Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská centrálna banka: Zisk ruských bánk sa v roku 2022 prepadol o 90 percent

Zisk ruských bánk sa v minulom roku prepadol približne o 90 percent na celkovo 203 miliárd rubľov alebo 2,9 miliardy dolárov (2,66 miliardy eur), uviedla v piatok ruská centrálna banka. Rozsiahle západné sankcie voči ruskému finančnému systému a odliv vkladateľov výrazne zhoršil vyhliadky ruských finančných inštitútov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Západ zablokoval niekoľkým kľúčovým ruským bankám prístup do medzinárodného platobného systému SWIFT krátko po ruskom útoku na Ukrajinu, a najväčšie ruské finančné inštitúty, ako sú Sberbank a VTB, museli ukončiť činnosť vo väčšine Európy.

Bankový sektor podobne ako ostatné oblasti ruskej ekonomiky však preukázal aj istú odolnosť. Centrálna banka uviedla, že bankám sa podarilo vyrovnať stratu za prvý polrok vo výške 1,5 bilióna rubľov a zaznamenať za celý rok zisk.

"Nie všetky banky však dokázali úplne zmazať straty zo začiatku roka, pričom niektoré inštitúty ukončili rok s výraznými stratami," uviedla ruská centrálna banka vo svojej správe o domácom bankovom sektore. Dodala, že na konci roka bolo neziskových 104 bánk, pričom ešte v polovici roka 2022 ich bolo 130.

Ešte pred prvým rokom centrálna banka prognózovala, že zisk bankového sektora v roku 2022 dosiahne viac ako dva bilióny rubľov. V roku 2021 zaznamenal ruský bankový sektor rekordný zisk vo výške 2,4 bilióna rubľov.

Rusko, na ktoré po invázii na Ukrajinu uvalil Západ rozsiahle sankcie, sa snaží preorientovať a buduje čoraz užšie vzťahy s krajinami, ako sú Čína a India. Moskva preto zintenzívňuje úsilie o zníženie expozície voči americkému doláru a iným takzvaným nepriateľským menám.

Podľa centrálnej banky sa portfólio úverov bánk v cudzej mene v roku 2022 znížilo o 18,2 percenta alebo o 30,2 miliardy dolárov.

Minúta  |  

Dzurinda predstavil Modrú koalíciu. Potvrdil pokračovanie rokovaní s KDH

Expremiér Mikuláš Dzurinda predstavil základy Modrej koalície. Urobil tak na piatkovej tlačovej konferencii. Zároveň predstavil členov novej strany. V rámci desiatich princípov Modrej koalície sa píše, že ide o liberálno-konzervatívnu stranu.

Podľa Dzurindu vzniká nielen politická strana, ale aj platforma spolupráce. Expremiér potvrdil pokračovanie rokovaní s KDH a želá si ich pokračovanie . "Dohodol som sa s pánom predsedom, že budeme pokračovať v rozhovoroch," povedal s dôvetkom, že bude komunikovať so všetkými záujemcami, ktorí budú mať o komunikáciu a spoluprácu záujem. 

Do politiky chce pritiahnuť aj mladých ľudí a niektoré známe osobnosti.

O pozíciu lídra vznikajúcej strany sa Dzurinda uchádzať nechce, ale ani neuhne. Nečaká ani, že ho kolegovia na túto pozíciu navrhnú. Chce sa venovať mladým ľuďom zo strany, aby profesionálne rástli.

"Nerobíme to iba pre najbližšie parlamentné voľby," vyhlásil Dzurinda s tým, že projekt presahuje najbližšie voľby. Odmietol politiku vymedzovania sa. "Ja sa vymedzovať nepotrebujem," dodal s tým, že nebude vylučovať zo spolupráce ani nijakú politickú stranu.

Na otázku o spolupráci s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom odpovedal, že je stále členom OĽaNO. O prípadnej spolupráci sa podľa jeho slov budú môcť rozprávať potom, ako sa sám rozhodne o svojej budúcnosti. Pokiaľ ide o spoluprácu s ďalšími subjektmi, Dzurinda zdôrazňuje potrebu príslušnosti k západnej civilizácii, právny štát, udržateľnú a konkurencieschopnú politiku.

Predseda strany Spolu-OD Miroslav Kollár zdôraznil potrebu budovania silnej alternatívy, ktorá môže zvrátiť vývoj na Slovensku. To, čo strana Spolu prináša do partnerstva, je podľa jeho slov funkčná stranícka štruktúra.

