Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deficit verejných financií eurozóny aj celej Únie stúpol

Deficit verejných financií eurozóny podľa sezónne upravených údajov v treťom kvartáli 2022 stúpol na 3,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z úrovne dvoch percent, na ktorej bol v druhom štvrťroku. Schodok verejných financií celej Európskej únie (EÚ) v treťom kvartáli vzrástol na 3,2 percenta HDP z úrovne 1,8 percenta v druhom štvrťroku. Slovenský deficit verejných financií však klesol na 3,2 percenta HDP z 3,3 percenta HDP. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Celkové vládne príjmy v eurozóne v treťom kvartáli boli na úrovni 47,2 percenta HDP, čiže sa zmenšili v porovnaní s druhým štvrťrokom, v ktorom boli vo výške 47,5 percenta HDP. Vládne výdavky v eurozóne však v treťom kvartáli stúpli na 50,5 percenta HDP z úrovne 49,5 percenta HDP.

Celkové vládne príjmy v Európskej únii počas júla až septembra 2022 boli vo výške 46,4 percenta HDP, čiže klesli z hodnoty 46,8 percenta HDP za apríl až jún. Celkové vládne výdavky v Európskej únii pritom v treťom kvartáli vzrástli na 49,6 percenta HDP z hodnoty 48,6 percenta HDP v druhom štvrťroku.

(sita)

Minúta  |  

Ďalšie stretnutie spojencov v Ramsteine bude vo februári

Ďalšie stretnutie spojencov z Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa uskutoční vo februári. Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter to oznámil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Informuje o tom portál Ukrajinska pravda.

„Všetko je to vďaka ťažkej práci našich vojakov a zástupcov. Viac dôvery znamená viac zbraní. Na ochranu našej zeme, mora … a oblohy!“ zhrnul minister s tým, že spojenci sa na leteckej základni Ramstein v Nemecku deviaty raz stretnú vo februári.

Na ôsmom stretnutí v Ramsteine sa 20. januára zúčastnili zástupcovia viac ako 50 krajín.

Prezident Volodymyr Zelenskyj pritom účastníkov vyzval, aby na ďalšom stretnutí zvážili dodanie stíhačiek F-16 Ukrajine. Úrad ukrajinského prezidenta podľa Ukrajinskej pravdy dúfa, že deviaty Ramstein prinesie krajine lietadlá.

(sita)

Minúta  |  

Promoskovskí predstavitelia tvrdia, že navštívili zničený Soledar

Proruský líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin oznámil, že navštívil Soledar. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Pušilin zverejnil v nedeľu večer video, na ktorom s členom ruského parlamentu Zurabom Makijevom autom prichádzajú do zničeného mesta známeho soľnými baňami. Obaja sú vo videu ozbrojení a vo vojenskom oblečení.

AFP upozornila, že nemohla nezávisle overiť, kde bolo video nakrútené.

Ide o prvých predstaviteľov napojených na Moskvu, ktorí tvrdia, že Soledar navštívili. Rusko dobytie mesta predstavuje ako svoje veľké víťazstvo.

Dvojicu mužov sprevádzali žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny, ktorá mala v bitke o Soledar zohrať hlavnú rolu. Video zachytáva zhorené bytové bloky a zničené priemyselné budovy. V pozadí počuť zvuky delostreleckej paľby.

"Zostalo tu veľmi málo obyvateľov. Bojovníci z Vagnerovej skupiny im dávajú všetko potrebné," povedal Pušilin vo videu. "Stále sú (tu) civilisti, ktorí nechcú odísť," dodal.

"Bojovali sme o každý dom," vraví jeden z Vagnerovcov vo videu.

Rusko tvrdí, že Soledar ovládlo 13. januára v rámci niekoľkomesačných bojov o strategické mesto Bachmut. Ukrajina doteraz oficiálne neoznámila, že by stiahla svojich vojakov zo Soledaru.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva vypovedala estónskeho veľvyslanca. Zámerne ničia mnoho vzťahov s nami, tvrdí

Rusko vypovedalo estónskeho veľvyslanca a misiu krajiny v Moskve bude viesť charge d'affaires. Informovalo o tom v pondelok ruské ministerstvo zahraničných vecí. Estónsky veľvyslanec Margus Laidre dostal príkaz, aby Rusko opustil do 7. februára, uviedlo ministerstvo.

Podľa vyhlásenia ruského rezortu zahraničia bude estónske diplomatické zastúpenie zredukované na úroveň charge d’affaires v Moskve. Rusko uviedlo, že tento krok je odvetou za „nový nepriateľský krok Estónska, ktorým sa radikálne zmenšila veľkosť ruského veľvyslanectva v Tallinne“.

„V posledných rokoch estónske vedenie zámerne ničí mnoho vzťahov s Ruskom. Rusofóbiu, pestovanie nepriateľstva voči našej krajine, Tallinn povýšil na úroveň štátnej politiky,“ konštatuje vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí.

(tasr)

Minúta  |  

Morawiecki: Poľsko požiada Nemecko o povolenie poslať tanky Leopard Ukrajine

Poľská vláda požiada Berlín o povolenie poslať Ukrajine tanky Leopard nemeckej výroby. Tanky však Kyjevu pošle aj bez povolenia Nemecka. Vyhlásil to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje o tom správa agentúry AP.

