„Je to heterogénna skupinka ľudí. Koordinujeme sa a keď prichádza k niektorým hlasovaniam, povieme si, aké k tomu máme výhrady, prípadne prečo je to dobré podporiť," uviedol Klus v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

Poslanec zároveň tvrdí, že stále je v hre jeho priorita – diplomatická kariéra alebo kariéra v Európskych inštitúciách. Dodal, že keď sa tieto priority nenaplnia, začal by uvažovať o tom, že by sa stal súčasťou nejakého politického projektu. „V tejto chvíli už aktívne pracujem na tom, aby som počas prvého polroka túto záležitosť vyriešil. Veľa záleží aj od rozhodnutia v NR SR, či voľby budú v septembri, alebo v júni, pretože aj od toho sa budú odvíjať moje ďalšie kroky. V tejto chvíli však do žiadnych politických subjektov nevstupujem," zdôraznil.

Poslanec ďalej uviedol, že dočasne poverený premiér Eduard Heger a dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽaNO) sú mu momentálne hodnotovo a programovo najbližší. „Netajím sa ani tým, že máme veľmi dobrý, korektný ľudský vzťah s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou," tvrdí Klus.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tento týždeň podpísal Memorandum o spolupráci so stranou Spolu – občianska demokracia. Dzurinda si podľa Klusa myslí, že ešte nepovedal všetko slovenskej verejnosti a chce stáť za niečím, čo by mohlo ponúknuť alternatívu tomu, čo sa momentálne na Slovensku deje. „Návraty nie sú jednoduché. Každý, kto má odvahu ísť dnes do slovenskej politiky, tak pred ním klobúk dolu, lebo je to obeta. Viem, o čom hovorím. Osem rokov ma naučilo, že politický chlebík nie je úplne jednoduchý," dodal. Zároveň si myslí, že Dzurinda môže ponúknuť perspektívu pre tých voličov, ktorí dnes nechcú voliť žiadnu z politických strán, ktoré už sú etablované. „Nie som v kontakte ani s Dzurindom, ani s kolegami, ktorí túto politickú stranu zakladajú, ale čo je mne je sympatické, že hovoria o perspektívnom spájaní," tvrdí nezaradený poslanec.

Podľa poslanca však nie je dobré momentálne "drobenie" slovenského politického spektra. „Je to dôsledok toho, aký máme volebný systém. Keď je Slovensko jeden volebný obvod, potom, pochopiteľne, máme politické strany, ktoré majú málo členov a veľa perspektívnych lídrov a nie je možné v tých stranách nájsť alternáciu moci, ktorá by sa vytvárala s viacerými volebnými obvodmi. Osobne si myslím, že ukotvenie jedného volebného obvodu v Ústave SR nie je najoptimálnejší spôsob," povedal Klus. Prial by si, aby vznikla diskusia o rozdelení Národnej rady SR na dve časti. „Jedna by bola proporčná, hoci aj s jedným volebným obvodom, a druhá, tak ako v Českej republike senát, by pôsobila regionálnejšie, aj z hľadiska kompetencií smerom do politických strán. Myslím si, že by to mohlo pomôcť slovenskej politickej scéne. Nebolo by to na úkor zvyšovania počtu poslancov, ale parlament by sa rozdelil na 100 a 50 poslancov," vysvetlil Klus.

(sita)