Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Metsolová priznaním protokolárnych darov vraj neporušila žiadne pravidlá

Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová v snahe zdôrazniť potrebu transparentnosti vo veci prijímaných darov a oficiálnych návštev členov EP platených mimo rozpočtu tejto inštitúcie doplatila na vlastnú horlivosť. Vyplýva zo stanoviska, ktoré médiám poskytlo tlačové oddelenie EP, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Tlačové oddelenie EP opakovane zdôraznilo, že šéfka europarlamentu neporušila žiadne vnútorné pravidlá týkajúce sa prijatých darov a nijaký dar si neponecháva.        

Podľa vnútorného poriadku všetky dary pre predsedu Európskeho parlamentu preberá osoba zastávajúca túto funkciu v mene inštitúcie, čiže v mene Európskeho parlamentu ako takého, nie vo svojom mene. Nemožno ich vnímať ako dary pre radového poslanca EP (ktorý práve zastáva post predsedu EP), ale ako protokolárne dary, ktoré si vymieňa predseda EP so zástupcami tretích krajín alebo iných inštitúcií či organizácií na základe zaužívaných protokolárnych postupov.        

Pre dary, ktoré prevzala Metsolová od svojho nástupu do funkcie v januári 2022, platí, že nejde o nedeklarované dary, ktoré musí ako ostatní europoslanci osobne nahlásiť do 30 dní od ich prijatia. Všetky dary pre europarlament ako inštitúciu sa evidujú interne hneď po ich prevzatí a ponecháva si ich inštitúcia, nie osoba momentálne zastávajúca post predsedu EP.        

Metsolová priznala, že za necelý rok dostala 142 darov v hodnote do 150 eur (knihy, pamätné mince, ozdobné predmety, čokoládu, víno a šampanské či tričko španielskej ženskej futbalovej reprezentácie) a zúčastnila sa na piatich oficiálnych návštevách mimo Bruselu a Štrasburgu platených tretími stranami.        

Viaceré médiá uviedli, že priznanie o daroch a návštevách urobila až po stanovenom termíne. Tlačový odbor EP následne spresnil, že to tak nie je a Metsolová nemeškala pri zaevidovaní protokolárnych darov. Naopak, zverejnenie darov, ktoré dostala ako šéfka EP, bolo bezprecedentným krokom z jej strany zameraným na zvýšenie transparentnosti a zlepšenie existujúcich postupov vzťahujúcich sa na prijímanie darov pre EP ako inštitúciu.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalá koalícia sa dohodla na zmene ústavy a termíne volieb

Predstavitelia bývalej koalície sa dohodli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátenie voleného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia, na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov.

Zároveň sa mali dohodnúť na termíne predčasných volieb 30. septembra. Informoval o tom dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) po nedeľnom rokovaní.

Predseda vlády predpokladá, že dohodnutá zmena ústavy by sa mohla odsúhlasiť hneď po prerokovaní v parlamente. Zmenu podľa jeho slov podporí klub OĽaNO aj Občiansko-demokratická platforma, ktorá z neho odišla, Sme rodina a SaS. "V takomto prípade by počty mali sedieť," uviedol. Ďalšie rokovanie tak už podľa jeho slov potrebné nebude, v pondelok (23. januára) majú len doladiť detaily návrhu. Ozrejmil, že súčasťou návrhu je aj to, že zmeniť volebný systém bude možné len 90 hlasmi poslancov, nie 76.

"Teraz je dôležité, aby demokratické strany ukázali zodpovednosť," podčiarkol s tým, že termín volieb je známy a ak chcú demokratické strany získať dôveru občanov, musia im ukázať, že vedia spolu vládnuť a vychádzať.

Sme rodina nerokovalo

Na rokovaní nebol prítomný predseda Sme rodina Boris Kollár, ani žiaden iný zástupca jeho hnutia. Heger uviedol, že s Kollárom telefonoval a súhlasil s dohodou. „Klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), hnutia Sme rodina, strany Sloboda a Solidarita a taktiež Občiansko-demokratická platforma v hnutí OĽaNO podporia takúto zmenu," povedal premiér a dodal, že rokovania sú na konci. Heger ďalej dodal, že prezidentka Zuzana Čaputová s ich dohodou bude súhlasiť.

„Strana SaS si nekládla žiadne podmienky. S kompromisným termínom 30. septembra vieme žiť a súhlasiť. Skorší termín nebol v hre, aby ho celá koalícia dokázala odsúhlasiť," uviedol predseda Slobody a Solidarity (SaS) Richard Sulík po rokovaní. Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) predloží pozmeňujúci návrh k novele ústavného zákona.

K novele ústavy má samostatný pozmeňujúci návrh predložiť ešte strana Za ľudí. Jej líderka Veronika Remišová podotkla, že zo svojej požiadavky neustúpili a návrh má obsahovať posilnenie postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Podpredseda strany Juraj Šeliga vysvetlil, že nechceli blokovať dohodu na zmene ústavy a svoju požiadavku vyčlenili na samostatný pozmeňujúci návrh, keďže s ňou nesúhlasilo hnutie Sme rodina.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Macron nevylučuje dodávku ťažkých tankov na Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu nevylúčil, že jeho krajina dodá Ukrajine svoje tanky Leclerc. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.        

