Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár odmieta dodatočné podmienky k zákonu umožňujúcemu predčasné voľby

Predseda Národnej rady (NR) SR a šéf Sme rodina Boris Kollár odmieta dodatočné podmienky k podpore ústavného zákona umožňujúceho predčasné parlamentné voľby. Vyplýva to z jeho vyjadrenia vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane. Ústava je podľa nezaradeného poslanca a šéfa mimoparlamentného Hlasu-SD Petra Pellegriniho dokument, ku ktorému treba prechovávať úctu.

"Toto v živote nepodporím," reagoval Kollár na úvahy ústavne ukotviť napríklad existenciu Špecializovaného trestného súdu či Úradu špeciálnej prokuratúry. "Čo má špeciálny súd a špeciálna prokuratúra spoločné s predčasnými voľbami?" pýta sa. O takýchto zmenách je podľa neho potrebné viesť širokú debatu. Verí, že ústavný zákon o možnosti skrátiť volebné obdobie bude schválený bez dodatočných podmienok.

Pellegrini priblížil, že je ochotný debatovať o tom, či má byť možné skrátiť volebné obdobie parlamentu 76 alebo 90 hlasmi poslancov alebo aj referendom. Ďalej uviedol, že s nikým nie je dohodnutý na prípadnej zmene volebného systému, nerokoval o tom so Smerom-SD a ani s Republikou. "Som za ten systém, aký je," reagoval Kollár.

Rokovania o termíne a podpore predčasných parlamentných volieb by sa mali presunúť podľa Pellegriniho na pôdu predsedu parlamentu. S Kollárom sa zhodol na potrebe čo najskoršieho termínu volieb. "Niektorí bývalí koaliční partneri chcú september a niektorí až február 2024," priblížil Kollár.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Progresívci sa dostali nad 13 percent. KDH by bolo v parlamente

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v januári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 17,6 percenta. Nasleduje Smer-SD s 15,9 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,2 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

SaS by skončila štvrtá so ziskom 9,1 percenta. Nasleduje OĽANO s 8,7 percenta, Republika by mala 7,3 percenta a Sme rodina 6,8 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH so 6,2 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,1 percenta, Za ľudí by získala 2,9 percenta a Aliancia 2,1 percenta. Maďarské fórum a Kotlebovci-ĽSNS by mali zhodne po 1,9 percenta.                

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Dobrá voľba a Umiernení (0,6 percenta), Národná koalícia (0,6 percenta), KSS (0,4 percenta) a Socialisti.sk (0,3 percenta). Demokratická strana, Život – národná strana, Spolu – občianska demokracia a Slovenský Patriot by získali zhodne po 0,1 percenta.

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu mal v parlamente 31 mandátov, Smer-SD 28 a PS 24. SaS by mala 16 kresiel, OĽANO 15 a Republika 13. S 12 poslancami by bola v parlamente Sme rodina, 11 by ich malo KDH.

Rozhodnutých, koho by volilo, je 67,2 percenta opýtaných v prieskume, 16,9 percenta nevie, koho by volili. Voliť by nešlo 15 percent, nechcelo odpovedať 0,9 percenta opýtaných.

Prieskum sa realizoval na vzorke 1 000 respondentov v termíne od 10. do 16. januára.

(tasr)

Minúta  |  

Západné tanky nie sú pre Kyjev zázračným riešením, tvrdí predstaviteľ NATO

Západné tanky nebudú "zázračným riešením" pre Ukrajinu v jej boji s okupačnými ruskými silami. Vo štvrtok na to upozornil vysokopostavený veliteľ Severoatlantickej aliancie Christopher Cavoli. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Neexistuje konkrétny zbraňový systém, ktorý by bol zázračným riešením. Je potrebná rovnováha všetkých systémov," povedal po stretnutí vojenského výboru NATO generál Cavoli, vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe.

Dodal však, že "je jasné, že moderné západné technológie prekonávajú ruské technológie" na ukrajinských bojiskách. Kyjev a niektorí spojenci NATO vyvíjajú na Nemecko tlak, aby poslalo na pomoc Kyjevu proti ruskej okupácii poslali tanky Leopard II.

Šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer sa vyhol výzve na vyslanie techniky na Ukrajinu, ale "ak Rusi bojujú s tankami, Ukrajinci tiež potrebujú tanky", povedal.

Pre Ukrajincov je dôležité mať tanky, aby sa mohli vyrovnať Rusom, aj "z hľadiska ich ambície získať späť svoje vlastné územie". Rusko podľa Bauera pravdepodobne plánuje na jar novú ofenzívu, keďže Moskva nezmenila svoj celkový cieľ poraziť Ukrajinu.

"Na to sa musia Ukrajinci pripraviť," zdôraznil Bauer. Pomoc NATO sa formuje podľa toho, "čo Ukrajinci najviac potrebujú, a potom ako ich môžu spojenci podporiť", tvrdí Bauer.

(tasr, min)

Minúta  |  

Proti navrhovanej dôchodkovej reforme protestovalo vo Francúzsku 1,1 milióna ľudí

Viac ako 1,1 milióna ľudí protestovalo vo Francúzsku proti vládnemu návrhu na zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku. Oznámilo to vo štvrtok francúzske ministerstvo vnútra. Odborári počet protestujúcich odhadli na dva milióny, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

V dôsledku štrajku sa skomplikovala verejná doprava a problémy boli aj v iných sektoroch. V Paríži radikálni demonštranti hádzali fľaše a dymovnice do policajtov, ktorí na rozohnanie davu použili slzotvorný plyn, uviedol reportér agentúry AFP. Parížska polícia zatkla 38 ľudí v kuklách a helmách. Z iných častí Francúzska neboli hlásené žiadne výtržnosti.

