Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na začatie mimoriadnej schôdze nie je ani v piatok dosť poslancov

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR o riešení vysokých cien energií a ďalších opatreniach na odstránenie zlyhávania verejných politík sa zatiaľ nepodarilo otvoriť ani v piatok. Podobne ako dvakrát vo štvrtok (19.1.) sa neprezentoval dostatok poslancov. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) avizoval ešte jeden pokus po hodinovej prestávke.

Mimoriadne rokovanie iniciovali opoziční poslanci. Navrhli, aby parlament prijal uznesenie o opatreniach k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska. NR SR by mala podľa návrhu okamžite schváliť realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči extrémnemu nárastu cien energií.

Opozícia žiada aj prijatie zákonnej úpravy umožňujúcej výraznejšie využívanie peňažných prostriedkov Envirofondu na podporu podnikov s energeticky náročnou výrobou. Súčasťou programu schôdze má byť tiež návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina), ktorý už prešiel prvým čítaním. Jeho cieľom je zvýšiť balík financií z Envirofondu na kompenzáciu nákladov na nepriame emisie CO2 pre firmy zo súčasných 7,5 percenta na 24,5 percenta príjmov z predaja emisných povoleniek.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenské jadrové elektrárne vlani vyrobili rekordné množstvo elektriny

Slovenské elektrárne v minulom roku vyrobili rekordné množstvo elektriny v jadrových elektrárňach. Výroba elektriny v Atómových elektrárňach Mochovce prvý raz v histórii prekročila 8-tisíc gigawatthodín, to je približne 26 percent spotreby elektriny na Slovensku. Slovenské elektrárne vlani celkovo vyrobili 18 888 gigawatthodín elektriny. Po odrátaní vlastnej spotreby do siete dodali 17 039 gigawatthodín elektriny.

V minulom roku jadrové elektrárne na Slovensku vyrobili 15 920 a do siete dodali 14 729 gigawatthodín elektriny. Je to medziročný rast o vyše jedno percento.

„Štyri prevádzkované jadrové bloky vyrobili najviac elektriny vo svojej histórii a na dodávke Slovenských elektrární do siete dosiahli podiel až 86,44 percenta. Po zarátaní produkcie z jadrových a vodných zdrojov tak spoločnosť dodáva takmer 95 percent elektriny bez emisií skleníkových plynov,“ informovali Slovenské elektrárne, ktoré v roku 2023 počítajú aj s výrobou elektriny z tretieho mochovského bloku.

Pod rekordný výsledok Mochoviec sa podľa elektrární podpísalo zvýšenie účinnosti blokov, ktoré zahŕňalo výmenu turbín, rekonštrukciu ich pomocných systémov a zvýšenie účinnosti chladiacich veží. „Obdobným procesom prešla v minulosti aj jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorá v roku 2022 neprekročila hranicu 8-tisíc gigawatthodín elektriny, najmä pre práce na kondenzátoroch turbín. Na rozdiel od Mochoviec však Jaslovské Bohunice slúžia aj na dodávku tepla do okolitých miest a obcí, čo znižuje objem vyrobenej elektriny,“ dodali elektrárne.

Slovenské elektrárne prevádzkujú štyri jadrové bloky, dva v Jaslovských Bohuniciach a dva v Mochovciach. Výkon bohunických blokov je 1 010 megawattov a mochovských tisíc megawattov.

(sita)

Minúta  |  

Južná Kórea od 30. januára zruší povinné rúška vo väčšine vnútorných priestorov

V Južnej Kórei od 30. januára zrušia povinnosť nosiť rúška vo väčšine vnútorných priestorov. Vyžadovať sa budú naďalej vo verejnej doprave a v zdravotníckych zariadeniach. V piatok to podľa agentúry AFP oznámili tamojšie úrady.

Nosenie rúšok bolo v tejto krajine povinné od októbra 2020. Stále tam však platí sedemdňová karanténa pre ľudí, ktorým bol oficiálne diagnostikovaný covid.

Kórejské stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (KCDC) uviedlo, že povinné rúška sa zrušia po prázdninách spojených s lunárnym Novým rokom. Juhokórejský premiér Han Duk-su doplnil, že nosenie rúšok sa bude už iba odporúčať.

Soul sa k tomuto kroku odhodlal na základe zníženia počtu ťažkých prípadov covidu a úmrtí, ako aj klesajúceho počtu nových infekcií. Zvážili tiež "externé rizikové faktory", povedal Han Duk-su, narážajúc na súčasnú novú covidovú vlnu v Číne.

Južná Kórea v januári implementovala niekoľko nových opatrení pre návštevníkov z Číny vrátane vízových obmedzení a povinného testovania. Peking minulý týždeň v rámci odvetného kroku pozastavil vydávania krátkodobých víz pre Juhokórejčanov.

