Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavsko v Davose požiadalo spojencov o systémy protivzdušnej obrany

Moldavsko požiadalo západných spojencov o dodanie systémov protivzdušnej obrany. Pre agentúru Reuters to uviedla moldavská prezidentka Maia Sanduová.

"Požiadali sme o systémy leteckého prieskumu a protivzdušnej obrany," povedala vo štvrtok prozápadná moldavská prezidentka v rámci Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

Sanduová si uvedomuje, že prioritou pre západných spojencov zostáva pomoc Ukrajine, ktorá už takmer jedenásť mesiacov vzdoruje ruskej vojenskej agresii. Prezidentka však dúfa, že Západ poskytne určitú podporu aj Moldavsku, ktoré s napadnutou Ukrajinou susedí. Kremeľ sa podľa Sanduovej pokúša aj o destabilizáciu situácie v Moldavsku, ale jeho snahy zatiaľ neboli úspešné.

"Rusko sa v Moldavsku pokúsilo zmobilizovať skorumpované kruhy a proruské strany s cieľom destabilizovať vládu, parlament a úrad prezidenta. Týchto snáh sa stále nevzdalo, no doposiaľ sa nám podarilo udržať stabilitu," uviedla Sanduová pre Reuters.

Moldavsko podľa nej po ruskej invázii na Ukrajinu zvýšilo svoje výdavky na obranu a v súčasnosti vedie rozhovory s EÚ aj s jednotlivými západnými krajinami o dodávkach systémov protivzdušnej obrany. Sanduová tiež vyjadrila presvedčenie, že Moldavsko v súčasnosti nie je bezprostredne ohrozené, keďže Ukrajinci kladú Rusom tvrdý odpor.

Od začiatku ruskej invázie sa objavujú obavy, že by sa Rusko mohlo pokúsiť výrazne destabilizovať situáciu v Moldavsku, respektíve zaútočiť aj na túto bývalú sovietsku republiku. V proruskom odštiepeneckom regióne Podnestersko na východe Moldavska dlhodobo operujú ruské jednotky.

Moldavská prozápadná vláda krátko po začiatku ruskej invázie požiadala o vstup do EÚ, ktorá jej v júni spolu s Ukrajinou udelila štatút kandidátskej. Kremeľ vníma posilňovanie väzieb oboch postsovietskych republík so Západom s veľkou nevôľou.

"Integrácia do EÚ je najdôležitejším projektom našej krajiny a našou jedinou šancou prežiť ako demokratický štát v tejto zložitej dobe a v tomto nepokojnom regióne," povedala Sanduová pre Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Výnosy z predaja diaľničných známok vlani dosiahli takmer 90 miliónov eur, vzrástli o pätinu

Národná diaľničná spoločnosť, a. s., (NDS) zaznamenala v minulom roku zvýšený záujem motoristov o elektronické diaľničné známky. Kúpili ich takmer 4,7 milióna kusov a výnosy z predaja dosiahli 88,7 milióna eur, čo je medziročne o 14,6 milióna eur, resp. o 20 percent viac ako v roku 2021. Ako diaľničiari v piatok informovali, vyšší záujem o diaľničné známky prejavili aj domáci motoristi, ale viditeľnejší vplyv na zvýšenie ich predaja mala tranzitná cestná doprava.

„Najvyšší výnos bol z predaja 365-dňovej známky, a to na úrovni 44,6 milióna eur. Tento druh známky bol zároveň druhý najobľúbenejší medzi motoristami, predalo sa ich viac než milión kusov,“ uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. Na prvom mieste bola desaťdňová známka s predajom takmer 2,6 milióna kusov, pričom výnos dosiahol 21,6 milióna eur. „Tretím najpreferovanejším druhom známky bola 30-dňová, predalo sa jej zhruba 617-tisíc a výnos z jej predaja bol na úrovni 7,2 milióna eur. Ročnú diaľničnú známku si kúpilo 366-tisíc motoristov a výnos z jej predaja bol na úrovni 15,2 milióna eur,“ priblížila hovorkyňa diaľničiarov.

