Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Každým rokom sporí na nečakané prípady menej slovenských domácností, vyplýva z prieskumu

Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie malo vlani nasporené peniaze o niečo viac ako 60 percent slovenských domácností. Ešte pred rokom to bolo viac ako 63 percent domácností a v roku 2020 malo nejaké peniaze nasporených 67 percent domácností. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Kruk, ktorý pre ňu vypracovala agentúra Stem/Mark.

Približne každá štvrtá domácnosť mala vlani úspory do výšky mesačného príjmu. Je to viac než rok predtým, vtedy malo úspory na mesiac len 22 percent Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške trojmesačného príjmu sa mierne znížil, a to z 30 percent na 28 percent. Podiel Slovákov s úsporami vo výške troj až šesťmesačného príjmu vzrástol z 19 percent na 22 percent. Takmer 15 percent domácností si s úsporami vystačí až na jeden rok a každá desiata dokonca na rok a viac.

Ako ďalej uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová, Slováci myslia na nečakané výdavky, aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie. „Napriek tomu, že celkovo mierne poklesol podiel domácností s úsporami, zaznamenali sme rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou,“ uviedla Palendalová.

Najčastejšie majú úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov, a to s podielom 76 percent. Tí si typicky držia rezervu vo výške svojho jednomesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, keď každý piaty z respondentov uvádza úspory vo väčšej výške než je príjem ich domácnosti za pol roka.

„Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a trochu prekvapivo aj študenti bez stáleho zamestnania. Až potom nasledujú zamestnanci a podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v IT a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci,“ uzatvára výsledky prieskumu Palendalová.

(sita)

Minúta  |  

Boris Kollár: Predložíme návrh, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť aj referendom

Podpredseda hnutia Sme rodina Peter Pčolinský predloží v parlamente návrh, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť aj referendom. Predseda parlamentu a zároveň šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár očakáva od opozície, že tento návrh podporí.

„Nech tu opozícia nevyskakuje, ja som za to, aby to tam bolo, tak nech sa páči, môžu nám za to zahlasovať. My na to dáme našich 18 hlasov a keď sa nazbiera v pléne 90 demokratických poslancov, tak to bude platiť,“ povedal Kollár.

Očakáva, že na schôdzu parlamentu, ktorá bude vo štvrtok 26. januára o 10.00, príde návrh bývalej koalície o vykonaní predčasných volieb v septembrovom termíne. Zároveň predpokladá, že opozícia príde s návrhom na júnové parlamentné voľby. Hnutie Sme rodina podľa jeho slov podporí oba termíny.

„Myslíme si, že lepšie by boli voľby v júni, ale musíme nájsť 90 poslancov. Ak ich nenájdeme na jún, musíme sa snažiť nájsť 90 poslancov na september,“ uviedol Kollár. Ak by sa ani to nepodarilo, budú voľby v riadnom termíne vo februári 2024 a dovtedy bude úradnícka vláda. Predseda parlamentu predpokladá, že hlasovanie o termíne volieb bude v utorok o 17.00. V piatok bude rokovanie do 14.00 a v pondelok parlament nezasadá.

Kollár povedal, že ho veľmi mrzí, keď šéf Smeru-SD Robert Fico straší prezidentkou a nazýva ju americkou agentkou. „Keď si stavia hlavu a hovorí, že ak nebudú júnovú voľby, tak septembrový termín nepodporí, tak potom podporí pani prezidentku, ktorú tak nenávidí?“ pýtal sa Kollár. Podľa neho je to len „robenie cirkusu nielen zo strany koalície, ale aj opozície.“ Dodal, že ak Smer-SD príde s májovým termínom volieb, Sme rodina podporí aj ten.

Návrh Juraja Šeligu (Za ľudí) a ďalších poslancov, ktorí chceli v ústave ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, klub Sme rodina nepodporil. Kollár to zdôvodnil tým, že Ústavný súd k tomu parlament nevyzýval, vyzýval len na pridanie možnosti skrátenia volebného obdobia uznesením. „Máme tu 150 poslancov. Keď každý si dá podmienku, jeden bude chcieť chrániť medvede, druhý Špecializovaný trestný súd, tretí žížaly, niekto netopiera, sa tu zbláznime a nikdy to neprijmeme, takže sme povedali, že nebudeme hlasovať za nič, len za tú absolútnu podstatu,“ povedal Kollár.