Z vyše 50 miliónov obyvateľov Južnej Kórey sa covidom nakazilo takmer 30 miliónov ľudí a viac ako 33-tisíc zomrelo.

(tasr)

Minúta  |  

Irán stále neuznáva anexiu Krymu ani ruské prisvojenie si oblastí na východe Ukrajiny

Irán oznámil, že ešte stále neuznal ruskú anexiu Krymského polostrova, napriek svojim blízkym vzťahom s Kremľom. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra DPA.

"Napriek vynikajúcim vzťahom Teheránu a Moskvy sme neuznali odobratie Krymu Ukrajine," povedal iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v interview zverejnenom vo štvrtok tureckou televíznou a rozhlasovou stanicou TRT. Dodal: "Neuznali sme ani odtrhnutie Luhanskej a Doneckej oblasti."

Teherán je vnímaný ako podporovateľ Ruska vo vojne na Ukrajine, prevažne preto, že Rusku dodáva tzv. samovražedné drony (kamikadze drony). Politické vedenie Iránu však naďalej tieto dodávky popiera.

Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára 2022 a okupuje 18 percent ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova v Čiernom mori, ktorý Moskva anektovala už v roku 2014.

Po vlaňajšej februárovej invázii Rusko anektovalo v septembri časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, čo bolo porušením medzinárodného práva.

Kyjev sa medzitým stal takmer úplne závislým od západných dodávok zbraní, ktoré potrebuje na svoju obranu, a pokúša sa aj pomocou nich od Ruska naspäť dobyť svoje územie.

Teherán sa celé roky snaží udržiavať dobrú ekonomickú a vojenskú spoluprácu s Ruskom, aby zmiernil nepriaznivé dopady západných sankcií na svoju krajinu. Hoci je Irán za ukončenie vojny, nikdy ruskú inváziu na Ukrajine nekritizoval. Teherán pripisuje vinu za vojnu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie smerom na východ.

(tasr)

Minúta  |  

Treba urobiť pozitívny krok smerom k LGBT komunite, vyhlásil Kollár

Šéf parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár i nezaradený poslanec a predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini deklarujú podporu návrhu riešení spoločných životných situácií navzájom si blízkych osôb vrátane nezosobášených párov rovnakého pohlavia. Uviedli to v odpovedi na divácku otázku v diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

Legislatívu vo štvrtok predstavil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. "Som ochotný podporiť to, čo priniesol pán minister. Treba urobiť pozitívny krok smerom k tejto komunite," uviedol Kollár s tým, že za návrh zahlasuje.

"To, čo priniesol pán Karas, sa mi javí ako veľmi rozumný návrh," reagoval Pellegrini. Návrh by mohol byť podľa neho dobrým počiatočným štartom do diskusie. "Ak by sa prijal, už by začal riešiť určité situácie. Na tom by sa do budúcna mohlo stavať," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Biden zľahčuje závažnosť nájdených tajných dokumentov: Prídete na to, že tam nič nie je

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok zľahčoval význam starších tajných dokumentov, ktoré sa vlani našli nesprávne uložené okrem iného v jeho dome.

"Našli sme zopár dokumentov, ktoré boli uložené na nesprávnom mieste," povedal Biden novinárom počas cesty do Kalifornie, kam smeroval, aby si obhliadol škody po ničivých záplavách. "Okamžite sme ich odovzdali Národnému archívu a ministerstvu spravodlivosti," uviedol. Dodal, že "plne spolupracuje a a teší sa na skoré vyriešenie" tejto záležitosti.

"Myslím si, že prídete na to, že tam nič nie je, poznamenal." "Nič neľutujem. Riadim sa tým, čo mi povedali moji právnici, že mám spraviť. To je presne to, čo robíme," uviedol.

Biely dom oznámil, že Bidenovi právnici našli tajné dokumenty pri štyroch rôznych príležitostiach, pripomína AP. Najprv 2. novembra v priestoroch inštitútu Penn Biden Center vo Washingtone, kde Biden pôsobil pred nástupom do funkcie prezidenta.

Dokumenty z čias, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu, sa našli aj 20. decembra, a to v garáži Bidenovho súkromného domu vo Wilmingtone v štáte Delaware a 11. a 12. novembra v prezidentovej domácej knižnici.

Bidenov predchodca na poste prezidenta Spojených štátov Donald Trump si do svojej vily na Floride po skončení funkčného obdobia priniesol množstvo vládnych dokumentov vrátane takých, ktoré sám odtajnil. FBI pri domovej prehliadke vlani v auguste zaistila 11.000 strán dokumentov, ktoré mal odovzdať federálnemu archívu. Trumpovi za to hrozí obvinenie z marenia spravodlivosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.