Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kvôli vojne sa podľa UNICEF nevzdeláva viac než päť miliónov ukrajinských detí

Vojna, ktorú na Ukrajine vedie Rusko, ovplyvnila vzdelávanie viac než piatich miliónov ukrajinských detí, upozornil v utorok Detský fond OSN (UNICEF).

Takmer 11 mesiacov trvajúci konflikt ešte zhoršil problémy, ktoré v ukrajinskom vzdelávacom sektore spôsobila pandémia koronavírusu, uviedol UNICEF vo vyhlásení. Situácia je ešte nepriaznivejšia pre deti na východe Ukrajiny, kde voja zúri už osem rokov.

Boje prebiehajúce v civilistami obývaných oblastiach na Ukrajine vyústili do zatvorenia tisícok škôl a iných vzdelávacích zariadení v dôsledku ich poškodenia alebo zničenia. Množstvo tamojších rodičov medzitým váha poslať svoje deti do školy pre obavy o ich bezpečnosť, upozornil Detský fond OSN.

Kým viac než 1,9 milióna ukrajinských detí malo prístup k online vzdelávaniu a 1,3 milióna ďalších navštevovalo kombinovanú osobnú i virtuálnu výučbu, nedávne ruské útoky na miestnu energetickú infraštruktúru spôsobili rozsiahle výpadky. To znamená, že dokonca aj virtuálne vzdelávanie sa pre tamojšie deti stalo výzvou, cituje DPA.

V súčasnosti až dve z troch ukrajinských detí, ktoré našli útočisko v zahraničí, nie je zapojených do vzdelávacieho systému danej krajiny, podotýka UNICEF.

"Školy i vzdelávacie zariadenia pre najmenšie deti majú pre deti zásadný význam a poskytujú im pocit poriadku a bezpečnosti. Vynechanie výučby môže mať doživotné následky," varoval regionálny riaditeľ UNICEF pre Európu a centrálnu Áziu Afšan Chán.

"Tu neexistuje tlačidlo 'pauza'. Nie je riešením jednoducho odložiť vzdelávanie detí a vrátiť sa k nemu po tom, čo budú vyriešené iné priority, bez toho, aby sa riskovala budúcnosť celej jednej generácie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalého agenta FBI obvinili z pomáhania ruskému oligarchovi

Bývalého vysokopostaveného predstaviteľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) obvinili z pomáhania ruskému oligarchovi Olegovi Deripaskovi v rozpore so sankciami uvalenými Spojenými štátmi. TASR informuje na základe pondelkovej správy agentúr AP a AFP.

Charles McGonigal (55), bývalý špeciálny agent divízie kontrarozviedky FBI v New Yorku, čelí obvineniam, že spolu s bývalým sovietskym diplomatom Sergejom Šestakovom sa údajne snažil o zrušenie sankcií uvalených na ruského energetického magnáta Deripasku. V roku 2021 vraj od Deripasku dostal tajné platby za vyšetrovanie konkurenčného oligarchu.

McGonigal a 69-ročný Šestakov boli zadržaní v sobotu v New Yorku a v priebehu pondelka majú byť vypočutí na súde v Manhattane. McGonigal je obvinený z obchádzania amerických sankcií, porušenia zákona o medzinárodných pohotovostných ekonomických opatreniach (IEEPA) a prania špinavých peňazí. Za každé z nich hrozí až 20 rokov väzenia. Šestakov čelí aj obvineniu z nepravdivých výpovedí počas vyšetrovania.

Washington uvalil na Deripasku sankcie v roku 2018 v súvislosti s jeho väzbami na ruskú vládu a tamojší energetický sektor. Okrem toho bol podozrivý zo zasahovania do prezidentských volieb v USA. V roku 2021 agenti FBI vykonali razie v nehnuteľnostiach patriacich Deripaskovi v New Yorku a Washingtone.

Vlani v septembri americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Deripasku z porušenia sankčného režimu, ktorého sa dopustil tým, že využíval finančný systém USA na udržiavanie troch luxusných nehnuteľností a zamestnal ženu, ktorá v jeho mene v Kalifornii kúpila hudobné štúdio. Prokuratúra uviedla, že sankcie porušil aj tým, že zariadil, aby jeho priateľka mohla vycestovať z Ruska do Spojených štátov a porodiť mu tam dve deti.

Spojené štáty vlani obvinili britského podnikateľa Grahama Bonhama-Cartera z toho, že Deripaskovi pomáhal pri obchádzaní sankcií.

