Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsky prezident rokoval v Kyjeve o posilnení obrany Ukrajiny, v hre sú transportéry aj tanky

Prvýkrát od začiatku vojny rozpútanej Ruskom zavítal v utorok na Ukrajinu aj fínsky prezident Sauli Niinistö, ktorého v Kyjeve prijal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Niinistö a Zelenskyj rokovali o vytvorení samostatnej platformy na posilnenie obrany Ukrajiny obrnenými vozidlami vrátane tankov. Zelenskyj sa okrem toho Fínsku poďakoval za prijatie vojnových utečencov z Ukrajiny.

Na tlačovej konferencii Niinistö odpovedal aj na otázku, či Fínsko dodá Ukrajine nemecké tanky Leopard 2. Podľa neho si v prvom rade treba uvedomiť, že z európskych krajín, disponujúcich tankami Leopard, je Fínsko jediným štátom, ktorý nie je členom NATO. "Máme tiež dlhú hranicu s Ruskom — v skutočnosti druhú najdlhšiu po Ukrajine."

Na tlačovej konferencii sa vyjadril i k diskusii o tom, či by Fínsko v prípade potreby nemalo žiadať o členstvo v NATO bez Švédska.

Diskusia na túto tému sa rozprúdila po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan kritizoval švédske úrady za to, že počas uplynulého víkendu povolili protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme, na ktorých sa pálil aj korán. Erdogan konštatoval, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, "nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".

Niinistö v Kyjeve podporil stanovisko fínskeho ministra zahraničných vecí Pekku Haavista, ktorý vyzval na zdržanlivosť, pričom zdôraznil, že spoločná žiadosť oboch severských krajín je aj naďalej "prvou možnosťou". "Musíme si zachovať chladnú hlavu a počkať na výsledky volieb v Turecku,“ uviedol fínsky prezident.

Niinistö počas návštevy potvrdil pokračujúcu podporu Fínska Ukrajine. DPA v tejto súvislosti pripomenula, že Fínsko pred niekoľkými dňami oznámilo, že poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v odhadovanej hodnote 400 miliónov eur, a to vrátane ťažkého delostrelectva a munície.

Fínsky prezident zavítal aj do miest Boroďanka a Buča, ktoré sa vlani na jar stali dejiskami násilností pripisovaných ruskej armáde. Niinistö si z Boroďanky ako dar od obrancov mesta odniesol ikonu namaľovanú na veku ruskej debny na muníciu.

V reakcii na návštevu v spomínaných dvoch mestách Kyjevskej oblasti Niinistö na svojom twitterovom konte napísal: "Zverstvá spáchané na týchto miestach by nemali zostať nepotrestané."

Išlo o Niinistöovu prvú návštevu Ukrajiny od februára minulého roku, keď ruská armáda rozpútala vojnu na jej území. Predtým sa Niinistö stretol so Zelenským v auguste 2019 v Kyjeve.

(tasr, min)

Minúta  |  

Maďarsko podporuje európsku integráciu Bosny a Hercegoviny, vyhlásil Orbán

V aktuálnom čase nebezpečenstiev má Maďarsko prioritný záujem na tom, aby Bosna a Hercegovina bola bezpečnou a stabilnou krajinou.

Vyhlásil to v utorok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na schôdzke s prezidentkou Republiky srbskej (Bosna a Hercegovina) Željkou Cvijanovičovou. Pre agentúru MTI to uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Naša krajina je pripravená naďalej poskytovať podporu integrácii Bosny do Európskej únie, ako aj hospodárskemu rozvoju. Sme otvorení spolupráci," cituje Orbána MTI.

Okrem rozvoja vzájomnej spolupráce hovorili aj o medzinárodných záležitostiach, predovšetkým z bezpečnostného pohľadu, podčiarkol Havasi.

Cvijanovičová vyjadrila Orbánovi vďaku za pomoc a vyzdvihla skutočnosť, že medzi Maďarskom a jej krajinou prebieha intenzívny dialóg a že hospodárske a obchodné vzťahy silnejú.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čaputová v Berlíne vyzvala na ochranu základných kameňov liberálnej demokracie vrátane slobody médií

Prezidentka Zuzana Čaputová si v utorok prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu. V príhovore upozornila na stúpajúcu polarizáciu v spoločnosti a apelovala na návrat k hodnotám.

V Európskej únii podľa slov prezidentky vidieť snahy podkopávať právny štát, oslabovať deľbu moci alebo obmedzovať slobodu médií, teda základné kamene liberálnej demokracie. Vyzvala na ochranu týchto základných hodnôt a pravidiel.

