Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Antarktíde sa odtrhol ľadovec o veľkosti Londýna. Na vine ale nie je klimatická zmena

Kus ľadovca, veľkosťou porovnateľný s Londýnom, sa odtrhol z antarktického ľadového šelfu v blízkosti britskej výskumnej stanice, uviedli v pondelok vedci. Ide o druhý podobný prípad za uplynulé dva roky, informuje agentúra AFP.

Britský antarktický prieskum (BAS) uviedol, že odlomenie mohutnej ľadovcovej kryhy nespôsobila klimatická zmena, ktorá urýchľuje topenie morského ľadu v Arktíde aj niektorých častiach Antarktídy. Išlo o súčasť prirodzeného procesu, ktorý vedci označujú ako "telenie ľadovcov".

Odlomený ľadovec, ktorý meral 1 550 štvorcových kilometrov, sa odtrhol zo 150 metrov hrubého ľadového šelfu Brunt. Stalo sa tak desať rokov po tom, čo na ňom vedci prvýkrát spozorovali mohutné praskliny.

Odtrhnutie ľadovca sa odohralo v blízkosti britskej výskumnej stanice Halley VI, ktorá dlhodobo monitoruje stav ľadovcového šelfu. Stanica, v ktorej sa momentálne nachádza 21 výskumníkov, nebola nijakým spôsobom poškodená.

Túto mobilnú výskumnú základňu už v rokoch 2016 – 2017 z bezpečnostných dôvodov presunuli viac do vnútrozemia, aby ju ľadovcové praskliny nemohli ohroziť. Bádatelia na stanici odvtedy pôsobia len počas antarktického leta trvajúceho od novembra do marca.

Podobný prípad odlomenia obrovskej ľadovcovej kryhy s rozlohou 1 270 štvorcových kilometrov tam zaznamenali aj približne pred rokom.

(tasr)

Minúta  |  

V Holandsku zatkli ďalšieho podozrivého v prípade vraždy novinára De Vriesa

Prokuratúra v Amsterdame v pondelok oznámila, že v súvislosti s predvlaňajšou vraždou známeho reportéra a investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa zatkli vyšetrovatelia ďalšiu podozrivú osobu.

Podozrivý Holanďan bol podľa prokuratúry členom zločineckej skupiny, ktorá vraždu zosnovala. Zatkli ho v meste Tilburg na juhu Holandska. Bližšie podrobnosti o ňom prokuratúra neuviedla. DPA pripomína, že v súvislosti s vraždou tohto novinára je aktuálne vo väzbe sedem ľudí.

De Vries bol jedným z najznámejších holandských novinárov. Venoval sa holandskému podsvetiu. Predvlani 6. júla ho v Amsterdame postrelili do hlavy. O deväť dní zraneniam podľahol.

Jeho vražda je spájaná so známym drogovým gangom, s ktorého členmi v súčasnosti prebieha súdny proces. De Vries bol dôverníkom kľúčového svedka v tomto procese. Už pred ním boli zavraždení aj brat a právnik svedka.

Krátko po vražde De Vriesa zatkli dvoch mužov, Holanďana a Poliaka, údajných vykonávateľov vraždy, s ktorými prebieha súdny proces, pričom im hrozí doživotie. Neskôr zatkli ešte štyroch ďalších podozrivých.

(tasr)

Minúta  |  

V USA padli rozsudky nad členmi krajne pravicovej milície za útok na Kapitol

Štyroch členov krajne pravicovej milície Oath Keepers (Strážcovia prísahy) uznala v pondelok porota vo Washingtone za vinných z rozvratného sprisahania za účasť na útoku na Kapitol zo 6. januára 2021.

Porota usvedčila Roberta Minutu, Josepha Hacketta, Davida Moerschela a Edwarda Valleja zo sprisahania proti vláde USA, keď sa pokúšali zabrániť potvrdeniu víťazstva Joea Bidena nad Donaldom Trumpom vo voľbách z novembra 2020 americkým Kongresom.

Priaznivci bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa vtedy prerazili barikády a vstúpili do Kapitolu.

V inej súdnej sieni medzitým v pondelok usvedčili aj Roberta Barnetta, ktorý sa preslávil fotografiou s nohami vyloženými na stôl v pracovni predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Uznali ho za vinného z narušenia činnosti Kongresu USA i ďalších trestných činov.

V súvislosti s neoprávneným vniknutím do Kapitolu v snahe udržať Trumpa v Bielom dome napriek volebnej porážke bolo doposiaľ uznaných za vinných - alebo sa sami priznali - približne 530 ľudí, píše AFP.

Zadržaných bolo vyše 95O osôb za účasť na incidente; väčšina z nich pre neoprávnený vstup do Kapitolu či za spôsobenie majetkových škôd.

Viac než 280 ľudí však bolo obvinených z napadnutia príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a 50 zo závažných trestných činov súvisiacich so sprisahaním, za čo v Spojených štátoch hrozí až 20 rokov za mrežami.

(tasr)

Minúta  |  

Pálenie Koránu vo Švédsku mohlo byť sabotážou voči jednote v NATO, tvrdia Spojené štáty

Spojené štáty v pondelok uviedli, že nedávne "ohavné" pálenie Koránu krajne pravicovým protiislamským aktivistom Rasmusom Paludanom vo Švédsku by mohlo byť sabotážou proti jednote v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Švédsko-dánsky politik Paludan zapálil svätú knihu islamu v sobotu pred tureckým veľvyslanectvom v metropole Štokholm. Turecko pritom ako člen NATO doposiaľ stále neodobrilo žiadosť Švédska o členstvo v tejto aliancii.

