Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin v deň spomienky na holokaust znovu spomenul neonacistov na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok zopakoval tvrdenie, že na Ukrajine pôsobia "neonacisti". Urobil tak v deň, keď si svet pripomína pamiatku obetí holokaustu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Zabúdanie na poučenia z dejín vedie k opakovaniu strašných tragédií. Tomu nasvedčujú aj zločiny proti civilistom, etnické čistky a činy zamerané na potrestanie, ktoré na Ukrajine organizujú neonacisti. Práve proti tomuto naši vojaci statočne bojujú," napísal Putin v telegrame adresovanom účastníkom udalostí venovaných Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu.

V tento pamätný deň si svet 27. januára pripomína utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945 Červenou armádou.

Práve tvrdením, že na Ukrajine pôsobia neonacisti a je potrebné ju "denacifikovať", Putin vlani vo februári odôvodnil svoje rozhodnutie poslať na Ukrajinu ruských vojakov. Ukrajina a Západ však tieto tvrdenia Putina odmietli a vojnu na Ukrajine označili za nevyprovokovanú agresiu.

Víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne je pre Rusov symbolom veľkej vlasteneckej hrdosti. "Pokusy o zrevidovanie prínosu, ktorý naša krajina mala pri veľkom víťazstve, v podstate znamenajú obhajovanie zločinov nacizmu a otvárajú cestu k oživeniu jeho smrtonosnej ideológie," vyhlásil šéf Kremľa.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pri drogovej akcii v Poprade polícia zadržala troch mužov a jednu ženu

Pri policajnej akcii, zameranej na drogovú trestnú činnosť v Poprade, polícia vo štvrtok (26. 1.) zadržala troch mužov a jednu ženu. Informoval o tom krajský policajný hovorca z Prešova Daniel Džobanik s tým, že akciu vykonali príslušníci popradskej kriminálnej polície a prešovského pohotovostného policajného útvaru.

"Vykonali dve prehliadky osobných áut a jednu domovú prehliadku, pričom našli viaceré predmety, súvisiace s drogovou trestnou činnosťou. Išlo o igelitové vrecká s obsahom bielej kryštalickej látky a predmety na výrobu a distribúciu drog," priblížil hovorca.

V súčasnosti sa vyhotovuje analýza zaistených vecí formou znaleckého skúmania. Na základe neho bude určený ďalší procesný postup. Vyšetrovateľ podľa Džobanika v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.

(tasr, min)

Minúta  |  

Verím, že poslanci dohodu na termíne volieb dodržia, uviedol premiér Heger

Dohoda na termíne konania predčasných volieb medzi stranami bývalej štvorkoalície je na 30. septembri. V piatok to pripomenul dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO). "Verím, že tých 90 poslancov, ktorí deklarovali podporu tomuto návrhu, svoje slovo dodrží," povedal.

Upozornil, že finálne rozhodnutie je tak či tak v rukách poslancov Národnej rady SR, rešpektuje v tejto súvislosti i to, že sa hlasovať bude až v utorok (31. 1.). Zároveň však priznáva, že oddialenie hlasovania po ukončenej rozprave k bodu nepovažuje za šťastné. "Ak poslanci dorokovali, mohli to odhlasovať hneď. Nie je to dobrá vizitka ani parlamentu, ani koalície," uviedol.

Parlament v stredu (25. 1.) schválil zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Vo štvrtok (26. 1.) viedli poslanci diskusiu, v hre je viacero termínov. Hlasovať o nich budú v utorok (31. 1.) o 17.00 h.

(tasr, min)

Minúta  |  

Voľby v jednom z obvodov v Dolnom Kubíne budú musieť zopakovať, sú neplatné

Voľby dolnokubínskych mestských poslancov v obvode číslo 3 (Medzihradné, Banisko, Srňacie) budú musieť zopakovať. Najvyšší správny súd SR ich vyhlásil za neplatné. Na piatkovom brífingu o tom informoval dolnokubínsky primátor Ján Prílepok. Súvisí to so zámenou poradových čísel na hlasovacom lístku.

