Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko zrejme dodá Ukrajine tanky v najbližších týždňoch, uviedol Skurkiewicz

Poľsko by mohlo poslať tanky na Ukrajinu už v nasledujúcich týždňoch, uviedol vo štvrtok pre stanicu Radio Plus štátny tajomník poľského ministerstva obrany Wojciech Skurkiewicz, ktorého citovala aj britská televízia Sky News. Informuje o tom TASR.

Ukrajina by mala dostať tanky a ťažké obrnené vozidlá aj od Nemecka, Spojených štátov, Británie, Švédska a Holandska. Nemecko avizovalo, že tanky na Ukrajinu by malo poslať do konca marca. Podobný časový rámec predostrela aj Británia. Ukrajina chce dostať čo najviac západných zbraní pred očakávanou ruskou jarnou ofenzívou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európska komisia zažalovala Slovensko, nenariadilo smernicu o obnoviteľnej energii

Európska komisia (EK) zažalovala vo štvrtok Slovensko a Bulharsko za to, že do svojich vnútroštátnych právnych predpisov nezaviedli smernicu EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov. Slovensko zároveň musí správne zaviesť právne predpisy EÚ o radiačnej ochrane, informuje spravodajca TASR.

Komisia v rámci svojho pravidelného mesačného balíka právnych konaní voči členským štátom postúpila prípady Slovenska a Bulharska na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o uloženie pokút za ich nezavedenie predmetnej smernice o obnoviteľnej energii z roku 2018. Tú členské štáty mali transponovať do 30. júna 2021.

Slovensko a Bulharsko dosiaľ neoznámili žiadne transpozičné opatrenia. EK im vlani v júli zaslala v tomto smere oficiálnu výzvu. Keďže ani v decembri jej stále nedoručili oznámenie o transpozičných opatreniach, prijala odôvodnené stanovisko, ktorým obe krajiny vyzvala, aby jej oznámili všetky svoje opatrenia týkajúce sa predmetnej smernice.

Slovensko a Bulharsko jej však ako jediné dva členské štáty dosiaľ žiadne takéto opatrenia nenahlásili, a EK sa tak rozhodla postúpiť ich prípady na Súdny dvor EÚ. Komisia pripomenula, že energia z obnoviteľných zdrojov je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody a základným pilierom plánu REPowerEU.

Pokiaľ ide o presadzovanie revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, začala EK postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti všetkým 27 členským štátom Únie za to, že jej do 30. júna 2021 neoznámili úplné transpozičné opatrenia spojené s touto smernicou.

Pri právnych konaniach v oblasti energie a klímy zároveň eurokomisia vyzvala Slovensko, aby do svojej legislatívy správne zaviedlo predpisy EÚ o radiačnej ochrane. Ide o revidovanú smernicu o základných bezpečnostných normách z roku 2013.

Komisia sa rozhodla zaslať Slovensku odôvodnené stanovisko, v ktorom požaduje úplnú transpozíciu tejto smernice do vnútroštátnych právnych predpisov. Členské štáty boli povinné zaviesť túto smernicu do 6. februára 2018.

Komisia upozornila, že Slovensko stále úplne netransponovalo všetky požiadavky tejto smernice, hoci mu v októbri 2020 zaslala oficiálnu výzvu.

Smernica modernizuje a konsoliduje legislatívu EÚ v oblasti radiačnej ochrany a stanovuje základné bezpečnostné štandardy na ochranu pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z vystavenia ionizujúcemu žiareniu.

Zahŕňa aj ustanovenia o pripravenosti a reakcii na mimoriadnu situáciu, ktoré boli posilnené po jadrovej havárii vo Fukušime. Slovensko má dva mesiace na to, aby odstránilo nedostatky zistené eurokomisiou. V opačnom prípade môže EK rozhodnúť o postúpení Slovenska na Súdny dvor EÚ aj v tomto prípade.

(tasr, min)

Minúta  |  

Hongkončania budú môcť po vypršaní víz zostať na území USA i naďalej, vyhlásil Biden

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok nariadil predĺženie programu, ktorý umožňuje obyvateľom Hongkongu zostať na území Spojených štátov aj po vypršaní platnosti ich víz, o ďalšie dva roky. Mnohí Hongkončania totiž zo svojej vlasti utiekli pred utláčateľským režimom Číny, uvádza agentúra AFP, z ktorej čerpala správu prevzala TASR.

Predĺženie programu s najväčšou pravdepodobnosťou len vyostrí situáciu medzi Pekingom a Washingtonom, ktorá je i beztak napätá v súvislosti s Taiwanom, obchodnými spormi a priaznivým čínskym postojom k Rusku.

Biden vyhlásil, že Spojené štáty poskytujú obyvateľom Hongkongu, ktorí boli vo svojej vlasti pozbavení základných slobôd, "bezpečný prístav". Dodal, že Čína pokračuje v "rozklade ľudských práv a základných slobôd Hongkončanov", čo bol hlavný dôvod predĺženia programu.

Biden tiež hovoril o "útoku čínskej komunistickej vlády na hongkonskú samostatnosť" a podkopávaní zvyšku tamojších demokratických inštitúcií. Zahŕňa to aj najmenej 150 zatknutí politikov a aktivistov za údajné narušenie štátnej bezpečnosti a rozvratnú činnosť, ku ktorým došlo od roku 2020.

V Hongkongu sa nachádza aj viac ako 1200 politických väzňov, pripomína AFP. Pôvodný program, ktorý umožňoval Hongkončanom zostať na území USA aj po exspirácii víz, mal podľa pôvodného plánu skončiť 5. februára.

