Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vrchol druhej vlny chrípky očakávajú lekári o pár dní

Vrchol druhej vlny chrípkovej epidémie očakávajú lekári už o pár dní, na prelome januára a februára. Uviedla to vo štvrtok pneumologička nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Ľubica Schutová.

"Aktuálna chrípková sezóna je spôsobená subtypmi chrípky, ktoré sa dali očakávať, a to na základe pozorovaní z južnej pologule, ale považujeme ju za najťažšiu chrípkovú sezónu za posledných päť rokov," skonštatovala Schutová.

Počas pandémie COVID-19 v posledných dvoch rokoch totiž v spoločnosti podľa nej platili účinné hygienicko-epidemiologické opatrenia, ktoré ľudí chránili nielen proti ochoreniu COVID-19, ale aj proti chrípke a ostatným respiračným vírusom. "Tento fakt spôsobil, že za posledné dva roky bol v populácii nízky výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení a ľudia sa na tieto choroby stali vnímavejší," ozrejmila.

Lekárka upozornila, že keď niekto prekonal chrípku v predchádzajúcej vlne na prelome roka, neplatí, že chrípku nemôže dostať opäť. Vyplýva to opäť z pozorovaní priebehu chrípkovej sezóny na južnej pologuli, kde prvú vlnu chrípky spôsobil subtyp A a druhú subtyp B. "V očkovacej látke proti chrípke sú zastúpené vždy dva subtypy chrípky A a dva subtypy chrípky B. Preto práve očkovaní ľudia majú nižšiu pravdepodobnosť ochorieť v očakávanej druhej vlne a aj keď ochorejú, priebeh infekcie je u nich menej výrazný," priblížila Schutová.

Pri respiračných prejavoch v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu podľa nej naďalej dôležité zostáva testovanie na COVID-19. "Dokonca existuje aj spoločné testovanie na prítomnosť COVID-19 a chrípky z jednej testovanej vzorky. Dôležité je to nielen preto, aby sa predišlo šíreniu ochorenia, ale aj z dôvodu, že na liečbu COVID-19 sú dostupné antivírusové lieky, ktoré majú najvyššiu účinnosť pri podaní čo najskôr po vzniku ťažkostí, do piatich dní," ozrejmila lekárka.

Včasné oddiferencovanie obidvoch ochorení, zvlášť u starších pacientov s ďalšími pridruženými ochoreniami, ako i včasné začatie špecifickej liečby, má tak podľa nej veľký význam v ďalšom priebehu ochorenia COVID-19.

(tasr)

Minúta  |  

Pred 50 rokmi podpísali v Paríži dohodu, ktorá viedla ku koncu vojny vo Vietname

Trvalo to štyri roky a osem mesiacov, pokým sa rokovania medzi Spojenými štátmi americkými (USA) a Vietnamskou demokratickou republikou, resp. Severným Vietnamom, skončili podpisom dohody o prímerí. V piatok 27. januára uplynie 50 rokov ako v Paríži podpísali dohodu, ktorá napokon viedla k ukončeniu vojny vo Vietname. Definitívne sa skončila až dva roky po jej podpise, pričom sa odohrávala v rokoch 1964 – 1975 počas vlád troch amerických prezidetov Lyndona B. Johnsona, Richarda Nixona a Geralda Forda.

Počiatky vojenského konfliktu siahajú do roku 1945. Po kapitulácii Japonska totiž vyhlásil Ho Či Min Vietnamskú demokratickú republiku (VDR, Severný Vietnam). Francúzsko sa však nechcelo vzdať svojich bývalých kolónii a vojensky obsadilo Saigon, dnešné Hočiminovo mesto.

V roku 1946 podpísali Francúzsko a VDR zmluvu, ktorá zaručovala Severnému Vietnamu štatút slobodného štátu v rámci Indočínskej únie. Francúzsko však napriek zmluve pokračovalo vo vojne. Po jeho definitívnej porážke bola Indočína v roku 1954 rozdelená na Kambodžu, Laos a Vietnam, ktorý bol ešte rozdelený 17. rovnobežkou a vznikla Vietnamská republika (Južný Vietnam) a Vietnamská demokratická republika.

