Preskočiť na obsah
  |  

Meta oznámila, že Trumpovi obnoví účet na Facebooku a Instagrame

Americká spoločnosť Meta oznámila, že čoskoro obnoví osobné účty exprezidenta USA Donalda Trumpa na svojich sociálnych sieťach Facebook a Instagram.

Trumpovi účty oboch platformách pozastavili pred vyše dvoma rokmi, deň po útoku jeho stúpencov na sídlo amerického Kongresu zo 6. januára 2021.

"V priebehu nasledujúcich týždňov obnovíme účty pána Trumpa na Facebooku a Instagrame," vyhlásil v stredu prezident Meta Platforms pre globálne záležitosti Nick Clegg.

Obnovenie účtov však bude spojené s novými bezpečnostnými mechanizmami, ktoré by mali zaistiť, že bývalý šéf Bieleho domu nebude opätovne porušovať platné pravidlá.

"V prípade, že pán Trump opäť zverejní obsah porušujúcu pravidlá, bude tento obsah odstránený a jeho účty budú pozastavené na jeden mesiac až dva roky, v závislosti od závažnosti priestupku," upresnil Clegg.

Aktivisti monitorujúci nenávistné prejavy na internete označili rozhodnutie Meta Plaforms za katastrofu. Obnovením Trumpových účtov Meta podľa nich vysiela signál, že je možné porušovať pravidlá bez trvalých následkov.

Donald Trump na stredajšie oznámenie Mety reagoval vyhlásením, v ktorom ostro odsúdil skutočnosť, že ho pred vyše dvoma rokmi "vykázali" z Facebooku aj Instagramu. Podľa neho by sa už takáto "nespravodlivosť" nemala nikdy opakovať.

"FACEBOOK - ktorého hodnota klesla o miliardy dolárov odvtedy, čo odstránil zo svojich platforiem mňa, vášho obľúbeného prezidenta - práve oznámil, že obnovuje môj účet. Takáto vec (zrušenie účtov) by sa už nikdy viac nemala stať úradujúcemu prezidentovi ani nikomu inému...," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Túto novú platformu si Trump založil v októbri 2021 po tom, ako boli jeho účty odstránené z Facebooku, Instagramu, Twitteri a ďalších sociálnych sietí. Vlani v novembri Trumpovi obnovili účet na Twitteri po tom, ako túto firmu spoločnosť kúpil miliardár Elon Musk.

Bezprostredne nebolo jasné, či, respektíve kedy začne Trump opäť používať účty na Facebooku a Instagrame. Na Twitteri od obnovenia účtu zatiaľ žiadne príspevky nezverejnil.

(tasr)

  |  

Rusov nepozvali na výročie oslobodenia Osvienčimu. Riaditeľ vysvetlil prečo

Múzeum v Osvienčime v stredu informovalo, že z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu nebudú predstavitelia Ruskej federácie pozvaní na spomienkovú ceremóniu pri príležitosti 78. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Červenou armádou.

"V súvislosti s agresiou voči slobodnej a nezávislej Ukrajine neboli ruskí predstavitelia pozvaní na tohtoročnú spomienkovú ceremóniu," uviedol hovorca múzea Piotr Sawicki.

Výročie oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vo vtedajšom okupovanom Poľsku tento rok pripadá na piatok 27. januára. Tento deň je zároveň aj Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu, ktorý v roku 2005 ustanovilo Valné zhromaždenie OSN.

Až doposiaľ sa predstavitelia Ruskej federácie zúčastňovali na spomienkovej ceremónii každý rok. Jej delegát na nej obyčajne vystúpil aj s príhovorom.

Riaditeľ múzea Piotr Cywinski vyhlásil, že "zo zrejmých dôvodov sa nemohol podpísať list, v ktorom by ruského veľvyslanca niekam pozýval". Vyjadril tiež nádej, že situácia sa v budúcnosti zmení, no bude to ešte dlho trvať.

"Rusko bude potrebovať veľmi dlhý čas a hlbokú sebareflexiu na to, aby sa mohlo vrátiť na zhromaždenia civilizovaného sveta," povedal Cywinski.

Koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau, vybudovaný nacistickým Nemeckom na území okupovaného Poľska, sa stal celosvetovým symbolom holokaustu. V rokoch 1940–1945 tam prišlo o život až milión židov a ďalších 100-tisíc osôb nežidovského pôvodu.

(tasr)

  |  

Zelenskyj vyzval spojencov, aby tankov dodali čo najviac a čo najrýchlejšie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval krajiny Západu, aby sľúbené tanky Leopard 2 a Abrams M1 poslali Ukrajine čo najrýchlejšie a vo vysokom počte, aby sa ukrajinské jednotky dokázali efektívne brániť voči ruskej agresii.

"Teraz sú kľúčové najmä rýchlosť a množstvo," vyhlásil Zelenskyj. Svojich západných spojencov tiež vyzval na poskytnutie rakiet "dlhého doletu" a stíhačiek.

"Dnes som hovoril s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom," povedal ukrajinský prezident. Dodal, že je potrebné "otvoriť otázku dodávok rakiet s dlhým doletom pre Ukrajinu a je dôležité rozšíriť spoluprácu aj v oblasti delostrelectva."

Zelenskyj tiež uviedol, že Ukrajina potrebuje stíhačky. Potvrdil tak slová poradcu ukrajinského ministra obrany Jurija Saka, pre ktorého by bolo získanie moderných stíhačiek vrátane amerických lietadiel F-16 "veľkým míľnikom".