Poľsko sa snaží vybudovať koalíciu krajín, ktoré sú pripravené poslať tanky Leopard Ukrajine. "Požiadame (Nemecko) o povolenie… no ak nakoniec toto povolenie nedostaneme, v rámci našej malej koalície, ak v nej aj Nemecko nebude, naše tanky spolu s ostatnými Ukrajine odovzdáme," uviedol Morawiecki.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu uviedla, že Varšava ešte oficiálne Berlín nepožiadala o povolenie poslať Ukrajine tanky Leopard, ktoré má poľská armáda. Ak však žiadosť predloží, Nemecko nebude podľa Baerbockovej "stáť v ceste".

Slová nemeckej ministerky označil Morawiecki za "iskierku nádeje", že Berlín by sa nakoniec ku spomínanej koalícii mohol pridať. Vyjadril tiež nádej, že Berlín Ukrajine poskytne modernejšie ťažké vojenské vybavenie.

"Na vládu v Berlíne stále vyvíjame tlak, aby svoje Leopardy sprístupnila," uviedol Morawiecki a dodal, že Nemecko má v aktívnej službe viac ako 350 tankov Leopard a ďalších asi 200 v skladoch.

Nemecko je jedným z hlavným dodávateľov zbraní na Ukrajinu. Pri navyšovaní svojej vojenskej pomoci je však Berlín vždy opatrný. Váhavosť Nemecka kritizujú najmä Poľsko a pobaltské krajiny, ktoré sa cítia najohrozenejšie obnovením ruskej agresie.

Ukrajinská vláda tvrdí, že tanky Leopard sú dôležité na to, aby mohla ukrajinská armáda premôcť na bojisku ruské sily. Podľa Moskvy dodávky moderných západných zbraní na Ukrajinu zvyšujú riziko vzniku katastrofy.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga: Podáme samostatný pozmeňujúci návrh na ochranu ŠTS a ÚŠP

Bývalí koaliční partneri sa v nedeľu dohodli na pozmeňujúcom návrhu, ktorého cieľom je ukotviť v ústave možnosť skrátiť volebné obdobie uznesením Národnej rady SR. K dohode na ústavnej ochrane Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) však neprišlo. Ako informoval poslanec Juraj Šeliga zo strany Za ľudí na sociálnej sieti, hnutie Obyčajní ľudia nezávislé osobnosti (OĽaNO) a strana Slobody a Solidarita (SaS) ho podporujú, hnutie Sme rodina však s takouto úpravou nesúhlasí.

K novele ústavy preto podá Šeliga spoločne s ďalšími poslancami samostatný pozmeňujúci návrh. „Akokoľvek sa moju snahu snažia viacerí politici spochybniť, pamätám si, ako chcel Štefan Harabin a spol. zrušiť Špeciálny súd a takmer sa im to podarilo. Dnes sa o to snaží Smer-SD a spol. Ja sa však odmietam vzdať,“ uviedol Šeliga.

Cieľom návrhu, ktorý predkladá Šeliga spolu s nezaradeným poslancom Miroslavom Kollárom (Spolu – občianska demokracia) a poslancami OĽaNO Michalom Šipošom a Milanom Vetrákom, je ukotvenie ŠTS a ÚŠP v ústave. Predkladatelia ich chcú ochrániť pred prípadným zrušením po ďalších parlamentných voľbách. Špecializovaný trestný súd by sa stal súčasťou sústavy súdov a Úrad špeciálnej prokuratúry osobitnou súčasťou existujúcou v rámci prokuratúry. „Úrad špeciálnej prokuratúry však nad rámec priznania ústavnoprávnej ochrany získa aj atribút osobitného postavenia a nezávislosti v rámci prokuratúry, a to práve z dôvodu dozoru a trestného stíhania tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Táto nezávislosť je prejavom ochrany Úradu špeciálnej prokuratúry pred akýmikoľvek zásahmi do vyšetrovaní z prostredia mimo úradu,“ uviedli prekladatelia v návrhu. V prípade schválenia by zmeny nadobudli účinnosť 1. mája 2023.

Bývalí koaliční partneri sa v nedeľu zároveň dohodli na termíne predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 30. septembra. Ako informoval po rokovaní dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO), v utorok 24. januára chcú v parlamente schváliť návrh na zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie 90-timi hlasmi poslancov. Súčasťou pozmeňujúceho návrhu bude, že k zmene volebného systému bude môcť dôjsť len so súhlasom 90 poslancov. Ide o podmienku strany OĽaNO. Šéf hnutia Igor Matovič uplynulý týždeň informoval, že cieľom je ochrániť volebný systém pred prípadnými zásahmi po predčasných parlamentných voľbách a chrániť demokraciu na Slovensku. Podľa neho sú Smer-SD, Hlas-SD a Republika dohodnutí, že ak získajú väčšinu, teda 76 hlasov, zmenia volebný systém na Slovensku podľa vzoru Maďarska.

Návrh bývalej koalície má podporu OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS. „Podporí ho aj Občiansko-demokratická platforma a v takom prípade by tie počty mali sedieť,“ povedal Heger. Zároveň predpokladá, že prezidentka Zuzana Čaputová bude s ich dohodou súhlasiť. Dodal, že osem zostávajúcich mesiacov do volieb využijú na to, aby voličom ukázali, že demokratické strany dokážu spolupracovať.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.