Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za pol miliardy eur

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške pol miliardy eur. Celková vojenská pomoc pre Ukrajinu zo strany eurobloku – nerátajúc pomoc poskytnutú jednotlivými štátmi – tak vzrastie na 3,6 miliardy eur, informuje správa agentúry AFP, odvolávajúca sa na diplomatické zdroje.

Vojenská pomoc EÚ sa používa na kompenzáciu nákladov jednotlivých členských krajín dodávajúcich zbrane Ukrajine.

Európske štáty celkovo prisľúbili Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac než jedenásť miliárd eur, čo je však menej než polovica v porovnaní s vojenskou pomocou poskytnutou Spojenými štátmi.

Nemecko je v ostatných týždňoch pod rastúcim tlakom Ukrajiny aj ďalších krajín, aby Kyjevu dodalo tanky Leopard 2. Túto požiadavku na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli zopakovali zástupcovia pobaltských krajín. Berlín už avizoval ochotu dovoliť iným krajinám vlastniacim tanky Leopard 2, napríklad Poľsku, aby ich odovzdali Ukrajine.

Ministri sa v Bruseli tiež dohodli na vyčlenení 45 miliónov eur na výcvik ukrajinských vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

SNS vyzýva, aby sa predčasné voľby konali ešte v júni

Mimoparlamentná SNS sa pridáva k výzve Hlasu-SD, aby sa predčasné parlamentné voľby konali v júni. Poukázala pritom na potrebný čas pre novú vládu, aby stihla pripraviť štátny rozpočet. Stanovisko strany TASR poskytla jej hovorkyňa Zuzana Škopcová.

"Hegerova vláda padla a nie je ďalej dôvod, aby sa traumatizovala spoločnosť. Je nutné, aby vláda, ktorá vzíde z najbližších parlamentných volieb, mala dostatok času na zostavovanie štátneho rozpočtu. Septembrový termín je prejavom nezodpovednosti, keď hrozia Slovensku nedozerné škody. Žiadna vláda na svete nedokáže za jeden kalendárny mesiac pripraviť štátny rozpočet a predstúpiť s ním do Národnej rady SR," skonštatovala SNS.

Pri júnovom termíne podľa nej vznikne dostatok času pre novú vládu na oboznámenie sa so stavom republiky a prijatie zodpovedných opatrení. SNS upozornila, že s prijatím štátneho rozpočtu súvisí aj množstvo iných zákonov. Zdôraznila potrebu pripraviť Slovensko na rok 2024 a postupne znižovať deficit a celkového zadlženie SR.
Nezaradení poslanci z Hlasu-SD počas dňa avizovali, že v prípade schválenia novely ústavy o možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu predložia pozmeňujúci návrh k uzneseniu o vyhlásení predčasných volieb, navrhnú v ňom termín konania volieb 24. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Česká polícia odhalila v roku 2022 viac než 29-tisíc nelegálnych migrantov

Česká polícia v uplynulom roku odhalila pri nezákonnej migrácii 29 235 nelegálnych migrantov, čo bolo o 162 percent viac než rok predtým. Na tlačovej konferencii to v pondelok povedal český policajný prezident Martin Vondrášek.

Polícia tiež odhalila 277 osôb, ktorí k nelegálnej migrácii napomáhali. V roku 2021 ich bolo 52, v tomto prípade teda ide o 433-percentný medziročný nárast. Novým trendom je podľa policajného prezídia prepravovanie nelegálnych migrantov v cisternových železničných vagónoch.

Policajný prezident zároveň doplnil, že reálny nárast kriminality cudzincov je v porovnaní s uplynulým rokom o 1,2 percenta.

Riaditeľ cudzineckej polície Milan Majer označil rok 2022 za jeden z najnáročnejších v histórii pre svoje oddelenie. Pripomenul prácu polície v rámci covidových opatrení, následne utečeneckú krízu spojenú s vpádom Ruska na Ukrajinu a od júna tranzitnú nelegálnu migráciu.

V Česku podľa neho žije viac než 1,7 milióna cudzincov s legálnym pobytom, z toho najviac v hlavnom meste. Prevahu v národnostnom zastúpení majú Ukrajinci.

September 2022 bol podľa Majera pre cudzineckú políciu zlomový. Zachytili viac než 8 500 nelegálne migrujúcich cudzincov – preto podľa jeho slov prišlo k znovuzavedeniu kontrol na hraniciach so Slovenskom.

