Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Treba urobiť pozitívny krok smerom k LGBT komunite, vyhlásil Kollár

Šéf parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár i nezaradený poslanec a predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini deklarujú podporu návrhu riešení spoločných životných situácií navzájom si blízkych osôb vrátane nezosobášených párov rovnakého pohlavia. Uviedli to v odpovedi na divácku otázku v diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

Legislatívu vo štvrtok predstavil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. "Som ochotný podporiť to, čo priniesol pán minister. Treba urobiť pozitívny krok smerom k tejto komunite," uviedol Kollár s tým, že za návrh zahlasuje.

"To, čo priniesol pán Karas, sa mi javí ako veľmi rozumný návrh," reagoval Pellegrini. Návrh by mohol byť podľa neho dobrým počiatočným štartom do diskusie. "Ak by sa prijal, už by začal riešiť určité situácie. Na tom by sa do budúcna mohlo stavať," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Biden zľahčuje závažnosť nájdených tajných dokumentov: Prídete na to, že tam nič nie je

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok zľahčoval význam starších tajných dokumentov, ktoré sa vlani našli nesprávne uložené okrem iného v jeho dome.

"Našli sme zopár dokumentov, ktoré boli uložené na nesprávnom mieste," povedal Biden novinárom počas cesty do Kalifornie, kam smeroval, aby si obhliadol škody po ničivých záplavách. "Okamžite sme ich odovzdali Národnému archívu a ministerstvu spravodlivosti," uviedol. Dodal, že "plne spolupracuje a a teší sa na skoré vyriešenie" tejto záležitosti.

"Myslím si, že prídete na to, že tam nič nie je, poznamenal." "Nič neľutujem. Riadim sa tým, čo mi povedali moji právnici, že mám spraviť. To je presne to, čo robíme," uviedol.

Biely dom oznámil, že Bidenovi právnici našli tajné dokumenty pri štyroch rôznych príležitostiach, pripomína AP. Najprv 2. novembra v priestoroch inštitútu Penn Biden Center vo Washingtone, kde Biden pôsobil pred nástupom do funkcie prezidenta.

Dokumenty z čias, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu, sa našli aj 20. decembra, a to v garáži Bidenovho súkromného domu vo Wilmingtone v štáte Delaware a 11. a 12. novembra v prezidentovej domácej knižnici.

Bidenov predchodca na poste prezidenta Spojených štátov Donald Trump si do svojej vily na Floride po skončení funkčného obdobia priniesol množstvo vládnych dokumentov vrátane takých, ktoré sám odtajnil. FBI pri domovej prehliadke vlani v auguste zaistila 11.000 strán dokumentov, ktoré mal odovzdať federálnemu archívu. Trumpovi za to hrozí obvinenie z marenia spravodlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár odmieta dodatočné podmienky k zákonu umožňujúcemu predčasné voľby

Predseda Národnej rady (NR) SR a šéf Sme rodina Boris Kollár odmieta dodatočné podmienky k podpore ústavného zákona umožňujúceho predčasné parlamentné voľby. Vyplýva to z jeho vyjadrenia vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane. Ústava je podľa nezaradeného poslanca a šéfa mimoparlamentného Hlasu-SD Petra Pellegriniho dokument, ku ktorému treba prechovávať úctu.

"Toto v živote nepodporím," reagoval Kollár na úvahy ústavne ukotviť napríklad existenciu Špecializovaného trestného súdu či Úradu špeciálnej prokuratúry. "Čo má špeciálny súd a špeciálna prokuratúra spoločné s predčasnými voľbami?" pýta sa. O takýchto zmenách je podľa neho potrebné viesť širokú debatu. Verí, že ústavný zákon o možnosti skrátiť volebné obdobie bude schválený bez dodatočných podmienok.

Pellegrini priblížil, že je ochotný debatovať o tom, či má byť možné skrátiť volebné obdobie parlamentu 76 alebo 90 hlasmi poslancov alebo aj referendom. Ďalej uviedol, že s nikým nie je dohodnutý na prípadnej zmene volebného systému, nerokoval o tom so Smerom-SD a ani s Republikou. "Som za ten systém, aký je," reagoval Kollár.

Rokovania o termíne a podpore predčasných parlamentných volieb by sa mali presunúť podľa Pellegriniho na pôdu predsedu parlamentu. S Kollárom sa zhodol na potrebe čo najskoršieho termínu volieb. "Niektorí bývalí koaliční partneri chcú september a niektorí až február 2024," priblížil Kollár.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Progresívci sa dostali nad 13 percent. KDH by bolo v parlamente

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v januári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 17,6 percenta. Nasleduje Smer-SD s 15,9 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,2 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

SaS by skončila štvrtá so ziskom 9,1 percenta. Nasleduje OĽANO s 8,7 percenta, Republika by mala 7,3 percenta a Sme rodina 6,8 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH so 6,2 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,1 percenta, Za ľudí by získala 2,9 percenta a Aliancia 2,1 percenta. Maďarské fórum a Kotlebovci-ĽSNS by mali zhodne po 1,9 percenta.                

