Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nehammer žiada od EK dve miliardy na ochranu bulharských hraníc

Rakúsky kancelár Karl Nehammer žiada od Európskej komisie dve miliardy eur na ochranu hraníc v Bulharsku. Uviedol to počas pondelkovej návštevy v meste Elchovo na bulharsko-tureckých hraniciach. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúr APA a AP.

Nehammer uviedol, že podporuje žiadosť bulharskej vlády o dve miliardy eur z finančných zdrojov EÚ. Tie majú slúžiť na nákup vrtuľníkov, terénnych vozidiel a ďalšieho technického vybavenia na stráženie hraníc a zlepšenie pohraničnej infraštruktúry.

Potrebný je jasný signál na európskej úrovni, že krajiny, ktoré sú vystavené najväčšiemu tlaku migrantov, nemusia tento problém riešiť samé, vyhlásil rakúsky kancelár. Zároveň vyjadril presvedčenie, že je potrebné upraviť európsku migračnú legislatívu.

Nehammer podľa agentúry AP vyhlásil, že je nateraz proti rozšíreniu bezvízového schengenského priestoru, a to pre obavy z nelegálnej migrácie. Systém, ktorý občanom krajín EÚ umožňuje bezvízové cestovanie, je podľa neho v súčasnosti vo veľkej kríze.

Rakúsko v decembri pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov vetovalo pristúpenie Bulharska a Rumunska do Schengenu.

Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok vyjadril nádej, že jeho krajina sa v dohľadnej budúcnosti do Schengenu dostane. Ako povedal, Schengen symbolizuje „najdôležitejšie hodnoty Únie - slobodu pohybu". To, čo Bulharsko nepatrí medzi krajiny Schengenu, označil za "nespravodlivé".

Vlani bolo v Rakúsku zaistených vyše 100-tisíc migrantov. Podľa údajov tamojšieho ministerstva vnútra prišlo vyše 40 percent z nich z Turecka cez Bulharsko - išlo najmä o ľudí z Afganistanu, Sýrie, Maroka, Egyptu a Somálska.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Babiša uchvátil populizmus, prezident ČR nerozhoduje o vojenskej pomoci

To, čo povedal český expremiér a kandidát na prezidenta Andrej Babiš v súvislosti s poskytnutím vojenskej pomoci Poľsku alebo pobaltským krajinám v prípade ich napadnutia, nespadá do prezidentských právomocí. Upozornil na to v pondelok minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Káčer, ktorý v rokoch 2020 – 2022 pôsobil ako veľvyslanec SR v Prahe, pre TASR uviedol, že v nedeľu večer pozorne sledoval predvolebnú televíznu debatu kandidátov na českého prezidenta Andreja Babiša a generála Petra Pavla. Počas debaty v Českej televízii Babiš povedal, že ak by potenciálne došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, nevyslal by na pomoc vojenské jednotky.

Podľa Káčera to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie, ktoré vníma ako "uchvátenie populizmom". Dodal, že toto vyjadrenie zarezonovalo aj v kuloároch v Bruseli v rámci neoficiálnych debát diplomatov počas prestávky. On sám o tom hovoril s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktorý to zas prebral aj s rezortnými kolegami z pobaltských krajín.

„Myslím si, že to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie a zvlášť s vedomím, že keď bol Babiš premiérom, tak sa veľmi angažoval vo vysielaní českých vojakov do Pobaltia, rád tam cestoval a rád sa fotografoval s vojakmi NATO," pripomenul Káčer.

Zároveň zdôraznil, že aj keby k opisovanej udalosti alebo scenáru došlo, nejde o právomoc prezidenta.

„A vôbec, v tej televíznej debate sa veľa hovorilo o tom, čo nesúvisí s právomocami prezidenta a čo by prezident nemohol ovplyvniť. Toto nepatrí do prezidentských rozhodovacích právomocí," uviedol Káčer s odkazom na spornú časť predvolebnej debaty.

