Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mikulec v Štokholme: Migranta treba vrátiť domov, nie do vedľajšieho štátu EÚ

Minister vnútra SR Roman Mikulec sa vo štvrtok zúčastnil na rokovaniach Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (JHA) vo švédskom Štokholme, ktorých predmetom bola nelegálna migrácia.

EÚ znova potvrdila postoj, že najefektívnejším nástrojom v boji s týmto problémom je ochrana vonkajšej schengenskej hranice a efektívne riešenie návratovej politiky. Ministri diskutovali aj o využívaní nástrojov tlaku nelegálnej migrácie na členské štáty EÚ prostredníctvom efektívnejšej spolupráce s tretími krajinami v oblasti návratovej politiky.

Počet nelegálnych migrantov a žiadostí o azyl v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne narástol a dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2015.

"Podľa môjho názoru tretie krajiny, ktoré pri návratoch a readmisiách nespolupracujú, by to mali zo strany Európskej únie aj pocítiť," vyhlásil na rokovaní Mikulec. "Nesmieme sa báť využívať všetky nástroje, inak si myslím, že pokrok v oblasti výkonov návratov bude i naďalej nedostatočný," zdôraznil.

Krajinám, ktoré nespolupracujú, by bolo vhodné uložiť vízové reštrikcie. Mikulec varoval, že "v opačnom prípade sa znižuje kredibilita mechanizmu". Potrebné je podľa neho adekvátne reagovať už pri prvých signáloch zhoršujúcej sa spolupráce tretích krajín. Okrem toho by sa mali plne využívať ustanovenia návratovej smernice a existujúce readmisné dohody EÚ s tretími krajinami či kapacity Frontexu, zdôraznil.

Boj proti prevádzačstvu

Vymenovaním koordinátora EÚ pre návraty a posilneným operačným mandátom Frontexu pre návraty sa očakáva lepšia spolupráca v oblastí readmisií, uvádza rezort vnútra. Skúsenosti ukazujú, že spomedzi migrantov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, sa iba nízke percento vráti domov a z tohto počtu ešte menej dobrovoľne.

Spolupráca na dobrovoľných návratoch a reintegrácii je kľúčovou súčasťou partnerstiev pre migráciu. Efektívna funkčná návratová politika má zamedziť nelegálnej migrácii, pričom dôležitým aspektom je ochrana vonkajšej hranice a spoločný boj Európy proti prevádzačstvu.                 

"Efektívnym nástrojom je návrat migranta z územia Európskej únie do krajiny pôvodu, a nie jeho odsun do vedľajšieho členského štátu," povedal Mikulec. "Dôležitá a potrebná je jednotná stratégia na národných úrovniach v jednotlivých členských štátoch EÚ," dodal.

Ministri sa počas rokovania zamerali tiež na fakt, že ruskej agresii voči Ukrajine je potrebné venovať náležitú pozornosť a realizovať preventívne kroky v boji proti organizovanej kriminalite. Európa bude venovať pozornosť aj spôsobom a prostriedkom na podporu právneho štátu v digitálnej ére pri zachovaní bezpečnosti, ochrane súkromia a základných práv.

(tasr, est)

Minúta  |  

Maďarská vláda rokovala s učiteľskými odbormi, ich postoje sa nepriblížili

Postoje pedagogických odborárov a maďarskej vlády sa na rokovaní v Budapešti nepriblížili. S odvolaním sa na server merce.hu o tom vo štvrtok informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Rokovanie inicioval začiatkom týždňa štátny tajomník rezortu vnútra zodpovedný za verejné vzdelávanie Zoltán Maruzsa v reakcii na pondelňajší začiatok celoštátneho týždňa štrajkových dní, ktorý vyhlásil Demokratický odborový zväz pedagógov (PDSZ) a Odborový zväz pedagógov (PSZ).

"Vláda zmysluplne nereagovala na žiadnu z požiadaviek," cituje server vyjadrenie predsedníčky PDSZ Erzsébet Nagyovej. Podľa jej slov namiesto toho ministerstvo predstavilo návrh systému hodnotenia výkonnosti učiteľov, ktorého neverejný pracovný materiál dostal štrajkový výbor v stredu večer.