Zmeny v dôchodkovom systéme minulý týždeň predstavila vláda prezidenta Macrona, pričom vek odchodu do dôchodku by sa pre väčšinu ľudí zvýšil zo 62 na 64 rokov. Zvýšil by sa aj počet odpracovaných rokov pre získanie plného dôchodku.

Súčasný dôchodkový vek vo Francúzsku je jedným z najnižších v EÚ. Odbory sa však snažia zaistiť ochranu starších zamestnancov fyzicky náročných povolaní. Ďalší celonárodný štrajk proti navrhovanej reforme bude 31. januára, oznámili odborári.

Francúzska vláda sa reformou snaží zabrániť veľkému deficitu v dôchodkovom systéme v najbližších rokoch. Macronov pokus o dôchodkovú reformu v roku 2019 vyvolal najdlhší štrajk v parížskej doprave za posledné tri desaťročia.

V roku 2010 protestovalo proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku na 62 rokov viac ako milión ľudí. Zákon navrhnutý pravicovou vládou vtedajšieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa podarilo schváliť.

(tasr, min)

Minúta  |  

UNESCO chce zabrániť pašovaniu ulúpeného ukrajinského umenia, školí aj Slovákov

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) školí príslušníkov polície a súdnictva zo štátov na západných hraniciach Ukrajiny. Snaží sa tak zabrániť pašovaniu ukoristených kultúrnych predmetov počas vojny na Ukrajine. TASR informuje vo štvrtok podľa agentúry AP.

UNESCO s poľským ministerstvom kultúry zorganizovalo vo Varšave trojdňové kurzy pre príslušníkov z Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Ukrajiny.

Cieľom je, aby dokázali identifikovať akýkoľvek umelecký poklad ukradnutý na Ukrajine a zabrániť jeho prenosu cez hranice. Riaditeľka UNESCO pre kultúru a mimoriadne situácie Krista Pikkatová uviedla, že na Ukrajine bolo počas ruskej invázie poškodených alebo zničených vyše 230 kultúrnych lokalít.

UNESCO pracuje na zdokumentovaní stratených kultúrnych predmetov vrátane pokladov z múzeí a archeologických nálezísk. Ďalšou prioritou je informovať verejnosť o tom, že ulúpené poklady môžu skončiť na umeleckých trhoch v Európe a kupujúci musia byť preto opatrnejší.

Poľsko postihlo masové rabovanie kultúrneho dedičstva počas druhej svetovej vojny, keď ho prepadli a okupovali nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz. Mnoho ukoristených obrazov, kníh a kultúrnych artefaktov sa aj po ôsmich desaťročiach od krádeže objavuje na dražbách a na internete.

Riaditeľka poľského Národného inštitútu pre kultúrne dedičstvo Katarzyna Zalasiňská odhadla, že Poľsko prišlo počas druhej svetovej vojny najmenej o 500-tisíc umeleckých diel.

(tasr, min)

Minúta  |  

Súd v Belgicku zamietol žiadosť zadržanej Kailisovej o podmienečné prepustenie

Súd v Belgicku vo štvrtok zamietol žiadosť bývalej podpredsedníčky Európskeho parlamentu (EP) Evy Kailisovej, podozrivej zo zapojenia do korupčnej kauzy v EP, o podmienečné prepustenie z vyšetrovacej väzby. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Zadržaná grécka europoslankyňa je obvinená z korupcie v kauze známej ako Katargate, konkrétne z prijímania veľkých súm peňazí, aby v prospech Kataru ovplyvňovala politické rozhodnutia v europarlamente. Belgická polícia ju zatkla v Bruseli 9. decembra spolu s jej partnerom Francescom Giorgim, ktorý v EP pôsobil ako poslanecký asistent.

Kailisovej právni zástupcovia súdu navrhli možnosť domáceho väzenia s monitorovaním pomocou elektronického náramku. Súd v Bruseli však rozhodol o jej ponechaní vo väzbe, keďže prokuratúra upozornila, že by sa europoslankyňa mohla pokúsiť o útek, zničenie dôkazov alebo o tajnú dohodu s ďalšími podozrivými v kauze.

Kailisovej právnici sa proti rozhodnutiu súdu môžu do 24 hodín odvolať. Jeden z jej právnych zástupcov André Risopulos pre agentúru AFP povedal, že záležitosť najprv prediskutuje s klientkou.

Kailisová je podľa svojich právnych zástupcov odlúčená od svojho 23-mesačného dieťaťa, pričom doteraz ho mohla vidieť len dvakrát. Poukázali aj na to, že bola niekoľko dní na samotke, v cele jej bola zima, dostala len jednu prikrývku, nesmela sa umyť a nemohla spať, keďže sa v cele stále svietilo.

Europoslankyňa trvá na tom, že je nevinná. V rámci kauzy Katargate zadržali aj bývalého talianskeho europoslanca Piera Antonia Panzeriho a zamestnanca mimovládnej organizácie No Peace Without Justice Niccola Figu-Talamancu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.