Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Letisko Košice po dvoch rokoch pandémie prekonalo hranicu pol milióna cestujúcich

Letisku Košice sa po dvoch rokoch pandémie opäť podarilo prekonať hranicu 500-tisíc vybavených cestujúcich. Naposledy túto hranicu pokorili v roku 2019. TASR o tom z letiska informovala Lucia Kočišová.

"Počas roka 2022 prešlo bránami letiska Košice 542 864 cestujúcich, čo predstavuje nárast o 222 percent, respektíve o 374 122 cestujúcich v porovnaní s predchádzajúcim rokom," spresnila s tým, že ako jedno z mála letísk v Európskej únii sa priblížili k predpandemickej úrovni cestovania v roku 2019. Vlani to bolo len o 2,7 percenta menej.

Na pravidelných linkách prepravili minulý rok 373 927 cestujúcich, charterové lety využilo 165.280 dovolenkárov a lety všeobecného letectva 3657 ľudí. Najobľúbenejšou pravidelnou destináciou bola Viedeň, druhou najvyťaženejšou bola linka Košice – Londýn Luton, tesne nasledovaná letiskom Londýn Stansted.

Kočišová pripomenula, že takmer po dvojročnej pauze došlo vlani na jar k obnoveniu letov z Košíc do Varšavy s leteckou spoločnosťou LOT Polish Airlines. Cestujúci mohli počas celého roka cestovať na pravidelných linkách celkovo do desiatich destinácií s piatimi leteckými spoločnosťami. Cestovné kancelárie ponúkali počas letnej sezóny odlety z Košíc do desiatich destinácií v siedmich krajinách.

"Skvelou správou bolo, že všetky charterové lety z Košíc do dovolenkových destinácií boli v období od júna do konca septembra vyťažené do rovnakej miery ako pred pandémiou, čo potvrdzuje veľký hlad po cestovaní naprieč celou spádovou oblasťou letiska Košice," uviedla s tým, že najobľúbenejšou destináciou počas leta bola turecká Antalya, nasledovali cyperská Larnaka a grécky Rodos.

(tasr)

Minúta  |  

Mínus 34 stupňov Celzia. V Afganistane už kruté mrazy zabili vyše 160 ľudí

Viac ako 160 ľudí zomrelo v posledných týždňoch v Afganistane v dôsledku mimoriadne mrazivého počasia. Táto blízkovýchodná krajina zažíva najtuhšiu zimu za viac ako desaťročie a mnohí tamojší obyvatelia nemajú dosť peňazí ani na to, aby si počas mínusových teplôt doma zakúrili.

"V dôsledku chladného počasia prišlo od 10. januára o život 162 ľudí," uviedol hovorca afganského ministerstva pre zvládanie prírodných katastrof. Len za posledný týždeň pritom podľa jeho slov došlo až k približne 84 spomedzi týchto úmrtí.

Najchladnejšia zima za posledných 15 rokov, počas ktorej už teploty klesli aj na mínus 34 stupňov Celzia, zasiahla Afganistan v čase vážnej ekonomickej krízy.

Po prevzatí moci hnutím Taliban v auguste 2021 totiž prestala do krajiny prúdiť veľká časť humanitárnej pomoci zo zahraničia.

Mnohé neziskovky zároveň v ostatných týždňoch čiastočne pozastavili svoju činnosť v dôsledku decembrového rozhodnutia Talibanu, ktorý pre údajné nedodržiavanie pravidiel obliekania zakázal ženám pracovať v týchto organizáciách.

Reuters opisuje, že mnohé afganské rodiny nemajú dosť peňazí na nákup uhlia či dreva na kúrenie. Aj na skládke za hlavným mestom je tak podľa tejto agentúry možné stretnúť deti prehrabávajúce sa v odpadkoch snažiac sa tak nájsť plasty, ktorými by si doma zakúrili.

Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths tento týždeň počas návštevy Kábulu povedal, že OSN sa snaží dosiahnuť výnimky zo zmieneného obmedzenia týkajúceho sa zákazu činnosti väčšiny humanitárnych pracovníčok, ku ktorému došlo práve v takomto ťažkom období.

(tasr)

Minúta  |  

Holandský premiér žiada, aby EÚ zaviedla prísnejšiu migračnú politiku

Holandský premiér Mark Rutte dúfa, že sa lídri EÚ na mimoriadnom summite vo februári dohodnú na prísnejšej migračnej politike. Povedal to vo štvrtok po rozhovore s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom vo Viedni.

Rutte požaduje obnovenie registrácie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ, ako to stanovujú tzv. dublinské nariadenia. "Schengen neprežije, ak nebudú obnovené dublinské nariadenia," povedal.

Dublinský systém umožňuje vrátenie migrantov do prvej krajiny vstupu do EÚ. Tieto pravidlá vytvárajú najväčší tlak na Grécko, Taliansko, Španielsko a Maltu, cez ktorých územie prichádza do EÚ väčšina migrantov, vysvetľuje DPA.

Nehammer po stretnutí s holandským premiérom znovu vyzval EÚ, aby pomohla s ochranou vonkajších hraníc Únie, napríklad tak, že pomôže Bulharsku so zabezpečením hraníc.