Delegácia rezortu odborárom uviedla, že podmienky úpravy miezd učiteľov mieni kabinet zasadiť do nového právneho poriadku, čo odborári označili za znepokojujúce. Podľa podpredsedu PSZ Tamása Totyika takýto krok zo strany vlády je v rozpore s prísľubom vlády Európskej komisii, pretože v prípade učiteľov nový právny poriadok smeruje k zablokovaniu pozitívnej zmeny, aká nastala v prípade lekárov.

Týždňová séria protestov vyvrcholí Dňom solidarity 31. januára. Na deň výročia vlaňajšieho výstražného štrajku PDSZ pozýva odbory, občianske organizácie i občanov. K dvojhodinovému výstražnému štrajku sa na budúci pondelok pripoja aj zamestnanci učňovských škôl.

Viacerí pedagógovia, ktorí sa zapojili do vlaňajšej série učiteľských protestov formou občianskej neposlušnosti, boli prepustení alebo podali výpovede, pripomína server. Odborári preto k doterajším požiadavkám pridali zrušenie nariadenie vlády, ktorým sa menia pravidlá prepúšťania učiteľov a zákona obmedzujúceho právo na štrajk.

Séria celoštátnych protestov pedagógov sa začala vlani v januári. Plat učiteľov v Maďarsku dosahoval minulý rok 60 percent priemeru platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na Slovensku je to 70 percent a v Rakúsku 85 percent.

(tasr, min)

Minúta  |  

Na webstránky nemeckých letísk a verejných inštitúcií zaútočili ruskí hackeri

Webové stránky nemeckých letísk, orgánov verejnej správy a organizácií finančného sektora Sa stali terčom kybernetických útokov, za ktorými stojí ruská hackerská skupina. Vo štvrtok o tom informovali nemeckí predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Nemecký Spolkový úrad pre bezpečnosť informačnej techniky (BSI) uviedol, že "eviduje DDoS útoky na ciele v Nemecku". DDoS je typ útoku, pri ktorom internetovú službu alebo stránku zahltia požiadavky odoslané naraz z veľkého množstva počítačov z rôznych geografických lokalít. Služba sa tak spomalí alebo je úplne nedostupná.

Hovorca BSI dodal, že kybernetické úroky boli vopred oznámené ruskou hackerskou skupinou Killnet, ktorá takýmto spôsobom reagovala na rozhodnutie nemeckého kancelára Olafa Scholza poskytnúť Ukrajine tanky Leopard 2, aby sa mohla efektívnejšie brániť proti ruskej agresii.

Pripísanie štvrtkových útokov priamo skupine Killnet je však náročné, keďže hackeri vyzvali na zapojenie sa do útokov veľké množstvo ľudí, uviedol hovorca BSI. Dodal však, že "útoky boli odrazené bez vážnejších následkov".

Ministerstvo vnútra nemeckej spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko informovalo, že DDoS útoky na webstránky vrátane oficiálnych portálov orgánov verejnej správy a miestnej polície eviduje už od stredy večera.

(tasr, min)

Minúta  |  

Najprv tanky, potom atómovky. Trump reaguje na najnovšiu pomoc USA pre Ukrajinu

Ukončite túto šialenú vojnu, vyzýva exprezident Trump na vlastnej sociálnej sieti po oznámení dodávky amerických tankov pre Ukrajinu. Je to podľa neho jednoduché, spôsob však v príspevku nepriblížil.

Spojené štáty v stredu 25. januára oznámili, že pošlú Ukrajine 31 tankov typu Abrams M1. Potvrdil to americký prezident Joe Biden.

Na rozhodnutie Bieleho domu medzitým zareagoval aj jeho niekdajší šéf Donald Trump. Na sociálnej sieti Truth Social, ktorú sám založil, napísal: “Najprv tanky, potom prídu atómovky. Ukončite túto šialenú vojnu hneď. Je to také jednoduché!”