(tasr, min)

Minúta  |  

Palestínčan v Nemecku dobodal na smrť dvoch ľudí a piatich zranil

Nič nenasvedčuje tomu, že by bol terorizmus motívom útoku nožom, ku ktorému došlo v stredu vo vlaku na severe Nemecka, pričom si vyžiadal životy dvoch mladých ľudí a šesť zranených vrátane samotného útočníka. Oznámila to vo štvrtok nemecká prokuratúra, píš agentúry AFP a DPA.

"Nič nenasvedčuje tomu, že by mal (útok) teroristické pozadie," povedal pre AFP hovorca prokuratúry v meste Itzehoe Peter Müller-Rakow s tým, že vyšetrovanie pokračuje.

Páchateľa identifikovali ako 33-ročný Ibrahim A. palestínskeho pôvodu, ktorý nemá štátne občianstvo. Do Nemecka prišiel v roku 2014. Pred týždňom bol prepustený z vyšetrovacej väzby v Hamburgu, kde si odsedel rok za iný útok nožom z januára 2022.

Súd mu vlani v auguste udelil trest za nebezpečné ublíženie na zdraví a krádež, priblížil hovorca hamburského súdu Kai Wantzen. K zmienenému incidentu došlo pred ubytovňou pre ľudí bez domova v rade na jedlo, kde sa dostal do konfliktu s ďalším mužom.

Pri stredajšom útoku vo vlaku smerujúcom z Kielu do Hamburgu usmrtil tento vrah sedemnásťročné dievča a 19-ročného chlapca. Páchateľa pomohli spacifikovať cestujúci a následne ho zadržala polícia na železničnej stanici v Brokstedte v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Vo štvrtok by mal byť predvedený pred súd.

Po útoku sú stále hospitalizované tri osoby, pričom dve z nich podstúpili operáciu, priblížila krajinská ministerka vnútra Sabine Sütterlinová-Waacková. Ďalší dvaja zranení už boli z nemocnice prepustení.

(tasr)

Minúta  |  

O výstavbe druhej rúry tunela v Branisku rozhodne štúdia. Prvá potrebuje rekonštrukciu

O termíne výstavby druhej rúry v tuneli Branisko a o jej rozpočte rozhodne štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Vo štvrtok o tom informoval dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) na sociálnej sieti.

Minister uviedol, že súčasná dopravná situácia si nevyžaduje dostavbu druhej tunelovej rúry ihneď. Na druhej strane poukázal na bezpečnostné riziká, lebo prípadná nehoda v tuneli Branisko môže mať vážne následky.

Podľa Doležala sú preto aj iné dôvody ako dopravná intenzita, aby sa druhá tunelová rúra zrealizovala. "Štát ju potrebuje. Okrem iného, je to súčasť základnej transeurópskej siete," dodal Doležal.

Na vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti sa šéf rezortu dopravy dohodol s predstaviteľmi Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), pričom podobné štúdie budú podľa neho súčasťou aj ďalších pripravovaných dopravných stavieb.

K prvej tunelovej rúre minister uviedol, že tú čaká prestavba, keďže je v nej hustá dvojprúdová doprava a dodal, že "v horizonte niekoľkých rokov bude nutná zásadná rekonštrukcia". Tunel Branisko je najdlhší diaľničný tunel na D1 medzi obcami Beharovce a Fričovce a na rozhraní Levočského a Prešovského okresu.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia zažalovala Slovensko za to, že neuzavrelo niekoľko skládok odpadu

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie prípad Slovenska za to, že nerekultivovalo a neuzavrelo niekoľko skládok. Je to v rozpore s požiadavkami smernice EÚ o skládkach odpadov z roku 1999.

Podľa uvedenej smernice by sa malo v Európe vykonávať len bezpečné a kontrolované skládkovanie. Stanovujú sa v nej normy na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred negatívnymi účinkami spracúvania a zneškodňovania odpadu na skládkach.

Uplatňovanie predpisov EÚ o skládkach v plnom rozsahu je zásadným predpokladom pre to, aby bolo možné pocítiť prínosy akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý je jedným z hlavných prvkov Európskej zelenej dohody.

Podľa uvedenej smernice mali členské štáty uzavrieť staré skládky do 16. júla 2009. Výnimkou boli prípady, keď sa rozhodnutím príslušného orgánu povolila ďalšia prevádzka danej skládky na základe primeraného plánu úpravy. Skládky sa musia pred uzavretím rekultivovať. Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, ako príslušný orgán vykoná záverečnú kontrolu na mieste, posúdi všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schváli uzavretie a rekultiváciu.

Z dôvodu nesúladu so smernicou EK v apríli 2017 zaslala Slovensku formálnu výzvu, po ktorej v marci 2019 nasledovalo odôvodnené stanovisko. Slovensko odvtedy niekoľko nevyhovujúcich skládok uzavrelo a ďalšie obnovilo a opätovne povolilo.

Stále je však potrebné prijať opatrenia v prípade 21 slovenských skládok. Týmto starým skládkam chýba primeraný plán, v ktorom by sa vysvetlilo, ako sa budú plniť požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali konečné rozhodnutie povoľujúce ďalšie činnosti. V súčasnosti je 21 skládok vyradených z prevádzky, neboli však rekultivované a definitívne uzavreté, ako sa vyžaduje v smernici EÚ. Môžu predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie.

Slovenské orgány v plnej miere nevyriešili sťažnosti vznesené eurokomisiou a tá dospela k záveru, že úsilie slovenských orgánov bolo neuspokojivé a nedostatočné. Preto prípad Slovenska postupuje Súdnemu dvoru EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.