Dodal, že hraničné kontroly, ktoré sú v súčasnosti zavedené medzi Nemeckom, Rakúskom, Českou republikou, Slovenskom, Maďarskom a Slovinskom ukazujú, že Schengen zlyháva.

Rakúsky kancelár dúfa, že na mimoriadnom summite EÚ, ktorý sa uskutoční 9. a 10. februára, budú úprimne posúdené problémy s migráciou a budú vyvodené príslušné závery.

(tasr)         

Minúta  |  

Zelenskyj požiadal o ďalšiu vojenskú pomoc: Teroristický štát to inak nepochopí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok požiadal spojencov o ďalšie zbrane, ktoré Kyjev potrebuje na zastavenie ruskej agresie.

"Ruská agresia môže byť zastavená iba s adekvátnymi zbraňami. Teroristický štát to inak nepochopí," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

"Každá ruská raketa proti našim mestám, každý iránsky dron použitý teroristami je argumentom pre viac zbraní," uviedol prezident odkazujúc na najnovšiu vlnu ruských útokov. Zároveň poďakoval Kanade za prisľúbené tanky Leopard 2. Poznamenal, že koalícia krajín, ktoré Ukrajine sľúbili dodanie tankov, má už 12 členov.

Najnovšia vlna ruských raketových útokov a náletov bezpilotných lietadiel si na Ukrajine vyžiadala 11 obetí na životoch a najmenej 11 zranených, informovali vo štvrtok podvečer ukrajinské záchranárske zložky.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina žiada vylúčenie Djokovičovho otca z turnaja Australian open

Ukrajinský veľvyslanec v Austrálii Vasyľ Myrošnyčenko v piatok vyzval organizátorov tenisového turnaja Australian Open, aby zakázali vstup do dejiska turnaja Srdjanovi Djokovičovi, otcovi srbského tenistu Novaka Djokoviča, pre pózovanie s priaznivcami ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Mala by mu byť odobratá akreditácia. Je na Novakovi a jeho tíme, aby to vyriešili a napravili," povedal Myrošnyčenko. Zároveň srbského tenistu vyzval, aby sa osobne ospravedlnil a objasnil svoj postoj k ruskej invázii na Ukrajinu.

Na platforme YouTube bolo vo štvrtok zverejnené video, na ktorom vidno Srdjana Djokoviča vedľa muža držiaceho ruskú vlajku s podobizňou Putina. "Otec Novaka Djokoviča urobil odvážne politické vyhlásenie," píše sa v titulku. Srbskí tenisoví reportéri potvrdili, že išlo o otca Novaka Djokoviča. Podľa austrálskeho denníka The Age mal Djokovič po srbsky povedať: "Nech žije Rusko."

Organizátor turnaja Tennis Australia vo štvrtok vyhlásil, že bude pokračovať na presadzovaní pravidiel vstupu do dejiska turnaja, Melbourne Parku, bez toho, aby priamo riešil incident s Djokovičovým otcom.

(tasr)   

Minúta  |  

Pre Hegera je termín predčasných volieb irelevantný. Prispôsobí sa rozhodnutiu parlamentu

Pre dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) je irelevantné, v ktorom termíne budú predčasné voľby, teda či by boli napríklad v júni alebo v septembri. Hovorí, že rozhodnutie je plne v kompetencii poslancov Národnej rady (NR) SR. Ich rozhodnutiu sa prispôsobí, sám preferenciu nemá. Povedal to vo štvrtok v diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

"Treba povedať, že je to na rozhodnutí poslancov, oni majú kompetenciu rozhodnúť, kedy predčasné voľby budú. Je to v rukách poslancov. Pre mňa je to irelevantné, ja sa prispôsobím," skonštatoval Heger.

Podľa vlastných slov sám preferenciu pri termíne nemá. Ak poslanci rozhodnú o júnovom termíne, budú predčasné voľby v júni, ak o septembrovom, budú v septembri, pokračoval. Dodal, že rozhodnutie poslancov bude rešpektovať. Hoci je v tomto smere viac návrhov, ako reálny vidí 30. september.

Na margo hlasovania o termíne predčasných volieb, ktoré sa má uskutočniť v utorok (31. 1.), poznamenal, že je to plne v kompetencii predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina). Ukončenie volebného obdobia predčasnými voľbami však Heger považuje za "facku občanom", ktorí ich volili v nádeji štvorročného funkčného obdobia.

O ďalšej politickej budúcnosti sa zatiaľ dočasne poverený premiér vyjadrovať nechce, vyjadrí sa k tomu, keď príde čas. Zopakoval, že najvyššou prioritou pre neho na najbližšie obdobie je implementácia pomoci v čase energetickej krízy a reformy. Ubezpečil, že vláda žiadne prázdniny mať nebude. Odkázal, že sa nevzdáva. Podľa vlastných slov si nemyslí, že by bol slabým premiérom. Tým by podľa neho bol, keby sa vzdal.

Na margo situácie v ambulantnom sektore povedal, že verí, že k dohode príde a v piatok (27. 1.) oznámia, že problém je vyriešený. Suma finančnej pomoci sa podľa neho finalizuje, presné číslo povedať nechce. Na otázku, či má dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) naďalej jeho dôveru, uviedol, že ak sa so situáciu popasuje a zvládne to, môže pokračovať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.