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Dobrá voľba a Umiernení (0,6 percenta), Národná koalícia (0,6 percenta), KSS (0,4 percenta) a Socialisti.sk (0,3 percenta). Demokratická strana, Život – národná strana, Spolu – občianska demokracia a Slovenský Patriot by získali zhodne po 0,1 percenta.

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu mal v parlamente 31 mandátov, Smer-SD 28 a PS 24. SaS by mala 16 kresiel, OĽANO 15 a Republika 13. S 12 poslancami by bola v parlamente Sme rodina, 11 by ich malo KDH.

Rozhodnutých, koho by volilo, je 67,2 percenta opýtaných v prieskume, 16,9 percenta nevie, koho by volili. Voliť by nešlo 15 percent, nechcelo odpovedať 0,9 percenta opýtaných.

Prieskum sa realizoval na vzorke 1 000 respondentov v termíne od 10. do 16. januára.

(tasr)

Minúta  |  

Západné tanky nie sú pre Kyjev zázračným riešením, tvrdí predstaviteľ NATO

Západné tanky nebudú "zázračným riešením" pre Ukrajinu v jej boji s okupačnými ruskými silami. Vo štvrtok na to upozornil vysokopostavený veliteľ Severoatlantickej aliancie Christopher Cavoli. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Neexistuje konkrétny zbraňový systém, ktorý by bol zázračným riešením. Je potrebná rovnováha všetkých systémov," povedal po stretnutí vojenského výboru NATO generál Cavoli, vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe.

Dodal však, že "je jasné, že moderné západné technológie prekonávajú ruské technológie" na ukrajinských bojiskách. Kyjev a niektorí spojenci NATO vyvíjajú na Nemecko tlak, aby poslalo na pomoc Kyjevu proti ruskej okupácii poslali tanky Leopard II.

Šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer sa vyhol výzve na vyslanie techniky na Ukrajinu, ale "ak Rusi bojujú s tankami, Ukrajinci tiež potrebujú tanky", povedal.

Pre Ukrajincov je dôležité mať tanky, aby sa mohli vyrovnať Rusom, aj "z hľadiska ich ambície získať späť svoje vlastné územie". Rusko podľa Bauera pravdepodobne plánuje na jar novú ofenzívu, keďže Moskva nezmenila svoj celkový cieľ poraziť Ukrajinu.

"Na to sa musia Ukrajinci pripraviť," zdôraznil Bauer. Pomoc NATO sa formuje podľa toho, "čo Ukrajinci najviac potrebujú, a potom ako ich môžu spojenci podporiť", tvrdí Bauer.

(tasr, min)

Minúta  |  

Proti navrhovanej dôchodkovej reforme protestovalo vo Francúzsku 1,1 milióna ľudí

Viac ako 1,1 milióna ľudí protestovalo vo Francúzsku proti vládnemu návrhu na zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku. Oznámilo to vo štvrtok francúzske ministerstvo vnútra. Odborári počet protestujúcich odhadli na dva milióny, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

V dôsledku štrajku sa skomplikovala verejná doprava a problémy boli aj v iných sektoroch. V Paríži radikálni demonštranti hádzali fľaše a dymovnice do policajtov, ktorí na rozohnanie davu použili slzotvorný plyn, uviedol reportér agentúry AFP. Parížska polícia zatkla 38 ľudí v kuklách a helmách. Z iných častí Francúzska neboli hlásené žiadne výtržnosti.

Zmeny v dôchodkovom systéme minulý týždeň predstavila vláda prezidenta Macrona, pričom vek odchodu do dôchodku by sa pre väčšinu ľudí zvýšil zo 62 na 64 rokov. Zvýšil by sa aj počet odpracovaných rokov pre získanie plného dôchodku.

Súčasný dôchodkový vek vo Francúzsku je jedným z najnižších v EÚ. Odbory sa však snažia zaistiť ochranu starších zamestnancov fyzicky náročných povolaní. Ďalší celonárodný štrajk proti navrhovanej reforme bude 31. januára, oznámili odborári.

Francúzska vláda sa reformou snaží zabrániť veľkému deficitu v dôchodkovom systéme v najbližších rokoch. Macronov pokus o dôchodkovú reformu v roku 2019 vyvolal najdlhší štrajk v parížskej doprave za posledné tri desaťročia.

V roku 2010 protestovalo proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku na 62 rokov viac ako milión ľudí. Zákon navrhnutý pravicovou vládou vtedajšieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa podarilo schváliť.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.