Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Policajti z NAKA zasahujú na viacerých miestach na západnom Slovensku, zadržali už trinásť osôb

Na niekoľkých miestach na západnom Slovensku od skorých ranných hodín zasahujú policajti z Národnej kriminálnej agentúry. Ako informoval portál Aktuality.sk, policajti momentálne vykonávajú domové prehliadky a zadržali viacero osôb. Akcia podľa doterajších informácií súvisí s vyšetrovaním daňových trestných činov.

Akciu Národnej kriminálnej agentúry s názvom Jurgium dozoruje prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Doposiaľ bolo zadržaných trinásť osôb.

Ako informuje ÚŠP, akcia súvisí s vyšetrovaním daňovej trestnej činnosti a s tým súvisiacej legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Úrad špeciálnej prokuratúry vzhľadom na aktuálne štádium trestného konania nemôže poskytnúť bližšie informácie.

(sita)

Minúta  |  

Do poslaneckých lavíc parlamentu sa vrátil Igor Matovič, odišiel náhradník Sebastián Kozarec

Líder OĽaNO Igor Matovič sa po odchode z Ministerstva financií (MF) SR oficiálne vrátil do poslaneckých lavíc. Z parlamentu odišiel náhradník Sebastián Kozarec. Informáciu o uplatňovaní a zániku mandátu poslancov Národnej rady (NR) SR predložila v utorok predsedníčka mandátového a imunitného výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO).

Matovič bol do 23. decembra 2022 poverený vedením ministerstva financií. Poslanci v úvode utorkového rokovania odobrili uznesenie, ktorým berú na vedomie, že prezidentka Zuzana Čaputová prijala návrh na zrušenie poverenia na výkon funkcie člena vlády. Matovič si od 24. decembra 2022 uplatňuje mandát poslanca. Kozarec zostáva náhradníkom za OĽaNO.

Matovič odišiel z vedenia rezortu po tom, ako poslanci koncom roka 2022 schválili štátny rozpočet na ďalší rok. Pred jeho schválením ponúkol SaS, že ak návrh podporia, z postu ministra odíde. MF momentálne vedie dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO).

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Schémy pomoci podnikateľom fungujú, pripravujú sa ďalšie

Doterajšie schémy pomoci pre podnikateľov s cenami energií fungovali a budú pokračovať aj ďalej. Ďalšie sa pripravujú, schému pre veľké podniky posudzuje Európska komisia (EK) a mohla by ju notifikovať v priebehu februára. Počas konferencie Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory (SOPK) k očakávanému vývoju slovenskej ekonomiky v roku 2023 to v utorok vyhlásil minister hospodárstva Karel Hirman.

"Nehovoríme o nejakých papierových schémach. Sú to schémy, ktoré sú funkčné, ktoré im prinesú v nasledujúcich týždňoch reálne finančné zdroje," zdôraznil. Pripomenul pokračovanie výzvy, ktorá prvýkrát fungovala koncom minulého roka a kompenzovala ceny elektriny a plynu nad stanovené stropy za august a september. V tomto roku má zatiaľ fungovať počas prvého štvrťroka. Následne sa uvidí, či bude potrebné jej pokračovanie, ale aj koľko peňazí na ďalšiu pomoc štátu zostane.

Minister vyzdvihol, že najhoršie scenáre z konca minulého roka sa nepotvrdzujú a aktuálne ceny energií na trhoch v súčasnosti klesajú. "Asi aj záťaž na kompenzácie by nemusela byť taká výrazná, ako sme pôvodne predpokladali. To budeme vedieť nasledujúce týždne a potom sa flexibilne prispôsobovať situácii a uvažovať možno aj o iných možnostiach, či budeme potrebovať nejaké zdroje, či ich ušetríme, možno inak nastavíme tú pomoc," priblížil Hirman s tým, že verí v konštruktívny dialóg s podnikateľmi.

