Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Verím, že poslanci dohodu na termíne volieb dodržia, uviedol premiér Heger

Dohoda na termíne konania predčasných volieb medzi stranami bývalej štvorkoalície je na 30. septembri. V piatok to pripomenul dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO). "Verím, že tých 90 poslancov, ktorí deklarovali podporu tomuto návrhu, svoje slovo dodrží," povedal.

Upozornil, že finálne rozhodnutie je tak či tak v rukách poslancov Národnej rady SR, rešpektuje v tejto súvislosti i to, že sa hlasovať bude až v utorok (31. 1.). Zároveň však priznáva, že oddialenie hlasovania po ukončenej rozprave k bodu nepovažuje za šťastné. "Ak poslanci dorokovali, mohli to odhlasovať hneď. Nie je to dobrá vizitka ani parlamentu, ani koalície," uviedol.

Parlament v stredu (25. 1.) schválil zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Vo štvrtok (26. 1.) viedli poslanci diskusiu, v hre je viacero termínov. Hlasovať o nich budú v utorok (31. 1.) o 17.00 h.

(tasr, min)

Minúta  |  

Voľby v jednom z obvodov v Dolnom Kubíne budú musieť zopakovať, sú neplatné

Voľby dolnokubínskych mestských poslancov v obvode číslo 3 (Medzihradné, Banisko, Srňacie) budú musieť zopakovať. Najvyšší správny súd SR ich vyhlásil za neplatné. Na piatkovom brífingu o tom informoval dolnokubínsky primátor Ján Prílepok. Súvisí to so zámenou poradových čísel na hlasovacom lístku.

Vo volebnom obvode kandidovali celkovo šiesti kandidáti, u dvoch z nich došlo k zámene poradia. "Zrejme išlo o systémovú chybu medzi písmenami T a Ť, čím bolo spôsobené, že kandidáti nemali na volebnom lístku také isté číslo, s akým predtým kampaňovali.

O situácii sa mestská volebná komisia dozvedela v deň konania volieb, následne kontaktovala štátnu volebnú komisiu. Z tej prišlo usmernenie, že sa volia osoby a nie čísla, hlasovanie sa nezastavuje a pokračuje sa ďalej vo voľbách. Tak sa aj postupovalo," vysvetlil primátor.

Prednosta Okresného úradu Pavol Ľorko podotkol, že chyba pravdepodobne vznikla v štátnom systéme IVIS, ktorý spravuje štatistický úrad. "Ale za konečný hlasovací volebný lístok zodpovedá mesto, respektíve obec," dodal.

Dvojica zvolených poslancov za obvod tak v podstate mandát ani nikdy nezískala, potvrdila predsedníčka mestskej volebnej komisie v Dolnom Kubíne Andrea Barienčíková.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko pošle Ukrajine 60 modernizovaných tankov vrátane poľských PT-91 Twardy

Poľsko dodá v blízkej budúcnosti Ukrajine 60 modernizovaných tankov. Tie by mali zahŕňať poľské stroje PT-91 Twardy a mali by sa pridať k avizovaným tankom Leopard 2 nemeckej výroby. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje web The Kyiv Independent.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v rozhovore pre kanadskú televíziu CTV news uviedol, že 30 tankov budú modely PT-91 Twardy a zvyšok by mali byť modernizované sovietske tanky T-72.

Varšava už poskytla Ukrajine bližšie nešpecifikovaný počet tankov Twardy v júli 2022. Ukrajina tiež dostala stovky tankov T-72.

(sita)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka: Zisk ruských bánk sa v roku 2022 prepadol o 90 percent

Zisk ruských bánk sa v minulom roku prepadol približne o 90 percent na celkovo 203 miliárd rubľov alebo 2,9 miliardy dolárov (2,66 miliardy eur), uviedla v piatok ruská centrálna banka. Rozsiahle západné sankcie voči ruskému finančnému systému a odliv vkladateľov výrazne zhoršil vyhliadky ruských finančných inštitútov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Západ zablokoval niekoľkým kľúčovým ruským bankám prístup do medzinárodného platobného systému SWIFT krátko po ruskom útoku na Ukrajinu, a najväčšie ruské finančné inštitúty, ako sú Sberbank a VTB, museli ukončiť činnosť vo väčšine Európy.

Bankový sektor podobne ako ostatné oblasti ruskej ekonomiky však preukázal aj istú odolnosť. Centrálna banka uviedla, že bankám sa podarilo vyrovnať stratu za prvý polrok vo výške 1,5 bilióna rubľov a zaznamenať za celý rok zisk.

"Nie všetky banky však dokázali úplne zmazať straty zo začiatku roka, pričom niektoré inštitúty ukončili rok s výraznými stratami," uviedla ruská centrálna banka vo svojej správe o domácom bankovom sektore. Dodala, že na konci roka bolo neziskových 104 bánk, pričom ešte v polovici roka 2022 ich bolo 130.

Ešte pred prvým rokom centrálna banka prognózovala, že zisk bankového sektora v roku 2022 dosiahne viac ako dva bilióny rubľov. V roku 2021 zaznamenal ruský bankový sektor rekordný zisk vo výške 2,4 bilióna rubľov.

Rusko, na ktoré po invázii na Ukrajinu uvalil Západ rozsiahle sankcie, sa snaží preorientovať a buduje čoraz užšie vzťahy s krajinami, ako sú Čína a India. Moskva preto zintenzívňuje úsilie o zníženie expozície voči americkému doláru a iným takzvaným nepriateľským menám.

Podľa centrálnej banky sa portfólio úverov bánk v cudzej mene v roku 2022 znížilo o 18,2 percenta alebo o 30,2 miliardy dolárov.