(sita)

Minúta  |  

Matovič o obedoch zadarmo: Rozdávaním ako po nebohom môžeme zásadne ublížiť verejným financiám

Opätovné zavedenie obedov zadarmo pre deti na základných a stredných školách by bolo nebezpečné správanie a mohlo by to zásadne ublížiť verejným financiám. Na tlačovej konferencii to v stredu povedal líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Návrh na opätovné zavedenie obedov zadarmo predložila do Národnej rady (NR) SR poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina).

"Budeme mať aj na tieto témy debatu so Sme rodina. Ako republika sa musíme správať obozretne. V takom stave, keď je takzvané bezvládie, ratingové agentúry veľmi obozretne pozerajú na akékoľvek prijaté záväzky, lebo to je obdobie, keď vás to láka urobiť populistické jatky z parlamentu a rozdávať ako po nebohom," vyjadril sa Matovič.

Dodal, že sa budú snažiť presvedčiť poslancov, aby sa správali zodpovedne, pretože podľa jeho slov môžu zásadne ublížiť verejným financiám. "Nielen momentálne, ale ak nám ratingové agentúry znížia pre takéto správanie hodnotenia, tak sa to výrazne premietne do financovania štátneho dlhu, ktorý máme momentálne na krku dostatočne veľký. Bolo by to nebezpečné správanie, budeme sa o tom baviť," povedal Matovič.

Návrh už v utorok (24. 1.) kritizovala strana SaS, podľa ktorej ide o populistický a predvolebný ťah. "Nie sme za plošnú pomoc, ktorá predstavuje vyhadzovanie peňazí. Sme za cielenú pomoc tým, ktorí to potrebujú. Súčasné nastavenie dotácie na obedy nie je ideálne, ale dôležitým aspektom je, aby zostala táto pomoc cielená na deti zo sociálne najslabších skupín," uviedla poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS). Podľa liberálov nie je dostatok financií na plošné obedy zadarmo po prijatí dvojnásobného daňového bonusu pre rodiny s deťmi.

(tasr)

Minúta  |  

Dobrá voľba pred predčasnými voľbami: Odmietame spoluprácu so Smerom, OĽaNO a Republikou

Strana Dobrá voľba a Umiernení hľadá partnerov, s ktorými pôjde spoločne do predčasných parlamentných volieb. Z predvolebnej aj povolebnej spolupráce vylučuje strany Smer-SD, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a „rôzne verzie fašistických strán“, uviedol pre agentúru SITA podpredseda strany Rado Baťo.

„Pre budúcnosť Slovenska je dôležité, aby boli politické strany po voľbách schopné zostaviť demokratickú vládu bez Roberta Fica a Igora Matoviča. To je náš jasný postoj, s ktorým ideme do rokovaní,“ povedal. Slovensko podľa neho potrebuje lepšiu správu vecí verejných a politikov, ktorí vedia, čo robia, keďže tri roky súčasnej vlády sprevádza neustály chaos, nezodpovednosť a neschopnosť.

Najneskôr v polovici marca bude mať strana Dobrá voľba a Umiernení snem, ktorý rozhodne o tom, ako pôjde do predčasných volieb. „Väčšina vedenia sa prikláňa k tomu, že by Dobrá voľba mala hľadať partnera, nekandidovať samostatne a nerozbíjať hlasy demokratických voličov,“ povedal Baťo.

Pripustil, že do úvahy pripadá napríklad pripojenie sa k projektu Mikuláša Dzurindu a Miroslava Kollára (Spolu – občianska demokracia). Tí nedávno podpísali memorandum o spolupráci a požiadali o registráciu nového názvu strany Spolu, ktorá sa premenuje na Modrú koalíciu. „Niekoľkokrát som rokoval s pánom Miroslavom Kollárom a budeme v tom pokračovať. Akékoľvek spájanie musí mať význam. Môžeme sa integrovať, koľko chceme, ale najprv musíme ľuďom predstaviť, čo sme schopní robiť,“ povedal Baťo s dodatkom, že nechce unavovať voličov nekonečnými rečami o spolupráci, z ktorej by nakoniec nič nebolo.

