Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Budaj: Národný park Podunajsko by mal mať 18-tisíc hektárov

Národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, by mal mať 18-tisíc hektárov. Išlo by o prvý národný park nížinného typu a stal by sa tak desiatym národným parkom na Slovensku. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Pri zonácii národného parku by malo byť podmienkou do 50 percent bezzásahového územia. "Budeme, samozrejme, sledovať cieľ čo najväčšieho percenta," podotkol Budaj. Zároveň je presvedčený, že zonácia sa dá do dvoch rokov urobiť.

Zónované by mali byť predovšetkým majetky, ktoré patria štátu. Na vykupovanie pozemkov nemá ministerstvo životného prostredia dosť veľké možnosti, povedal Budaj. Zároveň poukázal na Slovenský pozemkový fond, cez ktorý by sa dali pozemky zamieňať. Minister sa má v tejto súvislosti v najbližších dňoch stretnúť s jeho šéfom Jánom Maroszom.

Nezaradený poslanec Jaromír Šíbl priblížil, že na vyhlásenie národného parku je aj medzinárodný dôvod. "Máme rozsiahlu sústavu Natura 200, ale tieto územia nemajú dostatočnú ochranu na národnej úrovni. V prípade, že ju nezabezpečíme, takisto ako aj v iných prípadoch, nám hrozia postihy od Európskej komisie," povedal. Dodal tiež, že Rakúsko, Maďarsko a Česko si túto "domácu úlohu" dávno splnili.

Šíbl zároveň vysvetlil, že prijatím návrhu zákona v parlamente Podunajsko nevznikne. Vytvoria sa však technické a legislatívne predpoklady na to, aby tento národný park mohla vláda schváliť nariadením a následne nebude potrebný súhlas Národnej rady SR.

Vznik Podunajska podporili aj riaditeľ českého Národného parku Podyjí Tomáš Rothröckl a Edith Klauser, riaditeľka Národného parku Donau Auen v Rakúsku, ktorí chránia povodie Dunaja.

Poslanci OĽaNO a nezaradení poslanci okolo Kristiána Čekovského predložili do NR SR návrh novely zákona o ochrane prírody, ktorý má zaviazať vládu, aby do 30. marca 2024 vyhlásila Národný park Podunajsko a jeho zóny. Národný park by mal byť podľa predkladateľov vyhlásený na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci zmenili pravidlá pre politickú reklamu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v utorok schválili zmeny v pravidlách politickej reklamy. Podľa nich má byť volebný proces v EÚ transparentnejší a odolnejší voči vonkajšiemu zasahovaniu.

Za návrh zmien hlasovalo 31 poslancov výboru, nikto nebol proti a deviati sa zdržali hlasovania.
Zmeny upravujú návrh Európskej komisie, podľa ktorého by poskytovatelia reklamy mohli používať iba osobné údaje výslovne poskytnuté pre online politickú reklamu. Zakázalo by sa tým mikrozacielenie – stratégia, ktorá využíva spotrebiteľské a demografické údaje na identifikáciu záujmov konkrétneho užívateľa.

Výbor EP navrhol aj všeobecný zákaz používania údajov neplnoletých a vytvorenie úložiska pre všetky online politické reklamy a súvisiace údaje.

Má sa tiež uľahčiť získavanie informácií o tom, kto a akou sumou politickú reklamu financuje a odkiaľ pochádzajú peniaze. Zverejnené majú byť aj informácie o tom, či bola inzercia pozastavená pre porušenie pravidiel, údaje o cieľových skupinách a aké osobné údaje boli na to použité. Špecifické právo na získanie takýchto informácií by mali novinári.

Prijatý text posilňuje právomoci vnútroštátnych orgánov a umožňuje Európskemu výboru pre ochranu údajov prevziať vyšetrovanie porušení a presadzovať pravidlá. Aktéri mimo EÚ by mali zakázané platiť za politickú reklamu v priestore EÚ.

Spravodajca EP pre túto záležitosť, francúzsky poslanec Sandro Gozi upozornil, že EP musí účinnejšie bojovať proti všetkým formám dezinformácií a vonkajším zásahom do demokratických procesov v EÚ a zároveň zachovať otvorenosť verejnej diskusie.

"Dúfame, že po nadobudnutí účinnosti, ešte v roku 2023, budú voľby v EÚ transparentnejšie a odolnejšie voči manipuláciám, ako sme to videli pri škandále Cambridge Analytica," uviedol Gozi.

O tomto texte budú poslanci hlasovať na zasadnutí EP 1. a 2. februára v Štrasburgu s cieľom získať mandát na rokovanie s členskými štátmi. Tie zatiaľ k tejto otázke neprijali svoju pozíciu.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová verí, že sa parlamentu v utorok podarí schváliť zmenu ústavy. Inak zostaví úradnícku vládu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová verí, že poslancom Národnej rady sa v utorok podarí schváliť zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami.

