Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tanky Leopard prídu na Ukrajinu koncom marca až začiatkom apríla, uviedol Pistorius

Tanky Leopard, ktoré Nemecko sľúbilo Ukrajine v boji proti ruskej invázii, prídu Kyjevu "koncom marca, začiatkom apríla", oznámil vo štvrtok nemecký minister obrany Boris Pistorius. Povedal to na návšteve vo výcvikovom priestore nemeckých vojakov v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Výcvik ukrajinských vojakov na nemeckých bojových vozidlách pechoty (BVP) Marder sa začne do niekoľkých dní, dodal tiež Pistorius. Dodal, že aj "výcvik v používaní tankov Leopard sa začne o trochu neskôr" na území Nemecka.

Berlín v stredu súhlasil s dodávkou moderných tankov Leopard 2 nemeckej výroby po týždňoch intenzívneho nátlaku Kyjeva a mnohých spojencov. Ukrajine poskytne 14 tankov Leopard 2 A6 zo zásob Bundeswehru, oznámil kancelár Olaf Scholz v nemeckom parlamente.

Takisto dá súhlas iným európskym krajinám, aby Ukrajine mohli poslať tieto tanky nemeckej výroby vo svojej výzbroji. Cieľom je rýchlo vytvoriť na Ukrajine "dva prápory tankov Leopard 2", spresnil Scholz.
Tanky Leopard 2 celosvetovo patria medzi najlepšie a patria do výzbroje mnohých armád v Európe. To znamená, že náhradné diely a muníciu možno ľahko získať.

Spojené štáty v stredu neskôr oznámili, že pošlú Ukrajine svoje tanky Abrams.

Hoci západné krajiny už Ukrajine pomohli dodávkami zbraní od delostrelectva po systémy protivzdušnej obrany Patriot, s dodávkou tankov váhali. Hrozí riziko, že Rusko následne podnikne protiakciu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok varoval, že Rusko vníma dodávky tankov ako "priame zapojenie do konfliktu".
Ukrajina sa však pripravuje a vyzbrojuje na protiofenzívu, aby ruské jednotky vytlačila zo svojho územia na východe a juhu krajiny. Spojenci Kyjeva sa preto rozhodli posilniť jeho armádu lepšími zbraňami.

(tasr)

Minúta  |  

V Česku sa šíri dezinformácia o smrti Pavla. Žijem, reagoval na Twitteri. "Držte sa," píše mu Babiš

Prostredníctvom falošných webových stránok prezidentského kandidáta Petra Pavla a reťazových e-mailov sa v Česku šíri dezinformácia, že Pavel zomrel. Kandidát na prezidenta to označil za dno kampane.

Smútočné oznámenie s Pavlovou fotkou sa objavilo na internetovej stránke, ktorá sa od jeho oficiálneho webu líši iba v URL adrese a internetovej doméne. Informácia sa šírila aj e-mailom formulovaným ako oficiálne oznámenie.

"Ja, Eva Hromádková, hovorkyňa, vám týmto oficiálne oznamujem, že kandidát na prezidenta ČR Petr Pavel náhle zomrel v noci na štvrtok 26. januára 2023 na pravdepodobné zlyhanie srdca," píše sa v e-maile.

Falošné oznámenie o smrtí zdieľal na twitterovom účte aj sám Pavel s označením, že ide o poplašnú správu. "Áno, žijem. Nikdy som si nemyslel, že to budem musieť napísať na siete," uviedol s tým, že by ľudia mali "špinavosti" vo voľbách odmietnuť. "Antikampaň dosiahla nové dno, poďme tomu povedať rázne nie vo voľbách!" vyzval ľudí Pavel. Jeho komunikačný tím zvažuje právne kroky. Polícia potvrdila, že prípad prešetrujú pražskí kriminalisti.

Pavlovo vyhlásenie na Twitteri komentoval aj jeho protikandidát Andrej Babiš. "Aj keď sme súperi, tak s vami absolútne súhlasím. Je to hnus a mrzí ma, že sa niekto k niečomu takému zníži. Polícia by to mala dôkladne preveriť, rovnako ako to robí v prípade anonymu, ktorý sa mi vyhrážal smrťou. Držte sa," napísal Pavlovi Babiš.

