Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku: Energetická kríza v Európe sa ešte neskončila

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol varoval Európanov, aby predčasne nepovažovali energetickú krízu za vyriešenú. Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Budúca zima mi robí starosti," povedal Birol pre nemecký denník Handelsblatt. "Žiadny ruský plyn, návrat Číny ako dovozcu, malý nárast dodávok: tieto tri faktory robia z budúcej zimy výzvu."

Birol sa obáva, že mnohé európske vlády sú "príliš spokojné" s doterajším relatívne miernym priebehom tejto krízy. Európa podľa neho musí pokračovať v znižovaní spotreby plynu.

Šéf IEA vzhľadom na napätú situáciu kritizoval rozhodnutie Nemecka týkajúce sa ukončenia prevádzky jadrových elektrární: "Prial by som si, aby v prípade potreby existovala možnosť oveľa výraznejšieho predĺženia ich životnosti."

Birol naopak ocenil skutočnosť, že sa zrýchlila výstavba veterných a solárnych elektrární. "Vypláca sa predovšetkým zrýchlenie plánovacích a schvaľovacích procesov."

(tasr)

Minúta  |  

Litva porušila zákazom LGBTI knihy slobodu vyjadrovania, vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva a udelil jej pokutu

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v pondelok rozhodol, že Litva porušila právo na slobodu vyjadrovania tým, že zakázala deťom prístup k ôrozprávkovej knihe", ktorá opisuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Rozprávkovú knihu" vydala v roku 2013 jedna z litovských univerzít. Príbehy v nej sú variantmi tradičných rozprávok prepísané tak, aby sa v nich objavovali postavy z rôznych etnických skupín či osoby s psychickými problémami. V dvoch zo šiestich rozprávok sa nachádzali aj vyobrazenia vzťahov či manželských zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Krátko po uverejnení knihy nariadilo litovské ministerstvo kultúry vyšetrovanie, keďže na knihu dostalo sťažnosť. Osem poslancov tiež poslalo univerzite list a opisovali znepokojenie, ktoré rozprávky vyvolali v radoch verejnosti. Univerzita preto predaj knihy v roku 2014 pozastavila. O rok neskôr sa predaj opäť spustil, no v súčasnosti je označená za potenciálne škodlivú pre deti mladšie ako 14 rokov.

Autorka knihy Neringa Dangvydé Macaté podala žalobu na univerzitu a po tom, čo viaceré súdy rozhodli v jej neprospech, odvolala sa na ESĽP.

"Európsky súd rozhodol, že došlo k porušeniu článku desať o slobode vyjadrenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd," vyhlásil ESĽP. Podľa neho neexistuje podozrenie, že napriek názoru litovských súdov a vlády by boli "niektoré časti knihy sexuálne explicitné".

"Obmedzovanie prístupu detí k podobným informáciám nemá žiaden zámer, ktorý by súd považoval za legitímny," domnieva sa ESĽP. Litve zároveň nariadil zaplatiť 17-tisíc eur za "spôsobené škody" a súdne trovy. Odškodné bude vyplatené autorkinej matke, keďže Dangvydé Macaté v roku 2020 zomrela.

(tasr)

Minúta  |  

V Antarktíde sa odtrhol ľadovec o veľkosti Londýna. Na vine ale nie je klimatická zmena

Kus ľadovca, veľkosťou porovnateľný s Londýnom, sa odtrhol z antarktického ľadového šelfu v blízkosti britskej výskumnej stanice, uviedli v pondelok vedci. Ide o druhý podobný prípad za uplynulé dva roky, informuje agentúra AFP.

Britský antarktický prieskum (BAS) uviedol, že odlomenie mohutnej ľadovcovej kryhy nespôsobila klimatická zmena, ktorá urýchľuje topenie morského ľadu v Arktíde aj niektorých častiach Antarktídy. Išlo o súčasť prirodzeného procesu, ktorý vedci označujú ako "telenie ľadovcov".

Odlomený ľadovec, ktorý meral 1 550 štvorcových kilometrov, sa odtrhol zo 150 metrov hrubého ľadového šelfu Brunt. Stalo sa tak desať rokov po tom, čo na ňom vedci prvýkrát spozorovali mohutné praskliny.

Odtrhnutie ľadovca sa odohralo v blízkosti britskej výskumnej stanice Halley VI, ktorá dlhodobo monitoruje stav ľadovcového šelfu. Stanica, v ktorej sa momentálne nachádza 21 výskumníkov, nebola nijakým spôsobom poškodená.

Túto mobilnú výskumnú základňu už v rokoch 2016 – 2017 z bezpečnostných dôvodov presunuli viac do vnútrozemia, aby ju ľadovcové praskliny nemohli ohroziť. Bádatelia na stanici odvtedy pôsobia len počas antarktického leta trvajúceho od novembra do marca.

