Preskočiť na obsah
  |  

Prezident Erdogan ponúkol sprostredkovanie rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským opätovne vyjadril pripravenosť pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi Ruskom a Ukrajinou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Turecký prezident takisto vyjadril ľútosť nad obeťami stredajšej havárie helikoptéry v ukrajinskom meste Brovary. Vyžiadala si 14 obetí vrátane vedenia ukrajinského ministerstva vnútra.

Erdogan v minulosti opakovane vyjadril pripravenosť Turecka na sprostredkovanie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou a 16. januára telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.       

Kancelária tureckého prezidenta vtedy uviedla, že "prezident Erdogan zopakoval, že Turecko je pripravené uľahčiť a sprostredkovať nastolenie trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou".

(tasr, min)

  |  

Rezort obrany odmieta, že by bolo Slovensko ochotné vzdať sa tankov v prospech Ukrajiny

Ministerstvo obrany (MO) SR sa ohradilo voči informáciám v nemeckých médiách, že by Slovensko bolo ochotné vzdať sa v prospech Ukrajiny tankov Leopard 2, ktoré má dostať z Nemecka. Informácia sa podľa slov rezortu nezakladá na pravde a od Slovenska to nepožadujú ani spojenci. Stanovisko TASR poskytla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Ani počas piatkových rokovaní v Ramsteine nezaznela oficiálna požiadavka zo strany Nemecka, aby sme tanky Leopard, takpovediac, posunuli Ukrajine," uviedol po rokovaní štátny tajomník MO SR Marian Majer. Dementoval aj informáciu, že sme dostali prísľub od USA o poskytnutí náhrady vo forme starších amerických tankov Abrams.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) na sociálnej sieti uviedol, že žiadne rokovanie o vzdaní sa tankov neprebehlo. "Nikto nás o to nepožiadal, žiadne Abramsy mám neboli ani sľúbené, ani ponúknuté. Nič z toho nie je pravda," podčiarkol. Informácie medializované v zahraničí označil za "fake news".

(tasr, min)

  |  

Kyjev sa podľa USA pripravuje na protiofenzívu. Vytlačiť Rusov bude podľa nich náročné

Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok povedal, že Ukrajina by mohla na jar začať protiofenzívu voči Rusku. Generál Mark Milley uviedol, že vytlačiť Rusov z Ukrajiny bude náročné. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Austin spojencov vyzval, aby zvýšili dodávky zbraní s cieľom pomôcť Kyjevu. Spojenci majú podľa amerického ministra "okno príležitostí" medzi dneškom a jarou, keď Ukrajinci začnú svoju vojenskú operáciu. "To je dlhý čas a musíme dať dokopy tie správne spôsobilosti," povedal Austin na rokovaní kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny.

Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Milley po skončení rokovaní zapochyboval, či sa Ukrajine tento rok podarí vytlačiť zo svojho územia ruských okupantov. "Z vojenského hľadiska stále zastávam názor, že tento rok bude veľmi, veľmi náročné vojensky vytlačiť ruské sily zo všetkých kúskov…Ruskom okupovanej Ukrajiny," povedal.

Podľa Milleyho je NATO v súčasnosti "zjednotené najviac" počas jeho činnej služby, uviedla stanica Sky News. "Za svojich viac než 43 rokov v uniforme je toto najviac zjednotené NATO, ako som kedy videl," povedal. Cieľom kontaktnej skupiny podľa jeho slov zostáva podpora obranných spôsobilostí Ukrajiny voči nezákonnej a nevyprovokovanej ruskej agresii.

(tasr, min)

  |  

Posledný pokus o zloženie vlády v Bulharsku nevyšiel, črtajú sa predčasné voľby

Bulharská socialistická strana (BSP) vzdala snahy o zostavenie novej vlády, oznámila v piatok predsedníčka strany Kornelia Ninová. Všetko tak smeruje k ďalším predčasným voľbám, napísala agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

Bulharskí socialisti dostali poverenie na zloženie vlády od prezidenta Rumena Radeva ako tretí v poradí a išlo zároveň o posledný pokus. Mandát na sformovanie kabinetu predtým vrátili dve najväčšie parlamentné strany - stredopravicová Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP). Ani jedna si nezaistila v parlamente nadpolovičnú väčšinu.

"Hľadali sme riešenie, ako dostať krajinu z mnohých kríz a hlavne z politickej krízy. Prešli sme si všetky možnosti a rozhodli sme sa vrátiť mandát prezidentovi," povedala Ninová. Dodala, že Bulharsko čakajú predčasné voľby.

Líderka socialistov oboznámi prezidenta s neúspešným pokusom o zloženie vlády v utorok, napísala agentúra DPA. Radev bude musieť rozpustiť parlament a do dvoch mesiacov vyhlásiť nové voľby.

