Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Len sedem percent ľudí na Slovensku nikdy nepoužilo internet, v porovnaní s EÚ viac nakupujeme cez internet

Vlani len sedem percent ľudí na Slovensku v štatistickom zisťovaní uviedlo, že nikdy nepoužili internet. Slováci a Slovenky navštevujú internet rovnako intenzívne, ako priemer Európskej únie. Priority sa však líšia. Vedieme v nákupoch cez internet, ale zaostávame v internetovom bankovníctve. Na sociálnych sieťach je aktívna rovnaká časť slovenskej populácie ako v Únii, ale komunikácia s verejnou správou cez internet je oveľa redšia.

Pred pandémiou dvanásť percent osôb na Slovensku nikdy nevyužilo internet. Vlaňajších sedem percent ľudí bez internetovej skúsenosti je podľa Eurostatu porovnateľných s priemerom za Európsku úniu.

Digitálnu medzeru medzi Úniou a Slovenskom pomohlo zmazať vynútené používanie elektronických služieb počas pandémie. Zatváranie obchodov, úradov, škôl a firiem viedlo k častejšiemu online objednávaniu tovarov, ale aj stravovacích, dopravných, obslužných, niekde aj zdravotných služieb. Zovšedneli streamovacie kanály, online vyučovanie či pracovné porady.

Podiel ľudí, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s internetom, klesal naprieč Slovenskom. V Bratislavskom kraji až na dve percentá. Na východnom Slovensku však naďalej zostáva desať percent obyvateľov vo veku od 16 do 74 rokov, ktorí ešte nikdy nevyužili internet. Väčšinou nemajú potrebné zručnosti, preto sú vylúčení z digitálnej ekonomiky. Desať percent nie je kritický podiel, tretina európskych regiónov má rovnaké alebo horšie výsledky. Zarážajúci je nepatrný pokrok v ostatnom desaťročí.

Čoraz viac ľudí chodí na internet každý deň. Či už na súkromné, alebo pracovné účely, v práci alebo doma. Digitálne najsilnejší Bratislavský kraj s 90 percentami denných návštevníkov internetu je na tom rovnako ako oblasť Prahy, Berlína či Hamburgu. Západné, stredné a východné Slovensko sú s 80 percentami porovnateľné s Burgenlandom či Bavorskom.

Už pred pandémiou patrili Slováci a Slovenky medzi skúsených objednávateľov tovarov cez internet. Online nákupy sa nesústredili len v mestských sídlach. Do vidieckych oblastí smerovali internetové nákupy častejšie, než je zvykom na vidieku v Únii. Je to podmienené veľkostne i sortimentne menším spotrebiteľským trhom, ale aj horším pokrytím odľahlých obcí predajňami. Používateľská potreba nakupovať cez internet súvisí aj so slabou dopravnou prepojenosťou vidieckych oblastí. Internetové objednávky obsahovali potraviny a drogériu v rovnakej miere, odevy a voľne dostupné lieky vo väčšej miere, e-knihy a služby v menšej miere, ako bol priemer EÚ. Vo väčšom rozsahu Slováci a Slovenky nakupovali tovar z Ázie.

Počas pandémie Slovensko patrilo medzi krajiny EÚ s najväčším rozmachom online nakupovania. Vlani až 77 percent ľudí uviedlo, že v ostatných dvanástich mesiacoch objednávali tovar alebo služby cez internet. V EÚ to bolo 68 percent. V Únii je len zopár krajín, vrátane Luxemburska, Dánska či Holandska, kde online nakupuje väčšia časť populácie ako na Slovensku. Zloženie internetových nákupných košíkov v týchto bohatších krajinách sa od slovenského odlišuje. Ich obyvatelia viac platia za komerčné služby.

Odlišný je aj spôsob platenia za tovary a služby. Kým v Dánsku a Holandsku vyše 90 percent ľudí používalo internetové bankovníctvo, na Slovensku iba necelých 50 percent. Nižší podiel ľudí s internet bankingom v Únii má len Bulharsko a Rumunsko, kde veľa obyvateľov nemá bankový účet. Pri rozsiahlom využívaní online nakupovania na Slovensku to pravdepodobne nesúvisí s prístupom k internetu a nevlastnením bankového účtu. Môže ísť o rozhodnutie jednotlivca, ktoré závisí od dôvery. Tá bola doposiaľ založená na osobnom prístupe ku klientovi. Význam e-služieb bude narastať spolu s rastúcimi poplatkami za úkon na pobočke, so zatváraním bankových pobočiek či s rozširovaním činnosti virtuálnych bánk.