"Pálenie kníh, ktoré sú pre mnohých posvätné, je nesmierne neúctivým činom," povedal reportérom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. "Je to ohavné," poznamenal, pričom incident zároveň označil za "nechutný" a "podlý".

Pálenie Koránu bolo podľa Pricea dielom "provokatéra", ktorý "sa mohol úmyselne usilovať" o vplyv na "prebiehajúce rokovania ohľadne pristúpenia Švédska a Fínska do NATO".

Price obhajoval postoj Švédska, ktoré sobotný protest povolilo, a povedal, že podporuje "slobodu združovania", aj keď môže byť zároveň "legálna i hrozná".

Švédsko sa spolu s Fínskom uchádza o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), na čo potrebuje súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pálenie Koránu odsúdil a označil to za urážku moslimov. Kritizoval švédske úrady, že dovolili konanie protestu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. Dodal, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, "nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".

(tasr)

Minúta  |  

Kvôli vojne sa podľa UNICEF nevzdeláva viac než päť miliónov ukrajinských detí

Vojna, ktorú na Ukrajine vedie Rusko, ovplyvnila vzdelávanie viac než piatich miliónov ukrajinských detí, upozornil v utorok Detský fond OSN (UNICEF).

Takmer 11 mesiacov trvajúci konflikt ešte zhoršil problémy, ktoré v ukrajinskom vzdelávacom sektore spôsobila pandémia koronavírusu, uviedol UNICEF vo vyhlásení. Situácia je ešte nepriaznivejšia pre deti na východe Ukrajiny, kde voja zúri už osem rokov.

Boje prebiehajúce v civilistami obývaných oblastiach na Ukrajine vyústili do zatvorenia tisícok škôl a iných vzdelávacích zariadení v dôsledku ich poškodenia alebo zničenia. Množstvo tamojších rodičov medzitým váha poslať svoje deti do školy pre obavy o ich bezpečnosť, upozornil Detský fond OSN.

Kým viac než 1,9 milióna ukrajinských detí malo prístup k online vzdelávaniu a 1,3 milióna ďalších navštevovalo kombinovanú osobnú i virtuálnu výučbu, nedávne ruské útoky na miestnu energetickú infraštruktúru spôsobili rozsiahle výpadky. To znamená, že dokonca aj virtuálne vzdelávanie sa pre tamojšie deti stalo výzvou, cituje DPA.

V súčasnosti až dve z troch ukrajinských detí, ktoré našli útočisko v zahraničí, nie je zapojených do vzdelávacieho systému danej krajiny, podotýka UNICEF.

"Školy i vzdelávacie zariadenia pre najmenšie deti majú pre deti zásadný význam a poskytujú im pocit poriadku a bezpečnosti. Vynechanie výučby môže mať doživotné následky," varoval regionálny riaditeľ UNICEF pre Európu a centrálnu Áziu Afšan Chán.

"Tu neexistuje tlačidlo 'pauza'. Nie je riešením jednoducho odložiť vzdelávanie detí a vrátiť sa k nemu po tom, čo budú vyriešené iné priority, bez toho, aby sa riskovala budúcnosť celej jednej generácie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalého agenta FBI obvinili z pomáhania ruskému oligarchovi

Bývalého vysokopostaveného predstaviteľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) obvinili z pomáhania ruskému oligarchovi Olegovi Deripaskovi v rozpore so sankciami uvalenými Spojenými štátmi. TASR informuje na základe pondelkovej správy agentúr AP a AFP.

Charles McGonigal (55), bývalý špeciálny agent divízie kontrarozviedky FBI v New Yorku, čelí obvineniam, že spolu s bývalým sovietskym diplomatom Sergejom Šestakovom sa údajne snažil o zrušenie sankcií uvalených na ruského energetického magnáta Deripasku. V roku 2021 vraj od Deripasku dostal tajné platby za vyšetrovanie konkurenčného oligarchu.

McGonigal a 69-ročný Šestakov boli zadržaní v sobotu v New Yorku a v priebehu pondelka majú byť vypočutí na súde v Manhattane. McGonigal je obvinený z obchádzania amerických sankcií, porušenia zákona o medzinárodných pohotovostných ekonomických opatreniach (IEEPA) a prania špinavých peňazí. Za každé z nich hrozí až 20 rokov väzenia. Šestakov čelí aj obvineniu z nepravdivých výpovedí počas vyšetrovania.

Washington uvalil na Deripasku sankcie v roku 2018 v súvislosti s jeho väzbami na ruskú vládu a tamojší energetický sektor. Okrem toho bol podozrivý zo zasahovania do prezidentských volieb v USA. V roku 2021 agenti FBI vykonali razie v nehnuteľnostiach patriacich Deripaskovi v New Yorku a Washingtone.

Vlani v septembri americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Deripasku z porušenia sankčného režimu, ktorého sa dopustil tým, že využíval finančný systém USA na udržiavanie troch luxusných nehnuteľností a zamestnal ženu, ktorá v jeho mene v Kalifornii kúpila hudobné štúdio. Prokuratúra uviedla, že sankcie porušil aj tým, že zariadil, aby jeho priateľka mohla vycestovať z Ruska do Spojených štátov a porodiť mu tam dve deti.

Spojené štáty vlani obvinili britského podnikateľa Grahama Bonhama-Cartera z toho, že Deripaskovi pomáhal pri obchádzaní sankcií.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.