Vo volebnom obvode kandidovali celkovo šiesti kandidáti, u dvoch z nich došlo k zámene poradia. "Zrejme išlo o systémovú chybu medzi písmenami T a Ť, čím bolo spôsobené, že kandidáti nemali na volebnom lístku také isté číslo, s akým predtým kampaňovali.

O situácii sa mestská volebná komisia dozvedela v deň konania volieb, následne kontaktovala štátnu volebnú komisiu. Z tej prišlo usmernenie, že sa volia osoby a nie čísla, hlasovanie sa nezastavuje a pokračuje sa ďalej vo voľbách. Tak sa aj postupovalo," vysvetlil primátor.

Prednosta Okresného úradu Pavol Ľorko podotkol, že chyba pravdepodobne vznikla v štátnom systéme IVIS, ktorý spravuje štatistický úrad. "Ale za konečný hlasovací volebný lístok zodpovedá mesto, respektíve obec," dodal.

Dvojica zvolených poslancov za obvod tak v podstate mandát ani nikdy nezískala, potvrdila predsedníčka mestskej volebnej komisie v Dolnom Kubíne Andrea Barienčíková.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko pošle Ukrajine 60 modernizovaných tankov vrátane poľských PT-91 Twardy

Poľsko dodá v blízkej budúcnosti Ukrajine 60 modernizovaných tankov. Tie by mali zahŕňať poľské stroje PT-91 Twardy a mali by sa pridať k avizovaným tankom Leopard 2 nemeckej výroby. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje web The Kyiv Independent.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v rozhovore pre kanadskú televíziu CTV news uviedol, že 30 tankov budú modely PT-91 Twardy a zvyšok by mali byť modernizované sovietske tanky T-72.

Varšava už poskytla Ukrajine bližšie nešpecifikovaný počet tankov Twardy v júli 2022. Ukrajina tiež dostala stovky tankov T-72.

(sita)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka: Zisk ruských bánk sa v roku 2022 prepadol o 90 percent

Zisk ruských bánk sa v minulom roku prepadol približne o 90 percent na celkovo 203 miliárd rubľov alebo 2,9 miliardy dolárov (2,66 miliardy eur), uviedla v piatok ruská centrálna banka. Rozsiahle západné sankcie voči ruskému finančnému systému a odliv vkladateľov výrazne zhoršil vyhliadky ruských finančných inštitútov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Západ zablokoval niekoľkým kľúčovým ruským bankám prístup do medzinárodného platobného systému SWIFT krátko po ruskom útoku na Ukrajinu, a najväčšie ruské finančné inštitúty, ako sú Sberbank a VTB, museli ukončiť činnosť vo väčšine Európy.

Bankový sektor podobne ako ostatné oblasti ruskej ekonomiky však preukázal aj istú odolnosť. Centrálna banka uviedla, že bankám sa podarilo vyrovnať stratu za prvý polrok vo výške 1,5 bilióna rubľov a zaznamenať za celý rok zisk.

"Nie všetky banky však dokázali úplne zmazať straty zo začiatku roka, pričom niektoré inštitúty ukončili rok s výraznými stratami," uviedla ruská centrálna banka vo svojej správe o domácom bankovom sektore. Dodala, že na konci roka bolo neziskových 104 bánk, pričom ešte v polovici roka 2022 ich bolo 130.

Ešte pred prvým rokom centrálna banka prognózovala, že zisk bankového sektora v roku 2022 dosiahne viac ako dva bilióny rubľov. V roku 2021 zaznamenal ruský bankový sektor rekordný zisk vo výške 2,4 bilióna rubľov.

Rusko, na ktoré po invázii na Ukrajinu uvalil Západ rozsiahle sankcie, sa snaží preorientovať a buduje čoraz užšie vzťahy s krajinami, ako sú Čína a India. Moskva preto zintenzívňuje úsilie o zníženie expozície voči americkému doláru a iným takzvaným nepriateľským menám.

Podľa centrálnej banky sa portfólio úverov bánk v cudzej mene v roku 2022 znížilo o 18,2 percenta alebo o 30,2 miliardy dolárov.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.