V reakcii na výhradu, že vláda s cenami energií pomáha viac domácnostiam ako firmám minister zdôraznil, že kabinet zvolil zodpovedný a nevyhnutný prístup. "Domácnosti majú svoje príjmy ohraničené, nevedia ich len tak zvýšiť. Podnikateľský subjekt má predsa len možnosť zvýšené náklady premietnuť do cien, alebo ušetriť, je flexibilný," vysvetlil.

Ak by vláda neurobila "masívny zásah" do cien energií pre domácnosti, ich účty by boli podľa Hirmana neúnosné. "Pomoc podnikateľom bude pripravená, spustí sa a spoločne sa budeme rozprávať, ako ju nastaviť podľa vývoja cien na trhu. Ak budú klesať, pomoc bude potrebná výrazne menšia. Je to základná pomoc, nie vykrývanie stratených ziskov," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Vlani sa na Slovensku predalo 1 390 elektromobilov

V minulom roku sa na Slovensku predalo 1 390 čisto elektrických nových osobných vozidiel. Celkovo pritom registrácie v tomto segmente za uplynulý rok atakovali 79-tisíc.

Ako vyplýva z údajov zverejnených Zväzom automobilového priemyslu SR, v rámci značiek sa v skupine predaných elektromobilov najviac darilo značkám Škoda, Merceds-Benz, Kia, Hyundai a Volkswagen.

Stále najväčšej obľube sa na Slovensku tešia osobné autá s benzínovým motorom. Ich predaje predstavovali za vlaňajší rok 43 903. Slováci si v uvedenom období kúpili aj 12 938 dieselových áut

Čo sa týka klasických hybridných motorov, v spojení s benzínom sa ich podľa údajov zväzu predalo 14 588, s naftou 2 767. Ďalších takmer 1 600 vozidiel predstavujú plug-in hybridy.

(sita)

Minúta  |  

Referendum zmobilizovalo rusínskych voličov. Goralov sa zúčastnilo viac ako celoštátny priemer

Sobotňajšie referendum zmobilizovalo rusínskych voličov. Naopak, príslušníci rómskej a maďarskej menšiny sa na referende zúčastňovali menej než väčšinové obyvateľstvo. Vyplýva to z analýzy Inštitútu Mateja Bela (IMB). Hoci samotné hlasovanie je pomerne anonymné a sčítanie neprináša etnické dáta, výskumníci inštitútu dokázali na základe analýzy dát vygenerovať dáta pre obce, v ktorých sa koncentrujú menšiny.

Podľa analýzy bola v rusínskych obciach účasť temer 44 percent, kým na celoštátnej úrovni to bolo 27 percent. Medzi dvadsiatimi obcami, v ktorých bola zaznamenaná najvyššia účasť, sa nachádza trinásť obcí so zastúpením rusínskej menšiny. Je medzi nimi i obec Príkra, kde účasť dosiahla 80 percent. Vysokú účasť v rusínskych obciach podľa IMB nemožno pripísať regionálnemu efektu, keďže rusínske obce mali vyššiu účasť, než ostatné obce v rámci okresov.

V prípade rómskych obcí ukázala analýza Inštitútu účasť na úrovni necelých trinásť percent, pričom 19 z dvadsiatich obcí s najnižšou celoštátnou účasťou má veľké zastúpenie Rómov. Najnižšiu účasť, a to 0,14 percenta, vykázala košická mestská časť Luník IX. K urnám sa tu dostavilo sedem zo 4 776 oprávnených voličov. Podpriemernú účasť mala podľa IMB aj maďarská menšina, dosiahla necelých 15 percent.

Referendum neprekročilo prah úspešnosti, teda 50 percentnú účasť, ani v jednej z 363 obcí, kde aspoň 50 percent obyvateľstva tvoria Maďari. Inštitút analyzoval i údaje pre goralskú komunitu, ktorá síce na Slovensku nie je uznanou národnostnou menšinou, no jej príslušníci žijú koncentrovane v niekoľkých obciach, čo IMB umožnilo analyzovať ich volebné správanie. Vzorka 48 obcí ukázala, že Gorali sa na referende zúčastňovali o trochu viac než bol celoštátny priemer.

