Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samosprávy koncom januára na protest proti vláde vypnú verejné osvetlenie

Samosprávy 30. januára večer vypnú na polhodinu verejné osvetlenie. Vyjadriť tak chcú nespokojnosť s tým, že vláda nerieši ich otázky.

Zástupcovia miest sa na tom v utorok dohodli na online rokovaní Komory miest Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). TASR o tom informoval predseda Komory miest ZMOS a podpredseda ZMOS Jozef Božik.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanec Smeru navrhol upraviť ústavu podobne, ako to chceli docieliť referendom

Poslanec Národnej rady (NR) SR Boris Susko (Smer-SD) navrhol upraviť novelu Ústavy SR týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia tak, ako to chceli docieliť v sobotňajšom (21. 1.) referende.

Hoci referendum nebolo úspešné a nezúčastnila sa na ňom nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, Susko poukázal na to, že viac ako 1,2 milióna ľudí sa vyjadrilo za takúto zmenu. Ozrejmil, že pozmeňujúci návrh sa od referendovej otázky líši tým, že na skrátenie volebného obdobia by bolo potrebných 90 a nie 76 poslancov.

Susko hovorí o troch možnostiach skrátenia volebného obdobia parlamentu, a to uznesením NR SR, ústavným zákonom alebo referendom. Pýta sa, akú logiku má to, že zastupiteľská moc (parlament) má mať legitimitu skrátiť volebné obdobie NR SR a priama moc (občania v referende) takú možnosť nemá mať. Návrh koalície vypustiť z novelizácie referendum označil za selektívne a nevidí za tým iný dôvod ako snahu súčasnej garnitúry udržať sa čo najdlhšie pri moci.

"Videli sme tu celý zvyšok decembra a celý január cirkus, keď odvolaný premiér zháňal 76-ku na to, aby mohol pokračovať vo vláde, na čo poverenie od prezidentky nemal. Teraz vidíme cirkus, ako sa vládna koalícia snaží zmeniť ústavu a dostať do nej ďalšie a ďalšie podmienky, na ktoré nemá legitimitu," podotkol.

Kritizoval pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), ktorý obsahuje aj zakotvenie jedného volebného obvodu pre voľby do NR SR v ústave. Rovnako namietal aj návrh Juraja Šeligu (nezaradený), ktorý zas mieni do ústavy zakotviť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Susko pripomenul, že zmeny nesúvisia s predčasnými voľbami.

"Tieto návrhy sú úplne scestné, nemajú žiadnu legitimitu a my ich ani nemôžeme podporiť," podčiarkol. Pripomenul, že vláde Eduarda Hegera (OĽANO) vyslovil parlament nedôveru a keďže je len dočasne poverená výkonom funkcie, chýbajú jej niektoré kľúčové kompetencie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Záujem o prácu na nových súdoch sa oživil, uviedol Karas. Dôležité je technické zázemie a budovy

Záujem o prácu na nových súdoch sa oživil. Uviedol to minister spravodlivosti Viliam Karas po stretnutiach s predsedami krajských správnych súdov a predsedami okresných súdov v Bratislave, ktoré sa transformujú na Mestský súd Bratislava. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti.

Priblížilo, že na stretnutiach sa riešili otázky personálnej a technickej pripravenosti novej súdnej mapy. Témou boli aj investície do budov, ktorých celková suma presiahne 180 miliónov eur.

"Budovy a technické zázemie sú dôležité, no najpodstatnejšie je, aby boli súdy pripravené hlavne po personálnej stránke," povedal Karas.

Začiatok účinnosti novej súdnej mapy bol posunutý na jún 2023. Cieľom reformy je okrem iného zvýšenie efektivity výkonu súdnej moci a zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy.

Počíta aj s úpravou niektorých obvodov okresných súdov a agend, ktorými sa majú zaoberať krajské súdy. Tiež so vznikom troch správnych súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

(tasr, min)

Minúta  |  

Fínsky prezident rokoval v Kyjeve o posilnení obrany Ukrajiny, v hre sú transportéry aj tanky

Prvýkrát od začiatku vojny rozpútanej Ruskom zavítal v utorok na Ukrajinu aj fínsky prezident Sauli Niinistö, ktorého v Kyjeve prijal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Niinistö a Zelenskyj rokovali o vytvorení samostatnej platformy na posilnenie obrany Ukrajiny obrnenými vozidlami vrátane tankov. Zelenskyj sa okrem toho Fínsku poďakoval za prijatie vojnových utečencov z Ukrajiny.

Na tlačovej konferencii Niinistö odpovedal aj na otázku, či Fínsko dodá Ukrajine nemecké tanky Leopard 2. Podľa neho si v prvom rade treba uvedomiť, že z európskych krajín, disponujúcich tankami Leopard, je Fínsko jediným štátom, ktorý nie je členom NATO. "Máme tiež dlhú hranicu s Ruskom — v skutočnosti druhú najdlhšiu po Ukrajine."

Na tlačovej konferencii sa vyjadril i k diskusii o tom, či by Fínsko v prípade potreby nemalo žiadať o členstvo v NATO bez Švédska.

Diskusia na túto tému sa rozprúdila po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan kritizoval švédske úrady za to, že počas uplynulého víkendu povolili protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme, na ktorých sa pálil aj korán. Erdogan konštatoval, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, "nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".

Niinistö v Kyjeve podporil stanovisko fínskeho ministra zahraničných vecí Pekku Haavista, ktorý vyzval na zdržanlivosť, pričom zdôraznil, že spoločná žiadosť oboch severských krajín je aj naďalej "prvou možnosťou". "Musíme si zachovať chladnú hlavu a počkať na výsledky volieb v Turecku,“ uviedol fínsky prezident.

