Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanec Svrček predložil návrh, aby sa mohli voľby vyhlásiť už 242 dní vopred

Poslanec Národnej rady (NR) SR Miloš Svrček (Sme rodina) chce zmeniť lehotu na vyhlásenie parlamentných volieb. K uzneseniu o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil vyhlásiť voľby už 242 dní pred dňom ich konania.

Predčasné voľby by sa podľa neho dali vyhlásiť od 1. februára. Pozmeňujúci návrh podal aj Boris Susko (Smer-SD). Týka sa napríklad kontrolnej činnosti parlamentu vo vzťahu k dočasne poverenej vláde.

Predložený návrh uznesenia hovorí o tom, že predseda NR SR má vyhlásiť voľby najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Zdôrazňuje potrebu dohodnúť sa na termíne volieb, pretože úradnícka vláda podľa neho nemá zdroj moci od občanov. Za ideálny termín považuje máj.

Svrčekov návrh prekvapil predsedu ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka (OĽaNO). Ide podľa neho mimo rámca diskusií strán bývalej koalície. Pôvodný termín podľa neho zabezpečuje "fair play" pre najbližšie aj skrátené voľby.

Suskov návrh hovorí o tom, že parlament si vyhradzuje právo prerokúvať návrhy právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, ako aj schvaľovať stanoviská SR k týmto návrhom, o ktorých budú rokovať orgány EÚ.

Navrhuje priebežné vykonávanie kontrolnej činnosti NR SR, výborov a poslancov vo vzťahu k dočasne poverenej vláde. Odôvodnil to tým, že odvolaná vláda nemôže rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky.

To sa podľa neho týka aj rozhodnutí o čerpaní peňazí z eurofondov vrátane plánu obnovy. Susko zároveň navrhuje, aby parlament požiadal poverenú vládu nerobiť zásadné zmeny napríklad v organizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, čím myslí aj rušenie nemocníc v regiónoch.

(tasr, min)

Minúta  |  

SaS víta podanie prezidentky na ÚS pre paragraf 363, Smer v tom vidí pomoc vláde

Opozičná SaS víta rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej podať na Ústavný súd (ÚS) SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.

Naopak, opozičný Smer-SD to kritizuje a vidí v návrhu pomoc dočasne poverenej vláde. Šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) by bol radšej, keby Čaputová podporila návrh OĽANO a SaS v tejto veci.

SaS dúfa, že návrh prezidentky urýchli rozhodnutie o návrhu, ktorý inicioval poslanec Alojz Baránik (SaS) a podal ho na ÚS so 42 podpismi poslancov ešte v decembri 2021. Žiadali pozastavenie platnosti paragrafu 363 a tiež to, aby ÚS posúdil jeho súlad s ústavou.

"Generálny prokurátor ho totiž už vtedy a aj doteraz používa spôsobom, ktorý môže byť protiústavný," uviedol v stanovisku Baránik. Ústavný súd je podľa neho jediný, ktorý dáva cestu k náprave zneužívania paragrafu v prospech mocných.

Vetrák je rád, že prezidentka dospela k názoru, že nadužívanie paragrafu 363 zasahuje do nezávislosti súdnej moci. Myslí si však, že jej návrh rozhodnutie ÚS v tejto veci oddiali. "Oveľa lepšie ako podanie samostatného návrhu v tejto veci by bola jej podpora identického konania podaného poslancami OĽANO a SaS v roku 2021. Ňou podaný návrh totiž rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci len oddiali," uviedol v stanovisku.

Smer-SD tvrdí, že Čaputová sa týmto krokom otvorene pridala k "odhodlaniu odvolanej vlády nezákonne pozatvárať opozičných predstaviteľov, aby nezavadzali pri najbližších parlamentných a prezidentských voľbách." Strana ju kritizuje aj za to, že súhlasí so septembrovým termínom predčasných volieb.

Návrh podala prezidentka vo štvrtok. Argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.

Minúta  |  

Poľsko zrejme dodá Ukrajine tanky v najbližších týždňoch, uviedol Skurkiewicz

Poľsko by mohlo poslať tanky na Ukrajinu už v nasledujúcich týždňoch, uviedol vo štvrtok pre stanicu Radio Plus štátny tajomník poľského ministerstva obrany Wojciech Skurkiewicz, ktorého citovala aj britská televízia Sky News. Informuje o tom TASR.

Ukrajina by mala dostať tanky a ťažké obrnené vozidlá aj od Nemecka, Spojených štátov, Británie, Švédska a Holandska. Nemecko avizovalo, že tanky na Ukrajinu by malo poslať do konca marca. Podobný časový rámec predostrela aj Británia. Ukrajina chce dostať čo najviac západných zbraní pred očakávanou ruskou jarnou ofenzívou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európska komisia zažalovala Slovensko, nenariadilo smernicu o obnoviteľnej energii

Európska komisia (EK) zažalovala vo štvrtok Slovensko a Bulharsko za to, že do svojich vnútroštátnych právnych predpisov nezaviedli smernicu EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov. Slovensko zároveň musí správne zaviesť právne predpisy EÚ o radiačnej ochrane, informuje spravodajca TASR.

Komisia v rámci svojho pravidelného mesačného balíka právnych konaní voči členským štátom postúpila prípady Slovenska a Bulharska na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o uloženie pokút za ich nezavedenie predmetnej smernice o obnoviteľnej energii z roku 2018. Tú členské štáty mali transponovať do 30. júna 2021.

Slovensko a Bulharsko dosiaľ neoznámili žiadne transpozičné opatrenia. EK im vlani v júli zaslala v tomto smere oficiálnu výzvu. Keďže ani v decembri jej stále nedoručili oznámenie o transpozičných opatreniach, prijala odôvodnené stanovisko, ktorým obe krajiny vyzvala, aby jej oznámili všetky svoje opatrenia týkajúce sa predmetnej smernice.