(tasr)

Minúta  |  

Regulačné úrady EÚ varujú pred možnými dôsledkami cenového stropu na plyn

Strop na ceny plynu v Európskej únii (EÚ), ktorý sa začne uplatňovať na budúci mesiac, by mohol ovplyvniť finančnú stabilitu a potenciálne obmedziť likviditu na európskych trhoch s plynom. Uviedli to v pondelok regulačné úrady EÚ pre finančný a energetický trh. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Krajiny EÚ sa v decembri 2022 dohodli na strope pre veľkoobchodné ceny plynu na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh), ktorý začne platiť od 15. februára. Cieľom je vyhnúť sa rekordne vysokým cenám, ktorým Európa čelila minulý rok po tom, ako jej Rusko znížilo dodávky.

Cenový strop by sa mal automaticky aktivovať v prípade, že cena termínových kontraktov na kľúčovom holandskom virtuálnom trhu Title Transfer Facility (TTF) tri dni po sebe prekročia 180 eur za MWh a súčasne musí byť vyššia ako priemerná svetová cena skvapalneného zemného plynu (LNG) najmenej o 35 eur.

Európsky úrad pre cenné papiere a trhy (ESMA) však v pondelok vo svojej správe uviedol, že ak sa ceny plynu priblížia k úrovni, ktorá by aktivovala cenový strop, účastníci trhu pravdepodobne zmenia svoje správanie, aby sa vyhli jeho spusteniu alebo sa naň pripravili.

„Aj keď sa toto správanie javí ako racionálne na individuálnom základe, mohlo by spustiť významné a náhle zmeny širšieho trhového prostredia, ktoré by mohli ovplyvniť riadne fungovanie trhov a v konečnom dôsledku aj finančnú stabilitu," upozornil ESMA.

Podľa ESMA je pravdepodobné, že účastníci trhu prejdú na obchodovanie s plynom na miestach, kde sa limit neuplatňuje, teda mimo EÚ alebo mimo burzy (over the counter trading).

Aj Agentúra EÚ pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) v separátnej správe uviedla, že blížiaci sa cenový strop síce zatiaľ nespôsobil žiadne výpadky na energetických trhoch, ale monitoruje mnoho rizík. Rovnako ako ESM varuje pred presunom obchodovania mimo búrz alebo do centier mimo EÚ.

Ceny plynu v EÚ v uplynulých týždňoch klesli v dôsledku nezvyčajne teplého počasia a vďaka plným zásobníkom, pričom referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci sa na burze TTF v Amsterdame predáva teraz za cenu nižšiu než 70 eur za MWh, čo je hlboko pod rekordnými maximami vyše 300 eur/MWh minulý rok.

ESMA a ACER vypracujú do marca úplnú správu o možnom vplyve cenového stropu na plyn. Krajiny EÚ schválili tento strop minulý rok v decembri po zdĺhavej diskusii, pričom viac ako 15 členov bloku vrátane Poľska a Grécka ho podporilo, zatiaľ čo niektorí, ako sú Nemecko a Holandsko, varovali pred možnými negatívnymi dôsledkami.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: V príprave nemocnice Rázsochy treba pridať,investície môžu byť ohrozené

V prípravách nemocnice Rázsochy a pri záchrannej zdravotnej službe treba pridať, kľúčové investície v rámci plánu obnovy môžu byť ohrozené, ak sa nezmení spôsob ich manažovania. Skonštatoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) v tlačovej správe, ktorú TASR poskytol tlačový odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

„Ak chceme dotiahnuť do konca to, čo sme si v pláne obnovy zaumienili, musíme dbať na to, aby sa dodržiavali aj čiastkové termíny, ktoré k želaným výsledkom vedú. Toto platí dvojnásobne o veľkých investičných projektoch, akými sú nové nemocnice či dopravné projekty," podčiarkol Heger. Dodal, že s dočasne povereným ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) intenzívne komunikuje a informuje sa o napredovaní realizácie projektov. „Túto príležitosť si nesmieme nechať ujsť zanedbanou či omeškanou prípravou," dodal.

Úrad vlády zároveň informoval, že na webe plánu obnovy pribudol „semafor", ktorý zverejnila Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) na ÚV. Ukazuje priebežný stav realizácie projektov plánu obnovy nad 50 miliónov eur.