Niinistö počas návštevy potvrdil pokračujúcu podporu Fínska Ukrajine. DPA v tejto súvislosti pripomenula, že Fínsko pred niekoľkými dňami oznámilo, že poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v odhadovanej hodnote 400 miliónov eur, a to vrátane ťažkého delostrelectva a munície.

Fínsky prezident zavítal aj do miest Boroďanka a Buča, ktoré sa vlani na jar stali dejiskami násilností pripisovaných ruskej armáde. Niinistö si z Boroďanky ako dar od obrancov mesta odniesol ikonu namaľovanú na veku ruskej debny na muníciu.

V reakcii na návštevu v spomínaných dvoch mestách Kyjevskej oblasti Niinistö na svojom twitterovom konte napísal: "Zverstvá spáchané na týchto miestach by nemali zostať nepotrestané."

Išlo o Niinistöovu prvú návštevu Ukrajiny od februára minulého roku, keď ruská armáda rozpútala vojnu na jej území. Predtým sa Niinistö stretol so Zelenským v auguste 2019 v Kyjeve.

(tasr, min)

Minúta  |  

Maďarsko podporuje európsku integráciu Bosny a Hercegoviny, vyhlásil Orbán

V aktuálnom čase nebezpečenstiev má Maďarsko prioritný záujem na tom, aby Bosna a Hercegovina bola bezpečnou a stabilnou krajinou.

Vyhlásil to v utorok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na schôdzke s prezidentkou Republiky srbskej (Bosna a Hercegovina) Željkou Cvijanovičovou. Pre agentúru MTI to uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Naša krajina je pripravená naďalej poskytovať podporu integrácii Bosny do Európskej únie, ako aj hospodárskemu rozvoju. Sme otvorení spolupráci," cituje Orbána MTI.

Okrem rozvoja vzájomnej spolupráce hovorili aj o medzinárodných záležitostiach, predovšetkým z bezpečnostného pohľadu, podčiarkol Havasi.

Cvijanovičová vyjadrila Orbánovi vďaku za pomoc a vyzdvihla skutočnosť, že medzi Maďarskom a jej krajinou prebieha intenzívny dialóg a že hospodárske a obchodné vzťahy silnejú.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čaputová v Berlíne vyzvala na ochranu základných kameňov liberálnej demokracie vrátane slobody médií

Prezidentka Zuzana Čaputová si v utorok prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu. V príhovore upozornila na stúpajúcu polarizáciu v spoločnosti a apelovala na návrat k hodnotám.

V Európskej únii podľa slov prezidentky vidieť snahy podkopávať právny štát, oslabovať deľbu moci alebo obmedzovať slobodu médií, teda základné kamene liberálnej demokracie. Vyzvala na ochranu týchto základných hodnôt a pravidiel.

Extrémisti podľa Čaputovej čoraz viac využívajú rozdiely na získanie vplyvu a moci, v konečnom dôsledku na to, aby zničili demokraciu. Ako skonštatovala, v mnohých európskych krajinách stačí jedno volebné obdobie, aby sa demokrati ocitli v menšine.

Reguláciu sociálnych sietí považuje prezidentka za nevyhnutnosť. Myslí si však, že samotná regulácia nestačí. Hodnoty, ako sú humanizmus, empatia alebo rešpekt, sa podľa nej musia opäť prejaviť v tom, ako sa k sebe ľudia navzájom správajú, a musia sa vrátiť do verejného života, výkonu moci, vzdelávacieho systému a profesionálnych životov. Apelovala najmä na zodpovednosť politikov, ktorých rozhodnutia sú podľa nej návodom pre ostatných.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu poukázala na jednotu a pomoc zo strany západných krajín a dodala, že tento prístup pomohol Ukrajine brániť sa a získať späť časti svojho územia. Nepretržitá a včasná podpora ukrajinskej obrany je podľa Čaputovej najlepším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách.

Odložené odovzdanie ceny

Cenu Čaputovej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na pandémiu COVID-19 však odovzdávanie odložili. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín – najmä Rómov – a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Podľa Schwarzkopfovej nadácie Mladá Európa dáva Čaputová celej Európe nádej, že budúcnosť tolerancie, udržateľnosti a spoločenstva je možná.
Na slávnostnom odovzdávaní cien sa zúčastnil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

Schwarzkopfovu európsku cenu udeľujú od roku 2003 predstaviteľom z politiky a občianskej spoločnosti. O ocenených za výnimočné príspevky k európskemu porozumeniu a ideálom rozhoduje porota mladých ľudí z celej Európy. Medzi doterajších laureátov patria napríklad bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker alebo bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

So Steinmeierom aj o výzvach pre demokraciu

Prezidentka Zuzana Čaputová predtým rokovala v Berlíne s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Témou rozhovorov boli vzájomné vzťahy krajín, spolupráca v kontexte 30. výročia nadviazania vzájomných diplomatických vzťahov, ako aj aktuálne otázky.

Čaputová prijala aj Steinmeierovo pozvanie na diskusiu o tom, ako môžu demokracie čeliť súčasným výzvam, napríklad polarizácii či strate dôvery v inštitúcie. Spolu s hlavami oboch štátov diskutovali na zámku Bellevue, v sídle nemeckého prezidenta, aj viacerí novinári, intelektuáli a odborníci zo Slovenska a Nemecka.

Prezidenti oboch krajín rokovali spoločne druhýkrát od znovuzvolenia Steinmeiera do funkcie vo februári 2022. Naposledy sa stretli v apríli minulého roka v Košiciach.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.