Predaj diaľničných známok bol vlani najvyšší v júli s takmer 602-tisíc kusmi, pričom aj v tomto prípade bol najväčší záujem o desaťdňovú známku s podielom cez 60 percent na predaji v tomto letnom mesiaci. Predaj bol podľa NDS podobne intenzívny aj v auguste a tretím najfrekventovanejším mesiacom nákupu diaľničných známok bol január. V prvom mesiaci roka 2022 predaju dominovala ročná diaľničná známka. „Motoristi uprednostňujú nákup elektronickej diaľničnej známky cez webovú stránku www.eznamka.sk. Viac než polovica celkového predaja z minulého roka prebehla cez tento kanál. Druhým najobľúbenejším miestom nákupu sú zákaznícke miesta, takýto fyzický nákup uprednostnilo 40 percent motoristov,“ poznamenala Žgravčáková.

Slovenskí motoristi si v medziročnom porovnaní kúpili o takmer 220-tisíc známok, teda zhruba o 10,5 percent viac ako v roku 2021. Najviac zvýšili záujem o 365-dňovú známku, a to o takmer 25 percent. Na náraste predaja diaľničných známok sa citeľnejšie podpísali zahraniční motoristi. Za rok 2022 si kúpili o 738-tisíc známok, teda o 46 percent viac než predvlani. Zhruba 55-percentný nárast zaznamenala NDS pri predaji desaťdňových známok a takmer štvrtinový nárast pri predaji 30-dňových známok zahraničným vodičom.

Prvá päťka krajín, ktorých obyvatelia si najčastejšie kupovali slovenské diaľničné známky, sa nezmenila. „Opäť sa v nej umiestnili Česká republika, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Maďarsko. Motoristi z Českej republiky si v roku 2022 kúpili takmer 730-tisíc slovenských známok, Nemci skoro 392-tisíc, Maďari približne 182-tisíc a Rakúšania zhruba 161-tisíc,“ dodala Žgravčáková.

(sita)

Minúta  |  

Podmienkou OĽaNO pre podporu septembrových volieb je ochrana volebného systému, tvrdí hnutie

Podmienkou strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) pre podporu prípadných septembrových predčasných volieb je ochrana volebného systému. Do ústavy požadujú zakotviť potrebu ústavnej väčšiny, teda 90 hlasov poslancov, na zmenu zákona o voľbách.

Predseda hnutia Igor Matovič to zdôvodnil tým, že cieľom je ochrániť volebný systém pred prípadnými zásahmi po predčasných parlamentných voľbách a chrániť demokraciu na Slovensku. „Smer-SD, Hlas-SD a Republika sú dohodnutí, že ak získajú väčšinu, teda 76 hlasov, v budúcich voľbách zmenia volebný systém podľa Maďarska. Myslím si, že je v eminentnom záujme každého demokrata na Slovensku, aby sa takéto niečo nemohlo stať,“ zdôraznil Matovič. O tejto podmienke bude OĽaNO rokovať so stranami Sme rodina a Za ľudí.

OĽaNO naďalej trvá na tom, aby súčasťou zmeny ústavy nebola možnosť skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda. „My sme mali vyslovene napísané v našom volebnom programe, že nesúhlasíme, aby sa schvaľovali predčasné voľby cez referendum. Nebudeme hlasovať opačne, ako sme sľúbili ľuďom pred voľbami,“ podčiarkol Matovič. S predloženým návrhom zmeny ústavy preto nesúhlasia. Žiadajú opätovné otvorenie rozpravy a presadenie takého znenia novely, na ktorom sa zhodne 90 poslancov. Dodal, že ak sa ústavná väčšina v parlamente zhodne na inom znení návrhu, budú to rešpektovať.

Podľa Matoviča je teraz unikátna a zrejme posledná príležitosť na zmenu ústavy v tomto volebnom období, možno aj na roky dopredu, preto ju chce využiť na opravu niektorých chýb v ústave. Pre krátkosť času pritom nebude dodržaný postup, ktorý určuje rokovací poriadok. „Pani prezidentka to chce mať vyriešené do konca januára. Ak by nestresovala, tak to nebude na hulváta,“ povedal Matovič. Za realistický termín pre predčasné parlamentné voľby považuje 30. september.

(sita)

Minúta  |  

Na začatie mimoriadnej schôdze nie je ani v piatok dosť poslancov

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR o riešení vysokých cien energií a ďalších opatreniach na odstránenie zlyhávania verejných politík sa zatiaľ nepodarilo otvoriť ani v piatok. Podobne ako dvakrát vo štvrtok (19.1.) sa neprezentoval dostatok poslancov. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) avizoval ešte jeden pokus po hodinovej prestávke.

Mimoriadne rokovanie iniciovali opoziční poslanci. Navrhli, aby parlament prijal uznesenie o opatreniach k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska. NR SR by mala podľa návrhu okamžite schváliť realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči extrémnemu nárastu cien energií.