"Teraz sú kľúčové najmä rýchlosť a množstvo,” vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo krajiny oznámili pomoc napadnutej Ukrajine. Nárast napätia medzi jadrovými veľmocami je citeľný. Rusko označilo dodávky tankov za “priamu účasť” na konflikte.

Okrem Spojených štátov avizovala vojenskú pomoc nášmu východnému susedovi aj Kanada a niekoľko európskych krajín. Zatiaľ čo najväčšia pozornosť sa sústreďovala na rozhodnutie Nemecka, tankmi chce Kyjevu pomôcť aj Poľsko a Holandsko. Amsterdam musí najskôr od Berlína tanky odkúpiť, keďže ich nevlastní, ale má len v prenájme.

https://standard.sk/311530/rusky-expert-americke-tanky-su-vyrazne-lepsie-ako-nase-musime-sa-pripravit/

(min, tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajine je potrebné okamžité prímerie, vyhlásil Orábn na mediálnej konferencii

Na Ukrajine je podľa maďarského premiéra Viktora Orbána potrebné dosiahnuť okamžité prímerie. Orbán sa takto vyjadril na štvrtkovom stretnutí so zahraničnými účastníkmi medzinárodnej mediálnej konferencie, ktorú v Budapešti zorganizovala vyššia vzdelávacia inštitúcia Mathias Corvinus Collegium.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI. "V súvislosti s vojnou na Ukrajine netreba komplikovať veci, je potrebné okamžité prímerie, po ktorom by mali ihneď začať mierové rokovania. Tie však môžu trvať mesiace či roky," citoval z prejavu Orbána jeho hovorca Bertalan Havasi.

Na otázku aktuálnej politickej krízy v Európe maďarský premiér povedal, že v súčasnosti je pre európskych lídrov často ťažké rozpoznať a sformulovať záujmy kontinentu. Na dvojdňovej konferencii o stave mediálneho trhu vystúpi štyridsať rečníkov z trinástich krajín troch kontinentov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Izrael vyzval NATO, aby podniklo opatrenia proti Iránu kvôli bezpilotným lietadlám

Izraelský prezident Jicchak Herzog vo štvrtok vyzval Severoatlantickú alianciu (NATO), aby sprísnila svoj prístup k Iránu, ktorý Rusku dodáva bezpilotné lietadlá používané ruskými jednotkami vo vojne na Ukrajine.

Ako informovala agentúra AFP, Herzog počas návštevy v bruselskom sídle NATO upozornil, že kríza na Ukrajine presahuje hranice tejto krajiny, pričom "iránska hrozba je teraz na prahu Európy". NATO podľa neho "musí voči iránskemu režimu zaujať čo najrozhodnejší postoj, a to aj prostredníctvom hospodárskych, právnych a politických sankcií a spoľahlivého vojenského odstrašovania".

Herzog sa vo štvrtok stal prvým izraelským prezidentom, ktorý vystúpil na zasadnutí Severoatlantickej rady. AFP pripomenula, že členovia NATO opakovane naliehali na Izrael, aby zaujal tvrdší postoj voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Izrael však odmietol Kyjevu poskytnúť zbrane, aby nerozhneval Moskvu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v Sýrii, susediacej so židovským štátom.

Herzog vo svojom vystúpení zdôraznil, že vojna na Ukrajine "naďalej spôsobuje zbytočné ľudské utrpenie a ohrozuje blaho a prosperitu miliónov ľudí". AFP konštatuje, že Herzog tieto slová vyriekol bez toho, aby explicitne odsúdil Rusko.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg informoval, že s Herzogom diskutoval o "našej podpore Ukrajine". Uviedol tiež, že Herzogova návšteva v Bruseli je znakom "prehlbujúceho sa partnerstva" Aliancie s Izraelom.

Herzog poukázal na posilnenie spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti, hrozieb z vesmíru, dronov a energetickej odolnosti. Doplnil, že obe strany majú v pláne o niekoľko mesiacov podpísať novú dohodu, ktorá predĺži obdobie spolupráce a rozšíri jej dosah.  

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.