Minúta  |  

Dzurinda predstavil Modrú koalíciu. Potvrdil pokračovanie rokovaní s KDH

Expremiér Mikuláš Dzurinda predstavil základy Modrej koalície. Urobil tak na piatkovej tlačovej konferencii. Zároveň predstavil členov novej strany. V rámci desiatich princípov Modrej koalície sa píše, že ide o liberálno-konzervatívnu stranu.

Podľa Dzurindu vzniká nielen politická strana, ale aj platforma spolupráce. Expremiér potvrdil pokračovanie rokovaní s KDH a želá si ich pokračovanie . "Dohodol som sa s pánom predsedom, že budeme pokračovať v rozhovoroch," povedal s dôvetkom, že bude komunikovať so všetkými záujemcami, ktorí budú mať o komunikáciu a spoluprácu záujem. 

Do politiky chce pritiahnuť aj mladých ľudí a niektoré známe osobnosti.

O pozíciu lídra vznikajúcej strany sa Dzurinda uchádzať nechce, ale ani neuhne. Nečaká ani, že ho kolegovia na túto pozíciu navrhnú. Chce sa venovať mladým ľuďom zo strany, aby profesionálne rástli.

"Nerobíme to iba pre najbližšie parlamentné voľby," vyhlásil Dzurinda s tým, že projekt presahuje najbližšie voľby. Odmietol politiku vymedzovania sa. "Ja sa vymedzovať nepotrebujem," dodal s tým, že nebude vylučovať zo spolupráce ani nijakú politickú stranu.

Na otázku o spolupráci s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom odpovedal, že je stále členom OĽaNO. O prípadnej spolupráci sa podľa jeho slov budú môcť rozprávať potom, ako sa sám rozhodne o svojej budúcnosti. Pokiaľ ide o spoluprácu s ďalšími subjektmi, Dzurinda zdôrazňuje potrebu príslušnosti k západnej civilizácii, právny štát, udržateľnú a konkurencieschopnú politiku.

Predseda strany Spolu-OD Miroslav Kollár zdôraznil potrebu budovania silnej alternatívy, ktorá môže zvrátiť vývoj na Slovensku. To, čo strana Spolu prináša do partnerstva, je podľa jeho slov funkčná stranícka štruktúra.

"Ak aj v utorok (31. 1.) príde rozhodnutie, že sa okamžite vyhlásia voľby, budeme pripravení a budeme mať otvorenú náruč pre našich partnerov a kolegov," povedal Kollár.

"Pri rozhodovaní, tvorbe programu a v každodennej politickej práci sa pridržiavame hodnôt a ideí náboženského a kultúrneho dedičstva Európy, ako aj zásad sekulárneho humanizmu," hovorí dokument. Zdôrazňuje aj postavenie občana v rámci štátu a rešpektovanie ľudských práv. Podčiarkuje prozápadné a proeurópske smerovanie. Apeluje aj na rozvoj ekonomiky, investície a zásadné reformy.

Cieľmi Modrej koalície je podľa Dzurindu zastaviť úpadok a chaos a privodiť pozitívny obrat Slovenska. "Dnešná politická kultúra, predovšetkým v parlamente, je ďalej neudržateľná," poznamenal. Ďalej je to potreba novej kultúry vo vzťahu médií a politikov, rešpekt jedného voči druhému. Dzurinda zdôrazňuje "nie" kultúrnym vojnám. "Konzervatívci nemôžu poraziť liberálov, liberáli nemôžu poraziť konzervatívcov," povedal Dzurinda a zároveň zdôraznil potrebu dialógu.

Poukázal aj na ekonomický úpadok Slovenska. Krajina podľa Dzurindu zaostáva v raste a životnej úrovni Slovákov v porovnaní s najvyspelejšími štátmi v Európe. Kritizoval aj zadlžovanie a civilizačný úpadok. Znepokojujúce je podľa neho pokles podpory členstva v NATO a Európskej únii, ktorý chce Modrá koalícia zvrátiť.

Dzurinda informoval, že práve preto stranu Spolu-OD preto zmenili na stranu Modrá koalícia. „Dnešok je veľmi významným dňom, pôvodne sme mali začať zbierať podpisy na vznik politickej strany Modrí - Európska ľudová strana. Chceli sme založiť liberálno-konzervatívnu politickú stranu. To, že došlo k pádu vlády a hrozbe predčasných volieb, ma podnietilo k zvažovaniu, ako budeme ďalej postupovať," vysvetlil Dzurinda.

(tasr, sita, red)

Minúta  |  

Nemecká ministerka vyhlásila, že jej krajina je vo vojne s Ruskom. Moskva žiada vysvetlenie

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v piatok žiadala od nemeckého veľvyslanca vysvetlenie "protichodných" vyjadrení z Berlína o "vojne proti Rusku".

Nemecko podľa Zacharovovej na jednej strane uvádza, že nie je účastníckou stranou vo vojne na Ukrajine, nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková však na druhej strane povedala, že európske krajiny sú vo vojne proti Rusku.

Baerbocková v utorok v Štrasburgu na pôde Rady Európy povedala, že "bojujeme vo vojne proti Rusku a nie medzi nami". Ruské štátne média tieto vyjadrenia prijali ako potvrdenie, že Nemecko a ďalšie členské krajiny EÚ sú priamymi účastníckymi stranami na Ukrajine a bojujú proti Rusku, píše DPA.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu takéto tvrdenia poprel. Na otázku stanice ZDF, či sa Nemecko a jeho spojenci schválením dodávok tankov priamo nepodieľajú na vojne, odpovedal "nie, v žiadnom prípade". "Nesmie nastať žiadna vojna medzi Ruskom a NATO," dodal.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí po Baerbockovej vyjadreniach taktiež zdôraznilo, že Nemecko nie je účastníckou stranou žiadnej vojny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.