Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O výstavbe druhej rúry tunela v Branisku rozhodne štúdia. Prvá potrebuje rekonštrukciu

O termíne výstavby druhej rúry v tuneli Branisko a o jej rozpočte rozhodne štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Vo štvrtok o tom informoval dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) na sociálnej sieti.

Minister uviedol, že súčasná dopravná situácia si nevyžaduje dostavbu druhej tunelovej rúry ihneď. Na druhej strane poukázal na bezpečnostné riziká, lebo prípadná nehoda v tuneli Branisko môže mať vážne následky.

Podľa Doležala sú preto aj iné dôvody ako dopravná intenzita, aby sa druhá tunelová rúra zrealizovala. "Štát ju potrebuje. Okrem iného, je to súčasť základnej transeurópskej siete," dodal Doležal.

Na vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti sa šéf rezortu dopravy dohodol s predstaviteľmi Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), pričom podobné štúdie budú podľa neho súčasťou aj ďalších pripravovaných dopravných stavieb.

K prvej tunelovej rúre minister uviedol, že tú čaká prestavba, keďže je v nej hustá dvojprúdová doprava a dodal, že "v horizonte niekoľkých rokov bude nutná zásadná rekonštrukcia". Tunel Branisko je najdlhší diaľničný tunel na D1 medzi obcami Beharovce a Fričovce a na rozhraní Levočského a Prešovského okresu.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia zažalovala Slovensko za to, že neuzavrelo niekoľko skládok odpadu

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie prípad Slovenska za to, že nerekultivovalo a neuzavrelo niekoľko skládok. Je to v rozpore s požiadavkami smernice EÚ o skládkach odpadov z roku 1999.

Podľa uvedenej smernice by sa malo v Európe vykonávať len bezpečné a kontrolované skládkovanie. Stanovujú sa v nej normy na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred negatívnymi účinkami spracúvania a zneškodňovania odpadu na skládkach.

Uplatňovanie predpisov EÚ o skládkach v plnom rozsahu je zásadným predpokladom pre to, aby bolo možné pocítiť prínosy akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý je jedným z hlavných prvkov Európskej zelenej dohody.

Podľa uvedenej smernice mali členské štáty uzavrieť staré skládky do 16. júla 2009. Výnimkou boli prípady, keď sa rozhodnutím príslušného orgánu povolila ďalšia prevádzka danej skládky na základe primeraného plánu úpravy. Skládky sa musia pred uzavretím rekultivovať. Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, ako príslušný orgán vykoná záverečnú kontrolu na mieste, posúdi všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schváli uzavretie a rekultiváciu.

Z dôvodu nesúladu so smernicou EK v apríli 2017 zaslala Slovensku formálnu výzvu, po ktorej v marci 2019 nasledovalo odôvodnené stanovisko. Slovensko odvtedy niekoľko nevyhovujúcich skládok uzavrelo a ďalšie obnovilo a opätovne povolilo.

Stále je však potrebné prijať opatrenia v prípade 21 slovenských skládok. Týmto starým skládkam chýba primeraný plán, v ktorom by sa vysvetlilo, ako sa budú plniť požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali konečné rozhodnutie povoľujúce ďalšie činnosti. V súčasnosti je 21 skládok vyradených z prevádzky, neboli však rekultivované a definitívne uzavreté, ako sa vyžaduje v smernici EÚ. Môžu predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie.

Slovenské orgány v plnej miere nevyriešili sťažnosti vznesené eurokomisiou a tá dospela k záveru, že úsilie slovenských orgánov bolo neuspokojivé a nedostatočné. Preto prípad Slovenska postupuje Súdnemu dvoru EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Uzbekistan bude prvýkrát dovážať ruský plyn

Uzbekistan bude prvýkrát vo svojej histórii dovážať zemný plyn z Ruska. Táto stredoázijská krajina totiž čelí energetickej kríze, uviedli vo štvrtok tamojšie úrady. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Uzbekistan síce disponuje bohatými prírodnými zdrojmi vrátane plynu, momentálne však zažíva historicky nízke teploty a nedostatok energie. Podobne ako jeho susedia Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan, trpí aj Uzbekistan v dôsledku starnúcej infraštruktúry častými výpadkami prúdu a vykurovania.

Hovorca uzbeckého ministerstva energetiky povedal, že dodávky plynu na základe dohody s ruským energetickým gigantom Gazprom sa začnú 1. marca. Uzbecká plynárenská spoločnosť Uztransgaz uviedla, že krajina nikdy predtým ruský plyn nedovážala. Výška dodávok ani náklady za transakciu neboli zverejnené.