Vlani sa podľa neho zvýšila aj agresivita prevádzačov. "Veľmi často nezastavovali, nerešpektovali policajné kontroly, snažili sa utekať, narážali do policajtov a dopravných prostriedkov. Tieto naháňačky veľmi často končili dopravnými nehodami," opísal riaditeľ cudzineckej polície. Ako perličku opísal prípad, keď v automobile Volkswagen Passat našli 17 migrantov plus vodiča.

Z dôvodu vysokého počtu prechádzajúcich nelegálnych migrantov zaviedlo Česko 29. septembra 2022 kontroly na hraniciach so Slovenskom. Do konca roka 2022 v rámci nich polícia odhalila približne 9 500 nelegálnych migrantov prevažne sýrskeho pôvodu.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas-SD podá pozmeňujúci návrh, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 24. júna

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) sa nedokáže zmieriť s dohodnutým termínom predčasných parlamentných volieb 30. septembra, preto pri návrhoch o skrátení volebného obdobia podá pozmeňujúci návrh, aby sa konali 24. júna. Zmena ústavného zákona nemusí automaticky garantovať predčasné voľby do Národnej rady SR. Na dnešnej tlačovej besede to vyhlásil predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

„Bude potrebný aj krok B, aby sa našlo primerané množstvo poslancov, ktorí svojím rozhodnutím skrátia volebné obdobie," tvrdí Pellegrini, ktorý zároveň verí, že v utorok 24. januára sa podarí schváliť zmenu Ústavy SR.

„Mrzí ma, že sme to museli urobiť až pod tlakom referenda a pod tlakom definitívneho pádu tejto vlády. Som veľmi rád, že strana Hlas-SD bola spolupredkladateľom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO), pretože vďaka tomuto kroku sa spustili procesy, hoc nie sú také dynamické," doplnil.

Pellegrini by zároveň rád dostal odpoveď od troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidentky Zuzany Čaptovej, predsedu NR SR Borisa Kollára a povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera, na otázku, prečo majú byť predčasné voľby až na konci septembra.

„Doteraz som nepočul jeden rozumný dôvod, pre ktorý by sme mali celá verejnosť akceptovať dátum 30. septembra. Igor Matovič (OĽaNO) tára o nejakej povinnosti samozvaných demokratov, že nemôžu dopustiť voľby skôr, lebo náhodou by dopadli tak, ako si želajú občania, a nie tak, ako si to želá on sám," povedal šéf Hlasu-SD. Dodal, že pravý demokrat má rešpektovať výsledky volieb.

„Richard Sulík (SaS) otvorene hovorí o tom, že do septembra treba stihnúť niekoho zavrieť. Odvolaný premiér Heger sa už ani neunúva vysvetľovať a vymýšľať si nejaký dôvod, pretože asi nemôže priamo povedať ľuďom, že potrebuje ešte niekoľko mesiacov, aby sa konečne rozhodol, v akom politickom subjekte chce pôsobiť, alebo ide založiť nový a potrebuje na to čas," uviedol Pellegrini.

Predseda Hlasu-SD tvrdí, že vládne strany chcú zobrať čo najviac peňazí zo štátneho rozpočtu. „Ak by voľby boli skôr, zdá sa, že naše politické strany na strane koalície môžu prísť o možno až 2,5 milióna eur,“ povedal Pellegrini s tým, že predĺžením termínu do 30. septembra dostanú politické strany viac peňazí zo štátu, akoby dostali, keby voľby boli skôr.

(sita)

Minúta  |  

Heger zostane zapísaný ako slabý premiér, ktorý po vyslovení nedôvery stratil kontakt s realitou, tvrdí politológ

Vládnutie dočasne povereného kabinetu do septembrových volieb bude už len o pokračovaní chaosu, myslí si politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied. Neskorší termín volieb môže podľa neho pomôcť novým subjektom aj premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO).

"Správanie subjektov bývalej koalície predstavuje bezplatnú kampaň pre opozičné subjekty, čiže v konečnom dôsledku je to iba o predlžovaní agónie terajších koaličných strán," skonštatoval politológ. Ako dodal, ak sa doteraz koalícia venovala prioritne svojmu zotrvaniu pri moci viac ako vládnutiu, nemyslí si, že do volieb sa niečo zmení. Rozumie však, že časť bývalej koalície potrebuje čas na rekonfiguráciu.

Oddialenie termínu volieb môže byť podľa Marušiaka prospešné pre novovznikajúce subjekty ako Jablko alebo zoskupenie Mikuláša Dzurindu. Pomôcť môže aj Hegerovi, kým si rozmyslí, na akej kandidátke bude vo voľbách. Jeho prínos pre akúkoľvek stranu považuje však odborník za otázny. "Bez ohľadu na to, či ho prichýli nejaká strana alebo si založí svoju vlastnú, bude spojený s vládnutím po roku 2020 a s osobou Igora Matoviča. Zostane zapísaný ako slabý, prakticky iba nominálny premiér, ktorý po vyslovení nedôvery v Národnej rade SR prakticky stratil kontakt s realitou," poznamenal politológ.