Český expremiér v utorok zverejnil anonym, v ktorom sa mu odosielateľ vyhrážal, že ak vyhrá voľby, zabije ho. V sobotu informoval o zásielke pre jeho ženu, v ktorej bol ostrý náboj.

Druhé kolo prezidentských volieb v Česku sa uskutoční v piatok a sobotu (27. a 28. januára). Všetky štyri prieskumy volebných preferencií pred druhým kolom volieb favorizujú Petra Pavla pred Andrejom Babišom.

(tasr)

Minúta  |  

HRW: V Číne naďalej zadržiavajú desiatky účastníkov proticovidových protestov

V Číne naďalej zadržiavajú desiatky demonštrantov, ktorí sa minulý rok zúčastnili na rozsiahlych protivládnych protestoch. Vo štvrtok to uviedla ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) a dodala, že miesto pobytu niektorých z nich zostáva neznáme. Informuje o tom správa agentúry AFP.

HRW vyzvala Peking, aby "okamžite prepustil a stiahol všetky obvinenia proti všetkým zadržaným" za účasť na novembrových protestoch proti opatreniam voči ochoreniu COVID-19.

"Mladí ľudia v Číne platia vysokú cenu za to, že sa odvážili postaviť sa za slobodu a ľudské práva," povedal vedúci výskumník z HRW Ja-čchiou Wang. Vlády a medzinárodné inštitúcie na celom svete by podľa neho mali prejaviť zadržiavaným podporu a vyzvať čínske úrady, aby ich okamžite prepustili.

Rastúca nespokojnosť obyvateľstva s dlhodobými obmedzeniami prerástla v novembri do masových protestov v mnohých mestách po celej Číne. Niekde účastníci demonštrácií požadovali aj väčšie politické slobody.

Vládnuca komunistická strana následne v decembri takzvanú stratégiu nulového covidu zrušila, čo vyvolalo masívnu vlnu infekcií, ale len malý počet úmrtí a ťažkých priebehov ochorenia. Aktivisti a médiá v posledných týždňoch informovali, že čínske úrady v tichosti zadržali neznámy počet demonštrantov vrátane univerzitných študentov a novinárov.

Čínska vláda sa o zadržaniach priamo nezmienila. Úrady však v novembri demonštrantov varovali pred "zásahom proti nezákonným trestným činom, ktoré narúšajú spoločenský poriadok".

Niektorí priatelia a príbuzní účastníkov protestov pre agentúru AFP potvrdili, že následne došlo k niekoľkým zadržaniam.

(tasr, krk)

Minúta  |  

Vrchol druhej vlny chrípky očakávajú lekári o pár dní

Vrchol druhej vlny chrípkovej epidémie očakávajú lekári už o pár dní, na prelome januára a februára. Uviedla to vo štvrtok pneumologička nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Ľubica Schutová.

"Aktuálna chrípková sezóna je spôsobená subtypmi chrípky, ktoré sa dali očakávať, a to na základe pozorovaní z južnej pologule, ale považujeme ju za najťažšiu chrípkovú sezónu za posledných päť rokov," skonštatovala Schutová.

Počas pandémie COVID-19 v posledných dvoch rokoch totiž v spoločnosti podľa nej platili účinné hygienicko-epidemiologické opatrenia, ktoré ľudí chránili nielen proti ochoreniu COVID-19, ale aj proti chrípke a ostatným respiračným vírusom. "Tento fakt spôsobil, že za posledné dva roky bol v populácii nízky výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení a ľudia sa na tieto choroby stali vnímavejší," ozrejmila.

Lekárka upozornila, že keď niekto prekonal chrípku v predchádzajúcej vlne na prelome roka, neplatí, že chrípku nemôže dostať opäť. Vyplýva to opäť z pozorovaní priebehu chrípkovej sezóny na južnej pologuli, kde prvú vlnu chrípky spôsobil subtyp A a druhú subtyp B. "V očkovacej látke proti chrípke sú zastúpené vždy dva subtypy chrípky A a dva subtypy chrípky B. Preto práve očkovaní ľudia majú nižšiu pravdepodobnosť ochorieť v očakávanej druhej vlne a aj keď ochorejú, priebeh infekcie je u nich menej výrazný," priblížila Schutová.

