Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská mimovládna organizácia: Na fronte na Ukrajine je už len 10-tisíc z 50-tisíc väzňov

Z 50-tisíc ruských väzňov, ktorí boli naverbovaní do bojov na Ukrajine, je na fronte už len 10-tisíc. Zvyšní sú buď zabití, zranení, nezvestní, vzdali sa alebo dezertovali. V pondelok to na platforme Telegram uviedla nezisková organizácia „Rusko za mrežami" poskytujúca právnu a humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí sú v Rusku vyšetrovaní alebo väznení. TASR správu prevzala z agentúra DPA.

Trestancov do bojov na Ukrajine verbovala hlavne žoldnierska Vagnerova skupina. Zakladateľka uvedenej organizácie Oľga Romanovová povedala, že najmä tí väzni, ktorí z vojny utiekli alebo sa stali vojnovými zajatcami, sú potenciálnym problémom pre šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina. Ten od šéfa Kremľa Vladimira Putina dostal povolenie na nábor väzňov do bojov len pod podmienkou, že nad celým procesom bude mať absolútnu kontrolu, uviedla Romanovová.

Prigožin, ktorý väzňov podľa DPA sčasti verboval i osobne, im prisľúbil, že po odslúžení vojenskej služby na Ukrajine budú prepustení na slobodu. Prípadným dezertérom pohrozil smrťou na základe platného stanného práva.

Závažnosť tejto hrozby demonštruje podľa DPA video spred niekoľkých týždňov. To zachytáva, ako jedného väzňa, ktorý predtým padol do ukrajinského zajatia a následne sa v rámci výmeny zajatcov vrátil do Ruska, udierajú kladivom.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v najnovšej správe naznačuje, že ruský prezident sa zrejme odvracia od Prigožina a prikláňa sa k tradičným ozbrojeným silám. Putin degradoval Prigožinovho hlavného spojenca v ruskej armáde, veliteľa vzdušných síl generála Sergeja Surovikina, čo podľa ISW zrejme narušilo schopnosť Vagnerovej skupiny získavať výzbroj cez tradičné armádne kanály. Surovikin teraz podlieha Valerijovi Gerasimovi, náčelníkovi generálneho štábu ruskej armády, čo centralizuje Putinov reťazec velenia vo vojnovom ťažení.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan: Švédsko nech od Turecka nečaká, že podporí jeho vstup do NATO

Švédsko „nech nečaká", že Turecko podporí jeho vstup do Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v reakcii na víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Erdogan odsúdil predovšetkým pálenie Koránu na proteste organizovanom protiislamským politikom Rasmusom Paludanom a označil to za urážku moslimov. Kritizoval švédske úrady, že dovolili konanie protestu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. Vyjadril tiež rozhorčenie, že na demonštráciách sa objavili vlajky viacerých kurdských zoskupení vrátane Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, ale aj EÚ a USA považujú za teroristickú organizáciu, avšak jej symboly nie sú vo Švédsku zakázané.

„Takže vy dovolíte teroristickým organizáciám vyčíňať a potom očakávate, že podporíme váš vstup do NATO. To teda nie," povedal Erdogan.

Dodal, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, „nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko vyšle do Poľska osem stíhačiek F-35

Holandsko vyšle do konca januára do Poľska osem stíhačiek F-35. Stane sa tak v súlade s úsilím NATO o ochranu svojho východného krídla. Oznámilo to v pondelok holandské ministerstvo obrany, informuje stanica CNN.

„Vo februári a marci budú na stráženie vzdušného priestoru NATO nad východnou Európou k dispozícii štyri vojenské lietadlá... Zvyšné štyri (stíhačky) F-35 sa zúčastnia na výcvikovom programe so spojencami, na takzvaných Vigilance activities. Tieto cvičenia zvyšujú pripravenosť NATO na východnom krídle a posilňujú spoluprácu medzi viacerými členskými krajinami Aliancie," uviedol vo svojom vyhlásení holandský rezort obrany.

Ministerstvo dodalo, že stíhačky budú schopné reagovať a zachytiť lietadlo do niekoľkých minút. Dve z lietadiel F-35 pritom podľa rezortu budú nasadené na „stále stráženie vzdušného priestoru NATO", zatiaľ čo zvyšné dve budú v pohotovosti.

Poľsko, ktoré je členskou krajinou NATO, susedí s ruskou exklávou Kaliningrad.

CNN pripomína, že Holandsko v ostatnom čase zintenzívnilo aj svoju pomoc Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. Holandský premiér Mark Rutte na minulotýždňovom stretnutí s americkým prezidentom Joem Bidenom v Bielom dome avizoval zámer poslať Ukrajine systém protivzdušnej obrany Patriot a nasledovať tak v tomto smere USA a Nemecko.

(tasr)

Minúta  |  

Kanadská vláda vyplatí pôvodným obyvateľom vysoké odškodné

Kanadská vláda vyplatí desiatkam komunít pôvodných obyvateľov viac ako dve miliardy kanadských dolárov ako odškodné za takmer storočie zlého zaobchádzania s deťmi v internátnych školách.

Vyrovnanie vo výške 2,8 miliardy kanadských dolárov, ktoré je výsledkom hromadnej žaloby 325 skupín pôvodných obyvateľov, bude vložené do neziskového fondu nezávislého od vlády.

Podľa tlačovej správy sa táto suma použije na „revitalizáciu vzdelávania, kultúry a jazyka pôvodných obyvateľov - na podporu tých, ktorí prežili, pri ich uzdravovaní a opätovnom spájaní s ich jazykovým a kultúrnym dedičstvom," informovala v pondelok agentúra AFP.

Ako dodala agentúra AP, toto rozhodnutie vlády musí ešte schváliť federálny súd. Malo by sa tak stať koncom februára.

