Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká ministerka vyhlásila, že jej krajina je vo vojne s Ruskom. Moskva žiada vysvetlenie

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v piatok žiadala od nemeckého veľvyslanca vysvetlenie "protichodných" vyjadrení z Berlína o "vojne proti Rusku".

Nemecko podľa Zacharovovej na jednej strane uvádza, že nie je účastníckou stranou vo vojne na Ukrajine, nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková však na druhej strane povedala, že európske krajiny sú vo vojne proti Rusku.

Baerbocková v utorok v Štrasburgu na pôde Rady Európy povedala, že "bojujeme vo vojne proti Rusku a nie medzi nami". Ruské štátne média tieto vyjadrenia prijali ako potvrdenie, že Nemecko a ďalšie členské krajiny EÚ sú priamymi účastníckymi stranami na Ukrajine a bojujú proti Rusku, píše DPA.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu takéto tvrdenia poprel. Na otázku stanice ZDF, či sa Nemecko a jeho spojenci schválením dodávok tankov priamo nepodieľajú na vojne, odpovedal "nie, v žiadnom prípade". "Nesmie nastať žiadna vojna medzi Ruskom a NATO," dodal.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí po Baerbockovej vyjadreniach taktiež zdôraznilo, že Nemecko nie je účastníckou stranou žiadnej vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Od začiatku školského roka uznali tehotenské štipendium 550 žiačkam

Od začiatku školského roka 2022/2023 uznalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nárok žiačkam na 550 tehotenských štipendií v celkovej výške 110-tisíc eur. Vyplýva to zo štatistiky zverejnenej na internetovej stránke Centra vedecko-technických informácií SR.

Najviac tehotenských štipendií potvrdili žiačkam v Košickom kraji. Ich počet bol 136 a celková výška 27 200 eur. Nasledovali Prešovský (131) a Banskobystrický kraj (57). Najmenej tehotenských štipendií (38) schválili žiačkam v Bratislavskom kraji.

Najvyšší počet štipendií za školský rok 2022/2023 v počte 357, ktorých suma je vo výške 71 400 eur, priznali žiačkam na stredných odborných školách. Naopak žiadne tehotenské štipendium nedostali žiačky na osemročných gymnáziách. Na spojených školách schválili štipendium pre 110 žiačok. Tehotenské štipendium uznali 32 žiačkam na gymnáziách a 36 žiačkam na stredných školách s umeleckým zameraním. Na praktických školách a odborných učilištiach dostalo štipendium 15 žiačok.

Výška tehotenského štipendia je od apríla 2021 legislatívne stanovená na 200 eur mesačne. Nárok naň má tehotná študentka vysokej školy alebo plnoletá žiačka strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v SR. Priznáva sa na základne písomnej žiadosti žiačky, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že sa začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Vypláca sa aj v mesiacoch júl a august.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Sankciám EÚ na ruský jadrový priemysel treba zabrániť

Európska únia chce rozšíriť sankcie aj na ruský jadrový priemysel, vyhlásil v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý zdôraznil, že je tomu potrebné zabrániť. Premiér o tom hovoril v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.

"Je dôležité, aby bolo jasné, že problém so sankciami nemá maďarský premiér, ale celý národ," dodal Orbán, ktorý sa odvolával na výsledky vlaňajšieho dotazníka. V ňom sa vláda spýtala občanov na ich názor na energetické sankcie voči Rusku. Tie odmietlo niečo vyše 1,3 milióna Maďarov, čo bola drvivá väčšina účastníkov prieskumu.

Na kritiku, že vyplnené dotazníky poslalo späť iba niečo vyše milióna z ôsmich miliónov oprávnených voličov, premiér reagoval slovami: "Tí, pre ktorých táto otázka bola dôležitá, sa mohli vyjadriť."

Orbán opakovane zdôraznil, že Maďarsko sa nenechá vtiahnuť do vojny. Pripomenul, že Nemecko najprv vyhlásilo, že na Ukrajinu pošle prilby, najnovšie však už posiela tanky. "Existuje záujem Maďarska a je tu aj záujem Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti. Tým záujmom je, aby Maďarsko nebolo zapojené do vojny," podčiarkol a dodal, že túto vojnu treba lokalizovať a nie rozširovať ju.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vo štvrtok po telefonickom rokovaní s ruským vicepremiérom zodpovedným za energie Alexandrom Novakom na Facebooku napísal, že Maďarsko nebude podporovať žiadny bruselský návrh, ktorý by skomplikoval, prípadne znemožnil maďarsko-ruskú nukleárnu spoluprácu.

