Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mimoriadna schôdza o cenách energií nebude, body sa presúvajú na riadnu schôdzu 31. januára

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR o riešení vysokých cien energií a ďalších opatreniach na odstránenie zlyhávania verejných politík sa ani po štyroch pokusoch nepodarilo otvoriť. Podobne ako vo štvrtok (19.1.) sa ani v piatok dvakrát neprezentoval dostatok poslancov. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) následne schôdzu ukončil. Jej body budú navrhnuté do programu riadnej schôdze NR SR so začiatkom od 31. januára.

Ešte vo štvrtok na neúspešný začiatok schôdze reagovali viaceré strany. Koaličné OĽaNO navrhované mimoriadne rokovanie považuje za marketing opozície a zbytočné vykopávanie otvorených dverí. Podľa opozičného Smeru-SD koaličné strany schôdzu nechcú umožniť, lebo nevedia riešiť problémy ľudí. Výnimkou zo strán vládnej koalície boli poslanci Sme rodina, ktorí sa pri snahe o otvorenie schôdze opakovane prezentovali.

Mimoriadne rokovanie iniciovali opoziční poslanci. Navrhli, aby parlament prijal uznesenie o opatreniach k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska. NR SR by mala podľa návrhu okamžite schváliť realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči extrémnemu nárastu cien energií.

Opozícia žiadala aj prijatie zákonnej úpravy umožňujúcej výraznejšie využívanie peňažných prostriedkov Envirofondu na podporu podnikov s energeticky náročnou výrobou. Súčasťou programu schôdze tak mal byť aj návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina), ktorý už prešiel prvým čítaním. Jeho cieľom je zvýšiť balík financií z Envirofondu na kompenzáciu nákladov na nepriame emisie CO2 pre firmy zo súčasných 7,5 percenta na 24,5 percenta príjmov z predaja emisných povoleniek.

(tasr)

Minúta  |  

Danko by nechcel zákon o potratoch, ako majú v Poľsku. Označil ho za šialený

Líder mimoparlamentnej Slovenskej národnej strany Andrej Danko nie je zástancom „tvrdého" zákona o interrupciách, aký politici presadili v Poľsku. U nášho severného suseda je umelé prerušenie tehotenstva zakázané, okrem prípadu, keď je ohrozené zdravie alebo život ženy.

„Som zástancom toho, že žena má byť poučená, má vedieť o rizikách a má právo sa rozhodnúť. Poliaci išli na hranu, ja som nikdy nebol zástanca takýchto šialených riešení," uviedol Danko v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

Taktiež tvrdí, že nemá problém ani s homosexuálnymi pármi. „Mám veľa kamarátov vo svojom okolí, ktorí tak žijú. Je to ich vec, či sa k tomu priznajú, alebo nie. Poďme sa baviť, aby mohli mať dedičské práva, zdravotné dokumentácie. Lenže tu je toľko falošnosti, že keď o tom začnete rozprávať, tak je zle," povedal Andrej Danko.

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Martin Čepček predložil na najbližšiu parlamentnú schôdzu novelu na „zlepšenie potratového zákona poskytnutím vyššej ochrany nenarodenému dieťaťu". Andrej Danko predloženú novelu nechcel komentovať a vyzval, aby „neriešili motákov“.

„SNS tiež mala svoje návrhy, vždy som však svojich poslancov zameral na to, nech je tam poučenie, ochrana ženy, ochrana zdravia, nech sú v návrhu príležitosti a možnosti, kedy sa žena môže rozhodnúť pre potrat. Okrem toho je veľa zdravotných dôvodov, musíme sa pozrieť aj na to, že môže byť znásilnená. Je tam veľa výnimiek," uzavrel Danko.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Miera evidovanej nezamestnanosti stúpla v decembri na úroveň 5,90 percenta

Miera evidovanej nezamestnanosti stúpla v decembri 2022 medzimesačne o 0,07 percentuálneho bodu (p. b.) na úroveň 5,9 percenta. V decembri 2021 sa pohybovala na úrovni 6,76 percenta. Informoval o tom v piatok na tlačovej konferencii dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) a generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer.

S výnimkou okresu Nové Mesto nad Váhom stúpla v decembri medzimesačne miera nezamestnanosti vo všetkých okresoch TSK, najvýraznejšie v Považskobystrickom okrese (o 0,20 percenta).

Najvyššia miera nezamestnanosti bola v decembri v TSK v okrese Prievidza, kde dosiahla úroveň 5,41 percenta. Nasledovali okresy Považská Bystrica (4,11 percenta), Partizánske (3,95 percenta), Bánovce nad Bebravou (3,55 percenta), Myjava (3,48 percenta), Nové Mesto nad Váhom (3,37 percenta), Púchov (3,27 percenta), Trenčín (2,48 percenta) a Ilava (2,42 percenta). V Ilavskom okrese bola v decembri najnižšia miera nezamestnanosti na Slovensku.