Slovensko a Bulharsko jej však ako jediné dva členské štáty dosiaľ žiadne takéto opatrenia nenahlásili, a EK sa tak rozhodla postúpiť ich prípady na Súdny dvor EÚ. Komisia pripomenula, že energia z obnoviteľných zdrojov je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody a základným pilierom plánu REPowerEU.

Pokiaľ ide o presadzovanie revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, začala EK postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti všetkým 27 členským štátom Únie za to, že jej do 30. júna 2021 neoznámili úplné transpozičné opatrenia spojené s touto smernicou.

Pri právnych konaniach v oblasti energie a klímy zároveň eurokomisia vyzvala Slovensko, aby do svojej legislatívy správne zaviedlo predpisy EÚ o radiačnej ochrane. Ide o revidovanú smernicu o základných bezpečnostných normách z roku 2013.

Komisia sa rozhodla zaslať Slovensku odôvodnené stanovisko, v ktorom požaduje úplnú transpozíciu tejto smernice do vnútroštátnych právnych predpisov. Členské štáty boli povinné zaviesť túto smernicu do 6. februára 2018.

Komisia upozornila, že Slovensko stále úplne netransponovalo všetky požiadavky tejto smernice, hoci mu v októbri 2020 zaslala oficiálnu výzvu.

Smernica modernizuje a konsoliduje legislatívu EÚ v oblasti radiačnej ochrany a stanovuje základné bezpečnostné štandardy na ochranu pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z vystavenia ionizujúcemu žiareniu.

Zahŕňa aj ustanovenia o pripravenosti a reakcii na mimoriadnu situáciu, ktoré boli posilnené po jadrovej havárii vo Fukušime. Slovensko má dva mesiace na to, aby odstránilo nedostatky zistené eurokomisiou. V opačnom prípade môže EK rozhodnúť o postúpení Slovenska na Súdny dvor EÚ aj v tomto prípade.

(tasr, min)

Minúta  |  

Hongkončania budú môcť po vypršaní víz zostať na území USA i naďalej, vyhlásil Biden

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok nariadil predĺženie programu, ktorý umožňuje obyvateľom Hongkongu zostať na území Spojených štátov aj po vypršaní platnosti ich víz, o ďalšie dva roky. Mnohí Hongkončania totiž zo svojej vlasti utiekli pred utláčateľským režimom Číny, uvádza agentúra AFP, z ktorej čerpala správu prevzala TASR.

Predĺženie programu s najväčšou pravdepodobnosťou len vyostrí situáciu medzi Pekingom a Washingtonom, ktorá je i beztak napätá v súvislosti s Taiwanom, obchodnými spormi a priaznivým čínskym postojom k Rusku.

Biden vyhlásil, že Spojené štáty poskytujú obyvateľom Hongkongu, ktorí boli vo svojej vlasti pozbavení základných slobôd, "bezpečný prístav". Dodal, že Čína pokračuje v "rozklade ľudských práv a základných slobôd Hongkončanov", čo bol hlavný dôvod predĺženia programu.

Biden tiež hovoril o "útoku čínskej komunistickej vlády na hongkonskú samostatnosť" a podkopávaní zvyšku tamojších demokratických inštitúcií. Zahŕňa to aj najmenej 150 zatknutí politikov a aktivistov za údajné narušenie štátnej bezpečnosti a rozvratnú činnosť, ku ktorým došlo od roku 2020.

V Hongkongu sa nachádza aj viac ako 1200 politických väzňov, pripomína AFP. Pôvodný program, ktorý umožňoval Hongkončanom zostať na území USA aj po exspirácii víz, mal podľa pôvodného plánu skončiť 5. februára.

(tasr, min)

Minúta  |  

Palestínčan v Nemecku dobodal na smrť dvoch ľudí a piatich zranil

Nič nenasvedčuje tomu, že by bol terorizmus motívom útoku nožom, ku ktorému došlo v stredu vo vlaku na severe Nemecka, pričom si vyžiadal životy dvoch mladých ľudí a šesť zranených vrátane samotného útočníka. Oznámila to vo štvrtok nemecká prokuratúra, píš agentúry AFP a DPA.

"Nič nenasvedčuje tomu, že by mal (útok) teroristické pozadie," povedal pre AFP hovorca prokuratúry v meste Itzehoe Peter Müller-Rakow s tým, že vyšetrovanie pokračuje.

Páchateľa identifikovali ako 33-ročný Ibrahim A. palestínskeho pôvodu, ktorý nemá štátne občianstvo. Do Nemecka prišiel v roku 2014. Pred týždňom bol prepustený z vyšetrovacej väzby v Hamburgu, kde si odsedel rok za iný útok nožom z januára 2022.

Súd mu vlani v auguste udelil trest za nebezpečné ublíženie na zdraví a krádež, priblížil hovorca hamburského súdu Kai Wantzen. K zmienenému incidentu došlo pred ubytovňou pre ľudí bez domova v rade na jedlo, kde sa dostal do konfliktu s ďalším mužom.

Pri stredajšom útoku vo vlaku smerujúcom z Kielu do Hamburgu usmrtil tento vrah sedemnásťročné dievča a 19-ročného chlapca. Páchateľa pomohli spacifikovať cestujúci a následne ho zadržala polícia na železničnej stanici v Brokstedte v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Vo štvrtok by mal byť predvedený pred súd.

Po útoku sú stále hospitalizované tri osoby, pričom dve z nich podstúpili operáciu, priblížila krajinská ministerka vnútra Sabine Sütterlinová-Waacková. Ďalší dvaja zranení už boli z nemocnice prepustení.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.