Juraj Marušiak. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Reálny vplyv prezidentky Zuzany Čaputovej na parlamentnú väčšinu je podľa politológa slabý. "V minulosti hovorila o konaní volieb v prvej polovici roka ako o optimálnej možnosti. To, ako na jej odporúčania reagovali koaličné subjekty, či už pri hľadaní novej 76-ky, na ktorú Eduard Heger nemal mandát, alebo pri debate o termíne volieb, o tom svedčí," zdôvodnil.

V súvislosti so sobotným (21. 1.) referendom politológ upozornil vychádzajúc z obvyklej účasti na voľbách, že naň prišla takmer polovica aktívnych voličov. Určite to podľa neho bude mať dôsledky aj na výsledky parlamentných volieb, "Hoci nemusí byť automatické, že všetci účastníci referenda budú nutne voliť terajšiu opozíciu. Drvivá väčšina z nich to však urobí," myslí si.

Interpretácia OĽaNO, podľa ktorého je účasť na referende dôkazom, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie, je podľa Marušiaka scestná. "Signalizuje buď zúfalstvo expertov tejto strany na mediálnu komunikáciu alebo to, že jej lídri už definitívne stratili kontakt s realitou. Závery referenda nasvedčujú najmä to, že vo verejnosti už prestala fungovať rétorika založená na strašení návratom Roberta Fica," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Berlín zatiaľ nedostal žiadnu žiadosť o povolenie transferu tankov Leopard 2 na Ukrajinu

Nemecko zatiaľ nedostalo žiadosť o povolenie transferu tankov Leopard 2 nemeckej výroby na Ukrajinu od Poľska ani žiadnej inej krajiny. V pondelok sa tak vyjadril hovorca nemeckej vlády, informuje spravodajský portál CNN.

„Dosiaľ sme nedostali žiadnu žiadosť,“ povedal počas tlačovej konferencie Steffen Hebestreit a dodal, že „keď požiadajú, je tam istý proces. Nedokážem vám povedať, či to bude trvať zopár dní alebo niekoľko mesiacov“. Prisľúbil pritom, že akúkoľvek žiadosť spracujú s potrebnou rýchlosťou, no zároveň i nevyhnutnou dôkladnosťou.

Poľsko je jednou z 13 európskych krajín, ktoré majú vo výbave nemecké tanky Leopard 2, a verejne sa ponúklo, že ich pošle na Ukrajinu. Snaží sa tiež vytvoriť koalíciu štátov, ktoré by spravili to isté.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v nedeľu vyhlásil, že Európa debatou o tankoch „mrhá časom“, no Hebestreit bránil Berlín s tým, že je možno dobré zvážiť viaceré veci skôr ako spraviť niečo neuvážené, čo by mohli neskôr ľutovať. Dodal tiež, že pochybnosti v súvislosti s transferom tankov vyjadrilo aj Španielsko.

Morawiecki zároveň v pondelok oznámil, že jeho krajina požiada Nemecko o povolenie poslať svoje Leopardy na Ukrajinu. Nekonkretizoval však, kedy tak spravia, no poznamenal, že aj v prípade, že súhlas z Berlína nedostanú, Varšava spraví vlastné rozhodnutie.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock pritom v nedeľu pre francúzsku televíziu LCI tiež povedala, že Poľsko o súhlas Berlína s poskytnutím niektorých taktov Leopard nemeckej výroby formálne nepožiadalo a dodala, že „ak by nás požiadali, nestáli by sme v ceste“.

Ukrajinská vláda tvrdí, že tanky, najmä Leopardy nemeckej výroby, sú nevyhnutné na to, aby mohli poraziť ruské okupačné vojská. Baerbock sa v súvislosti s možným poslaním tankov Ukrajine vyjadrila pozitívne s tým, že nemeckí predstavitelia „vedia, aké dôležité sú tieto tanky“ a preto „o tom v súčasnosti diskutujú so svojimi partnermi“.

Nemecko je jedným z hlavných dodávateľov zbraní Ukrajine a rozhodlo o preskúmaní zásob tankov Leopard 2 pre prípad možného odsúhlasenia ich dodávok. Avšak vláda v Berlíne prejavuje opatrnosť pri každom kroku, ktorý znamená zväčšenie vojenskej pomoci Ukrajine.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.