Smartfóny a tablety dali internetu okrem jeho informačného či nákupného zamerania aj veľmi obľúbenú komunikačnú funkciu. Rovnako ako v EÚ, aj na Slovensku je viac ako polovica obyvateľov aktívna na sociálnych sieťach, na Facebooku, Instagrame, Snapchate, TikToku alebo Twitteri. Európskymi lídrami v tomto smere sú Dánsko a Maďarsko. V kontaktovaní verejných inštitúcií cez internet však zaostávame. Málo online kontaktov s verejnou správou majú najmä ľudia s nízkym vzdelaním, mladí, nepracujúci či ľudia narodení v zahraničí. Pandemické obdobie ukázalo, že ľudia rýchlo nabehnú na digitálne technológie v oblastiach, ktoré im to vedia ponúknuť. Najlepšiu ponuku dali obchodné kanály. Verejný a finančný sektor zaostal.

(sita)

Minúta  |  

Poľsko požiadalo Nemecko o súhlas s odoslaním tankov Leopard 2 na Ukrajinu

Poľsko požiadalo Nemecko o súhlas s presunom tankov Leopard 2 na Ukrajinu, uviedol v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Nemci už dostali našu žiadosť o súhlas s odoslaním tankov Leopard 2 na Ukrajinu. Zároveň vyzývam nemeckú stranu, aby sa pripojila k našej koalícii krajín podporujúcich Ukrajinu tankami Leopard 2," napísal Blaszczak na sociálnej sieti. Dodal, že ide o bezpečnosť celej Európy.

Ukrajina už niekoľko mesiacov žiada od spojencov moderné tanky na boj proti ruským inváznym jednotkám. Britská vláda už oznámila, že Kyjevu poskytne 14 tankov Challenger 2. Poľsko a Fínsko sú ochotné poslať Ukrajine nemecké tanky Leopard 2, ich dodanie však musí schváliť Berlín.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu uviedla, že Berlín nebude stáť v ceste, ak nejaká iná krajina požiada o povolenie na presun tankov Leopard 2 na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Strany majú dostať v tomto roku za výsledky volieb takmer dvanásť miliónov eur, najviac OĽaNO

Politické strany majú v tomto roku dostať za výsledky posledných parlamentných volieb z roku 2020 príspevok celkovo vo výške 11,7 milióna eur. Rozdeliť si ho má desať strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytlo Ministerstvo financií (MF) SR. Príspevky za voľby sa stranám vyplácajú postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia.

Príspevky sa vyplácajú podľa MF priebežne, zväčša v letných mesiacoch. Závisí to od splnenia povinností vyplývajúcich zo zákona, napríklad od predloženia výročnej správy.

Najviac peňazí má v roku 2023 získať OĽaNO, a to 3,34 milióna eur. Nasleduje Smer-SD s 2,49 milióna eur, za ním Sme rodina s 1,2 milióna eur a ĽSNS má dostať 1,18 milióna eur. SaS má získať v tomto roku takmer 915 222 eur a Za ľudí viac ako 847 187 eur.

Príspevok dostávajú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali viac ako tri percentá hlasov. Progresívne Slovensko a Spolu, ktoré šli do volieb v koalícii, majú získať spolu 548 129 eur. KDH má dostať 366 090 eur, Maďarská komunitná spolupatričnosť 307 567 eur, SNS takmer 249-tisíc eur a Dobrá voľba takmer 241-tisíc eur.

Príspevok sa delí na časti. Ministerstvo priblížilo, že príspevok na činnosť sa rovná celkovému príspevku za hlasy, ktorý sa rozdelí na 48 podielov. Slovensko zrejme čakajú v tomto roku predčasné voľby, s čím súvisí aj úprava vyplácania príspevku. "Nárok na príspevok na činnosť zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby. Ak sa činnosť Národnej rady (NR) SR skončí pred uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa volebné obdobie skrátilo," skonštatovalo MF.

Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidačnej listine poslanec kandidoval. "Tento nárok zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby. V prípade skrátenia volebného obdobia sa skracuje o počet mesiacov, za ktoré sa skrátilo volebné obdobie," dodali z ministerstva.