Komunistický Severný Vietnam podporovali Sovietsky zväz a Čína, zatiaľ čo Južný Vietnam sa tešil podpore USA. Ženevské dohody z júla 1954 proklamovali nezávislosť Vietnamu, Kambodže a Laosu. O zjednotení Vietnamu sa malo rozhodnúť do dvoch rokov v slobodných voľbách pod medzinárodnou kontrolou.

Voľby sa však nekonali, lebo VDR chcela Vietnam zjednotiť sama a urobiť z neho komunistickú krajinu. Od roku 1956 začali na území Južného Vietnamu operovať jednotky Vietkongu (vojenské krídlo Frontu národného oslobodenia - FNO), podporované Severným Vietnamom.

V Južnom Vietname preto začali pôsobiť americkí vojenskí poradcovia, ich počet sa v roku 1963 zvýšil na 15-tisíc. Eskalácia vojenského konfliktu vzrástla po incidente v Tonkinskom zálive. Americký prezident Lyndon B. Johnoson najprv iba varoval Severný Vietnam pred nevyprovokovanými útokmi, ale po druhom incidente (neskôr sa ukázalo, že išlo ako omyl), schválil jednorazové letecké údery na ciele v Severnom Vietname.

Do prvých náletov z 5. augusta 1964 sa okrem lietadiel juhovietnamskeho letectva zapojili aj americké. O dva dni neskôr schválil Kongres USA rezolúciu o Tonkinskom zálive, ktorá prezidenta oprávňovala použiť vojenskú silu proti agresii v juhovýchodnej Ázii. Vojna vo Vietname sa začala a v rozmedzí rokov 1965 - 1967 operovalo na území Južného Vietnamu pol milióna amerických vojakov.

Prvé rokovania o prímerí sa začali 13. mája 1968. Rokovania medzi diplomatom a neskôr ministrom zahraničných veci USA Henrym Kissingerom a severovietnamským generálom a diplomatom Le-duc Thoom sa zintenzívnili začiatkom roku 1973, keď 15. januára prerušila americká armáda vojenské operácie proti Severnému Vietnamu.

Kissinger a Le-duc Tho napokon dospeli k dohode, ktorú 27. januára 1973 v Paríži podpísali americký minister zahraničných vecí Wiliam P. Rogers, minister zahraničných vecí Vietnamskej demokratickej republiky Nguyen Duy Trinh a predstavitelia Dočasnej revolučnej vlády Juhovietnamskej republiky a juhovietnamskej vlády.

Zmluva mala 23 bodov a predpokladala odsun amerických vojakov do 60 dní. Severný Vietnam prisľúbil prepustenie amerických vojnových zajatcov. Napriek podpisu dohody boje pokračovali, pretože obe strany konfliktu chceli získať čo najväčšie územie ešte pred zastavením paľby, určeným na 3. februára 1973.

Problémom dohody bolo, že zatiaľ čo americkí vojaci mali opustiť Vietnam, vojská Severného Vietnamu v počte asi 140-tisíc ostali na území Vietnamskej republiky. O jej neskoršom pripojení k Severnému Vietnamu bolo tak rozhodnuté, čo nezmenila ani parížska medzinárodná konferencia od 26. februára do 2. marca 1973 za účasti USA, Sovietskeho zväzu, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Číny, Kanady, Poľska, Maďarska a oboch vietnamských vlád.

Posledné americké bojové jednotky opustili Vietnam 29. marca 1973, ostalo len asi 9-tisíc poradcov a z 5-tisíc amerických vrtuľníkov zostalo 500. Americká finančná pomoc klesla na 700 miliónov dolárov, čo nestačilo na dopĺňanie základnej výzbroje a munície pre Južný Vietnam. Ani vojnová bilancia pre USA nebola lichotivá. Z polmiliónovej armády zahynula viac ako desatina vojakov, desaťtisíce utrpeli zranenia a vojnové výdavky sa vyšplhali na 135 miliárd dolárov.