(tasr)

Minúta  |  

O spoluprácu s Volvom prejavilo doteraz záujem viac ako 400 slovenských firiem

O spoluprácu so švédskou automobilkou Volvo prejavilo doteraz záujem viac ako 400 slovenských firiem.

Ako uviedla Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Volvo si svojich dodávateľov hľadalo už počas podujatia Slovak Industry VISION Day, aktuálne sa stále môžu registrovať na stránke agentúry. Samotné zazmluvňovanie bude prebiehať až o niekoľko mesiacov.

„SARIO je v pravidelnom kontakte so zástupcami Volvo Cars Košice v súvislosti s poskytovaním asistencie pri obstarávaní dodávateľov výrobného aj nevýrobného charakteru pre svoj nový závod vo Valalikoch pri Košiciach," uviedla agentúra. Spoločnosti majú aj teraz možnosť registrovať sa v anglickom jazyku bezplatne do jednej z aktuálne hľadaných kategórií, a to výroba, služby v oblasti energetiky a správy nehnuteľnosti, služby v oblasti ľudských zdrojov a IT a ostatní dodávatelia.

Automobilka Volvo potvrdila výstavbu nového závodu na východe Slovenska začiatkom júla minulého roka. Do roku 2026 chce u nás preinvestovať okolo 1,2 miliardy eur. Pôvodne sa hovorilo o vytvorení 3-tisíc pracovných miest, neskôr odhady stúpli na 4 500 až 5-tisíc zamestnancov. Produkovať bude elektrické automobily. Štart výstavby je plánovaný na rok 2023. Sériová výroba by mala byť realitou v roku 2026. Závod je plánovaný na produkciu do 250-tisíc vozidiel ročne.

SARIO je štátna agentúra, ktorá vznikla v roku 2001 v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Usiluje sa o prísun investícií s exportným potenciálom a pridanou hodnotou na Slovensko, podporuje exportné aktivity slovenských spoločností na globálnom trhu a iniciuje transfer najmodernejších inovatívnych technológií do výrobnej praxe.

(sita)

Minúta  |  

Na Moste SNP v Bratislave znížili rýchlosť, riešiť budú jeho zlý technický stav

Na Moste SNP v Bratislave znížili pre autá maximálnu povolenú rýchlosť na 50 kilometrov za hodinu (km/h). Pre TASR to potvrdilo hlavné mesto, ako správca mosta, i polícia. Zmena súvisí s plánovanou opravou, keďže mimoriadna prehliadka odhalila na niektorých miestach porušené pozdĺžne zvary nosníkov. Magistrát ubezpečil, že most je napriek tomu bezpečný a prevádzkovateľný.

"Zníženie najvyššej dovolenej rýchlosti na Moste SNP zo 60 na 50 km/h vstúpilo do platnosti od 10. januára. Pred vstupom na Most SNP z oboch strán bolo upravené dopravné značenie," uviedla pre TASR hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková. Potvrdila to pre TASR aj bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

Hlavné mesto ešte vlani v lete deklarovalo, že podniká všetky potrebné kroky, aby sa oprava Mosta SNP mohla začať čím skôr. Aj v súčasnosti ubezpečuje, že je zaradená do plánov na tento rok. Potrebné je však najskôr vybrať technologický postup pre opravu zvarov, čo sa doteraz zatiaľ nestalo. Čo je toho dôvodom, magistrát neuviedol.

Pre definitívne stanovanie technologického postupu plánuje hlavné mesto pokračovať v spolupráci so zhotoviteľom mimoriadnej prehliadky mosta, Katedrou kovových a drevených konštrukcií Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU). "Čaká nás overenie definitívneho návrhu skúškou na skúšobnej vzorke," priblížila Schmucková.

Na základe toho bude následne navrhnuté zadanie pripravovaného výberového konania na zhotoviteľa opravy, vrátane zostavenia podrobného výkazu výmer. Termín jeho vyhlásenia v súčasnosti známy ešte nie je, vyhlásené bude po skompletizovaní všetkých potrebných podkladov. Z nich vzíde aj predpokladaná hodnota zákazky.