V rámci celého Slovenska stúpla priemerná miera nezamestnanosti v decembri o 0,07percenta na úroveň 5,90 percenta. Najvyššia bola v okrese Rimavská Sobota (19,39 percenta), najnižšia v okrese Ilava.

(tasr)

Minúta  |  

Obáva sa Kremeľ útokov na mestá? Na výškové budovy v Moskve umiestnili protivzdušné zbrane

Na strechách niekoľkých budov v centre Moskvy rozmiestnili raketové systémy určené na obranu pred vzdušnými hrozbami - lietadlami a prilietajúcimi raketami, informoval v piatok britský denník The Guardian. Podľa neho to naznačuje, že Kremeľ sa pripravuje na možný, aj keď málo pravdepodobný útok na ruské hlavné mesto.

Na fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach vo štvrtok vidno, že na streche osemposchodovej budovy na nábreží rieky Moskva bol nainštalovaný raketový systém Pancir. Danú budovu využíva ministerstvo obrany, spresnil The Guardian.

Na inom videu vidieť, ako systém protivzdušnej obrany vyzdvihujú na strechu budovy školy v moskovskej štvrti Taganka. Ide o objekt nachádzajúci sa 1,5 kilometra juhovýchodne od Kremľa.

Ruskí vojenskí predstavitelia inštaláciu raketových systémov bezprostredne nepotvrdili.

Viaceré ruské médiá však v posledných týždňoch informovali aj o rozmiestnení raketových systémov dlhého doletu S-400 v Moskve. Systémy S-400 a Pancir-S1 sa často používajú spoločne v tejto kombincáii, objasnil The Guardian.

https://twitter.com/WarInUkraineYet/status/1616103162041241600

Raketové systémy kráteho až stredného dosahu sa používajú na obranu proti lietadlám, vrtuľníkom a riadeným strelám. Ruská armáda uviedla, že by sa mohli použiť aj proti menším cieľom, ako sú vojenské a komerčné drony, ktoré sa objavili aj na bojiskách Ukrajiny, kde Rusko vlani vo februári rozpútalo vojnu.

Prokremeľskí blogeri vo štvrtok napísali, že objavenie sa raketových systémov v Moskve ukazuje, že ruské vojenské velenie sa zrejme teraz obáva útokov na ruské mestá ako reakcie na masívne raketové ostreľovanie Ukrajiny.

Najtragickejší z nich bol útok na ukrajinské mesto Dnipro zo 14. januára, pri ktorom protilodná balistická strela Ch-22 zasiahla časť bytového domu, pod ktorého troskami zahynulo 45 ľudí.

Zábery na nainštalované raketové systémy v Moskve sa objavili deň pred ďalšou schôdzkou predstaviteľov rezortov obrany západných krajín, ktoré sa koná v piatok na leteckej základni Ramstein v Nemecku. Očakáva sa, že v Ramsteine by mohol byť schválený nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorý by mohol zahŕňať aj poskytnutie ťažkých tankov.

Ruskí predstavitelia však pred stretnutím vydali v Ramsteine varovania, ktorými sa pokúsili odradiť členov aliancie NATO od poskytnutia modernejších zbraní tvrdením, že by mohli potenciálne vyvolať jadrový konflikt.

Protivzdušné systémy v uliciach Moskvy. Foto: Twitter

(tasr, ste)

Minúta  |  

Moldavsko v Davose požiadalo spojencov o systémy protivzdušnej obrany

Moldavsko požiadalo západných spojencov o dodanie systémov protivzdušnej obrany. Pre agentúru Reuters to uviedla moldavská prezidentka Maia Sanduová.

"Požiadali sme o systémy leteckého prieskumu a protivzdušnej obrany," povedala vo štvrtok prozápadná moldavská prezidentka v rámci Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

Sanduová si uvedomuje, že prioritou pre západných spojencov zostáva pomoc Ukrajine, ktorá už takmer jedenásť mesiacov vzdoruje ruskej vojenskej agresii. Prezidentka však dúfa, že Západ poskytne určitú podporu aj Moldavsku, ktoré s napadnutou Ukrajinou susedí. Kremeľ sa podľa Sanduovej pokúša aj o destabilizáciu situácie v Moldavsku, ale jeho snahy zatiaľ neboli úspešné.

"Rusko sa v Moldavsku pokúsilo zmobilizovať skorumpované kruhy a proruské strany s cieľom destabilizovať vládu, parlament a úrad prezidenta. Týchto snáh sa stále nevzdalo, no doposiaľ sa nám podarilo udržať stabilitu," uviedla Sanduová pre Reuters.

