Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Ukrajine zabili alebo zranili 180-tisíc ruských vojakov, odhaduje nórska armáda

Počet ruských vojakov zabitých alebo zranených na Ukrajine dosahuje takmer 180-tisíc Na ukrajinskej strane si vojna dosiaľ vyžiadala 100-tisíc mŕtvych alebo zranených vojakov a 30-tisíc zabitých civilistov. Tieto odhady zverejnila v nedeľu nórska armáda.

Náčelník generálneho štábu Eirik Kristoffersen v rozhovore pre televíziu TV2 nešpecifikoval, ako k týmto údajom dospeli. Moskva a Kyjev už mesiace neposkytli spoľahlivé informácie o svojich stratách.

V novembri predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley uviedol, že v radoch ruskej armády je viac ako 100-tisíc mŕtvych alebo zranených, pričom pravdepodobne podobná bilancia je aj na ukrajinskej strane. Tieto čísla nemožno nezávisle overiť.

Kristoffersen tiež uviedol, že Rusko je napriek ťažkým stratám schopné pokračovať v konflikte na Ukrajine "dosť dlho". Najviac sa podľa vlastných slov obáva toho, či Ukrajina dokáže udržiavať ruské vzdušné sily mimo vojny, čo sa jej doposiaľ darí vďaka protivzdušnej obrane.

Nórsky generál okrem toho vyzval na rýchle dodanie tankov Ukrajine. "Ak (Ukrajinci) pôjdu počas tejto zimy do ofenzívy, potrebujú ich rýchlo," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Babiš vyhlásil, že pomoc napadnutej krajine NATO by neposlal. Rýchlo však otočil

Kandidát na českého prezidenta Andrej Babiš v predvolebnej debate Českej televízie v nedeľu povedal, že ak by potenciálne došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, nevyslal by na pomoc vojenské jednotky. Po skončení debaty však na sociálnej sieti Twitter napísal, že by článok 5 Severoatlantickej zmluvy dodržal a pomoc by poskytol, informuje spravodajkyňa TASR.

Na otázku, či by malo Česko poslať vojakov na pomoc, ak by došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, český expremiér reagoval, že je to "čisto teória". Na opakovanú otázku moderátora potom odpovedal zamietavo. "Nie, určite nie. Ja chcem mier, ja nechcem vojnu. A v žiadnom prípade by som neposielal naše deti a deti našich žien do vojny," povedal Babiš.

"Pán Babiš žije asi v inom svete. My sme sa stali členmi NATO, aby sme zaistili mier, pretože je to najsilnejšia obranná organizácia. Kedykoľvek je niekto napadnutý, ostatní mu prídu na pomoc," reagoval na to jeho súper Petr Pavel.

Po skončení debaty sa však Babiš opravil. Na sociálnej sieti Twitter napísal, že by pomoc poskytol. "V dueli Českej televízie som vôbec nechcel odpovedať na hypotetickú otázku o napadnutí Poľska alebo Pobaltia. Som presvedčený, že sa to nestane a nechcem to vôbec pripúšťať," uviedol bývalý predseda českej vlády.

Je podľa neho zodpovednosťou svetových politikov, aby vojne zabránili. "Ak by ale došlo k reálnemu napadnutiu, pochopiteľne by som dodržal článok päť. O tom nie je debata," dodal Babiš.

Česká ministerka obrany Jana Černochová neskôr pre Seznam Zprávy uviedla, že sa jej nechce veriť, že by bývalý predseda vlády nepoznal obsah zmluvy o kolektívnej obrane. "Zdvorilo prosím našich zahraničných partnerov, aby momentálne výroky pána Babiša brali ako kampaň a vnímali vyhrotenú atmosféru v našej krajine pred prezidentskou voľbou," povedala ministerka a dodala, že Česko je pevnou súčasťou NATO.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám bude považovaný za útok proti všetkým. V takom prípade majú členské krajiny NATO vykonať takú akciu, ktorú budú považovať za nutnú, vrátane použitia ozbrojenej sily. Česko sa stalo členom Severoatlantickej aliancie v roku 1999.