Podobný prípad odlomenia obrovskej ľadovcovej kryhy s rozlohou 1 270 štvorcových kilometrov tam zaznamenali aj približne pred rokom.

(tasr)

Minúta  |  

V Holandsku zatkli ďalšieho podozrivého v prípade vraždy novinára De Vriesa

Prokuratúra v Amsterdame v pondelok oznámila, že v súvislosti s predvlaňajšou vraždou známeho reportéra a investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa zatkli vyšetrovatelia ďalšiu podozrivú osobu.

Podozrivý Holanďan bol podľa prokuratúry členom zločineckej skupiny, ktorá vraždu zosnovala. Zatkli ho v meste Tilburg na juhu Holandska. Bližšie podrobnosti o ňom prokuratúra neuviedla. DPA pripomína, že v súvislosti s vraždou tohto novinára je aktuálne vo väzbe sedem ľudí.

De Vries bol jedným z najznámejších holandských novinárov. Venoval sa holandskému podsvetiu. Predvlani 6. júla ho v Amsterdame postrelili do hlavy. O deväť dní zraneniam podľahol.

Jeho vražda je spájaná so známym drogovým gangom, s ktorého členmi v súčasnosti prebieha súdny proces. De Vries bol dôverníkom kľúčového svedka v tomto procese. Už pred ním boli zavraždení aj brat a právnik svedka.

Krátko po vražde De Vriesa zatkli dvoch mužov, Holanďana a Poliaka, údajných vykonávateľov vraždy, s ktorými prebieha súdny proces, pričom im hrozí doživotie. Neskôr zatkli ešte štyroch ďalších podozrivých.

(tasr)

Minúta  |  

V USA padli rozsudky nad členmi krajne pravicovej milície za útok na Kapitol

Štyroch členov krajne pravicovej milície Oath Keepers (Strážcovia prísahy) uznala v pondelok porota vo Washingtone za vinných z rozvratného sprisahania za účasť na útoku na Kapitol zo 6. januára 2021.

Porota usvedčila Roberta Minutu, Josepha Hacketta, Davida Moerschela a Edwarda Valleja zo sprisahania proti vláde USA, keď sa pokúšali zabrániť potvrdeniu víťazstva Joea Bidena nad Donaldom Trumpom vo voľbách z novembra 2020 americkým Kongresom.

Priaznivci bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa vtedy prerazili barikády a vstúpili do Kapitolu.

V inej súdnej sieni medzitým v pondelok usvedčili aj Roberta Barnetta, ktorý sa preslávil fotografiou s nohami vyloženými na stôl v pracovni predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Uznali ho za vinného z narušenia činnosti Kongresu USA i ďalších trestných činov.

V súvislosti s neoprávneným vniknutím do Kapitolu v snahe udržať Trumpa v Bielom dome napriek volebnej porážke bolo doposiaľ uznaných za vinných - alebo sa sami priznali - približne 530 ľudí, píše AFP.

Zadržaných bolo vyše 95O osôb za účasť na incidente; väčšina z nich pre neoprávnený vstup do Kapitolu či za spôsobenie majetkových škôd.

Viac než 280 ľudí však bolo obvinených z napadnutia príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a 50 zo závažných trestných činov súvisiacich so sprisahaním, za čo v Spojených štátoch hrozí až 20 rokov za mrežami.

(tasr)

Minúta  |  

Pálenie Koránu vo Švédsku mohlo byť sabotážou voči jednote v NATO, tvrdia Spojené štáty

Spojené štáty v pondelok uviedli, že nedávne "ohavné" pálenie Koránu krajne pravicovým protiislamským aktivistom Rasmusom Paludanom vo Švédsku by mohlo byť sabotážou proti jednote v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Švédsko-dánsky politik Paludan zapálil svätú knihu islamu v sobotu pred tureckým veľvyslanectvom v metropole Štokholm. Turecko pritom ako člen NATO doposiaľ stále neodobrilo žiadosť Švédska o členstvo v tejto aliancii.

"Pálenie kníh, ktoré sú pre mnohých posvätné, je nesmierne neúctivým činom," povedal reportérom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. "Je to ohavné," poznamenal, pričom incident zároveň označil za "nechutný" a "podlý".

Pálenie Koránu bolo podľa Pricea dielom "provokatéra", ktorý "sa mohol úmyselne usilovať" o vplyv na "prebiehajúce rokovania ohľadne pristúpenia Švédska a Fínska do NATO".

Price obhajoval postoj Švédska, ktoré sobotný protest povolilo, a povedal, že podporuje "slobodu združovania", aj keď môže byť zároveň "legálna i hrozná".

Švédsko sa spolu s Fínskom uchádza o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), na čo potrebuje súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pálenie Koránu odsúdil a označil to za urážku moslimov. Kritizoval švédske úrady, že dovolili konanie protestu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. Dodal, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, "nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.