Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sunak, Morawiecki i Macron ocenili krok Nemecka dodať Ukrajine tanky Leopard

Britský premiér Rishi Sunak ocenil v stredu "správne rozhodnutie" Nemecka povoliť dodávku tankov Leopard 2 Ukrajine. Kancelárovi Olafovi Scholzovi sa poďakoval aj poľský premiér Mateusz Morawiecki. Informujú o tom správy stanice Sky News a agentúry AFP.

"Správne rozhodnutie spojencov NATO a priateľov čo sa týka poslania tankov na Ukrajinu," napísal Sunak na sociálnej sieti Twitter. "Popri (britských tankoch) Challenger 2 posilnia obrannú palebnú silu Ukrajiny," dodal. Vláda v Londýne 14. januára oznámila, že Kyjevu pošle dvanásť tankov Challenger.

"Spoločne zrýchľujeme naše úsilie o zaistenie toho, že Ukrajina vyhrá túto vojnu a zabezpečí trvalý mier," zdôraznil šéf britskej vlády.

"Rozhodnutie poslať (tanky) Leopard na Ukrajinu je veľkým krokom k zastaveniu Ruska. Spolu sme silnejší," uviedol v tvíte predseda poľskej vlády Morawiecki.

"Francúzsko víta rozhodnutie Nemecka, ktoré rozširuje a zosilňuje podporu, ktorú sme poskytli (Ukrajine) dodávkou (kolesových obrnených vozidiel) AMX-10 RC," povedal hovorca prezidenta Emmanuela Macrona.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit v stredu potvrdil, že Berlín dodá Ukrajine 14 tankov Leopard 2 vo verzii 2A6 zo zásob Bundeswehru. Povolí tiež ostatným krajinám vrátane Poľska, aby tanky Leopard 2 nemeckej výroby dodali Kyjevu. Cieľom Berlína a jeho spojencov je dodať ukrajinským silám dovedna 88 tankov.

Agentúra DPA pripomína, že Poľsko už niekoľko týždňov naliehalo na Berlín, aby povolil dodávky nemeckých tankov pre Ukrajinu. Oficiálnu žiadosť Varšava Berlínu doručila v utorok.

(tasr)

Minúta  |  

Dědeček ostáva vo väzbe. Súd zamietol jeho žiadosť o prepustenie

Obvinený vodič Dušan Dědeček z vlaňajšej tragickej dopravnej nehody v centre Bratislavy zostáva stíhaný vo väzbe. V stredu o tom na neverejnom zasadnutí rozhodol sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I, keď zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

Rozhodnutie nie je právoplatné. O sťažnosti obvineného bude rozhodovať bratislavský krajský súd. Informoval o tom hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo až doživotie. Väzobne stíhaný je od októbra 2022 pre dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

Obvinený pod vplyvom alkoholu šoféroval vlani 2. októbra neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort financií bude tento rok viazať tri percentá výdavkov a pripravovať vyrovnaný rozpočet

Ministerstvo financií (MF) pristúpi v máji tohto roka k viazaniu trip percentá výdavkov rozpočtu. Ide o sumu presahujúcu trištvrte miliardy eur. Zároveň musí na budúci rok pripraviť vyrovnaný rozpočet. V stredu po rokovaní vlády to avizoval štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek.

Tieto povinnosti vyplývajú zo sankcií dlhovej brzdy za príliš vysoký verejný dlh, ktoré začnú platiť dva roky od schválenia programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera (OĽaNO).

"Trištvrte miliardy je veľmi veľa peňazí. Ministerstvo financií vždy rešpektovalo a bude rešpektovať zákon, implementujeme to nariadenie. Urobíme všetko pre to, aby dopad tohto opatrenia bol čo najmenší pre všetky dotknuté kapitoly," uviedol Klimek v súvislosti s povinnosťou viazať výdavky.

Za väčší problém označil vyrovnaný rozpočet. "Je to hraničiace s nerealitou, aby Slovensko budúci rok hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom," upozornil. Vzhľadom na to, že tento rok v septembri budú pravdepodobne predčasné voľby, nová vláda bude mať po nich opäť dvojročnú výnimku na najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy. Môže tak po nástupe zmeniť rozpočet, ktorý však súčasné vedenie ministerstva musí pripraviť ako vyrovnaný. Na rokovanie vlády musí návrh predložiť najneskôr 15. októbra.

