Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Klus: 30. september je pre predčasné voľby kompromis, po lete budú mať občania lepšiu náladu

Nezaradený poslanec Národnej rady SR Martin Klus tvrdí, že 30. septembra, keď by sa mohli konať predčasné parlamentné voľby, je alternatívny termín pre tých, ktorí voľby nechceli vôbec, a pre tých, ktorí presadzujú júnový termín.

„Určite do toho vstupuje faktor, že slovenskí občania budú mať po lete lepšiu náladu ako na konci jari. Ak by sme tlačili na čo najskoršie voľby, kde ale tiež máme nejaké termíny, potom šanca na to, že vzniknú ešte ďalšie politické strany je výrazne nižšia," vysvetlil Klus.

Ako ďalej uviedol v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní, jedným z dôvodov, prečo podporoval návrh dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) na zostavenie novej 76-ky poslancov je, aby tu niekoľko mesiacov nefungovala vláda v obmedzených právomociach.

„Ak dnes vyčítame súčasnej vláde Eduarda Hegera, že nemá dostatok kompetencií, možno ešte menšiu politickú legitimitu by mala úradnícka vláda prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Takáto vláda by nemala žiadnu oporu v parlamente a pravdepodobne by to aj adekvátne vyzeralo," myslí si Klus.

(sita)

Minúta  |  

Gyimesi nepodporil novelu ústavy, pretože nesúhlasí s jedným volebným obvodom

Poslanec za stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) György Gyimesi nehlasoval za novelu ústavy, pretože nesúhlasí s tým, aby bolo Slovensko jedným volebným obvodom. Uviedol to vo svojom stanovisku, ktoré zverejnil na sociálnej sieti. Gyimesi ako jediný z klubu OĽaNO hlasoval proti novele, ktorá umožnila skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR uznesením.

„Prosím, nechápte ma zle, ja predčasné voľby podporujem všetkými desiatimi, je tu však jeden iný problém. Keďže v novele ústavy sa body o zmene volebného systému a možnosti skrátenia volebného obdobia predkladali spoločne a nedalo sa o nich hlasovať zvlášť, tak mi nezostávala iná možnosť, ako za novelu ústavy nehlasovať,“ zdôvodnil Gyimesi.

Podotkol, že už dávnejšie navrhoval zmenu volebného systému na zmiešaný, pretože chce dosiahnuť, aby v Bratislave bolo lepšie počuť hlas regiónov. Nesúhlasí so súčasným volebným systémom, teda jedným volebným obvodom pre celé Slovensko a princípom pomerného zastúpenia.

„V politike je pre mňa najdôležitejšia konzistentnosť slov a činov. Túto konzistentnosť a zásadový postoj som zároveň vyjadril aj pri hlasovaní, ktorému moji kolegovia z klubu veľmi dobre rozumejú,“ povedal.

Gyimesi nehlasoval ani za pozmeňujúci návrh nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), nezaradeného poslanca Miroslava Kollára (Spolu – občianska demokracia) a viacerých poslancov OĽaNO a Občiansko-demokratickej platformy, ktorý mal ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry v ústave. Návrh našiel podporu u 71 poslancov, 41 bolo proti, 32 sa zdržalo, traja nehlasovali a traja boli neprítomní. Poslanecký klub Sme rodina sa pri hlasovaní zdržal, spolu s Gyimesim nehlasovali ani ďalší dvaja poslanci z klubu OĽaNO – Radovan Marcinčin a Peter Cseh. Cieľom návrhu mala byť ochrana týchto inštitúcií pred prípadným zrušením po ďalších parlamentných voľbách.

(sita)

Minúta  |  

Svet si pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Už od začiatku tohto týždňa si ľudia na rôznych spomienkových podujatiach po celom svete pripomínajú Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na piatok 27. januára. Celosvetovo sa prvýkrát pripomínal v roku 2006, v Nemecku sa každoročné spomienky na obete holokaustu začali o desať rokov skôr.

"Spomienka nemôže skončiť, aj budúce generácie musí nabádať na ostražitosť," týmito slovami vyhlásil v roku 1996 spolkový prezident Roman Herzog 27. január za celonemecký Deň spomienky na obete národného socializmu.

Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Najväčší koncentračný a vyhladzovací tábor nacisti postavili pri poľskom meste Osvienčim.

V januári 2005 zorganizovalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia tohto koncentračného tábora. Ešte v tom istom roku (1. novembra 2005) prijalo VZ OSN rezolúciu, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu s cieľom pripomínať si každý rok utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Návrh podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália, Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN.

Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie nazvanej Spomienka na holokaust povedal: "Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu – bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť."

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau založili nacisti v roku 1940. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz jedovatý plyn cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.

Do tohto symbolu vyhladzovacej mašinérie putoval aj prvý transport zo Slovenska vypravený z Popradu 25. marca 1942, v ktorom sa nachádzalo tisíc židovských dievčat a mladých žien.

Počas prvej vlny deportácií z územia vtedajšieho slovenského štátu bolo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vypravených 19 transportov. Po ich dočasnom pozastavení na jeseň 1942 boli deportácie slovenských Židov do vyhladzovacích táborov obnovené na jeseň roku 1944. Celkovo v koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70-tisíc židovských občanov.

Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodila Červená armáda 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do tábora a oslobodili 7 600 zúbožených väzňov. Podľa odhadov historikov v ňom nacisti zabili asi 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu.

Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 návrh zákona, ktorý určil nový pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si pripomíname 9. septembra. V tento deň preto, lebo 9. septembra 1941 začal vo vojnovom slovenskom štáte platiť Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktorý obsahoval množstvo protižidovských predpisov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecké systémy Patriot už dorazili do Poľska, budú chrániť východné krídlo NATO

Systémy protivzdušnej obrany Patriot z Nemecka už dorazili na miesto pôsobenia v Poľsku, uviedla vo štvrtok najväčšia poľská súkromná rozhlasová stanica na svojom webe RMF24.pl. Informuje o tom správa agentúry PAP.

Vojenský transport dvoch batérií Patriot sa vydal na cestu zo spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko v pondelok ráno 23. januára. Kým sa dostali do cieľa v blízkosti východopoľského mesta Zamošč, museli prekonať 1 100 kilometrov.

Podľa nemeckého Bundeswehru sa poskytnutím Patriotov posilňuje východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO).

Nemecký minister obrany Boris Pistorius tiež informoval svojho poľského kolegu Mariusza Blaszczaka o detailoch nemeckej dodávky tankov Leopard Ukrajine, informovala vo štvrtok agentúra DPA.

"Poľská iniciatíva podporiť našich východných susedov (Ukrajincov) modernými tankmi vstupuje do fázy realizácie," napísal Blaszczak na Twitteri v stredu večer. Nemecká vláda v stredu rozhodla, že Nemecko odovzdá Ukrajincom 14 tankov Leopard 2A6, čo bude prvý krok.

Práve Varšava vyvíjala na Berlín značný tlak, aby Nemecko poslalo alebo umožnilo zaslanie týchto nemeckých tankov Ukrajine.

V utorok 24. januára preto oficiálne Nemecko požiadala o povolenie vývozu tankov Leopard zo svojej výzbroje.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda v zdravotníctve podľa SaS fatálne zlyháva, trpieť budú pacienti

Vláda sa podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) na neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pozerá cez prsty, nevidí pri tom pacienta. Kabinet v stredu schválil materiál, ktorým podľa liberálov priznáva zásadné manažérske zlyhania nielen bývalého vedenia ministerstva zdravotníctva. Tie môžu viesť k strate veľkej časti finančných zdrojov z plánu obnovy a odolnosti. Pre obrovské omeškania je ohrozená aj výstavba nemocnice Rázsochy. Strana SaS to uviedla v tlačovej správe.

Problém podľa SaS vznikol ešte za vedenia Mareka Krajčího, ktorý robil všetko pre to, aby zablokoval prístup neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k financiám z plánu obnovy. Problémy však neprestali ani po výmene vedenia ministerstva a tlaky na preferovanie projektov štátnych nemocníc pokračovali.

„Nekonečné brzdenie výziev má dnes za následok, že sú tieto projekty v obrovských časových sklzoch. Vedenie hnutia OĽaNO sa jednoducho rozhodlo, že hoci neštátni poskytovatelia zabezpečujú zdravotnú starostlivosť na väčšine územia Slovenskej republiky, nemajú na nič nárok, a tak sa môže stať, že o peniaze z plánu obnovy prídeme,” upozorňuje poslankyňa Jana Bittó Cigániková zo SaS.

Bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková, do ktorej gescie spadal plán obnovy, už otvorene hovorí o tom, že Rázsochy jednoducho nebudú a prídeme o stovky miliónov eur. „To by bol presne taký výsledok politiky OĽaNO, pred ktorým sme od začiatku vládnutia varovali,” dodáva poslankyňa Bittó Cigániková. Rovnakú chybu vláda podľa liberálov opakuje aj pri modernizácii vozového parku záchranných zdravotných služieb, na ktorú má ísť z plánu obnovy 22 miliónov eur. „K novým sanitkám sa však dostanú len pacienti z Bratislavy a Košíc, lebo tu pôsobia štátne záchranky. Neštátne, ktoré sa rovnako starajú o pacientov a zachraňujú životy, neuvidia ani cent,” vysvetľuje Bittó Cigániková. Záchranky v Košiciach a Bratislave pritom podľa nej spolu nezabezpečujú ani len polovicu záchranárskych posádok na Slovensku.

Dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský nevidí problém v tom, že financie z plánu obnovy využijú len dve štátne záchranné služby. „Tak to bolo nastavené v pláne obnovy, len dodržiavame to, čo tam bolo napísané, čo bolo odkomunikované a schválené Európskou komisiou," povedal po stredajšom rokovaní vlády.

Vláda v stredu schválila krízové opatrenia pre Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré je potrebné prijať na realizáciu investícií a reforiem z plánu obnovy a odolnosti. Rezort zdravotníctva podľa materiálu, ktorý na rokovanie vlády predložil vedúci Úradu vlády SR Július Jakab, pri plnení míľnikov a cieľov plánu obnovy mešká pri realizácii štyroch investícií a dvoch reforiem. Ide o investície do výstavby obnovy staníc záchrannej zdravotnej služby, obnovy vozového parku záchrannej zdravotnej služby, výstavby, rekonštrukcie a vybavenia novej siete nemocníc a investíciu do digitalizácie v zdravotníctve. Medzi meškajúce reformy patrí optimalizácia siete akútnej zdravotnej starostlivosti a nová definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti a reforma integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina má záujem o ďalších 14 kusov húfnic Zuzana 2

Ukrajina ma záujem o ďalších 14 kusov húfnic Zuzana 2. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Aktuálne sme vo fáze rokovaní, preto ďalšie podrobnosti nie je možné nateraz poskytnúť," doplnila hovorkyňa.

Ukrajina si v polovici januára prevzala ôsmu samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana 2 slovenskej výroby. Išlo o poslednú z húfnic, ktorú sa Slovensko zaviazalo dodať Ukrajine prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta-Defence na základe kontraktu na komerčný predaj.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.