového štábu filmu Rust.

Nikto nie je nad zákonom a každý si zaslúži spravodlivosť," uviedla Carmacková-Altwiesová. Baldwin (64) sa opakovane bráni, že štáb mu povedal, že zbraň nie je nabitá.

(tasr, min)

Minúta  |  

Dodávky plynu od Gazpromu do Európy pokračujú v poklese, podľa Kremľa ide o obchodnú záležitosť

Ruský plynárenský koncern Gazprom by mal v priebehu štvrtka dodať do Európy cez územie Ukrajiny približne 25 miliónov kubických metrov (m3) plynu. Oznámila to vo štvrtok spoločnosť, čo znamená ďalší pokles dodávok. Na druhej strane, údaje z Ukrajiny signalizujú na piatok (20. 1.) možné čiastočné zotavenie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Dodávky plynu cez ukrajinskú Sudžu znížil Gazprom už v utorok (17. 1.), keď ich oznámil v objeme 32,6 milióna m3. V porovnaní s predchádzajúcimi dňami to znamenalo pokles o 8 percent. Vo štvrtok oznámil Gazprom dodávky na úrovni 25,1 milióna m3.

V minulom roku klesol vývoz ruského plynu do Európy prostredníctvom plynovodov na postsovietske minimum. K najväčšiemu prepadu došlo v 2. polroku, keď sa rozsah sankcií voči Rusku pre vojnu na Ukrajine zvýšil a Moskva reagovala odvetnými krokmi.

Od 6. do 16. januára tohto roka vyvážal Gazprom cez územie Ukrajiny denne 35,4 milióna až 35,5 milióna m3 plynu. Na porovnanie, v 2. polroku minulého roka predstavoval vývoz Gazpromu väčšinou viac než 40 miliónov m3 denne a takéto objemy dodávala ruská firma aj v prvých troch dňoch tohto roka.

Kremeľ reagoval na najnovší pokles dodávok plynu cez Ukrajinu do Európy odkázaním na Gazprom s informáciou, že ide o obchodnú záležitosť. "To je otázka na firmu. Hovoríme o komerčných dodávkach, je to komerčná informácia," reagoval na otázky v súvislosti s dodávkami plynu od Gazpromu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa zdroja z trhu sú za súčasnou situáciou dva faktory: na jednej strane mierna zima a nižší dopyt po plyne a na druhej strane zvýšená nedôvera odberateľov voči Gazpromu ako dodávateľovi.

Ukrajinský prevádzkovateľ plynovodov však uviedol, že nominácie na dodávky ruského plynu, teda požiadavky odberateľov, cez vstupný bod Sudža predstavujú na piatok 35,2 milióna m3. To signalizuje, že dodávky by sa mohli čiastočne zotaviť.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.