Opozícia žiada aj prijatie zákonnej úpravy umožňujúcej výraznejšie využívanie peňažných prostriedkov Envirofondu na podporu podnikov s energeticky náročnou výrobou. Súčasťou programu schôdze má byť tiež návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina), ktorý už prešiel prvým čítaním. Jeho cieľom je zvýšiť balík financií z Envirofondu na kompenzáciu nákladov na nepriame emisie CO2 pre firmy zo súčasných 7,5 percenta na 24,5 percenta príjmov z predaja emisných povoleniek.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenské jadrové elektrárne vlani vyrobili rekordné množstvo elektriny

Slovenské elektrárne v minulom roku vyrobili rekordné množstvo elektriny v jadrových elektrárňach. Výroba elektriny v Atómových elektrárňach Mochovce prvý raz v histórii prekročila 8-tisíc gigawatthodín, to je približne 26 percent spotreby elektriny na Slovensku. Slovenské elektrárne vlani celkovo vyrobili 18 888 gigawatthodín elektriny. Po odrátaní vlastnej spotreby do siete dodali 17 039 gigawatthodín elektriny.

V minulom roku jadrové elektrárne na Slovensku vyrobili 15 920 a do siete dodali 14 729 gigawatthodín elektriny. Je to medziročný rast o vyše jedno percento.

„Štyri prevádzkované jadrové bloky vyrobili najviac elektriny vo svojej histórii a na dodávke Slovenských elektrární do siete dosiahli podiel až 86,44 percenta. Po zarátaní produkcie z jadrových a vodných zdrojov tak spoločnosť dodáva takmer 95 percent elektriny bez emisií skleníkových plynov,“ informovali Slovenské elektrárne, ktoré v roku 2023 počítajú aj s výrobou elektriny z tretieho mochovského bloku.

Pod rekordný výsledok Mochoviec sa podľa elektrární podpísalo zvýšenie účinnosti blokov, ktoré zahŕňalo výmenu turbín, rekonštrukciu ich pomocných systémov a zvýšenie účinnosti chladiacich veží. „Obdobným procesom prešla v minulosti aj jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorá v roku 2022 neprekročila hranicu 8-tisíc gigawatthodín elektriny, najmä pre práce na kondenzátoroch turbín. Na rozdiel od Mochoviec však Jaslovské Bohunice slúžia aj na dodávku tepla do okolitých miest a obcí, čo znižuje objem vyrobenej elektriny,“ dodali elektrárne.

Slovenské elektrárne prevádzkujú štyri jadrové bloky, dva v Jaslovských Bohuniciach a dva v Mochovciach. Výkon bohunických blokov je 1 010 megawattov a mochovských tisíc megawattov.

(sita)

Minúta  |  

Južná Kórea od 30. januára zruší povinné rúška vo väčšine vnútorných priestorov

V Južnej Kórei od 30. januára zrušia povinnosť nosiť rúška vo väčšine vnútorných priestorov. Vyžadovať sa budú naďalej vo verejnej doprave a v zdravotníckych zariadeniach. V piatok to podľa agentúry AFP oznámili tamojšie úrady.

Nosenie rúšok bolo v tejto krajine povinné od októbra 2020. Stále tam však platí sedemdňová karanténa pre ľudí, ktorým bol oficiálne diagnostikovaný covid.

Kórejské stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (KCDC) uviedlo, že povinné rúška sa zrušia po prázdninách spojených s lunárnym Novým rokom. Juhokórejský premiér Han Duk-su doplnil, že nosenie rúšok sa bude už iba odporúčať.

Soul sa k tomuto kroku odhodlal na základe zníženia počtu ťažkých prípadov covidu a úmrtí, ako aj klesajúceho počtu nových infekcií. Zvážili tiež "externé rizikové faktory", povedal Han Duk-su, narážajúc na súčasnú novú covidovú vlnu v Číne.

Južná Kórea v januári implementovala niekoľko nových opatrení pre návštevníkov z Číny vrátane vízových obmedzení a povinného testovania. Peking minulý týždeň v rámci odvetného kroku pozastavil vydávania krátkodobých víz pre Juhokórejčanov.

Z vyše 50 miliónov obyvateľov Južnej Kórey sa covidom nakazilo takmer 30 miliónov ľudí a viac ako 33-tisíc zomrelo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.