Po odchode amerických vojsk oslabená armáda Južného Vietnamu ešte dva roky vzdorovala vojskám Severného Vietnamu. V marci 1975 sa začala posledná ofenzíva Vietnamskej ľudovej armády a Vietkongu, pričom Saigon obsadili 30. apríla 1975.

Henry Kissinger a Le-duc Tho dostali v roku 1973 Nobelovu cenu mieru, ale Le-duc Tho si ju neprebral.

(tasr)

Minúta  |  

Ak pôjdu samosprávy do ulíc, KDH ich podporí so svojimi primátormi a starostami

KDH apeluje na dočasne poverenú vládu, aby začala s okamžitou pomocou pre samosprávy. V prípade, že samosprávy pôjdu do avizovaných protestov, KDH je pripravené samosprávy podporiť aj prostredníctvom svojich primátorov a starostov. Informovala o tom hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

"KDH stojí na strane samospráv a stavovských organizácií Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS) v ich oprávnených požiadavkách na kompenzácie výpadkov príjmov. S avizovanou pomocou od ministerstva hospodárstva sa reálne nič nedeje a splatnosť zálohových faktúr za energie sa blíži ku koncu," vysvetlil podpredseda KDH Tomáš Merašický.

Kresťanskí demokrati upozorňujú, že dve tretiny všetkých služieb poskytujú každému občanovi práve obce či mestá a nie priamo štát. Z tohto dôvodu je podľa KDH neakceptovateľné, aby štát samosprávy odrezal od peňazí, apelujú na to, že potrebujú okamžitú pomoc.

"Aj tieto problémy nás o to viac presviedčajú, že je nutné zmeniť legislatívu a prijímať zákony, aby v kritických situáciách, ktoré si verejné inštitúcie a samosprávy nespôsobili vlastnou vinou, garantoval dodávku energií v primeraných cenách štát," spresnil Merašický. Ich návrhom je podľa jeho slov aj zmena ekonomických zákonov a spôsob financovania samospráv. "Samozrejme po odborných analýzach a verejnej diskusii so zástupcami samospráv a odborníkmi," dodal.

Samosprávy 30. januára večer vypnú na polhodinu verejné osvetlenie. Vyjadriť tak chcú nespokojnosť s tým, že vláda nerieši ich otázky. Ide o prvú z protestných akcií, ktoré samosprávy plánujú zrealizovať. Na ďalších sa dohodnú koncom januára alebo začiatkom februára.

(tasr)

Minúta  |  

Za lístok na vlak si ľudia v pokladni priplatia 50 centov. ZSSK chce motivovať na nákupy online a v automatoch

Cestujúci vlakmi si za lístky kúpené v pokladniciach na staniciach zaplatia navyše 50 centov. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) zavedenie manipulačného poplatku za službu pripravuje so zámerom motivovať ľudí viac kupovať lístky elektronicky alebo v automatoch. Poplatok by sa nemal týkať dôchodcov, či zdravotne znevýhodnených osôb. Podľa povereného ministra dopravy Andreja Doležala (nom. Sme rodina) sú aj cestujúci, ktorí nevedia alebo nemôžu fungovať v online svete.

„So Železničnou spoločnosťou Slovensko sme sa strategicky bavili o tom, aké zmeny môžeme v tarifnom lístkovom systéme zaviesť tak, aby sme boli o niečo efektívnejší. Vychádza to aj z debát s Útvarom hodnoty za peniaze, tam boli tlaky na valorizáciu ceny lístkov, zmenu systému bezplatnej dopravy, zmenu sedlových časov,“ informoval rezortný šéf. Spomínaný poplatok má podľa neho ľudí podnietiť, aby sa viac zamerali na kúpu lístkov online.