„Naša analýza ukazuje, že príslušníci národnostných menšín na Slovensku aj dnes tvoria osobitné skupiny voličov, ktoré sa správajú odlišne ako celoštátny priemer. Menšinový volič sa vie zmobilizovať (ako ukazovali Rusíni), ale aj sa výrazne demobilizovať (ako ukázali Maďari a Rómovia). Rozhodne to však nie sú voličské skupiny, ktoré sa dajú úspešne osloviť len prostredníctvom všeobecnej celoštátnej kampane,“ povedal prezident Inštitútu Mateja Bela a spoluautor výskumu Ábel Ravasz.

(sita)

Minúta  |  

Slovenská ekonomika môže v tomto roku zaznamenať podľa ekonómov rast do jedného percenta

Slovenská ekonomika z pohľadu reálneho hrubého domáceho produktu obnovila svoju výkonnosť spred pandémie začiatkom roku 2022, avšak jej zotavenie z pandemického šoku bolo v porovnaní s priemerom eurozóny pomalšie.

Ako ďalej na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory uviedol spoluautor prognózy Pavol Ochotnický z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ani v najbližších rokoch nie je pravdepodobné, že tempo ekonomického rastu Slovenska bude výraznejšie prevyšovať priemer Európskej únie, respektíve eurozóny. Preto sa zdá, že ekonomická konvergencia Slovenskej republiky sa prinajmenšom na niekoľko rokov zastavila.

Očakáva sa recesia v zimných mesiacoch na prelome rokov 2022 a 2023, respektíve v prvom polroku 2023 s následným veľmi miernym a postupným zotavením. V prípade základného scenára prognózy by slovenská ekonomika za celý tento rok mala dosiahnuť tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu do jedného percenta „Pre rok 2023 očakávame, že hlavnými faktormi determinujúcimi vývoj ekonomiky Slovenska budú energie a inflácia,“ uvádza sa v štúdii.

Z hľadiska cenového vývoja je potrebné pripraviť sa na to, že najvýraznejší inflačný skok sa môže dostaviť až v úvode roka 2023, kedy mnohým podnikom skončia fixácie cien energií dohodnuté v predchádzajúcom období. Aktuálna inflačná vlna dosiahne zrejme svoj vrchol v prvom polroku 2023. V druhom polroku 2023 by už väčšia časť rastu cien vstupov mala byť zapracovaná v predajných cenách.

„Vcelku optimisticky tiež predpokladáme, že na národnej aj nadnárodnej úrovni Európskej únie už by mohli byť funkčné rámce na eliminovanie cenových excesov energetických komodít, vrátane samotnej elektrickej energie. V medziročnom porovnaní očakávame v tomto roku mierne zrýchlenie rastu cenovej hladiny na úroveň blízku 14 percent,“ uvádza sa v prognóze.

Aj napriek tomu, že zamestnanosť mala v roku 2022 pozitívny vývoj, ekonómovia očakávajú, že v dôsledku poklesu ekonomickej aktivity sa v roku 2023 pozitívny vývoj utlmí. Nižší ekonomický rast môže vyvolať zvýšenie miery nezamestnanosti. Inflácia bude aj naďalej tlačiť na rast miezd. „Nepredpokladáme, že zvýšenie nominálnych miezd pokryje vysoký rast cien a v najbližších dvoch rokoch očakávame pokles reálnych miezd,“ uvádza štúdia.

Bude úlohou novej vlády stabilizovať slovenskú spoločnosť a podnikateľské prostredie. Zároveň bude potrebné podľa ekonómov vytvoriť inštitucionálny rámec na opätovné naštartovanie konvergencie Slovenskej republiky k úrovni vyspelých ekonomík Európskej únie.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.