V rokoch 1831-1996 fungovalo v Kanade viac ako 130 internátnych škôl, z ktorých mnohé boli riadené katolíckou cirkvou a boli súčasťou kanadskej politiky asimilácie detí pôvodných obyvateľov.

Za tieto roky nimi prešlo asi 150-tisíc detí, ktoré boli odrezané od svojich rodín, jazyka a kultúry.

O tejto asimilácii sa v Kanade začalo opäť intenzívne diskutovať po tom, ako boli v posledných dvoch rokoch na pozemkoch bývalých internátnych škôl objavené stovky neoznačených hrobov.

Identifikovaných bolo viac ako 1300 takýchto hrobov, pričom posledný začiatkom januára tohto roku.

Predpokladá sa, že v dôsledku chladu, zlej výživy a chorôb zomrelo v internátnych školách najmenej 3200 detí. Mnohé ďalšie boli fyzicky, emocionálne a sexuálne zneužívané.

V roku 2012 podalo 325 skupín pôvodných obyvateľov Kanady žalobu, v ktorej žiadali o odškodnenie za to, že prišli o kontakt so svojím jazykom a kultúrou.

V roku 2015 zverejnila kanadská komisia pre pravdu a zmierenie správu, v ktorej systém internátnych škôl označila za príklad „kultúrnej genocídy".

Pápež František sa vlani počas svojej návštevy v Kanade ospravedlnil za zlo páchané v týchto školách. Toto jeho gesto mnohí preživší ocenili, ale považujú ho len za začiatok náročného procesu uzdravenia a zmierenia.

Kanadský minister pre záležitosti pôvodného obyvateľstva Mark Miller počas víkendu uviedol, že rozhodnutie vlády o odškodnení „nevymaže ani nenapraví minulosť", ale „môže napraviť spôsobené kolektívne škody."

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká prokuratúra obžalovala teroristickú skupinu, ktorá chcela zvrhnúť vládu

Nemecká spolková prokuratúra vzniesla obžalobu voči členom údajnej teroristickej skupiny, ktorí plánovali zvrhnúť vládu a uniesť ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha.         

Proces voči štyrom mužom a jednej žene, ktorí sú od minulého roku vo vyšetrovacej väzbe, sa má konať na vyššom krajinskom súde v meste Koblenz. V pondelok to oznámila prokuratúra v Karlsruhe, informuje TASR podľa správy agentúry DPA a denníka Die Welt.

Všetkých päť osôb čelí obvineniam z prípravy činov vlastizrady voči spolkovej vláde.

Vyšetrovatelia vychádzajú z toho, že sa spojili najneskôr v januári 2022 s cieľom násilne vyvolať pomery podobné občianskej vojne a spôsobiť pád vlády a parlamentnej demokracie v Nemecku, pričom minimálne počítali s tým, že môže dôjsť aj k obetiam na životoch. V prípade nutnosti by totiž neváhali usmrtiť ochrankárov šéfa rezortu zdravotníctva, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie prokuratúry.

Plánovaný prevrat mal sprevádzať celoštátny výpadok prúdu, pričom vzniknutý chaos chceli využiť na dosadenie samozvanej vlády. Skupina chcela opäť vytvoriť autoritársky vládny systém po vzore niekdajšieho Nemeckého cisárstva.         

Agentúra AP píše, že pätia bola ovplyvnená ideológiou hnutia „Ríšski občania", ktorú propagovala jedna zo zadržaných identifikovaná ako Elisabeth R. Podozriví údajne vytvorili dve vetvy skupiny - militantnú a administratívnu.

Obžalované osoby boli zatknuté vlani 13. apríla v rôznych častiach Nemecka. Predchádzalo tomu stretnutie jedného z mužov s vyšetrovateľom v utajení, ktoré sa týkalo obchodu so zbraňami.

Počas vtedajších razií boli zaistené strelné zbrane a munícia, finančná hotovosť, zlaté tehličky, strieborné mince a devízy. V októbri bola okrem toho v Sasku zadržaná učiteľka na dôchodku, ktorá mala v rámci skupiny tiež významné postavenie.

(tasr)

Minúta  |  

Strana Spolu podpísala s Dzurindom memorandum o spoločnej budúcnosti

Predseda mimoparlamentnej strany Spolu a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Kollár podpísal s expremiérom Mikulášom Dzurindom memorandum o spoločnej politickej budúcnosti. Strana o tom informuje na sociálnej sieti. Z memoranda má vyplývať dohoda na spoločnom postupe nielen pre najbližšie parlamentné voľby.

„Podpisom memoranda sme aj formálne potvrdili záujem a spoluprácu na založení spoločnej politickej platformy, ktorá bude spájať programovo blízke politické strany a hnutia najmä na báze členov Európskej ľudovej strany (EPP) a bude otvorená pre odborníkov a autority z rôznych oblastí verejného života," uviedol Kollár.

Dzurinda deklaroval záujem o širokú spoluprácu, ktorá má za cieľ zlepšiť pomery na Slovensku a udržať jeho euroatlantickú orientáciu. „Tento cieľ sa dá dosiahnuť len spájaním a spoluprácou existujúcich demokratických politických zoskupení," podčiarkol.

V nasledujúcich dňoch majú urobiť aj formálne kroky nevyhnutné na potvrdenie spolupráce. Dohodli sa na úprave stanov strany Spolu-OD i na tom, že personálne nominácie na jednotlivé pozície budú predložené snemu „zjednotenej politickej strany po vzájomnej dohode a spoločnej akceptácii navrhovaných kandidátov". Strana avizovala, že o detailoch zmien budú postupne informovať v priebehu týždňa.

https://standard.sk/250499/z-dzurindu-sa-stava-trilobit/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.