V synagóge vo východnom Jeruzaleme došlo v piatok počas šabatových modlitieb k streľbe, ktorá si vyžiadala najmenej päť obetí na životoch. S odvolaním sa na zdravotníkov o tom informovala agentúra AFP.
Vo vyhlásení izraelskej polície sa uvádza, že došlo k "teroristickému útoku v synagóge v Jeruzaleme". Páchateľ bol na mieste zneškodnený.
Ešte pred tým, ako sa objavila informácia o obetiach, záchranná služba Magen David Adom uviedla, že zdravotníci ošetrujú desať zranených, pričom stav viacerých je kritický. K streľbe došlo vo štvrti Neve Jaakov vo východnom sektore Jeruzalema, ktorú Izrael anektoval po šesťdňovej vojne v roku 1967, dodáva TASR.
V ženevskom sídle Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v piatok začalo zasadnutie krízového výboru WHO, ktorý diskutuje o tom, či koronavírusová pandémia stále predstavuje globálnu hrozbu, informuje agentúra AFP.
Zasadnutie výboru, ktorému predsedá francúzsky lekár Didier Houssin, sa má skončiť ešte v piatok. Výsledok jeho rokovania bude zverejnený v nasledujúcich dňoch.
Krízový výbor WHO vyhlásil 30. januára 2020 v súvislosti s ochorením nazvaným neskôr COVID-19 stav globálnej zdravotnej núdze. WHO takto označuje situácie či nákazy, ktoré sa môžu šíriť aj do iných krajín. Tento typ udalosti si vyžaduje koordinovanú medzinárodnú spoluprácu.
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vo svojom vystúpení naznačil, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená".
"Vstupujeme do štvrtého roka pandémie, ale určite sme v oveľa lepšej situácii ako pred rokom, keď vlna omikronu (covidového variantu) vrcholila a WHO bolo každý týždeň hlásených viac ako 70-tisíc úmrtí," povedal Tedros členom výboru na začiatku zasadnutia.
Ďalej uviedol, že týždenný počet úmrtí v októbri klesol pod 10-tisíc, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.
Minulý týždeň bolo nahlásených takmer 40-tisíc úmrtí na covid, viac ako polovica z nich v Číne. Tedros dodal, že skutočný počet úmrtí na covid "je určite oveľa vyšší".
Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.
Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje — najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".
Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.
Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.
Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa koná po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy — stav globálnej zdravotnej núdze, keďže tzv. nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.
Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či zostane núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.
Na predchádzajúcom rokovaní v októbri roku 2022 členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO — stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).
Celoštátny týždeň štrajkov učiteľov, ktorý sa v Maďarsku začal v pondelok a má vyvrcholiť v utorok 31. januára, pokračoval aj v piatok. Členka republikovej rady Demokratického odborového zväzu pedagógov (PDSZ) Erzsébet Nagyová pre server magyarnarancs.hu uviedla, že do štrajku sa doposiaľ zapojilo zhruba 10-tisíc učiteľov, informuje spravodajca TASR.
Nagyová zdôraznila, že dnes už všetci občania Maďarska vedia o vážnych problémoch tamojšieho školstva. Z tohto pohľadu označila sériu protestov, ktorá sa začala pred rokom, za úspešnú. Pripomenula tiež, že vláda spočiatku odmietala tvrdenie, že sféra verejného vzdelávania v Maďarsku má problémy pre nedostatok učiteľov a nízke mzdy.
"Zdá sa, že mnohí učitelia plánujú na 31. januára dlhší štrajk," konštatovala Nagyová. Postoje pedagogických odborárov a maďarskej vlády sa nezblížili ani na štvrtkovom rokovaní v Budapešti. Schôdzku inicioval štátny tajomník rezortu vnútra zodpovedný za verejné vzdelávanie Zoltán Maruzsa.
Odborári podľa PDSZ na schôdzke nedostali odpoveď ani na požiadavku upraviť nevýhodné pravidlá štrajku a zrušiť ďalšie nariadenie postihujúce pedagógov, ktorí prejavia občiansku neposlušnosť. V tejto záležitosti sa PDSZ obráti na ústavný súd, dodala Nagyová.
Vláda vo štvrtok avizovala, že podmienky úpravy miezd učiteľov mieni zakomponovať do nového právneho poriadku. Učitelia sa podľa podpredsedu Odborového zväzu pedagógov (PSZ) Tamása Totyika obávajú, že návrh kabinetu povedie k tomu, že podobne, ako ich kolegovia v odbornom vzdelávaní, aj pedagógovia vo verejnom školstve stratia štatút štátneho zamestnanca.
Týždňová séria protestov vyvrcholí Dňom solidarity 31. januára. Na deň výročia vlaňajšieho výstražného štrajku PDSZ pozýva odbory, občianske organizácie i občanov. K dvojhodinovému výstražnému štrajku sa na budúci pondelok pripoja aj zamestnanci učňovských škôl.
Viacerí pedagógovia, ktorí sa zapojili do vlaňajšej série učiteľských protestov formou občianskej neposlušnosti, boli prepustení alebo podali výpovede. Séria celoštátnych protestov pedagógov sa začala vlani v januári. Plat učiteľov v Maďarsku dosahoval minulý rok 60 percent priemeru platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na Slovensku je to 70 percent a v Rakúsku 85 percent.
Chorvátska polícia v piatok vypočula niekoľko osôb podozrivých v súvislosti so zmiznutím luxusnej jachty, ktorá mala v súlade so sankciami uvalenými na Rusko po invázii na Ukrajinu zostať zadržaná v lodenici na pobreží Jadranského mora.