Pri respiračných prejavoch v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu podľa nej naďalej dôležité zostáva testovanie na COVID-19. "Dokonca existuje aj spoločné testovanie na prítomnosť COVID-19 a chrípky z jednej testovanej vzorky. Dôležité je to nielen preto, aby sa predišlo šíreniu ochorenia, ale aj z dôvodu, že na liečbu COVID-19 sú dostupné antivírusové lieky, ktoré majú najvyššiu účinnosť pri podaní čo najskôr po vzniku ťažkostí, do piatich dní," ozrejmila lekárka.

Včasné oddiferencovanie obidvoch ochorení, zvlášť u starších pacientov s ďalšími pridruženými ochoreniami, ako i včasné začatie špecifickej liečby, má tak podľa nej veľký význam v ďalšom priebehu ochorenia COVID-19.

(tasr)

Minúta  |  

Pred 50 rokmi podpísali v Paríži dohodu, ktorá viedla ku koncu vojny vo Vietname

Trvalo to štyri roky a osem mesiacov, pokým sa rokovania medzi Spojenými štátmi americkými (USA) a Vietnamskou demokratickou republikou, resp. Severným Vietnamom, skončili podpisom dohody o prímerí. V piatok 27. januára uplynie 50 rokov ako v Paríži podpísali dohodu, ktorá napokon viedla k ukončeniu vojny vo Vietname. Definitívne sa skončila až dva roky po jej podpise, pričom sa odohrávala v rokoch 1964 – 1975 počas vlád troch amerických prezidetov Lyndona B. Johnsona, Richarda Nixona a Geralda Forda.

Počiatky vojenského konfliktu siahajú do roku 1945. Po kapitulácii Japonska totiž vyhlásil Ho Či Min Vietnamskú demokratickú republiku (VDR, Severný Vietnam). Francúzsko sa však nechcelo vzdať svojich bývalých kolónii a vojensky obsadilo Saigon, dnešné Hočiminovo mesto.

V roku 1946 podpísali Francúzsko a VDR zmluvu, ktorá zaručovala Severnému Vietnamu štatút slobodného štátu v rámci Indočínskej únie. Francúzsko však napriek zmluve pokračovalo vo vojne. Po jeho definitívnej porážke bola Indočína v roku 1954 rozdelená na Kambodžu, Laos a Vietnam, ktorý bol ešte rozdelený 17. rovnobežkou a vznikla Vietnamská republika (Južný Vietnam) a Vietnamská demokratická republika.

Komunistický Severný Vietnam podporovali Sovietsky zväz a Čína, zatiaľ čo Južný Vietnam sa tešil podpore USA. Ženevské dohody z júla 1954 proklamovali nezávislosť Vietnamu, Kambodže a Laosu. O zjednotení Vietnamu sa malo rozhodnúť do dvoch rokov v slobodných voľbách pod medzinárodnou kontrolou.

Voľby sa však nekonali, lebo VDR chcela Vietnam zjednotiť sama a urobiť z neho komunistickú krajinu. Od roku 1956 začali na území Južného Vietnamu operovať jednotky Vietkongu (vojenské krídlo Frontu národného oslobodenia - FNO), podporované Severným Vietnamom.

V Južnom Vietname preto začali pôsobiť americkí vojenskí poradcovia, ich počet sa v roku 1963 zvýšil na 15-tisíc. Eskalácia vojenského konfliktu vzrástla po incidente v Tonkinskom zálive. Americký prezident Lyndon B. Johnoson najprv iba varoval Severný Vietnam pred nevyprovokovanými útokmi, ale po druhom incidente (neskôr sa ukázalo, že išlo ako omyl), schválil jednorazové letecké údery na ciele v Severnom Vietname.

Do prvých náletov z 5. augusta 1964 sa okrem lietadiel juhovietnamskeho letectva zapojili aj americké. O dva dni neskôr schválil Kongres USA rezolúciu o Tonkinskom zálive, ktorá prezidenta oprávňovala použiť vojenskú silu proti agresii v juhovýchodnej Ázii. Vojna vo Vietname sa začala a v rozmedzí rokov 1965 - 1967 operovalo na území Južného Vietnamu pol milióna amerických vojakov.

Prvé rokovania o prímerí sa začali 13. mája 1968. Rokovania medzi diplomatom a neskôr ministrom zahraničných veci USA Henrym Kissingerom a severovietnamským generálom a diplomatom Le-duc Thoom sa zintenzívnili začiatkom roku 1973, keď 15. januára prerušila americká armáda vojenské operácie proti Severnému Vietnamu.

