Preskočiť na obsah
  |  

Južná Kórea od 30. januára zruší povinné rúška vo väčšine vnútorných priestorov

V Južnej Kórei od 30. januára zrušia povinnosť nosiť rúška vo väčšine vnútorných priestorov. Vyžadovať sa budú naďalej vo verejnej doprave a v zdravotníckych zariadeniach. V piatok to podľa agentúry AFP oznámili tamojšie úrady.

Nosenie rúšok bolo v tejto krajine povinné od októbra 2020. Stále tam však platí sedemdňová karanténa pre ľudí, ktorým bol oficiálne diagnostikovaný covid.

Kórejské stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (KCDC) uviedlo, že povinné rúška sa zrušia po prázdninách spojených s lunárnym Novým rokom. Juhokórejský premiér Han Duk-su doplnil, že nosenie rúšok sa bude už iba odporúčať.

Soul sa k tomuto kroku odhodlal na základe zníženia počtu ťažkých prípadov covidu a úmrtí, ako aj klesajúceho počtu nových infekcií. Zvážili tiež "externé rizikové faktory", povedal Han Duk-su, narážajúc na súčasnú novú covidovú vlnu v Číne.

Južná Kórea v januári implementovala niekoľko nových opatrení pre návštevníkov z Číny vrátane vízových obmedzení a povinného testovania. Peking minulý týždeň v rámci odvetného kroku pozastavil vydávania krátkodobých víz pre Juhokórejčanov.

Z vyše 50 miliónov obyvateľov Južnej Kórey sa covidom nakazilo takmer 30 miliónov ľudí a viac ako 33-tisíc zomrelo.

(tasr)

  |  

Irán stále neuznáva anexiu Krymu ani ruské prisvojenie si oblastí na východe Ukrajiny

Irán oznámil, že ešte stále neuznal ruskú anexiu Krymského polostrova, napriek svojim blízkym vzťahom s Kremľom. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra DPA.

"Napriek vynikajúcim vzťahom Teheránu a Moskvy sme neuznali odobratie Krymu Ukrajine," povedal iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v interview zverejnenom vo štvrtok tureckou televíznou a rozhlasovou stanicou TRT. Dodal: "Neuznali sme ani odtrhnutie Luhanskej a Doneckej oblasti."

Teherán je vnímaný ako podporovateľ Ruska vo vojne na Ukrajine, prevažne preto, že Rusku dodáva tzv. samovražedné drony (kamikadze drony). Politické vedenie Iránu však naďalej tieto dodávky popiera.

Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára 2022 a okupuje 18 percent ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova v Čiernom mori, ktorý Moskva anektovala už v roku 2014.

Po vlaňajšej februárovej invázii Rusko anektovalo v septembri časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, čo bolo porušením medzinárodného práva.

Kyjev sa medzitým stal takmer úplne závislým od západných dodávok zbraní, ktoré potrebuje na svoju obranu, a pokúša sa aj pomocou nich od Ruska naspäť dobyť svoje územie.

Teherán sa celé roky snaží udržiavať dobrú ekonomickú a vojenskú spoluprácu s Ruskom, aby zmiernil nepriaznivé dopady západných sankcií na svoju krajinu. Hoci je Irán za ukončenie vojny, nikdy ruskú inváziu na Ukrajine nekritizoval. Teherán pripisuje vinu za vojnu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie smerom na východ.

(tasr)

  |  

Treba urobiť pozitívny krok smerom k LGBT komunite, vyhlásil Kollár

Šéf parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár i nezaradený poslanec a predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini deklarujú podporu návrhu riešení spoločných životných situácií navzájom si blízkych osôb vrátane nezosobášených párov rovnakého pohlavia. Uviedli to v odpovedi na divácku otázku v diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

Legislatívu vo štvrtok predstavil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. "Som ochotný podporiť to, čo priniesol pán minister. Treba urobiť pozitívny krok smerom k tejto komunite," uviedol Kollár s tým, že za návrh zahlasuje.

"To, čo priniesol pán Karas, sa mi javí ako veľmi rozumný návrh," reagoval Pellegrini. Návrh by mohol byť podľa neho dobrým počiatočným štartom do diskusie. "Ak by sa prijal, už by začal riešiť určité situácie. Na tom by sa do budúcna mohlo stavať," dodal.

(tasr)

  |  

Biden zľahčuje závažnosť nájdených tajných dokumentov: Prídete na to, že tam nič nie je

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok zľahčoval význam starších tajných dokumentov, ktoré sa vlani našli nesprávne uložené okrem iného v jeho dome.