„Realizácia plánu obnovy naplno pokračuje. Mnohé projekty by mali byť ukončené až v roku 2026, v záujme transparentnosti sme sa preto rozhodli zverejniť priebeh realizácie tých najväčších investícií, aby si každý mohol pozrieť, v akom štádiu sa nachádzajú. Ide o detailnejší opis krokov, ktoré vedú k naplneniu oficiálne záväzných míľnikov a cieľov," uviedla šéfka NIKA Lívia Vašáková.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: EÚ okrem vojenskej pomoci musí udržať aj európsku víziu Ukrajiny

Ukrajina dominovala pondelňajším debatám šéfov diplomacií, hovorili o nej dokonca aj počas pracovných raňajok s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim. Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer dodal, že išlo hlavne o debaty o bezpečnosti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza na Rusmi okupovanom území Ukrajiny. Z Bruselu informuje spravodajca TASR.

Na zasadnutí sa ministri dohodli aj na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote pol miliardy eur.

„Bola zhoda názorov – väčšia ako by sa navonok zdalo," opísal Káčer atmosféru rokovaní. Podľa jeho slov sa názory rôznili napríklad ohľadom dodávok ťažkej bojovej techniky Ukrajine, ale členské štáty chcú vytrvať pri poskytovaní pomoci.

„Zhoda je na tom, že treba vytrvať dovtedy, kým Ukrajina nenastolí teritoriálnu integritu a suverenitu na svojom území. Toto zdôraznili viacerí partneri a to som povedal aj ja," informoval. Dodal, že ministri sa ohľadom Ukrajiny dohodli na všetkom, na čom sa dohodnúť mali. Prebrali aj desaťbodový mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a integračné šance Kyjeva.

„Hovoril som o potrebe držať Ukrajine pozitívnu víziu jej európskeho členstva, čo by mal jasným odkazom potvrdiť aj nadchádzajúci samit EÚ – Ukrajina," zdôraznil Káčer.

Diplomati riešili aj otázku mimoriadneho trestného súdu pre ruské vojnové zločiny na Ukrajine. „Zdôraznili sme, že takýto súd má zmysel. Musí byť postavený na základe existujúcich noriem medzinárodného práva a mal by získať širokú podporu štátov OSN," vysvetlil Káčer.

Čo sa týka schválenia finančnej podpory na vojenské vybavenie pre Ukrajinu cez Európsky mierový nástroj, Káčer uviedol že existuje vzorec prerozdeľovania peňazí, na aký účel budú venované. O niečo väčší podiel, než je zvykom – 45 miliónov eur – bol vyčlenený nie na vyzbrojovanie, ale na výcvik ukrajinských vojakov na pôde Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovská polícia strieľala na auto smerujúce k srbskej hranici

Kosovská polícia v pondelok začala strieľať na vozidlo smerujúce k srbskej hranici, ktorého vodič odmietol zastaviť na kontrolnom stanovišti. Pri incidente utrpel vážne zranenia jeden etnický Srb, informovali úrady v Belehrade. TASR správu prevzala z agentúr AFP a HINA.

Streľba sa odohrala na ceste medzi mestami Leposavič a Mitrovica na severe Kosova. Kosovská polícia autu nariadila, aby zastavilo na kontrolnom stanovišti, avšak vodič príkaz odmietol rešpektovať.

Kosovské úrady vyhlásili, že polícia konala s cieľom „neutralizovať nebezpečenstvo" a dodali, že vodič auta následne narazil do jedného z policajných vozidiel.

Vo vyhlásení srbskej vlády v Belehrade sa uvádza, že vodič počas incidentu utrpel vážne strelné poranenie. Kosovské úrady však nič také nespomenuli a povedali len, že „vozidlo po streľbe opustilo miesto činu".

Napätie na severe Kosova, kde žije prevažne srbská menšina, sa vyostrilo vlani v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa evidenčných čísiel áut. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské evidenčné čísla.

Koncom roku 2022 militantní Srbi postavili barikády na desiatkach miest na severe Kosova a blokovali tak okrem iného prístupové cesty k dvom hraničných priechodom do Srbska. Srbi však napokon ukončili cestné blokády trvajúce viac než tri týždne, ktorými protestovali proti zatknutiu Srba, ktorý napadol kosovského policajta počas demonštrácie.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad ju však odmieta uznať a považuje Kosovo stále za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.