"Môj postoj je jasný, jasne som povedala, že treba predčasné voľby vzhľadom na to, že máme vládu s obmedzenými právomocami," uviedla. Vyhlásiť termín predčasných volieb či prijať primerané rozhodnutia je podľa nej potrebné najneskôr do 30. januára. "Inak zostavím úradnícku vládu," doplnila hlava štátu.

Bývalé koaličné strany sa v nedeľu (22. 1.) dohodli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátenie volebného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia, na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov. Zároveň sa dohodli na termíne predčasných volieb 30. septembra.

Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) predpokladá, že dohodnutá zmena ústavy by sa mohla odsúhlasiť hneď po prerokovaní v parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ upozornil Berlín, že presun tankov na Ukrajinu by nepriniesol nič dobré a zanechá trvalú stopu

Dodanie nemeckých tankov Leopard 2 na Ukrajinu by neprinieslo "nič dobré" pre budúce rusko-nemecké vzťahy, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom správa agentúry AFP. Peskov dodal, že takýto krok "po sebe zanechá trvalú stopu".

Berlín čelí čoraz väčšiemu tlaku spojencov, aby odobrilo dodanie tankov nemeckej výroby Leopard 2 na Ukrajinu. O schválenie presunu Leopardov už nemeckú vládu požiadala Varšava. Zároveň vyzvala Nemecko, aby svoje tanky poskytlo priamo ukrajinskej armáde, pretože ich potrebuje na boj proti ruským inváznym jednotkám.

Peskov v pondelok povedal, že všetky krajiny, ktoré priamo alebo nepriamo pumpujú na Ukrajinu zbrane a zvyšujú jej technologickú úroveň, nesú zodpovednosť za pokračovanie konfliktu. Dodal, že za takúto "pseudo-pomoc zaplatia cenu Ukrajinci".

(tasr)

Minúta  |  

Krajniak navrhuje vyplatiť šéfovi Sociálnej poisťovne odmenu takmer 7,3 tisíca eur, o návrhu má rokovať vláda

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) navrhuje vyplatiť generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne Michalovi Ilkovi odmenu v sume 7 266 eur. Ide o odmenu vo výške mesačnej mzdy šéfa Sociálnej poisťovne. O návrhu na vyplatenie odmeny má v stredu rokovať vláda.

K predloženiu takéhoto návrhu na rokovanie vlády Krajniaka zaviazala dozorná rada poisťovne ešte 6. decembra minulého roka. Návrh na vyplatenie odmeny minister práce a sociálnych vecí zdôvodňuje tým, že si šéf poisťovne v minulom roku splnil všetky úlohy vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení a zo strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne.

V návrhu na vyplatenie odmeny minister Krajniak vyzdvihuje najmä zavedenie elektronickej práceneschopnosti. Upozorňuje na to, že tento projekt bol ohodnotený ocenením ITAPA 2022 ako Najlepší projekt digitalizácie za rok 2022. Šéfa poisťovne chváli aj za vytvorenie novej webovej stránky Sociálnej poisťovne, ktorá bola realizovaná internými kapacitami.

„Webová stránka reflektuje potreby klientov Sociálnej poisťovne, je jednoduchšia, prehľadnejšia a zároveň vytvorila priestor pre konkrétne životné situácie klientov Sociálnej poisťovne, čím zjednodušila ich orientáciu v oblasti sociálneho poistenia," uvádza sa v materiáli. Vyzdvihuje aj zavedenie elektronického účtu poistenca a komplexný prístup k modernizácii a zefektívneniu informačných technológií Sociálnej poisťovne.

Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne môže vláda priznať odmenu raz ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, najviac do výšky dvanásťnásobku jeho mzdy. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne. „Dozorná rada Sociálnej poisťovne na svojom zasadnutí dňa 6. decembra 2022 konštatovala, že v roku 2022 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne splnil všetky úlohy vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení a zo strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne," uvádza sa v materiáli.

(sita)

Minúta  |  

Len sedem percent ľudí na Slovensku nikdy nepoužilo internet, v porovnaní s EÚ viac nakupujeme cez internet

Vlani len sedem percent ľudí na Slovensku v štatistickom zisťovaní uviedlo, že nikdy nepoužili internet. Slováci a Slovenky navštevujú internet rovnako intenzívne, ako priemer Európskej únie. Priority sa však líšia. Vedieme v nákupoch cez internet, ale zaostávame v internetovom bankovníctve. Na sociálnych sieťach je aktívna rovnaká časť slovenskej populácie ako v Únii, ale komunikácia s verejnou správou cez internet je oveľa redšia.

