Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová v Berlíne vyzvala na ochranu základných kameňov liberálnej demokracie vrátane slobody médií

Prezidentka Zuzana Čaputová si v utorok prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu. V príhovore upozornila na stúpajúcu polarizáciu v spoločnosti a apelovala na návrat k hodnotám.

V Európskej únii podľa slov prezidentky vidieť snahy podkopávať právny štát, oslabovať deľbu moci alebo obmedzovať slobodu médií, teda základné kamene liberálnej demokracie. Vyzvala na ochranu týchto základných hodnôt a pravidiel.

Extrémisti podľa Čaputovej čoraz viac využívajú rozdiely na získanie vplyvu a moci, v konečnom dôsledku na to, aby zničili demokraciu. Ako skonštatovala, v mnohých európskych krajinách stačí jedno volebné obdobie, aby sa demokrati ocitli v menšine.

Reguláciu sociálnych sietí považuje prezidentka za nevyhnutnosť. Myslí si však, že samotná regulácia nestačí. Hodnoty, ako sú humanizmus, empatia alebo rešpekt, sa podľa nej musia opäť prejaviť v tom, ako sa k sebe ľudia navzájom správajú, a musia sa vrátiť do verejného života, výkonu moci, vzdelávacieho systému a profesionálnych životov. Apelovala najmä na zodpovednosť politikov, ktorých rozhodnutia sú podľa nej návodom pre ostatných.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu poukázala na jednotu a pomoc zo strany západných krajín a dodala, že tento prístup pomohol Ukrajine brániť sa a získať späť časti svojho územia. Nepretržitá a včasná podpora ukrajinskej obrany je podľa Čaputovej najlepším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách.

Odložené odovzdanie ceny

Cenu Čaputovej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na pandémiu COVID-19 však odovzdávanie odložili. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín – najmä Rómov – a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Podľa Schwarzkopfovej nadácie Mladá Európa dáva Čaputová celej Európe nádej, že budúcnosť tolerancie, udržateľnosti a spoločenstva je možná.
Na slávnostnom odovzdávaní cien sa zúčastnil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

Schwarzkopfovu európsku cenu udeľujú od roku 2003 predstaviteľom z politiky a občianskej spoločnosti. O ocenených za výnimočné príspevky k európskemu porozumeniu a ideálom rozhoduje porota mladých ľudí z celej Európy. Medzi doterajších laureátov patria napríklad bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker alebo bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

So Steinmeierom aj o výzvach pre demokraciu

Prezidentka Zuzana Čaputová predtým rokovala v Berlíne s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Témou rozhovorov boli vzájomné vzťahy krajín, spolupráca v kontexte 30. výročia nadviazania vzájomných diplomatických vzťahov, ako aj aktuálne otázky.

Čaputová prijala aj Steinmeierovo pozvanie na diskusiu o tom, ako môžu demokracie čeliť súčasným výzvam, napríklad polarizácii či strate dôvery v inštitúcie. Spolu s hlavami oboch štátov diskutovali na zámku Bellevue, v sídle nemeckého prezidenta, aj viacerí novinári, intelektuáli a odborníci zo Slovenska a Nemecka.

Prezidenti oboch krajín rokovali spoločne druhýkrát od znovuzvolenia Steinmeiera do funkcie vo februári 2022. Naposledy sa stretli v apríli minulého roka v Košiciach.

(tasr)

Minúta  |  

Príspevok pri narodení štvrtého dieťaťa by mohol mať plnú, 830-eurovú výšku

Príspevok pri narodení štvrtého dieťaťa by sa mohol zvýšiť na plnú sumu 829,86 eura.

Na schôdzu Národnej rady (NR) SR skupina poslancov hnutia OĽaNO predloží návrh zákona, ktorým by sa zmenil zákon o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Nová legislatíva by nadobudla účinnosť od začiatku mája. NR SR o tom informovala na svojej webovej stránke.

Právna úprava by mala mať negatívny vplyv na verejné financie. Príspevok pri narodení prvého až tretieho dieťaťa je 829,86 eura pri každom z nich. Ak sa súčasne narodilo viac detí, suma sa zvyšuje. Pri štvrtom dieťati je však príspevok 151,37 eura.

K návrhu malo pripomienku Ministerstvo financií (MF) SR, ktorému v ňom chýba vyčíslenie vplyvu na verejné financie.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga predložil návrh, ktorým chce zvýšiť ústavnoprávnu ochranu ÚŠP a ŠTS

Podpredseda strany Za ľudí a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga predložil pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR týkajúcej sa predčasných volieb. Svojím návrhom chce zvýšiť ústavnoprávnu ochranu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) tak, že ich existencia bude explicitne zakotvená v ústave.