V súvislosti s prípravou rozpočtov v ďalších rokoch Klimek poukázal na to, že sa už bude musieť riadiť výdavkovými limitmi. "V tomto zmysle je oveľa dôležitejšie, že máme schválený režim výdavkových limitov. Ten bude záväzný a podľa neho sa bude musieť rozpočet zostavovať," dodal.

Eurostatom potvrdený verejný dlh za rok 2021 presahujúci 62 percent hrubého domáceho produktu (HDP) bol najvyšší v histórii Slovenska a zároveň nad najvyšším sankčným pásmom zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To by zodpovedalo uplatneniu najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Počas prvých 24 mesiacov po schválení programového vyhlásenia novej vlády, čo bolo v máji 2021, však tieto sankcie neplatia. Kabinet dovtedy plní povinnosti zodpovedajúce nižšiemu pásmu. Parlamentu predkladá návrh opatrení na zníženie dlhu a platy členov vlády sa znížia na úroveň predchádzajúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Ústavná zmena je naplnením prvého kroku dohody o predčasných voľbách. Teraz sa sústredíme na reformy

Schválenie zmeny Ústavy SR vníma dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) ako naplnenie prvého kroku dohody o predčasných voľbách. Verí, že parlament zároveň čo najskôr určí aj termín ich konania. Konštatuje to na sociálnej sieti.

Najvyššou prioritou na zostávajúce mesiace do termínu predčasných volieb bude pre neho distribúcia pomoci v energetickej kríze. Pokračovať chce tiež v implementácii reforiem plánu obnovy.

"Na Slovensko smerujú nebývalé investície, ktoré zvýšia kvalitu života v mnohých oblastiach od zdravotníctva, vzdelávania po infraštruktúru," pripomenul Heger.

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v stredu zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.

Poslanci rokovali o zmene ústavy potom, ako v závere minulého roka parlament vyslovil nedôveru Hegerovej vláde. Predstavitelia bývalej štvorkoalície sa už dohodli aj na možnom termíne predčasných volieb 30. septembra. Na skrátenie volebného obdobia parlamentu bolo však podľa nálezu Ústavného súdu SR potrebné upraviť ústavu, aby bol takýto krok ústavne konformný.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko schválilo dodávku tankov Leopard 2 na Ukrajinu

Nemecko potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Informovali o tom správy agentúr AP a DPA.

Spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu povedal, že Nemecko koná v úzkej spolupráci so svojimi spojencami. Berlín podľa vyhlásenia vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov typu Leopard 2. Spolu s ďalšími krajinami by dodané tanky mohli vytvoriť dva prápory, pripomína AP.

Berlín sa v posledných týždňoch dostal pod veľký tlak spojencov, aby dodal Kyjevu nemecké tanky Leopard 2 a zároveň povolil ich vývoz na Ukrajinu štátom, ktoré ich majú vo výzbroji.

Scholz opakovane hovoril, že Nemecko sa musí v dodávke tankov pre Ukrajinu skoordinovať so Spojenými štátmi, ktoré zvažujú Kyjevu poslať svoje tanky Abrams.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktoré bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.

Definitívne schválená zmena ústavy obsahuje pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS). Na jeho znení sa dohodli strany bývalej koalície. Skrátiť volebné obdobie NR SR sa bude dať len uznesením. Návrh uznesenia bude môcť predložiť najmenej pätina poslancov, teda 30 zákonodarcov.

Výrok v uznesení bude musieť podľa Kolíkovej obsahovať termín volieb, ale aj obdobie, v ktorom má predseda parlamentu deň konania volieb vyhlásiť. Uznesením sa určí skorší termín volieb do NR SR. Ich vykonaním uplynie aktuálne volebné obdobie.

Kolíkovej pozmeňujúci návrh obsahuje aj zakotvenie princípu pomerného zastúpenia volebného systému a jedného volebného obvodu pre voľby do NR SR v ústave, čo bolo podmienkou OĽaNO. Do ústavy majú doplniť ustanovenie, že poslanci sú volení podľa zásad pomerného zastúpenia.

Plénum zároveň odmietlo pozmeňujúci návrh poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. Žiadal ústavnoprávnu ochranu Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry tak, že ich existencia by bola explicitne zakotvená v ústave.

Poslanci rokovali o zmene ústavy po tom, ako v závere minulého roka parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽaNO). Predstavitelia bývalej štvorkoalície sa už dohodli aj na možnom termíne predčasných volieb 30. septembra. Na skrátenie volebného obdobia parlamentu bolo však podľa nálezu Ústavného súdu SR potrebné upraviť ústavu, aby bol takýto krok ústavne konformný.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.