Extrémisti podľa Čaputovej čoraz viac využívajú rozdiely na získanie vplyvu a moci, v konečnom dôsledku na to, aby zničili demokraciu. Ako skonštatovala, v mnohých európskych krajinách stačí jedno volebné obdobie, aby sa demokrati ocitli v menšine.

Reguláciu sociálnych sietí považuje prezidentka za nevyhnutnosť. Myslí si však, že samotná regulácia nestačí. Hodnoty, ako sú humanizmus, empatia alebo rešpekt, sa podľa nej musia opäť prejaviť v tom, ako sa k sebe ľudia navzájom správajú, a musia sa vrátiť do verejného života, výkonu moci, vzdelávacieho systému a profesionálnych životov. Apelovala najmä na zodpovednosť politikov, ktorých rozhodnutia sú podľa nej návodom pre ostatných.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu poukázala na jednotu a pomoc zo strany západných krajín a dodala, že tento prístup pomohol Ukrajine brániť sa a získať späť časti svojho územia. Nepretržitá a včasná podpora ukrajinskej obrany je podľa Čaputovej najlepším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách.

Odložené odovzdanie ceny

Cenu Čaputovej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na pandémiu COVID-19 však odovzdávanie odložili. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín – najmä Rómov – a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Podľa Schwarzkopfovej nadácie Mladá Európa dáva Čaputová celej Európe nádej, že budúcnosť tolerancie, udržateľnosti a spoločenstva je možná.
Na slávnostnom odovzdávaní cien sa zúčastnil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

Schwarzkopfovu európsku cenu udeľujú od roku 2003 predstaviteľom z politiky a občianskej spoločnosti. O ocenených za výnimočné príspevky k európskemu porozumeniu a ideálom rozhoduje porota mladých ľudí z celej Európy. Medzi doterajších laureátov patria napríklad bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker alebo bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

So Steinmeierom aj o výzvach pre demokraciu

Prezidentka Zuzana Čaputová predtým rokovala v Berlíne s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Témou rozhovorov boli vzájomné vzťahy krajín, spolupráca v kontexte 30. výročia nadviazania vzájomných diplomatických vzťahov, ako aj aktuálne otázky.

Čaputová prijala aj Steinmeierovo pozvanie na diskusiu o tom, ako môžu demokracie čeliť súčasným výzvam, napríklad polarizácii či strate dôvery v inštitúcie. Spolu s hlavami oboch štátov diskutovali na zámku Bellevue, v sídle nemeckého prezidenta, aj viacerí novinári, intelektuáli a odborníci zo Slovenska a Nemecka.

Prezidenti oboch krajín rokovali spoločne druhýkrát od znovuzvolenia Steinmeiera do funkcie vo februári 2022. Naposledy sa stretli v apríli minulého roka v Košiciach.

(tasr)

Minúta  |  

Príspevok pri narodení štvrtého dieťaťa by mohol mať plnú, 830-eurovú výšku

Príspevok pri narodení štvrtého dieťaťa by sa mohol zvýšiť na plnú sumu 829,86 eura.

Na schôdzu Národnej rady (NR) SR skupina poslancov hnutia OĽaNO predloží návrh zákona, ktorým by sa zmenil zákon o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Nová legislatíva by nadobudla účinnosť od začiatku mája. NR SR o tom informovala na svojej webovej stránke.

Právna úprava by mala mať negatívny vplyv na verejné financie. Príspevok pri narodení prvého až tretieho dieťaťa je 829,86 eura pri každom z nich. Ak sa súčasne narodilo viac detí, suma sa zvyšuje. Pri štvrtom dieťati je však príspevok 151,37 eura.

K návrhu malo pripomienku Ministerstvo financií (MF) SR, ktorému v ňom chýba vyčíslenie vplyvu na verejné financie.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga predložil návrh, ktorým chce zvýšiť ústavnoprávnu ochranu ÚŠP a ŠTS

Podpredseda strany Za ľudí a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga predložil pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR týkajúcej sa predčasných volieb. Svojím návrhom chce zvýšiť ústavnoprávnu ochranu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) tak, že ich existencia bude explicitne zakotvená v ústave.

"Ak nebudeme bojovať o tieto inštitúcie, je vysoká šanca, že budú zrušené," tvrdí Šeliga. Vyzval poslancov, aby jeho návrh podporili. "Ak nič nemáte proti ÚŠP a ŠTS, ak sa nebojíte vyšetrovaní, nemôžete mať problém to podporiť," dodal.