Rado Baťo očakáva, že Kollár s Dzurindom vylúčia budúcu spoluprácu s OĽaNO. Ak má vzniknúť lepšia ponuka pre voličov, nemyslí si, že prvý, s kým si treba sadnúť za rokovací stôl, je Eduard Heger (OĽaNO), ktorý je spolutvorcom súčasného chaosu. Ak sa Heger nedištancuje od Matoviča a spolupráce s ním, nevie si s ním predstaviť žiadne rokovania.

Predsedom strany Dobrá voľba a Umiernení zostáva do snemu Tomáš Drucker. Najneskôr do polovice marca by mali delegáti na sneme zvoliť nové vedenie strany. Drucker pred časom oznámil, že už na post predsedu kandidovať nebude, pretože bol vybraný na manažérsky študijný program na London Business School.

(sita)

Minúta  |  

Lipšic: Generálna prokuratúra má niekedy vyššie nároky na dôkaznú situáciu ako súdy

Generálna prokuratúra SR kladie pri niektorých rozhodnutiach o zrušení obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku vyššie nároky na dôkaznú situáciu ako súdy. Skonštatoval to na dnešnej tlačovej konferencii špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Pri vznesení obvinenia je však podľa neho dôkazná situácia vždy slabšia, ako keď sa prípad dostane na súd, pretože obvinením sa len začína vyšetrovanie. Vo viacerých prípadoch, keď generálna prokuratúra podľa paragrafu 363 zrušila obvinenia pre údajnú nedostatočnú dôkaznú situáciu, pritom podľa Lipšica súdy pri rozhodovaní o väzbe obvinených konštatovali opak.

„Klásť nároky na dôkaznú situáciu pri vznesení obvinenia vyššie, ako kladú niekedy súdy na právoplatné odsúdenie, je pomerne absurdná situácia," povedal Lipšic s tým, že vznesením obvinenia sa len otvára priestor na dokazovanie. „A to vyšetrovanie môže skončiť rôznym spôsobom. Podaním obžaloby alebo zastavením trestného stíhania," uviedol šéf Úradu špeciálne prokuratúry. Ak však sú podľa neho vyššie nároky na strane generálnej prokuratúry ako súdov, je zložité kauzy vôbec dotiahnuť do konca.

Lipšic tiež skonštatoval, že v mnohých rozhodnutiach pri rozhodovaní podľa paragrafu 363 sa aplikujú iné pravidlá a právne názory pri kauzách, ktoré zahŕňajú vplyvné osoby a iné pri osobách bez vplyvu.

(sita)

Minúta  |  

Matovič: Za iný termín predčasných volieb ako september nebudeme hlasovať

Poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽaNO nebudú hlasovať za žiadny iný termín predčasných volieb ako septembrový. Potvrdil to líder OĽaNO Igor Matovič.

Zopakoval, že ľudia ich zvolili, aby bránili mafii vrátiť sa k moci. Za najväčšie sklamanie od hnutia Sme rodina považuje Matovič to, že blokuje úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň kritizoval Smer-SD za to, že v minulosti nepodporil návrhy OĽaNO na zrušenie či zníženie kvóra pri referende.

OĽaNO podporí septembrový termín volieb, keďže sa na tom dohodli štyri strany bývalej koalície. Matovič predpokladá, že opozičné návrhy na skorší termín nebudú úspešné, ani keby ich podporili Sme rodina, pretože nezískajú podporu 90 hlasov. "Keď si takto budú Sme rodina hrať svoju hru, nič im to platné nebude, lebo na ostatné návrhy 90-ka nebude," povedal na tlačovej konferencii.

Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš hovorí, že na septembri sa dohodli strany bývalej koalície a nemajú preto ustupovať opozícii. Tá chce podľa neho voľby čo najskôr, aby sa mohli zastaviť vyšetrovania jej bývalých nominantov.

Matoviča mrzí, že Sme rodina nepodporila ústavnú ochranu Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. "Rovnako nás mrzí, že nepodporuje zmenu paragrafu 363, čo je jednoznačný záväzok v programovom vyhlásení vlády. Toto konanie Sme rodina ma najviac mrzí za posledné tri roky, že vlastným telom doslova bránia zmene 363," dodal.

Výčitku o 30. septembri ako zlom termíne volieb v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu nepovažuje Matovič za opodstatnenú. "Rokovania s ministrami budú prebiehať tak či tak, a najmä tvorba rozpočtu je v rukách odborníkov, ktorí tam pracujú niektorí 30 rokov," povedal s tým, že ide o falošný argument.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.