"Ak aj v utorok (31. 1.) príde rozhodnutie, že sa okamžite vyhlásia voľby, budeme pripravení a budeme mať otvorenú náruč pre našich partnerov a kolegov," povedal Kollár.

"Pri rozhodovaní, tvorbe programu a v každodennej politickej práci sa pridržiavame hodnôt a ideí náboženského a kultúrneho dedičstva Európy, ako aj zásad sekulárneho humanizmu," hovorí dokument. Zdôrazňuje aj postavenie občana v rámci štátu a rešpektovanie ľudských práv. Podčiarkuje prozápadné a proeurópske smerovanie. Apeluje aj na rozvoj ekonomiky, investície a zásadné reformy.

Cieľmi Modrej koalície je podľa Dzurindu zastaviť úpadok a chaos a privodiť pozitívny obrat Slovenska. "Dnešná politická kultúra, predovšetkým v parlamente, je ďalej neudržateľná," poznamenal. Ďalej je to potreba novej kultúry vo vzťahu médií a politikov, rešpekt jedného voči druhému. Dzurinda zdôrazňuje "nie" kultúrnym vojnám. "Konzervatívci nemôžu poraziť liberálov, liberáli nemôžu poraziť konzervatívcov," povedal Dzurinda a zároveň zdôraznil potrebu dialógu.

Poukázal aj na ekonomický úpadok Slovenska. Krajina podľa Dzurindu zaostáva v raste a životnej úrovni Slovákov v porovnaní s najvyspelejšími štátmi v Európe. Kritizoval aj zadlžovanie a civilizačný úpadok. Znepokojujúce je podľa neho pokles podpory členstva v NATO a Európskej únii, ktorý chce Modrá koalícia zvrátiť.

Dzurinda informoval, že práve preto stranu Spolu-OD preto zmenili na stranu Modrá koalícia. „Dnešok je veľmi významným dňom, pôvodne sme mali začať zbierať podpisy na vznik politickej strany Modrí - Európska ľudová strana. Chceli sme založiť liberálno-konzervatívnu politickú stranu. To, že došlo k pádu vlády a hrozbe predčasných volieb, ma podnietilo k zvažovaniu, ako budeme ďalej postupovať," vysvetlil Dzurinda.

(tasr, sita, red)

Minúta  |  

Nemecká ministerka vyhlásila, že jej krajina je vo vojne s Ruskom. Moskva žiada vysvetlenie

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v piatok žiadala od nemeckého veľvyslanca vysvetlenie "protichodných" vyjadrení z Berlína o "vojne proti Rusku".

Nemecko podľa Zacharovovej na jednej strane uvádza, že nie je účastníckou stranou vo vojne na Ukrajine, nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková však na druhej strane povedala, že európske krajiny sú vo vojne proti Rusku.

Baerbocková v utorok v Štrasburgu na pôde Rady Európy povedala, že "bojujeme vo vojne proti Rusku a nie medzi nami". Ruské štátne média tieto vyjadrenia prijali ako potvrdenie, že Nemecko a ďalšie členské krajiny EÚ sú priamymi účastníckymi stranami na Ukrajine a bojujú proti Rusku, píše DPA.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu takéto tvrdenia poprel. Na otázku stanice ZDF, či sa Nemecko a jeho spojenci schválením dodávok tankov priamo nepodieľajú na vojne, odpovedal "nie, v žiadnom prípade". "Nesmie nastať žiadna vojna medzi Ruskom a NATO," dodal.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí po Baerbockovej vyjadreniach taktiež zdôraznilo, že Nemecko nie je účastníckou stranou žiadnej vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Od začiatku školského roka uznali tehotenské štipendium 550 žiačkam

Od začiatku školského roka 2022/2023 uznalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nárok žiačkam na 550 tehotenských štipendií v celkovej výške 110-tisíc eur. Vyplýva to zo štatistiky zverejnenej na internetovej stránke Centra vedecko-technických informácií SR.

Najviac tehotenských štipendií potvrdili žiačkam v Košickom kraji. Ich počet bol 136 a celková výška 27 200 eur. Nasledovali Prešovský (131) a Banskobystrický kraj (57). Najmenej tehotenských štipendií (38) schválili žiačkam v Bratislavskom kraji.