Nemecko po niekoľkotýždňovom tlaku zo strany spojencov v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia nemeckej vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov Leopard 2.

Podobný krok ohlásili v stredu aj Spojené štáty, ktoré Ukrajine dodajú 31 tankov typu Abrams M1 a ukrajinskej armáde poskytnú aj výcvik na ich obsluhu.

(tasr)

  |  

Čaputová si v Nemecku prevezme ďalšie ocenenie: Cenu cisára Otta

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová dostane Cenu cisára Otta, ktorú udeľuje nemecké mesto Magdeburg. Informovala o tom v stredu agentúra DPA.

Toto ocenenie udeľuje Kultúrna nadácia cisára Otta osobnostiam, ktoré "mimoriadnym spôsobom prispeli k procesu európskej integrácie, predovšetkým s ohľadom na štáty strednej, východnej a juhovýchodnej Európy".

Slovenskú prezidentku chce oceniť za jej proeurópsku orientáciu a jej odhodlanie presadzovať právny štát, mier a slobodu, oznámilo v stredu mesto Magdeburg.        

Ocenenie bude slávnostne odovzdané 30. augusta 2023 v magdeburskej katedrále, informuje TASR.

Zuzana Čaputová je "presvedčená Európanka s otvorenou mysľou, ktorá sa teší medzinárodnému rešpektu a uznaniu ďaleko za hranicami Slovenska a zaujala aj jasný postoj voči ruskej agresívnej vojne na Ukrajine," uviedla starostka Magdeburgu Simone Borrisová. Pripomenula tiež dlhoročné úsilie Čaputovej pri obrane ľudských práv a právneho štátu.

V minulosti Cenu cisára Otta (Kaiser-Otto-Preis) získali napríklad bývalý nemecký prezident Richard von Weizsäcker, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, niekdajšia šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či rumunský prezident Klaus Iohannis.

S ocenením, ktoré je pomenované po prvom rímsko-nemeckom cisárovi Ottovi I. Veľkom (912-973), nie je spojená finančná odmena. Laureáti dostávajú pamätné osvedčenie a bronzovú medailu. Cena sa udeľuje každé dva roky od roku 2005.

V utorok si Čaputová prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu. Ocenená bola za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín, najmä Rómov, a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Na slávnostnom odovzdávaní sa zúčastnil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

(tasr)

  |  

Ukrajina: Pre podozrenia z korupcie boli odvolaní ďalší predstavitelia

Na Ukrajine boli v stredu z funkcií odvolaní v súvislosti s podozreniami z korupcie ďalší predstavitelia: vysokopostavený zástupca ministerstva obrany a piati oblastní prokurátori. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Minister obrany Olexij Reznikov uviedol, že odvolaný bol Bohdan Chmeľnyckyj, ktorý na ministerstve obrany zodpovedal za armádne obstarávanie. Suspendovaný bol už v decembri. Médiá tvrdia, že ministerstvo obrany podpísalo zmluvy na nákup potravín za ceny, ktoré boli dvoj- až trojnásobne vyššie než sú súčasné ceny bežných potravín.

Ministerstvo v utorok medializované informácie označilo za nepravdivé a tvrdilo, že "nakupuje relevantné produkty v súlade so zákonom". V stredu však uviedlo, že je pripravené urobiť obstarávanie transparentnejším.

Generálna prokuratúra v osobitnom vyhlásení uviedla, že odvolala oblastných prokurátorov v Poltavskej, Kirovohradskej, Sumskej a Černihivskej oblasti.

AFP dodáva, že nie všetky odvolania súvisia so škandálom týkajúcim sa nákupu potravín pre ukrajinskú armádu. V utorok boli odvolaní gubernátori piatich ukrajinských oblastí: Dnepropetrovskej, Chersonskej, Kyjevskej, Sumskej a Záporožskej. Stalo sa tak po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj ohlásil zmeny vo vláde a regionálnych úradoch pre podozrenia z korupcie.

Funkciu opustili aj ďalší predstavitelia vrátane šéfa prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka, námestníka ministra obrany zodpovedného za poskytovanie logistickej podpory pre armádu Viačeslava Šapovalova a tiež námestníka ďalšieho ministra.

Zelenskyj boj proti korupcii sľuboval aj počas volebnej kampane v roku 2019. Ďalšie prezidentské voľby sa majú na Ukrajine konať na budúci rok.

(tasr)

  |  

Španielsko: Muž útočil mačetou v kostoloch v Algeciras, zabil kostolníka

Pri útoku muža s mačetou v dvoch kostoloch v juhošpanielskom meste Algeciras zahynul kostolník a štyria ľudia vrátane kňaza utrpeli zranenia. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala zo španielskeho denníka El Mundo.

Kostolník pôsobil v Kostole Panny Márie palmovej v Algeciras. Farár z Kaplnky svätého Izidora je ťažko zranený.

Páchateľa severoafrického pôvodu vo veku okolo 30 rokov zadržala polícia a útok vyšetruje ako teroristický čin.

Denník El Mundo uvádza, že muž najprv vošiel do Kaplnky svätého Izidora, kde sa dostal do hádky s farárom. Následne ho bodol mačetou. Potom šiel do Kostola Panny Márie palmovej, ktorý je najväčším v meste, a tam zabil kostolníka.

(tasr)