Dohoda prichádza v čase, keď Rusko znižuje vývoz do Európy v dôsledku napätia spôsobeného inváziou Moskvy na Ukrajinu a snaží sa ho presmerovať do Ázie. Európske krajiny sa od vypuknutia konfliktu na Ukrajine taktiež snažia zmenšovať svoju závislosť od ruského plynu.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini vyzval SaS, aby podporila skorší termín predčasných volieb

Predseda strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini vyzval stranu Sloboda a Solidarita (SaS), aby podporila čo najskorší termín predčasných volieb. Ako ďalej uviedol v pléne Národnej rady SR, SaS by podľa neho nemala predlžovať „marazmus vlády" dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera a exministra financií a poslanca Národnej rady SR Igora Matoviča (obaja OĽaNO) až do konca septembra.

„Postoju SaS ľudia ani pri najlepšej vôli nemôžu rozumieť. Najprv pomôžu Hlasu-SD odvolať vládu a potom tú istú vládu, ibaže bez množstva právomocí, chcú držať pri vláde čo najdlhšie. Čo má na SaS Igor Matovič, že ju takto drží pod krkom?" spýtal sa Pellegrini.

Predseda Hlasu-SD ďalej v tlačovej správe uviedol, že práve liberáli z SaS rozhodnú o termíne predčasných parlamentných volieb. „S jej hlasmi by prešiel júnový termín volieb aj napriek odporu Matoviča. Vyzývam preto SaS, aby sa vrátila k zdravému rozumu, o ktorom toľko hovorí, a pomohla schváliť voľby už v júni," vyzval Pellegrini. Strana Hlas-SD zároveň pokladá za nemožné, aby nová vláda pri septembrovom termíne volieb predložila zodpovedný návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. „No nielen tento rok, ale po každých jedných voľbách by sa tento problém opakoval. SaS sa hrdí tým, aká je rozpočtovo zodpovedná strana. Tak nech sa páči, nech svoju zodpovednosť voči Slovensku prejavia pri hlasovaní o termíne volieb," tvrdí Pellegrini.

Poslanci Národnej rady SR začali rokovať o návrhu na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia, ktoré otvorí dvere predčasným parlamentným voľbám a určí termín ich konania. Na návrh predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) plénum schválilo, že o uznesení sa bude hlasovať v utorok 31. januára o 17.00. Ako uviedol za predkladateľov návrhu poslanec Lukáš Kyselica (OĽaNO), predčasné voľby navrhujú na 30. septembra a predseda NR SR ich má vyhlásiť najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Šéf Smeru-SD Robert Fico predložil návrh, aby sa predčasné voľby konali už 27. mája. Strana Sme rodina deklarovala, že podporí májový, júnový aj septembrový termín.

(sita)

Minúta  |  

Prezidentka napadla na Ústavnom súde SR paragraf 363 Trestného poriadku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podala vo štvrtok na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Nezávislosť súdnej moci je podľa Čaputovej potrebné strážiť. "O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba," zdôraznila.

Oslabenie hlasu súdov rozhodujúcich v konkrétnych veciach tým, že iný orgán verejnej moci – generálny prokurátor – je oprávnený svojimi rozhodnutiami popierať význam rozhodovania súdov, má podľa prezidentky nezanedbateľný vplyv na kvalitu právneho štátu a ochranu práv občanov SR.

Poukázala na to, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 Trestného poriadku nie je preskúmateľné a toto ustanovenie neprimerane a nedôvodne preferuje nepreskúmateľný právny názor jednej osoby v reťazci oprávnených orgánov, teda súdov.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko, ani jeho spojenci nie sú vo vojne s Ruskom, znie z Paríža

Francúzsko ani jeho spojenci nie sú vo vojne s Ruskom, vyhlásilo vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí v Paríži po tom, ako západné krajiny vrátane Nemecka a USA rozhodli o dodávkach bojových tankov pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej vojenskej ofenzíve. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Nie sme vo vojne s Ruskom a rovnako nie sú ani naši partneri," povedala hovorkyňa francúzskeho rezortu diplomacie Anne-Claire Legendreová. Zdôraznila, že dodávky vojenského materiálu Kyjevu neznamenajú, že Západ útočí na Rusko.

Legendreová reagovala na slová šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Baerbockovej, ktorá v stredu hovorila o dôležitosti koordinovanej vojenskej pomoci pre Kyjev zo strany západných partnerov. "Rozhodujúce je, že to robíme spoločne a nehádžeme v Európe vinu jeden na druhého, pretože vedieme vojnu proti Rusku, a nie proti sebe navzájom," uviedla Baerbocková.

Nemecko v stredu súhlasilo s dodávkou moderných tankov Leopard 2 nemeckej výroby po týždňoch intenzívneho nátlaku Kyjeva a mnohých spojencov. Ukrajine poskytne 14 tankov Leopard 2 A6 zo zásob Bundeswehru, oznámil kancelár Olaf Scholz v parlamente. Spojené štáty v stredu neskôr oznámili, že pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok varoval, že Rusko vníma dodávky tankov ako "priame zapojenie sa do konfliktu".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.