Samotná oprava porušení zvarov si podľa magistrátu vyžiada dlhší časový úsek. Nepredpokladá, že by sa to podarilo v priebehu jedného roka. "Zrealizujeme opravu v rozsahu, ako nám to umožnia finančné prostriedky," odpovedala Schmucková na otázku, či bude mať hlavné mesto dostatok peňazí v rozpočte.

Hlavné mesto má v správe tri mosty ponad Dunaj. Na základe mimoriadnej prehliadky, podľa mesta najdôkladnejšou za posledné roky, bol Most SNP zaradený do stavebno-technického stavu VI. Druhý najstarší most, Most Apollo, bol zaradený do stavebno-technického stavu IV, teda uspokojivý. Dôvodom je najmä vyskytujúca sa korózia niektorých oceľových častí, prevažne detailov v oblasti mostných ložísk.

Starý most, najmladší z dunajských mostov, bol zaradený do stavebno-technického stavu stupňa II., čo znamená veľmi dobrý.

"Na Staronovom moste a Moste Apollo prebieha bežná oprava oceľových súčastí, ktoré vykazujú známky korózie, a ktorá nemá vplyv na prevádzkyschopnosť mostov," doplnila Schmucková s tým, že mesto ako ich správca bude aj naďalej týmto mostom venovať zvýšenú pozornosť.

(tasr)

Minúta  |  

SPP plánuje stámiliónové investície do obnoviteľných zdrojov energií

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) plánuje do projektov zameraných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov investovať približne 500 miliónov eur.

„Za kľúčové nástroje v úsilí na dosiahnutie uhlíkovej neutrality SPP považuje zvyšovanie energetickej efektívnosti a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Práve investície do týchto oblastí sú súčasťou cieľov do roku 2030,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca štátneho SPP Ondrej Šebesta. Cieľom SPP je do roku 2030 vybudovať zariadenia na výrobu elektriny z OZE s výkonom 200 megawattov.

SPP pripravuje aj v spolupráci so svojou dcérskou spoločnosťou ESCO Slovensko prvé inštalácie fotovoltických elektrární u komerčných zákazníkov a u zákazníkov z verejného sektora. „Ďalším pripravovaným krokom bude poskytovanie služieb v oblasti využívania slnečnej energie aj domácnostiam,“ avizuje Šebesta.

Štátni plynári majú záujem investovať aj do výroby elektriny z vetra. Podľa nich ide o najčistejší zdroj s minimálnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. „Výhodou OZE na báze vetra je, že na rozdiel od fotovoltických elektrární je možné po ich vybudovaní pozemky pod lopatkami turbíny naďalej hospodársky využívať a benefity, ktoré z týchto pozemkov takto plynú poľnohospodárom, ostávajú zachované,“ podotkol Šebesta. Vzhľadom na zložité a časovo náročné povoľovacie konania, počíta SPP s uvedením prvej veternej elektrárne do prevádzky najskôr v roku 2025.

SPP plánuje naďalej pôsobiť na trhu výroby obnoviteľných plynov, konkrétne biometánu. Projekty energetického a biologického zhodnotenia odpadov (CEBZ) sú totiž podľa plynárov vzorovými projektami cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. „Unikátna technológia premení odpad, ktorý dnes končí na skládke, okrem iného na biometán. Práve biometán môže pomôcť pri dekarbonizácii teplárenstva, priemyslu alebo dopravy,“ dodal Šebesta. Do roku 2030 plánuje SPP vybudovať ďalšie zariadenia CEBZ alebo výroby biometánu pri bioplynových staniciach s ročnou produkciou až 240 gigawatthodín biometánu.

SPP tiež analyzuje projekty vlastnej výroby elektriny pri využití vodíka. S projektom, prepájajúcim elektroenergetickú a plynárenskú infraštruktúru prostredníctvom vodíka sa SPP uchádza o podporu zo strany Európskej únie.

Veľký potenciál spoločnosť vidí aj v rozvoji nízkoemisnej a bezemisnej dopravy založenej na alternatívnych riešeniach, akými sú CNG, LNG, respektíve ich obnoviteľné alternatívy bioCNG a bioLNG vyrobené z biometánu. „Už v najbližších mesiacoch spoločnosť pre motoristov sprevádzkuje prvé dve LNG čerpacie stanice,“ konštatoval Šebesta.

SPP pokračuje aj v projektoch zameraných na podporu elektromobility. V roku 2022 dala spoločnosť do prevádzky nabíjacie stanice na externých parkovacích miestach pri vlastných budovách v Bratislave, Zvolene a Michalovciach.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.