"Ak nebudeme bojovať o tieto inštitúcie, je vysoká šanca, že budú zrušené," tvrdí Šeliga. Vyzval poslancov, aby jeho návrh podporili. "Ak nič nemáte proti ÚŠP a ŠTS, ak sa nebojíte vyšetrovaní, nemôžete mať problém to podporiť," dodal.

Pozmeňujúcim návrhom sa má tiež stanoviť explicitná vecná pôsobnosť ÚŠP. Opisuje ju ako vykonávanie trestnoprávnej pôsobnosti v oblasti výkonu dozoru nad vyšetrovaním trestných činov korupcie, trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi a trestnej činnosti, pri ktorej dochádza k zneužitiu verejných prostriedkov.

Šeliga tiež pripomenul, že na zmenu ústavy je potrebných 90 poslancov, a poukázal na potrebu dohody a kompromisu. Reagoval tak na výhrady opozície, ktorá trvá na možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu aj referendom. Táto možnosť by však po schválení koaličného pozmeňujúceho návrhu z novelizácie vypadla. Šeliga pripomenul, že opozícia spolu s SaS povalila vládu, a ak chcú, aby novelizácia vyzerala inak, mali sa dohodnúť na inom znení pozmeňujúceho návrhu. "Dajte pozmeňujúci návrh, prerobte to. O tom je demokracia," podčiarkol.

Boris Susko (Smer-SD) hovorí o zneužívaní novely ústavy a pýta sa, prečo s takýmto návrhom Šeliga neprišiel napríklad pri súdnej mape. "Je to nesystémový krok, pretože sa len zavádza názov ŠTS do ústavy, ktorý nič nerieši," uviedol. Rovnako nesystémové je podľa neho zakotvenie ÚŠP.

Dušan Muňko (Smer-SD) rovnako pripomenul, že pri aktuálnej zmene ústavy sa nebavia o ÚŠP či ŠTS, ale o skrátení volebného obdobia parlamentu. Poukázal aj na to, že súčasná vláda stratila dôveru v parlamente a je potrebné nájsť riešenie. Apeloval na termín volieb do konca júna tohto roka.

Pozmeňujúci návrh k novele ústavy predložil v pléne aj nezaradený poslanec pôsobiaci v ĽSNS Martin Beluský. Z ústavy chce vypustiť ustanovenie, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR. Zároveň chce zakotviť tzv. právo na hotovosť. Teda aby mal každý právo na "úhradu záväzku v hotovosti".

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhla operačnú stratégiu EÚ navracania nelegálnych migrantov

Európska komisia (EK) v utorok navrhla operačnú stratégiu navracania migrantov. Tie by mali byť rýchlejšie a v súlade s právom EÚ a Chartou základných práv.

Táto stratégia prispeje k diskusiám počas neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa uskutoční vo štvrtok a piatok v Štokholme pod taktovkou švédskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Stratégia EK pre vracanie nelegálnych migrantov sa zameriava na štyri kľúčové oblasti: cielené akcie zamerané na okamžité potreby vrátane spoločných operácií návratu vo vymedzených tretích krajinách; urýchlenie procesu návratov nelegálnych migrantov; poradenstvo v oblasti návratov a reintegrácie; a digitalizácia riadenia návratov.

Podľa návrhu EK návratový systém EÚ by mal slúžiť ako "odstrašujúci prostriedok", ktorý pomôže znížiť nebezpečnú a nelegálnu migráciu, zabráni vykorisťovaniu migrantov narúšaním obchodných modelov zločineckých sietí prevádzačov a podporí bezpečné a legálne cesty pre "utečencov". Komisia v tejto súvislosti navrhuje vymenovať koordinátora EÚ pre návratovú politiku.

Eurokomisia okrem iného navrhuje, aby každý členský štát zefektívnil a optimalizoval postupy v úplnom súlade so základnými ľudskými právami, vrátane ochrany osobných údajov, vďaka čomu budú návraty rýchlejšie a efektívnejšie.

Štatistický úrad EÚ Eurostat zistil, že z 340 515 rozhodnutí o návrate utečencov vydaných v roku 2021 bolo skutočne vykonaných len 21 percent. Okrem toho päť členských štátov EÚ je zodpovedných za 80 percent všetkých návratov, čo umožňuje aj spolupráca s agentúrou Frontex. Preto je podľa EK dôležité vypočuť výzvy členských štátov na zvýšenie podpory agentúry Frontex v oblasti návratovej politiky.

Ďalšou výzvou je nedostatočná spolupráca s krajinami pôvodu migrantov, lebo účinná a včasná identifikácia a vydávanie cestovných dokladov má významný vplyv na návraty. Pri zdĺhavých a nejasných postupoch rastie riziko úteku nelegálnych migrantov a marenie návratov. Problémom je aj to, že niektoré tretie krajiny odmietajú nedobrovoľné návraty, obmedzujú ich len na konkrétne kategórie (páchatelia trestných činov) alebo neuznávajú žiadosti o readmisiu, čím sa počet návratov v praxi znižuje.