(tasr)

Minúta  |  

Nehammer žiada od EK dve miliardy na ochranu bulharských hraníc

Rakúsky kancelár Karl Nehammer žiada od Európskej komisie dve miliardy eur na ochranu hraníc v Bulharsku. Uviedol to počas pondelkovej návštevy v meste Elchovo na bulharsko-tureckých hraniciach. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúr APA a AP.

Nehammer uviedol, že podporuje žiadosť bulharskej vlády o dve miliardy eur z finančných zdrojov EÚ. Tie majú slúžiť na nákup vrtuľníkov, terénnych vozidiel a ďalšieho technického vybavenia na stráženie hraníc a zlepšenie pohraničnej infraštruktúry.

Potrebný je jasný signál na európskej úrovni, že krajiny, ktoré sú vystavené najväčšiemu tlaku migrantov, nemusia tento problém riešiť samé, vyhlásil rakúsky kancelár. Zároveň vyjadril presvedčenie, že je potrebné upraviť európsku migračnú legislatívu.

Nehammer podľa agentúry AP vyhlásil, že je nateraz proti rozšíreniu bezvízového schengenského priestoru, a to pre obavy z nelegálnej migrácie. Systém, ktorý občanom krajín EÚ umožňuje bezvízové cestovanie, je podľa neho v súčasnosti vo veľkej kríze.

Rakúsko v decembri pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov vetovalo pristúpenie Bulharska a Rumunska do Schengenu.

Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok vyjadril nádej, že jeho krajina sa v dohľadnej budúcnosti do Schengenu dostane. Ako povedal, Schengen symbolizuje „najdôležitejšie hodnoty Únie - slobodu pohybu". To, čo Bulharsko nepatrí medzi krajiny Schengenu, označil za "nespravodlivé".

Vlani bolo v Rakúsku zaistených vyše 100-tisíc migrantov. Podľa údajov tamojšieho ministerstva vnútra prišlo vyše 40 percent z nich z Turecka cez Bulharsko - išlo najmä o ľudí z Afganistanu, Sýrie, Maroka, Egyptu a Somálska.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Babiša uchvátil populizmus, prezident ČR nerozhoduje o vojenskej pomoci

To, čo povedal český expremiér a kandidát na prezidenta Andrej Babiš v súvislosti s poskytnutím vojenskej pomoci Poľsku alebo pobaltským krajinám v prípade ich napadnutia, nespadá do prezidentských právomocí. Upozornil na to v pondelok minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Káčer, ktorý v rokoch 2020 – 2022 pôsobil ako veľvyslanec SR v Prahe, pre TASR uviedol, že v nedeľu večer pozorne sledoval predvolebnú televíznu debatu kandidátov na českého prezidenta Andreja Babiša a generála Petra Pavla. Počas debaty v Českej televízii Babiš povedal, že ak by potenciálne došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, nevyslal by na pomoc vojenské jednotky.

Podľa Káčera to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie, ktoré vníma ako "uchvátenie populizmom". Dodal, že toto vyjadrenie zarezonovalo aj v kuloároch v Bruseli v rámci neoficiálnych debát diplomatov počas prestávky. On sám o tom hovoril s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktorý to zas prebral aj s rezortnými kolegami z pobaltských krajín.

„Myslím si, že to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie a zvlášť s vedomím, že keď bol Babiš premiérom, tak sa veľmi angažoval vo vysielaní českých vojakov do Pobaltia, rád tam cestoval a rád sa fotografoval s vojakmi NATO," pripomenul Káčer.

Zároveň zdôraznil, že aj keby k opisovanej udalosti alebo scenáru došlo, nejde o právomoc prezidenta.

„A vôbec, v tej televíznej debate sa veľa hovorilo o tom, čo nesúvisí s právomocami prezidenta a čo by prezident nemohol ovplyvniť. Toto nepatrí do prezidentských rozhodovacích právomocí," uviedol Káčer s odkazom na spornú časť predvolebnej debaty.