"Pokiaľ ide o tanky Leclerc, nič nie je vylúčené," povedal Macron v Paríži na tlačovej konferencii s kancelárom Olafom Scholzom po spoločnom zasadaní vlád Francúzska a Nemecka.        

Poskytnutie týchto ťažkých bojových tankov však podľa Macrona nesmie eskalovať konflikt, nesmie oslabiť obranyschopnosť Francúzska a musí byť realistickou a efektívnou podporou pre Ukrajinu.        

Treba tiež brať do úvahy čas potrebný na výcvik ukrajinských posádok a na dodanie tankov. O tejto otázke sa bude v najbližších dňoch a týždňoch diskutovať so spojencami, konštatoval Macron. AFP pripomenula, že Macron začiatkom januára súhlasil s dodaním ľahkých tankov AMX-10 RC francúzskej výroby Kyjevu.        

Na Ukrajinu doteraz neboli dodané žiadne tzv. hlavné bojové tanky západnej výroby, ktoré by pomohli ukrajinským silám v bojoch s ruskými inváznymi silami. Británia však tento týždeň prisľúbila dodanie 14 tankov Challenger 2.        

Nemecko je pod veľkým tlakom, aby dodalo Ukrajine svoje tanky Leopard 2. Scholz sa na tlačovej konferencii v Paríži k tejto otázke nevyjadril. Uviedol len, že jeho krajina vždy v minulosti konala "v úzkej koordinácii s našimi priateľmi a spojencami" a robí tak aj teraz.

(tasr)

Minúta  |  

Referendum bolo varovaním. Predčasné voľby treba hneď, tvrdí strana Dobrá voľba a Umiernení

Referendum a jeho výsledky boli jasné a posledné varovanie, že predčasné voľby musí parlament vyhlásiť okamžite, inak nás to bude mrzieť. Uviedol to podpredseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Rado Baťo.        

"Takmer 1,2 milióna ľudí išlo hlasovať o otázke, ktorej nikto nerozumel, bez nejakej zásadnej referendovej kampane. Ďalšie státisíce zostali doma iba preto, lebo nechceli robiť komparz Robertovi Ficovi," skonštatoval.        

Každý, kto chce umelo udržiavať "Hegerovu neústavnú vládu" pri živote, je podľa neho politický samovrah. "Ale čo je horšie, hazarduje s demokratickou budúcnosťou Slovenska. S hnevom, ktorý sa v spoločnosti kumuluje, sa neradno zahrávať," doplnil.        

Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Deviate referendum v histórii samostatnej SR inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Platí výstraha pred poľadovicou a na strednom i východnom Slovensku aj pred hmlou

Na celom Slovensku sa môže až do pondelka (23. 1.) rána tvoriť poľadovica. V strede a na východe treba počítať aj s hmlou. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na webe.

Výstraha pred hmlou platí v Banskobystrickom, Trenčianskom a Košickom kraji, tiež v Prešovskom a Žilinskom. "Znížená dohľadnosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre dopravné aktivity," varujú meteorológovia.        

Naďalej platia aj hydrologické výstrahy pred povodňami. Pre Michalovce platí najvyšší – tretí stupeň, výstraha druhého stupňa platí pre Trebišov bez Roňavy. Prvostupňová hydrologická výstraha je vydaná pre Levice-východ.

(tasr)

Minúta  |  

Lietadlo Ryanairu po bombovej hrozbe pristálo v Aténach

Na medzinárodnom letisku v Aténach v nedeľu večer bezpečne pristálo lietadlo spoločnosti Ryanair s 190 ľuďmi na palube, v ktorom predtým neznámy páchateľ nahlásil bombu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

Hovorkyňa aténskeho letiska uviedla, že všetci pasažieri aj členovia posádky sú v poriadku. Lietadlo aj batožinu po prílete prehľadávali špeciálne policajné tímy. Boeing 737 smeroval do Atén z poľského mesta Katovice. Kto v ňom bombu nahlásil, nebolo bezprostredne známe.        

Šéf oddelenia pre styk s verejnosťou na letisku v Katoviciach Piotr Adamczyk uviedol, že varovný telefonát dostali letiskové úrady v čase, keď bolo lietadlo nad Slovenskom. "Po štarte lietadla prijalo informačné stredisko letiska telefonát týkajúci sa možnej prítomnosti výbušného zariadenia na palube," povedal agentúre AFP.        

O hrozbe následne upovedomili pilotov a riadiace veže. Lietadlo potom až do bezpečného pristátia sprevádzali stíhačky – najskôr maďarské a napokon grécke. Nakoniec pristálo vo vyhradenej časti medzinárodného letiska v Aténach krátko pred 18.00 h miestneho času (17.00 h SEČ), čiže s takmer dvaapolhodinovým meškaním.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.