Pozmeňujúcim návrhom sa má tiež stanoviť explicitná vecná pôsobnosť ÚŠP. Opisuje ju ako vykonávanie trestnoprávnej pôsobnosti v oblasti výkonu dozoru nad vyšetrovaním trestných činov korupcie, trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi a trestnej činnosti, pri ktorej dochádza k zneužitiu verejných prostriedkov.

Šeliga tiež pripomenul, že na zmenu ústavy je potrebných 90 poslancov, a poukázal na potrebu dohody a kompromisu. Reagoval tak na výhrady opozície, ktorá trvá na možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu aj referendom. Táto možnosť by však po schválení koaličného pozmeňujúceho návrhu z novelizácie vypadla. Šeliga pripomenul, že opozícia spolu s SaS povalila vládu, a ak chcú, aby novelizácia vyzerala inak, mali sa dohodnúť na inom znení pozmeňujúceho návrhu. "Dajte pozmeňujúci návrh, prerobte to. O tom je demokracia," podčiarkol.

Boris Susko (Smer-SD) hovorí o zneužívaní novely ústavy a pýta sa, prečo s takýmto návrhom Šeliga neprišiel napríklad pri súdnej mape. "Je to nesystémový krok, pretože sa len zavádza názov ŠTS do ústavy, ktorý nič nerieši," uviedol. Rovnako nesystémové je podľa neho zakotvenie ÚŠP.

Dušan Muňko (Smer-SD) rovnako pripomenul, že pri aktuálnej zmene ústavy sa nebavia o ÚŠP či ŠTS, ale o skrátení volebného obdobia parlamentu. Poukázal aj na to, že súčasná vláda stratila dôveru v parlamente a je potrebné nájsť riešenie. Apeloval na termín volieb do konca júna tohto roka.

Pozmeňujúci návrh k novele ústavy predložil v pléne aj nezaradený poslanec pôsobiaci v ĽSNS Martin Beluský. Z ústavy chce vypustiť ustanovenie, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR. Zároveň chce zakotviť tzv. právo na hotovosť. Teda aby mal každý právo na "úhradu záväzku v hotovosti".

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhla operačnú stratégiu EÚ navracania nelegálnych migrantov

Európska komisia (EK) v utorok navrhla operačnú stratégiu navracania migrantov. Tie by mali byť rýchlejšie a v súlade s právom EÚ a Chartou základných práv.

Táto stratégia prispeje k diskusiám počas neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa uskutoční vo štvrtok a piatok v Štokholme pod taktovkou švédskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Stratégia EK pre vracanie nelegálnych migrantov sa zameriava na štyri kľúčové oblasti: cielené akcie zamerané na okamžité potreby vrátane spoločných operácií návratu vo vymedzených tretích krajinách; urýchlenie procesu návratov nelegálnych migrantov; poradenstvo v oblasti návratov a reintegrácie; a digitalizácia riadenia návratov.

Podľa návrhu EK návratový systém EÚ by mal slúžiť ako "odstrašujúci prostriedok", ktorý pomôže znížiť nebezpečnú a nelegálnu migráciu, zabráni vykorisťovaniu migrantov narúšaním obchodných modelov zločineckých sietí prevádzačov a podporí bezpečné a legálne cesty pre "utečencov". Komisia v tejto súvislosti navrhuje vymenovať koordinátora EÚ pre návratovú politiku.

Eurokomisia okrem iného navrhuje, aby každý členský štát zefektívnil a optimalizoval postupy v úplnom súlade so základnými ľudskými právami, vrátane ochrany osobných údajov, vďaka čomu budú návraty rýchlejšie a efektívnejšie.

Štatistický úrad EÚ Eurostat zistil, že z 340 515 rozhodnutí o návrate utečencov vydaných v roku 2021 bolo skutočne vykonaných len 21 percent. Okrem toho päť členských štátov EÚ je zodpovedných za 80 percent všetkých návratov, čo umožňuje aj spolupráca s agentúrou Frontex. Preto je podľa EK dôležité vypočuť výzvy členských štátov na zvýšenie podpory agentúry Frontex v oblasti návratovej politiky.

Ďalšou výzvou je nedostatočná spolupráca s krajinami pôvodu migrantov, lebo účinná a včasná identifikácia a vydávanie cestovných dokladov má významný vplyv na návraty. Pri zdĺhavých a nejasných postupoch rastie riziko úteku nelegálnych migrantov a marenie návratov. Problémom je aj to, že niektoré tretie krajiny odmietajú nedobrovoľné návraty, obmedzujú ich len na konkrétne kategórie (páchatelia trestných činov) alebo neuznávajú žiadosti o readmisiu, čím sa počet návratov v praxi znižuje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.