(tasr)

Minúta  |  

Regulačné úrady EÚ varujú pred možnými dôsledkami cenového stropu na plyn

Strop na ceny plynu v Európskej únii (EÚ), ktorý sa začne uplatňovať na budúci mesiac, by mohol ovplyvniť finančnú stabilitu a potenciálne obmedziť likviditu na európskych trhoch s plynom. Uviedli to v pondelok regulačné úrady EÚ pre finančný a energetický trh. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Krajiny EÚ sa v decembri 2022 dohodli na strope pre veľkoobchodné ceny plynu na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh), ktorý začne platiť od 15. februára. Cieľom je vyhnúť sa rekordne vysokým cenám, ktorým Európa čelila minulý rok po tom, ako jej Rusko znížilo dodávky.

Cenový strop by sa mal automaticky aktivovať v prípade, že cena termínových kontraktov na kľúčovom holandskom virtuálnom trhu Title Transfer Facility (TTF) tri dni po sebe prekročia 180 eur za MWh a súčasne musí byť vyššia ako priemerná svetová cena skvapalneného zemného plynu (LNG) najmenej o 35 eur.

Európsky úrad pre cenné papiere a trhy (ESMA) však v pondelok vo svojej správe uviedol, že ak sa ceny plynu priblížia k úrovni, ktorá by aktivovala cenový strop, účastníci trhu pravdepodobne zmenia svoje správanie, aby sa vyhli jeho spusteniu alebo sa naň pripravili.

„Aj keď sa toto správanie javí ako racionálne na individuálnom základe, mohlo by spustiť významné a náhle zmeny širšieho trhového prostredia, ktoré by mohli ovplyvniť riadne fungovanie trhov a v konečnom dôsledku aj finančnú stabilitu," upozornil ESMA.

Podľa ESMA je pravdepodobné, že účastníci trhu prejdú na obchodovanie s plynom na miestach, kde sa limit neuplatňuje, teda mimo EÚ alebo mimo burzy (over the counter trading).

Aj Agentúra EÚ pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) v separátnej správe uviedla, že blížiaci sa cenový strop síce zatiaľ nespôsobil žiadne výpadky na energetických trhoch, ale monitoruje mnoho rizík. Rovnako ako ESM varuje pred presunom obchodovania mimo búrz alebo do centier mimo EÚ.

Ceny plynu v EÚ v uplynulých týždňoch klesli v dôsledku nezvyčajne teplého počasia a vďaka plným zásobníkom, pričom referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci sa na burze TTF v Amsterdame predáva teraz za cenu nižšiu než 70 eur za MWh, čo je hlboko pod rekordnými maximami vyše 300 eur/MWh minulý rok.

ESMA a ACER vypracujú do marca úplnú správu o možnom vplyve cenového stropu na plyn. Krajiny EÚ schválili tento strop minulý rok v decembri po zdĺhavej diskusii, pričom viac ako 15 členov bloku vrátane Poľska a Grécka ho podporilo, zatiaľ čo niektorí, ako sú Nemecko a Holandsko, varovali pred možnými negatívnymi dôsledkami.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: V príprave nemocnice Rázsochy treba pridať,investície môžu byť ohrozené

V prípravách nemocnice Rázsochy a pri záchrannej zdravotnej službe treba pridať, kľúčové investície v rámci plánu obnovy môžu byť ohrozené, ak sa nezmení spôsob ich manažovania. Skonštatoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) v tlačovej správe, ktorú TASR poskytol tlačový odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

„Ak chceme dotiahnuť do konca to, čo sme si v pláne obnovy zaumienili, musíme dbať na to, aby sa dodržiavali aj čiastkové termíny, ktoré k želaným výsledkom vedú. Toto platí dvojnásobne o veľkých investičných projektoch, akými sú nové nemocnice či dopravné projekty," podčiarkol Heger. Dodal, že s dočasne povereným ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) intenzívne komunikuje a informuje sa o napredovaní realizácie projektov. „Túto príležitosť si nesmieme nechať ujsť zanedbanou či omeškanou prípravou," dodal.

Úrad vlády zároveň informoval, že na webe plánu obnovy pribudol „semafor", ktorý zverejnila Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) na ÚV. Ukazuje priebežný stav realizácie projektov plánu obnovy nad 50 miliónov eur.

„Realizácia plánu obnovy naplno pokračuje. Mnohé projekty by mali byť ukončené až v roku 2026, v záujme transparentnosti sme sa preto rozhodli zverejniť priebeh realizácie tých najväčších investícií, aby si každý mohol pozrieť, v akom štádiu sa nachádzajú. Ide o detailnejší opis krokov, ktoré vedú k naplneniu oficiálne záväzných míľnikov a cieľov," uviedla šéfka NIKA Lívia Vašáková.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.