Moldavsko podľa nej po ruskej invázii na Ukrajinu zvýšilo svoje výdavky na obranu a v súčasnosti vedie rozhovory s EÚ aj s jednotlivými západnými krajinami o dodávkach systémov protivzdušnej obrany. Sanduová tiež vyjadrila presvedčenie, že Moldavsko v súčasnosti nie je bezprostredne ohrozené, keďže Ukrajinci kladú Rusom tvrdý odpor.

Od začiatku ruskej invázie sa objavujú obavy, že by sa Rusko mohlo pokúsiť výrazne destabilizovať situáciu v Moldavsku, respektíve zaútočiť aj na túto bývalú sovietsku republiku. V proruskom odštiepeneckom regióne Podnestersko na východe Moldavska dlhodobo operujú ruské jednotky.

Moldavská prozápadná vláda krátko po začiatku ruskej invázie požiadala o vstup do EÚ, ktorá jej v júni spolu s Ukrajinou udelila štatút kandidátskej. Kremeľ vníma posilňovanie väzieb oboch postsovietskych republík so Západom s veľkou nevôľou.

"Integrácia do EÚ je najdôležitejším projektom našej krajiny a našou jedinou šancou prežiť ako demokratický štát v tejto zložitej dobe a v tomto nepokojnom regióne," povedala Sanduová pre Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Výnosy z predaja diaľničných známok vlani dosiahli takmer 90 miliónov eur, vzrástli o pätinu

Národná diaľničná spoločnosť, a. s., (NDS) zaznamenala v minulom roku zvýšený záujem motoristov o elektronické diaľničné známky. Kúpili ich takmer 4,7 milióna kusov a výnosy z predaja dosiahli 88,7 milióna eur, čo je medziročne o 14,6 milióna eur, resp. o 20 percent viac ako v roku 2021. Ako diaľničiari v piatok informovali, vyšší záujem o diaľničné známky prejavili aj domáci motoristi, ale viditeľnejší vplyv na zvýšenie ich predaja mala tranzitná cestná doprava.

„Najvyšší výnos bol z predaja 365-dňovej známky, a to na úrovni 44,6 milióna eur. Tento druh známky bol zároveň druhý najobľúbenejší medzi motoristami, predalo sa ich viac než milión kusov,“ uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. Na prvom mieste bola desaťdňová známka s predajom takmer 2,6 milióna kusov, pričom výnos dosiahol 21,6 milióna eur. „Tretím najpreferovanejším druhom známky bola 30-dňová, predalo sa jej zhruba 617-tisíc a výnos z jej predaja bol na úrovni 7,2 milióna eur. Ročnú diaľničnú známku si kúpilo 366-tisíc motoristov a výnos z jej predaja bol na úrovni 15,2 milióna eur,“ priblížila hovorkyňa diaľničiarov.

Predaj diaľničných známok bol vlani najvyšší v júli s takmer 602-tisíc kusmi, pričom aj v tomto prípade bol najväčší záujem o desaťdňovú známku s podielom cez 60 percent na predaji v tomto letnom mesiaci. Predaj bol podľa NDS podobne intenzívny aj v auguste a tretím najfrekventovanejším mesiacom nákupu diaľničných známok bol január. V prvom mesiaci roka 2022 predaju dominovala ročná diaľničná známka. „Motoristi uprednostňujú nákup elektronickej diaľničnej známky cez webovú stránku www.eznamka.sk. Viac než polovica celkového predaja z minulého roka prebehla cez tento kanál. Druhým najobľúbenejším miestom nákupu sú zákaznícke miesta, takýto fyzický nákup uprednostnilo 40 percent motoristov,“ poznamenala Žgravčáková.

Slovenskí motoristi si v medziročnom porovnaní kúpili o takmer 220-tisíc známok, teda zhruba o 10,5 percent viac ako v roku 2021. Najviac zvýšili záujem o 365-dňovú známku, a to o takmer 25 percent. Na náraste predaja diaľničných známok sa citeľnejšie podpísali zahraniční motoristi. Za rok 2022 si kúpili o 738-tisíc známok, teda o 46 percent viac než predvlani. Zhruba 55-percentný nárast zaznamenala NDS pri predaji desaťdňových známok a takmer štvrtinový nárast pri predaji 30-dňových známok zahraničným vodičom.

Prvá päťka krajín, ktorých obyvatelia si najčastejšie kupovali slovenské diaľničné známky, sa nezmenila. „Opäť sa v nej umiestnili Česká republika, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Maďarsko. Motoristi z Českej republiky si v roku 2022 kúpili takmer 730-tisíc slovenských známok, Nemci skoro 392-tisíc, Maďari približne 182-tisíc a Rakúšania zhruba 161-tisíc,“ dodala Žgravčáková.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.