(tasr)

Minúta  |  

Metsolová priznaním protokolárnych darov vraj neporušila žiadne pravidlá

Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová v snahe zdôrazniť potrebu transparentnosti vo veci prijímaných darov a oficiálnych návštev členov EP platených mimo rozpočtu tejto inštitúcie doplatila na vlastnú horlivosť. Vyplýva zo stanoviska, ktoré médiám poskytlo tlačové oddelenie EP, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Tlačové oddelenie EP opakovane zdôraznilo, že šéfka europarlamentu neporušila žiadne vnútorné pravidlá týkajúce sa prijatých darov a nijaký dar si neponecháva.        

Podľa vnútorného poriadku všetky dary pre predsedu Európskeho parlamentu preberá osoba zastávajúca túto funkciu v mene inštitúcie, čiže v mene Európskeho parlamentu ako takého, nie vo svojom mene. Nemožno ich vnímať ako dary pre radového poslanca EP (ktorý práve zastáva post predsedu EP), ale ako protokolárne dary, ktoré si vymieňa predseda EP so zástupcami tretích krajín alebo iných inštitúcií či organizácií na základe zaužívaných protokolárnych postupov.        

Pre dary, ktoré prevzala Metsolová od svojho nástupu do funkcie v januári 2022, platí, že nejde o nedeklarované dary, ktoré musí ako ostatní europoslanci osobne nahlásiť do 30 dní od ich prijatia. Všetky dary pre europarlament ako inštitúciu sa evidujú interne hneď po ich prevzatí a ponecháva si ich inštitúcia, nie osoba momentálne zastávajúca post predsedu EP.        

Metsolová priznala, že za necelý rok dostala 142 darov v hodnote do 150 eur (knihy, pamätné mince, ozdobné predmety, čokoládu, víno a šampanské či tričko španielskej ženskej futbalovej reprezentácie) a zúčastnila sa na piatich oficiálnych návštevách mimo Bruselu a Štrasburgu platených tretími stranami.        

Viaceré médiá uviedli, že priznanie o daroch a návštevách urobila až po stanovenom termíne. Tlačový odbor EP následne spresnil, že to tak nie je a Metsolová nemeškala pri zaevidovaní protokolárnych darov. Naopak, zverejnenie darov, ktoré dostala ako šéfka EP, bolo bezprecedentným krokom z jej strany zameraným na zvýšenie transparentnosti a zlepšenie existujúcich postupov vzťahujúcich sa na prijímanie darov pre EP ako inštitúciu.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalá koalícia sa dohodla na zmene ústavy a termíne volieb

Predstavitelia bývalej koalície sa dohodli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátenie voleného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia, na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov.

Zároveň sa mali dohodnúť na termíne predčasných volieb 30. septembra. Informoval o tom dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) po nedeľnom rokovaní.

Predseda vlády predpokladá, že dohodnutá zmena ústavy by sa mohla odsúhlasiť hneď po prerokovaní v parlamente. Zmenu podľa jeho slov podporí klub OĽaNO aj Občiansko-demokratická platforma, ktorá z neho odišla, Sme rodina a SaS. "V takomto prípade by počty mali sedieť," uviedol. Ďalšie rokovanie tak už podľa jeho slov potrebné nebude, v pondelok (23. januára) majú len doladiť detaily návrhu. Ozrejmil, že súčasťou návrhu je aj to, že zmeniť volebný systém bude možné len 90 hlasmi poslancov, nie 76.

"Teraz je dôležité, aby demokratické strany ukázali zodpovednosť," podčiarkol s tým, že termín volieb je známy a ak chcú demokratické strany získať dôveru občanov, musia im ukázať, že vedia spolu vládnuť a vychádzať.