"Našli sme zopár dokumentov, ktoré boli uložené na nesprávnom mieste," povedal Biden novinárom počas cesty do Kalifornie, kam smeroval, aby si obhliadol škody po ničivých záplavách. "Okamžite sme ich odovzdali Národnému archívu a ministerstvu spravodlivosti," uviedol. Dodal, že "plne spolupracuje a a teší sa na skoré vyriešenie" tejto záležitosti.

"Myslím si, že prídete na to, že tam nič nie je, poznamenal." "Nič neľutujem. Riadim sa tým, čo mi povedali moji právnici, že mám spraviť. To je presne to, čo robíme," uviedol.

Biely dom oznámil, že Bidenovi právnici našli tajné dokumenty pri štyroch rôznych príležitostiach, pripomína AP. Najprv 2. novembra v priestoroch inštitútu Penn Biden Center vo Washingtone, kde Biden pôsobil pred nástupom do funkcie prezidenta.

Dokumenty z čias, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu, sa našli aj 20. decembra, a to v garáži Bidenovho súkromného domu vo Wilmingtone v štáte Delaware a 11. a 12. novembra v prezidentovej domácej knižnici.

Bidenov predchodca na poste prezidenta Spojených štátov Donald Trump si do svojej vily na Floride po skončení funkčného obdobia priniesol množstvo vládnych dokumentov vrátane takých, ktoré sám odtajnil. FBI pri domovej prehliadke vlani v auguste zaistila 11.000 strán dokumentov, ktoré mal odovzdať federálnemu archívu. Trumpovi za to hrozí obvinenie z marenia spravodlivosti.

(tasr)

  |  

Kollár odmieta dodatočné podmienky k zákonu umožňujúcemu predčasné voľby

Predseda Národnej rady (NR) SR a šéf Sme rodina Boris Kollár odmieta dodatočné podmienky k podpore ústavného zákona umožňujúceho predčasné parlamentné voľby. Vyplýva to z jeho vyjadrenia vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane. Ústava je podľa nezaradeného poslanca a šéfa mimoparlamentného Hlasu-SD Petra Pellegriniho dokument, ku ktorému treba prechovávať úctu.

"Toto v živote nepodporím," reagoval Kollár na úvahy ústavne ukotviť napríklad existenciu Špecializovaného trestného súdu či Úradu špeciálnej prokuratúry. "Čo má špeciálny súd a špeciálna prokuratúra spoločné s predčasnými voľbami?" pýta sa. O takýchto zmenách je podľa neho potrebné viesť širokú debatu. Verí, že ústavný zákon o možnosti skrátiť volebné obdobie bude schválený bez dodatočných podmienok.

Pellegrini priblížil, že je ochotný debatovať o tom, či má byť možné skrátiť volebné obdobie parlamentu 76 alebo 90 hlasmi poslancov alebo aj referendom. Ďalej uviedol, že s nikým nie je dohodnutý na prípadnej zmene volebného systému, nerokoval o tom so Smerom-SD a ani s Republikou. "Som za ten systém, aký je," reagoval Kollár.

Rokovania o termíne a podpore predčasných parlamentných volieb by sa mali presunúť podľa Pellegriniho na pôdu predsedu parlamentu. S Kollárom sa zhodol na potrebe čo najskoršieho termínu volieb. "Niektorí bývalí koaliční partneri chcú september a niektorí až február 2024," priblížil Kollár.

(tasr)

  |  

Prieskum: Progresívci sa dostali nad 13 percent. KDH by bolo v parlamente

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v januári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 17,6 percenta. Nasleduje Smer-SD s 15,9 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,2 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

SaS by skončila štvrtá so ziskom 9,1 percenta. Nasleduje OĽANO s 8,7 percenta, Republika by mala 7,3 percenta a Sme rodina 6,8 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH so 6,2 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,1 percenta, Za ľudí by získala 2,9 percenta a Aliancia 2,1 percenta. Maďarské fórum a Kotlebovci-ĽSNS by mali zhodne po 1,9 percenta.                

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Dobrá voľba a Umiernení (0,6 percenta), Národná koalícia (0,6 percenta), KSS (0,4 percenta) a Socialisti.sk (0,3 percenta). Demokratická strana, Život – národná strana, Spolu – občianska demokracia a Slovenský Patriot by získali zhodne po 0,1 percenta.

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu mal v parlamente 31 mandátov, Smer-SD 28 a PS 24. SaS by mala 16 kresiel, OĽANO 15 a Republika 13. S 12 poslancami by bola v parlamente Sme rodina, 11 by ich malo KDH.

Rozhodnutých, koho by volilo, je 67,2 percenta opýtaných v prieskume, 16,9 percenta nevie, koho by volili. Voliť by nešlo 15 percent, nechcelo odpovedať 0,9 percenta opýtaných.

Prieskum sa realizoval na vzorke 1 000 respondentov v termíne od 10. do 16. januára.

(tasr)