Bulharsko sa nachádza v politickom pate od roku 2020, ktorý vyvolali masové protesty proti korupcii. Za uplynulé dva roky sa konali už štyri parlamentné voľby a krajinu viedli úradnícke vlády, keďže zvoleným stranám sa nedarilo vytvorať stabilné koalície.

Politická kríza ohrozuje plány Bulharska na vstup do eurozóny v roku 2024. Chýbajúca vláda so silným mandátom v krajine odďaľuje potrebné reformy proti korupcií na vysokej úrovni a môže komplikovať čerpanie miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.

(tasr, min)

  |  

Spojenci sa zatiaľ nedohodli na dodávke tankov Leopard na Ukrajinu, stretli sa v Nemecku

Členovia kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa v piatok v Nemecku nedohodli na dodaní bojových tankov Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak povedal, že 15 krajín, ktoré vlastnia tanky Leopard 2 nemeckej výroby, sa zatiaľ nedohodli. Poľsko sľúbilo dodávku 14 takýchto tankov pod podmienkou, že to urobia aj iné krajiny.

Blaszczak rokovanie označil za "dobrú diskusiu medzi spojencami" a dodal, že o dodaní tankov sa bude hovoriť na ďalších rokovaniach. Nemecký minister obrany Boris Pistorius uviedol, že záležitosti sa hýbu vpred.

Nemecko ako výrobca tankov musí ďalším krajinám dať súhlas na ich poskytnutie Ukrajine, ktorá nie je členskou krajinou NATO. Berlín zatiaľ odoláva rastúcemu tlaku o poskytnutie tankov Leopard 2 Kyjevu alebo umožneniu ich presunu z iných krajín. O dodávky tankov žiadali aj predstavitelia Ukrajiny.

Pistorius ešte pred rokovaním v Ramsteine povedal, že Nemecko "zváži všetky pre a proti" predtým, ako prijme rozhodnutie. Kontaktná skupina sa zišla na americkej leteckej základni Ramstein v spolkovej krajine Porýnie-Falcko.

Hlavnou témou rokovaní bola ďalšia vojenská pomoc Ukrajine, najmä dodanie bojových tankov Leopard 2. Medzi účastníkmi z približne 50 krajín bol aj americký minister obrany Lloyd Austin a ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

(tasr, min)

  |  

V Grónsku je najteplejšie za uplynulých 1000 rokov, vedci volajú po zastavení roztápania

Teploty v niektorých častiach Grónska sú najvyššie za uplynulých 1000 rokov. V piatok to pre agentúru AFP povedal docent Kodanskej univerzity Bo Mollesoe Vinther a spoluautor štúdie, ktorá rekonštruovala klimatické podmienky v Grónsku, informuje TASR.

"Potvrdzuje to zlé správy, ktoré už bohužiaľ vieme… Je jasné, že potrebujeme dostať otepľovanie pod kontrolu, aby sme zastavili roztápanie ľadovej pokrývky Grónska," povedal Bo Mollesoe Vinther. Vrtmi do ľadovcov vedci získali vzorky ľadu spred niekoľkých storočí a na ich základe zistili teplotné pomery v Grónsku od roku 1000 do roku 2011, vysvetľuje AFP.

Štúdia publikovaná vo vedeckom magazíne Nature ukazuje, že otepľovanie v Grónsku od roku 2001 do 2011 "takmer s istotou prekračuje rozsah predindustriálnej teplotnej variability v minulom tisícročí". Teploty boli v priemere o 1,5 stupňa Celzia vyššie, ako v 20. storočí.

Roztápanie ľadovej pokrývky Grónska zvyšuje hladiny morí, čo do budúcnosti ohrozí ľudí žijúcich na pobreží a budú musieť opustiť svoje obydlia. Podľa správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2021 môže (pri najhoršom scenári produkcie emisií) roztopenie grónskej ľadovej pokrývky zvýšiť hladinu morí do roku 2100 až o 18 centimetrov.

Grónsky ľadovec s hrúbkou až dva kilometre obsahuje dostatok zamrznutej vody, aby sa pri jeho úplnom roztopení zvýšila hladina svetového oceánu až o viac ako sedem metrov.

Agentúra AFP pripomína, že podľa Parížskej dohody, na ktorej sa v roku 2015 dohodli takmer všetky štáty, sa má globálne otepľovanie výrazne obmedziť pod úroveň 2 stupne Celzia respektíve na úroveň 1,5 stupňa Celzia.

Topenie grónskeho ľadovca je podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v súčasnosti hlavným faktorom zvyšovania hladiny oceánov, pretože sa arktická oblasť zahrieva rýchlejšie ako zvyšok planéty.        

(tasr, min)