Sme rodina nerokovalo

Na rokovaní nebol prítomný predseda Sme rodina Boris Kollár, ani žiaden iný zástupca jeho hnutia. Heger uviedol, že s Kollárom telefonoval a súhlasil s dohodou. „Klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), hnutia Sme rodina, strany Sloboda a Solidarita a taktiež Občiansko-demokratická platforma v hnutí OĽaNO podporia takúto zmenu," povedal premiér a dodal, že rokovania sú na konci. Heger ďalej dodal, že prezidentka Zuzana Čaputová s ich dohodou bude súhlasiť.

„Strana SaS si nekládla žiadne podmienky. S kompromisným termínom 30. septembra vieme žiť a súhlasiť. Skorší termín nebol v hre, aby ho celá koalícia dokázala odsúhlasiť," uviedol predseda Slobody a Solidarity (SaS) Richard Sulík po rokovaní. Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) predloží pozmeňujúci návrh k novele ústavného zákona.

K novele ústavy má samostatný pozmeňujúci návrh predložiť ešte strana Za ľudí. Jej líderka Veronika Remišová podotkla, že zo svojej požiadavky neustúpili a návrh má obsahovať posilnenie postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Podpredseda strany Juraj Šeliga vysvetlil, že nechceli blokovať dohodu na zmene ústavy a svoju požiadavku vyčlenili na samostatný pozmeňujúci návrh, keďže s ňou nesúhlasilo hnutie Sme rodina.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Macron nevylučuje dodávku ťažkých tankov na Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu nevylúčil, že jeho krajina dodá Ukrajine svoje tanky Leclerc. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.        

"Pokiaľ ide o tanky Leclerc, nič nie je vylúčené," povedal Macron v Paríži na tlačovej konferencii s kancelárom Olafom Scholzom po spoločnom zasadaní vlád Francúzska a Nemecka.        

Poskytnutie týchto ťažkých bojových tankov však podľa Macrona nesmie eskalovať konflikt, nesmie oslabiť obranyschopnosť Francúzska a musí byť realistickou a efektívnou podporou pre Ukrajinu.        

Treba tiež brať do úvahy čas potrebný na výcvik ukrajinských posádok a na dodanie tankov. O tejto otázke sa bude v najbližších dňoch a týždňoch diskutovať so spojencami, konštatoval Macron. AFP pripomenula, že Macron začiatkom januára súhlasil s dodaním ľahkých tankov AMX-10 RC francúzskej výroby Kyjevu.        

Na Ukrajinu doteraz neboli dodané žiadne tzv. hlavné bojové tanky západnej výroby, ktoré by pomohli ukrajinským silám v bojoch s ruskými inváznymi silami. Británia však tento týždeň prisľúbila dodanie 14 tankov Challenger 2.        

Nemecko je pod veľkým tlakom, aby dodalo Ukrajine svoje tanky Leopard 2. Scholz sa na tlačovej konferencii v Paríži k tejto otázke nevyjadril. Uviedol len, že jeho krajina vždy v minulosti konala "v úzkej koordinácii s našimi priateľmi a spojencami" a robí tak aj teraz.

(tasr)

Minúta  |  

Referendum bolo varovaním. Predčasné voľby treba hneď, tvrdí strana Dobrá voľba a Umiernení

Referendum a jeho výsledky boli jasné a posledné varovanie, že predčasné voľby musí parlament vyhlásiť okamžite, inak nás to bude mrzieť. Uviedol to podpredseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Rado Baťo.        

"Takmer 1,2 milióna ľudí išlo hlasovať o otázke, ktorej nikto nerozumel, bez nejakej zásadnej referendovej kampane. Ďalšie státisíce zostali doma iba preto, lebo nechceli robiť komparz Robertovi Ficovi," skonštatoval.        

Každý, kto chce umelo udržiavať "Hegerovu neústavnú vládu" pri živote, je podľa neho politický samovrah. "Ale čo je horšie, hazarduje s demokratickou budúcnosťou Slovenska. S hnevom, ktorý sa v spoločnosti kumuluje, sa neradno zahrávať," doplnil.        

Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Deviate referendum v histórii samostatnej SR inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.