Kissinger a Le-duc Tho napokon dospeli k dohode, ktorú 27. januára 1973 v Paríži podpísali americký minister zahraničných vecí Wiliam P. Rogers, minister zahraničných vecí Vietnamskej demokratickej republiky Nguyen Duy Trinh a predstavitelia Dočasnej revolučnej vlády Juhovietnamskej republiky a juhovietnamskej vlády.

Zmluva mala 23 bodov a predpokladala odsun amerických vojakov do 60 dní. Severný Vietnam prisľúbil prepustenie amerických vojnových zajatcov. Napriek podpisu dohody boje pokračovali, pretože obe strany konfliktu chceli získať čo najväčšie územie ešte pred zastavením paľby, určeným na 3. februára 1973.

Problémom dohody bolo, že zatiaľ čo americkí vojaci mali opustiť Vietnam, vojská Severného Vietnamu v počte asi 140-tisíc ostali na území Vietnamskej republiky. O jej neskoršom pripojení k Severnému Vietnamu bolo tak rozhodnuté, čo nezmenila ani parížska medzinárodná konferencia od 26. februára do 2. marca 1973 za účasti USA, Sovietskeho zväzu, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Číny, Kanady, Poľska, Maďarska a oboch vietnamských vlád.

Posledné americké bojové jednotky opustili Vietnam 29. marca 1973, ostalo len asi 9-tisíc poradcov a z 5-tisíc amerických vrtuľníkov zostalo 500. Americká finančná pomoc klesla na 700 miliónov dolárov, čo nestačilo na dopĺňanie základnej výzbroje a munície pre Južný Vietnam. Ani vojnová bilancia pre USA nebola lichotivá. Z polmiliónovej armády zahynula viac ako desatina vojakov, desaťtisíce utrpeli zranenia a vojnové výdavky sa vyšplhali na 135 miliárd dolárov.

Po odchode amerických vojsk oslabená armáda Južného Vietnamu ešte dva roky vzdorovala vojskám Severného Vietnamu. V marci 1975 sa začala posledná ofenzíva Vietnamskej ľudovej armády a Vietkongu, pričom Saigon obsadili 30. apríla 1975.

Henry Kissinger a Le-duc Tho dostali v roku 1973 Nobelovu cenu mieru, ale Le-duc Tho si ju neprebral.

(tasr)

Minúta  |  

Ak pôjdu samosprávy do ulíc, KDH ich podporí so svojimi primátormi a starostami

KDH apeluje na dočasne poverenú vládu, aby začala s okamžitou pomocou pre samosprávy. V prípade, že samosprávy pôjdu do avizovaných protestov, KDH je pripravené samosprávy podporiť aj prostredníctvom svojich primátorov a starostov. Informovala o tom hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

"KDH stojí na strane samospráv a stavovských organizácií Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS) v ich oprávnených požiadavkách na kompenzácie výpadkov príjmov. S avizovanou pomocou od ministerstva hospodárstva sa reálne nič nedeje a splatnosť zálohových faktúr za energie sa blíži ku koncu," vysvetlil podpredseda KDH Tomáš Merašický.

Kresťanskí demokrati upozorňujú, že dve tretiny všetkých služieb poskytujú každému občanovi práve obce či mestá a nie priamo štát. Z tohto dôvodu je podľa KDH neakceptovateľné, aby štát samosprávy odrezal od peňazí, apelujú na to, že potrebujú okamžitú pomoc.

"Aj tieto problémy nás o to viac presviedčajú, že je nutné zmeniť legislatívu a prijímať zákony, aby v kritických situáciách, ktoré si verejné inštitúcie a samosprávy nespôsobili vlastnou vinou, garantoval dodávku energií v primeraných cenách štát," spresnil Merašický. Ich návrhom je podľa jeho slov aj zmena ekonomických zákonov a spôsob financovania samospráv. "Samozrejme po odborných analýzach a verejnej diskusii so zástupcami samospráv a odborníkmi," dodal.

Samosprávy 30. januára večer vypnú na polhodinu verejné osvetlenie. Vyjadriť tak chcú nespokojnosť s tým, že vláda nerieši ich otázky. Ide o prvú z protestných akcií, ktoré samosprávy plánujú zrealizovať. Na ďalších sa dohodnú koncom januára alebo začiatkom februára.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.