(tasr)

Minúta  |  

Najviac nominácií na Oscary získal film Všetko, všade, naraz

Najviac nominácií 95. ročníka Oscarov, cien americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS), získal v utorok surreálny sci-fi film Všetko, všade, naraz režisérov Dana Kwana a Daniela Scheinerta.

Snímka Všetko, všade, naraz bola nominovaná dovedna v 11 kategóriách vrátane najlepšej réžie a najlepšieho filmu. Tento absurdný indie film zobrazuje čínsko-americkú imigrantskú rodinu, ktorá rieši daňové záležitosti, keď zrazu hlavná hrdinka zisťuje, že má stovky ďalších paralelných životov a dostáva sa do alternatívnych vesmírov.

Írska čierna komédia Duchovia Inisherinu a vojnový film Na západe nič nového skončili spoločne na druhom mieste s deviatimi nomináciami. Za nimi nasleduje s ôsmimi nomináciami životopisná hudobná snímka Elvis. Čiastočne autobiografický film Fabelmanovci od režiséra Stevena Spielberga dosiahol sedem nominácií. Spielberg tak má na konte za svoju kariéru už 20 Oscarových nominácií vrátane ôsmich za najlepšieho režiséra.

Agentúra AFP si všíma, že v kategórii najlepšia réžia neboli nominované nijaké ženy, čo vyvolalo kritické reakcie na sociálnych sieťach.

Po prvý raz boli v kategórii najlepší film nominované aj dve snímky, ktoré predstavujú pokračovanie predošlých častí: Top Gun: Maverick a Avatar: Cesta vody.

V poradí 95. ročník udeľovania Oscarov sa uskutoční 12. marca v Hollywoode.

Agentúry AFP a AP prinášajú prehľad nominácií v hlavných kategóriách:

        Najlepší film:

        Na západe nič nového
        Avatar: Cesta vody
        Duchovia Inisherinu
        Elvis
        Všetko, všade, naraz
        Fabelmanovci
        Tár
        Top Gun: Maverick
        Trojuholník smútku
        Women Talking

        Najlepšia réžia:

        Martin McDonagh (Duchovia Inisherinu)
        Daniel Kwan a Daniel Scheinert (Všetko, všade, naraz)
        Steven Spielberg (Fabelmanovci)
        Todd Field (Tár)
        Ruben Östlund (Trojuholník smútku)

        Najlepší herec v hlavnej úlohe:

        Austin Butler (Elvis)
        Colin Farrell (Duchovia Inisherinu)
        Brendan Fraser (Veľryba)
        Paul Mescal (Aftersun)
        Bill Nighy (Living)

        Najlepšia herečka v hlavnej úlohe:

        Cate Blanchettová (Tár)
        Ana de Armasová (Blondínka)
        Andrea Riseboroughová (To Leslie)
        Michelle Williamsová (Fabelmanovci)
        Michelle Yeohová (Všetko, všade, naraz)

        Najlepší cudzojazyčný film:

        Na západe nič nového (Nemecko)
        Argentína, 1985 (Argentína)
        Blízko (Belgicko)
        IÁ (Poľsko)
        The Quiet Girl (Írsko)

(tasr)

Minúta  |  

Biden vyzval Kongres, aby urýchlene prijal zákon zakazujúci strelné zbrane

Americký prezident Joe Biden v utorok vyzval Kongres, aby urýchlene konal a prijal zákon zakazujúci prechovávanie špecifického druhu strelných zbraní, označovaného v USA termínom assault weapon (útočná zbraň). Urobil tak po tom, ako v americkom štáte Kalifornia zaznamenali za necelých 48 hodín dve masové streľby so smrteľnými následkami. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Vieme, že vlna násilia s použitím zbraní v Amerike si vyžaduje ráznejšie opatrenia. Opäť vyzývam obe komory Kongresu, aby konali rýchlo a dali mi na stôl zákon o zákaze strelných zbraní, a aby prijali opatrenia na ochranu komunít, škôl, pracovísk a domovov," uviedol Biden vo vyhlásení.

Kaliforniou v uplynulých dňoch otriasli dve masové streľby, ktoré si vyžiadali najmenej 18 obetí. Najnovšia sa odohrala v pondelok v pobrežnom mestečku Half Moon Bay, v ktorom polícia objavila sedem mŕtvych osôb. Páchateľa sa podarilo zadržať.

Ešte v roku 2004 vypršala v USA platnosť zákona zakazujúceho výrobu a civilné použitie určitých poloautomatických strelných zbraní, ktoré boli definované ako útočné, ako aj určitých typov zásobníkov. Kongresu sa jeho platnosť viackrát nepodarilo predĺžiť. Proti sú najmä republikáni, ktorí sa správne odvolávajú na právo vlastniť strelnú zbraň vyplývajúce z americkej ústavy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.