Najvyšší počet štipendií za školský rok 2022/2023 v počte 357, ktorých suma je vo výške 71 400 eur, priznali žiačkam na stredných odborných školách. Naopak žiadne tehotenské štipendium nedostali žiačky na osemročných gymnáziách. Na spojených školách schválili štipendium pre 110 žiačok. Tehotenské štipendium uznali 32 žiačkam na gymnáziách a 36 žiačkam na stredných školách s umeleckým zameraním. Na praktických školách a odborných učilištiach dostalo štipendium 15 žiačok.

Výška tehotenského štipendia je od apríla 2021 legislatívne stanovená na 200 eur mesačne. Nárok naň má tehotná študentka vysokej školy alebo plnoletá žiačka strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v SR. Priznáva sa na základne písomnej žiadosti žiačky, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že sa začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Vypláca sa aj v mesiacoch júl a august.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Sankciám EÚ na ruský jadrový priemysel treba zabrániť

Európska únia chce rozšíriť sankcie aj na ruský jadrový priemysel, vyhlásil v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý zdôraznil, že je tomu potrebné zabrániť. Premiér o tom hovoril v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.

"Je dôležité, aby bolo jasné, že problém so sankciami nemá maďarský premiér, ale celý národ," dodal Orbán, ktorý sa odvolával na výsledky vlaňajšieho dotazníka. V ňom sa vláda spýtala občanov na ich názor na energetické sankcie voči Rusku. Tie odmietlo niečo vyše 1,3 milióna Maďarov, čo bola drvivá väčšina účastníkov prieskumu.

Na kritiku, že vyplnené dotazníky poslalo späť iba niečo vyše milióna z ôsmich miliónov oprávnených voličov, premiér reagoval slovami: "Tí, pre ktorých táto otázka bola dôležitá, sa mohli vyjadriť."

Orbán opakovane zdôraznil, že Maďarsko sa nenechá vtiahnuť do vojny. Pripomenul, že Nemecko najprv vyhlásilo, že na Ukrajinu pošle prilby, najnovšie však už posiela tanky. "Existuje záujem Maďarska a je tu aj záujem Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti. Tým záujmom je, aby Maďarsko nebolo zapojené do vojny," podčiarkol a dodal, že túto vojnu treba lokalizovať a nie rozširovať ju.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vo štvrtok po telefonickom rokovaní s ruským vicepremiérom zodpovedným za energie Alexandrom Novakom na Facebooku napísal, že Maďarsko nebude podporovať žiadny bruselský návrh, ktorý by skomplikoval, prípadne znemožnil maďarsko-ruskú nukleárnu spoluprácu.

(tasr)

Minúta  |  

O spoluprácu s Volvom prejavilo doteraz záujem viac ako 400 slovenských firiem

O spoluprácu so švédskou automobilkou Volvo prejavilo doteraz záujem viac ako 400 slovenských firiem.

Ako uviedla Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Volvo si svojich dodávateľov hľadalo už počas podujatia Slovak Industry VISION Day, aktuálne sa stále môžu registrovať na stránke agentúry. Samotné zazmluvňovanie bude prebiehať až o niekoľko mesiacov.

„SARIO je v pravidelnom kontakte so zástupcami Volvo Cars Košice v súvislosti s poskytovaním asistencie pri obstarávaní dodávateľov výrobného aj nevýrobného charakteru pre svoj nový závod vo Valalikoch pri Košiciach," uviedla agentúra. Spoločnosti majú aj teraz možnosť registrovať sa v anglickom jazyku bezplatne do jednej z aktuálne hľadaných kategórií, a to výroba, služby v oblasti energetiky a správy nehnuteľnosti, služby v oblasti ľudských zdrojov a IT a ostatní dodávatelia.

Automobilka Volvo potvrdila výstavbu nového závodu na východe Slovenska začiatkom júla minulého roka. Do roku 2026 chce u nás preinvestovať okolo 1,2 miliardy eur. Pôvodne sa hovorilo o vytvorení 3-tisíc pracovných miest, neskôr odhady stúpli na 4 500 až 5-tisíc zamestnancov. Produkovať bude elektrické automobily. Štart výstavby je plánovaný na rok 2023. Sériová výroba by mala byť realitou v roku 2026. Závod je plánovaný na produkciu do 250-tisíc vozidiel ročne.

SARIO je štátna agentúra, ktorá vznikla v roku 2001 v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Usiluje sa o prísun investícií s exportným potenciálom a pridanou hodnotou na Slovensko, podporuje exportné aktivity slovenských spoločností na globálnom trhu a iniciuje transfer najmodernejších inovatívnych technológií do výrobnej praxe.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.