ZSSK podľa Doležala obstarala, alebo obstaráva 180 samoobslužných terminálov, teda automatov na lístky, ktoré majú nahradiť v niektorých staniciach klasickú pokladňu. „Dôvod je opäť veľmi zrejmý. Ak máte v stanici klasickú pokladňu s pracovníkom a pokladňa predá niekoľko desiatok lístkov denne, tak asi sa to veľmi neoplatí. Tam budeme zriaďovať samoobslužné terminály, respektíve automaty na lístky,“ vysvetlil minister.

(sita)

Minúta  |  

Klus: 30. september je pre predčasné voľby kompromis, po lete budú mať občania lepšiu náladu

Nezaradený poslanec Národnej rady SR Martin Klus tvrdí, že 30. septembra, keď by sa mohli konať predčasné parlamentné voľby, je alternatívny termín pre tých, ktorí voľby nechceli vôbec, a pre tých, ktorí presadzujú júnový termín.

„Určite do toho vstupuje faktor, že slovenskí občania budú mať po lete lepšiu náladu ako na konci jari. Ak by sme tlačili na čo najskoršie voľby, kde ale tiež máme nejaké termíny, potom šanca na to, že vzniknú ešte ďalšie politické strany je výrazne nižšia," vysvetlil Klus.

Ako ďalej uviedol v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní, jedným z dôvodov, prečo podporoval návrh dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) na zostavenie novej 76-ky poslancov je, aby tu niekoľko mesiacov nefungovala vláda v obmedzených právomociach.

„Ak dnes vyčítame súčasnej vláde Eduarda Hegera, že nemá dostatok kompetencií, možno ešte menšiu politickú legitimitu by mala úradnícka vláda prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Takáto vláda by nemala žiadnu oporu v parlamente a pravdepodobne by to aj adekvátne vyzeralo," myslí si Klus.

(sita)

Minúta  |  

Gyimesi nepodporil novelu ústavy, pretože nesúhlasí s jedným volebným obvodom

Poslanec za stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) György Gyimesi nehlasoval za novelu ústavy, pretože nesúhlasí s tým, aby bolo Slovensko jedným volebným obvodom. Uviedol to vo svojom stanovisku, ktoré zverejnil na sociálnej sieti. Gyimesi ako jediný z klubu OĽaNO hlasoval proti novele, ktorá umožnila skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR uznesením.

„Prosím, nechápte ma zle, ja predčasné voľby podporujem všetkými desiatimi, je tu však jeden iný problém. Keďže v novele ústavy sa body o zmene volebného systému a možnosti skrátenia volebného obdobia predkladali spoločne a nedalo sa o nich hlasovať zvlášť, tak mi nezostávala iná možnosť, ako za novelu ústavy nehlasovať,“ zdôvodnil Gyimesi.

Podotkol, že už dávnejšie navrhoval zmenu volebného systému na zmiešaný, pretože chce dosiahnuť, aby v Bratislave bolo lepšie počuť hlas regiónov. Nesúhlasí so súčasným volebným systémom, teda jedným volebným obvodom pre celé Slovensko a princípom pomerného zastúpenia.

„V politike je pre mňa najdôležitejšia konzistentnosť slov a činov. Túto konzistentnosť a zásadový postoj som zároveň vyjadril aj pri hlasovaní, ktorému moji kolegovia z klubu veľmi dobre rozumejú,“ povedal.

Gyimesi nehlasoval ani za pozmeňujúci návrh nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), nezaradeného poslanca Miroslava Kollára (Spolu – občianska demokracia) a viacerých poslancov OĽaNO a Občiansko-demokratickej platformy, ktorý mal ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry v ústave. Návrh našiel podporu u 71 poslancov, 41 bolo proti, 32 sa zdržalo, traja nehlasovali a traja boli neprítomní. Poslanecký klub Sme rodina sa pri hlasovaní zdržal, spolu s Gyimesim nehlasovali ani ďalší dvaja poslanci z klubu OĽaNO – Radovan Marcinčin a Peter Cseh. Cieľom návrhu mala byť ochrana týchto inštitúcií pred prípadným zrušením po ďalších parlamentných voľbách.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.