Pred pandémiou dvanásť percent osôb na Slovensku nikdy nevyužilo internet. Vlaňajších sedem percent ľudí bez internetovej skúsenosti je podľa Eurostatu porovnateľných s priemerom za Európsku úniu.

Digitálnu medzeru medzi Úniou a Slovenskom pomohlo zmazať vynútené používanie elektronických služieb počas pandémie. Zatváranie obchodov, úradov, škôl a firiem viedlo k častejšiemu online objednávaniu tovarov, ale aj stravovacích, dopravných, obslužných, niekde aj zdravotných služieb. Zovšedneli streamovacie kanály, online vyučovanie či pracovné porady.

Podiel ľudí, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s internetom, klesal naprieč Slovenskom. V Bratislavskom kraji až na dve percentá. Na východnom Slovensku však naďalej zostáva desať percent obyvateľov vo veku od 16 do 74 rokov, ktorí ešte nikdy nevyužili internet. Väčšinou nemajú potrebné zručnosti, preto sú vylúčení z digitálnej ekonomiky. Desať percent nie je kritický podiel, tretina európskych regiónov má rovnaké alebo horšie výsledky. Zarážajúci je nepatrný pokrok v ostatnom desaťročí.

Čoraz viac ľudí chodí na internet každý deň. Či už na súkromné, alebo pracovné účely, v práci alebo doma. Digitálne najsilnejší Bratislavský kraj s 90 percentami denných návštevníkov internetu je na tom rovnako ako oblasť Prahy, Berlína či Hamburgu. Západné, stredné a východné Slovensko sú s 80 percentami porovnateľné s Burgenlandom či Bavorskom.

Už pred pandémiou patrili Slováci a Slovenky medzi skúsených objednávateľov tovarov cez internet. Online nákupy sa nesústredili len v mestských sídlach. Do vidieckych oblastí smerovali internetové nákupy častejšie, než je zvykom na vidieku v Únii. Je to podmienené veľkostne i sortimentne menším spotrebiteľským trhom, ale aj horším pokrytím odľahlých obcí predajňami. Používateľská potreba nakupovať cez internet súvisí aj so slabou dopravnou prepojenosťou vidieckych oblastí. Internetové objednávky obsahovali potraviny a drogériu v rovnakej miere, odevy a voľne dostupné lieky vo väčšej miere, e-knihy a služby v menšej miere, ako bol priemer EÚ. Vo väčšom rozsahu Slováci a Slovenky nakupovali tovar z Ázie.

Počas pandémie Slovensko patrilo medzi krajiny EÚ s najväčším rozmachom online nakupovania. Vlani až 77 percent ľudí uviedlo, že v ostatných dvanástich mesiacoch objednávali tovar alebo služby cez internet. V EÚ to bolo 68 percent. V Únii je len zopár krajín, vrátane Luxemburska, Dánska či Holandska, kde online nakupuje väčšia časť populácie ako na Slovensku. Zloženie internetových nákupných košíkov v týchto bohatších krajinách sa od slovenského odlišuje. Ich obyvatelia viac platia za komerčné služby.

Odlišný je aj spôsob platenia za tovary a služby. Kým v Dánsku a Holandsku vyše 90 percent ľudí používalo internetové bankovníctvo, na Slovensku iba necelých 50 percent. Nižší podiel ľudí s internet bankingom v Únii má len Bulharsko a Rumunsko, kde veľa obyvateľov nemá bankový účet. Pri rozsiahlom využívaní online nakupovania na Slovensku to pravdepodobne nesúvisí s prístupom k internetu a nevlastnením bankového účtu. Môže ísť o rozhodnutie jednotlivca, ktoré závisí od dôvery. Tá bola doposiaľ založená na osobnom prístupe ku klientovi. Význam e-služieb bude narastať spolu s rastúcimi poplatkami za úkon na pobočke, so zatváraním bankových pobočiek či s rozširovaním činnosti virtuálnych bánk.

Smartfóny a tablety dali internetu okrem jeho informačného či nákupného zamerania aj veľmi obľúbenú komunikačnú funkciu. Rovnako ako v EÚ, aj na Slovensku je viac ako polovica obyvateľov aktívna na sociálnych sieťach, na Facebooku, Instagrame, Snapchate, TikToku alebo Twitteri. Európskymi lídrami v tomto smere sú Dánsko a Maďarsko. V kontaktovaní verejných inštitúcií cez internet však zaostávame. Málo online kontaktov s verejnou správou majú najmä ľudia s nízkym vzdelaním, mladí, nepracujúci či ľudia narodení v zahraničí. Pandemické obdobie ukázalo, že ľudia rýchlo nabehnú na digitálne technológie v oblastiach, ktoré im to vedia ponúknuť. Najlepšiu ponuku dali obchodné kanály. Verejný a finančný sektor zaostal.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.