Celkovo si politické subjekty za volebné obdobie 2020 až 2024 majú rozdeliť štátny príspevok v sume viac ako 76 miliónov eur. Príspevok sa rozdelil na štyri časti, ktoré sa vyplácajú každý rok.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko podľa nového šéfa rezortu obrany Pistoriusa pomôže Ukrajine vyhrať vojnu

Nemecký minister obrany Boris Pistorious v utorok potvrdil podporu Ukrajiny zo strany Nemecka. Rozhodnutie o dodávke tankov však podľa jeho slov závisí od úradu spolkového kancelára. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Podporujeme Ukrajinu, aby v tejto vojne neprehrala, aby proti Rusku zvíťazila," povedal pre televíziu ZDF. Nemecko podľa jeho slov robí v tomto smere viac, než ktorákoľvek členská krajina NATO okrem USA.
"Prevziať vedenie neznamená slepo napredovať," povedal Pistorius v spojitosti s obvineniami, že nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz váha pri rozhodnutí o dodávke Leopardov. Vedenie si podľa jeho slov vyžaduje aj zodpovednosť a dohodu so spojencami.

Berlín je pod čoraz väčším tlakom Ukrajiny a niektorých spojencov zo Severoatlantickej aliancie (NATO), napríklad Poľska, aby umožnilo dodať Kyjevu tanky Leopard 2 nemeckej výroby, ktoré potrebuje na obranu pred ruskou inváziou.

Scholz však zatiaľ váha s poskytnutím tankov Ukrajine, aj s udelením súhlasu iným krajinám NATO, aby Kyjevu poslali tieto tanky zo svojej výzbroje.

(tasr)

Minúta  |  

Spojenci môžu začať cvičiť Ukrajincov v používaní tankov Leopard

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v utorok vyhlásil, že spojenci môžu začať cvičiť ukrajinské sily v používaní nemeckých tankov Leopard, aj keď rozhodnutie Berlína o povolení dodávok týchto tankov Kyjevu ešte len príde. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Jednoznačne som partnerským krajinám, ktoré majú tanky Leopard a sú pripravené na odoslanie, odporučil, aby začali ukrajinské sily cvičiť v používaní týchto tankov," povedal Pistorius na tlačovej konferencii v Berlíne po boku šéfa Severoatlantickej aliancie (NATO) Jensa Stoltenberga.

Šéf NATO privítal "tento jasný odkaz" Pistoriusa, "pretože po rozhodnutí dodať tanky Ukrajine bude ešte nejaký čas trvať, kým sa vyberú, pripravia a aj vycvičia ukrajinskí vojaci v ich používaní".

Podľa Stoltenberga musia západní spojenci Ukrajine poskytnúť ťažšie zbrane, aby odrazila ruský útok, pretože Moskva nenaznačuje zmenu svojho plánu.

"Nevidno žiadne náznaky, že by prezident (Vladimir) Putin zmenil svoje plány… Jediná cesta k trvalému mieru je dať Putinovi jasne najavo, že na bojisku nevyhrá. Preto musíme (Ukrajine) poskytnúť ťažšie a modernejšie zbrane a musíme to urobiť rýchlejšie," povedal Stoltenberg na návšteve Berlína.

Zároveň dodal, že medzi spojencami pokračujú rokovania o dodaní tankov Leopard na Ukrajinu, pričom vyjadril nádej, že bude čoskoro prijaté aj rozhodnutie.

(tasr)

Minúta  |  

Strana Spolu mení názov na Modrá koalícia. Iba deň po podpise memoranda s Dzurindom

Mimoparlamentná strana Spolu chce zmeniť názov na Modrá koalícia. Podala žiadosť na Ministerstvo vnútra (MV) SR o registráciu zmeny stanov strany s novým názvom. TASR o tom informovala strana.

"Predseda strany Miroslav Kollár a podpredseda strany Pavel Nechala v utorok 24. januára podali na MV SR žiadosť o registráciu zmeny stanov strany s novým názvom. Zmenu názvu strany odsúhlasili delegáti mimoriadneho snemu strany Spolu v pondelok 23. januára," priblížila strana.

Má ísť o ďalší avizovaný krok v spájaní niekdajšej strany Spolu s projektom expremiéra Mikuláša Dzurindu a v príprave širšej stredopravej platformy na najbližšie parlamentné voľby. Podľa slov šéfa Spolu je cieľom široká a dlhodobá spolupráca nielen pre blížiace sa predčasné voľby.

Na nasledujúcom sneme strany majú byť prijaté ďalšie formálne kroky vyplývajúce zo spájania sa s Dzurindovým projektom, konať sa má v prvej polovici februára 2023.

Kollár v pondelok podpísal s Dzurindom memorandum o spoločnej politickej budúcnosti. Dohodli sa na úprave stanov strany i na tom, že personálne nominácie na jednotlivé pozície budú predložené snemu "zjednotenej politickej strany po vzájomnej dohode a spoločnej akceptácii navrhovaných kandidátov".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.