Ako informovala agentúra AP, zmiznutie 35-metrovej jachty Irina Vu z prístavu Betina na ostrove Murter miestne médiá zaznamenali a informovali o ňom len nedávno. Jachta Irina Vu údajne odplávala do Turecka, a to ešte v októbri, a na jej mieste v prístavisku kotvilo iné plavidlo, dodala AP, ktorú vo svojej správe cituje aj agentúra TASR.
Incident vyvolal kritiku na adresu miestnych úradov. Vláda následne vymenila úradníkov zodpovedných za bezpečnosť pobrežia a prístavu Murter a zároveň posilnila monitorovanie zvyšných jácht.
Luxusné plavidlo Irina Vu bolo jedným z piatich, ktoré boli v Chorvátsku skonfiškované. Ide o plavidlá patriace magnátom napojeným na Kremeľ, na ktorých boli po invázii ruskej armády na Ukrajinu uvalené medzinárodné sankcie.
Chorvátska štátna televízia HRT informovala, že zmiznutá jachta mala hodnotu približne päť miliónov eur a patrila rodine ruského oligarchu s úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina.
Chorvátska polícia neposkytla žiadne podrobnosti o podozrivých ani o vyšetrovaní. Vo vyhlásení však dodala, že policajti vykonávajú prehliadky na viacerých miestach vrátane domov podozrivých.
Podľa televízie HRT sa predpokladá, že ide o posádku, kapitána a majiteľa lodenice, z ktorej vyplávala ruská jachta. Miestne médiá sa tiež snažia preveriť, ako sa jachta mohla plaviť až do Turecka bez toho, aby bola po ceste zaregistrovaná a skontrolovaná.
Medzičasom chorvátske opozičné strany vyzvali, aby sa vyšetrovanie nezastavilo len u členov posádky zmiznutej jachty, ale aby politickú zodpovednosť za kauzu niesli aj príslušní členovia vlády. Chorvátsko je obľúbenou jachtárskou destináciou vďaka svojmu morskému pobrežiu a stovkám ostrovov.
Lotyšský veľvyslanec v Moskve Maris Riekstinš má dva týždne na to, aby opustil Rusko. Oznámilo to dnes ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zároveň obvinilo Lotyšsko z "totálnej rusofóbie". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Moskva týmto krokom reagovala na pondelňajšie rozhodnutie Lotyšska znížiť úroveň svojich diplomatických vzťahov s Ruskom. Ruského veľvyslanca vyzvalo, aby do 24. februára opustil krajinu. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs to odôvodnil tým, že Lotyšsko k takémuto kroku pristupuje zo "solidarity" s Estónskom.
Rusko totiž takisto v pondelok oznámilo, že znižuje úroveň diplomatických vzťahov s Estónskom a estónskemu veľvyslancovi Margusovi Laidremu nariadilo, aby do 7. februára opustil krajinu. Estónsku diplomatickú misiu v Moskve tak povedie len chargé d'affaires.
Estónsko vzápätí reagovalo odvetným krokom a oznámilo, že od rovnakého dátumu vyhosťuje ruského veľvyslanca. Moskva zároveň obvinila obe pobaltské krajiny z "totálnej rusofóbie" a z "nepriateľských krokov voči Rusku".
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok - pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu - obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že v rámci vojny na Ukrajine buduje v Európe "nové tábory". TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Na výročie oslobodenia nacistického nemeckého tábora smrti Auschwitz-Birkenau si pripomeňme, že Putin na východe buduje nové tábory," napísal Morawiecki na sociálnej sieti Facebook bez uvedenia ďalších podrobností.
"Solidarita a pevná podpora pre Ukrajinu sú efektívne spôsoby na zaistenie toho, aby sa história úplne nezopakovala," dodal poľský premiér.
Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vlani v októbri, obvinil Rusko, že v okupovanom východoukrajinskom meste Olenivka zriadilo "koncentračný tábor", kde zadržiava zajatých Ukrajincov.
Vyšetrovatelia OSN vlani zdokumentovali na Ukrajine vyše 400 prípadov svojvoľného zadržania a zmiznutia osôb, za ktoré sú zodpovedné ruské sily.
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu pripomína 27. januára utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.
Viacero podozrivých, zadržali švédske úrady v rámci operácie zameranej proti stupňujúcej sa aktivite zločineckých gangov. Polícia počas razií zhabala aj zbrane a veľké množstvo drog. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na piatkové oznámenie švédskej prokuratúry.
Po veľkej policajnej razii v meste Sundsvall zhruba 400 kilometrov severne od hlavného mesta Štokholm zadržali vo štvrtok sedem osôb podozrivých z násilných trestných činov a porušenia zbrojnej a protidrogovej legislatívy, spresnila prokurátorka Karin Everittová.
K zatýkaniu medzitým došlo aj v samotnom Štokholme, kde za uplynulých 24 hodín zadržali 16 ľudí. Medzi zadržanými sú aj dve neplnoleté osoby vo veku 17 rokov. Počas razií zaistili okrem zbraní a drog aj výbušniny.
Švédsko už roky čelí narastajúcej kriminalite zločineckých gangov. Situácia mimoriadne eskalovala v posledných týždňoch, keď sú takmer každodenne hlásené prípady streľby a výbuchy, ktoré sú súčasťou vojny medzi viacerými gangami v Sundvalle a Štolholme.
Vodič automobilu zrazil v piatok popoludní na chodníku v Banskej Bystrici troch chodcov. K zrážke prišlo po tom, ako nerešpektoval výzvu polície na zastavenie a po náraze do iného vozidla zišiel mimo cesty. Banskobystrická krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.
Policajti sa vodiča osobného automobilu pokúšali zastaviť z dôvodu, že jeho jazda ohrozovala ostatných účastníkov cestnej premávky. "Tento na výzvy polície nereagoval, naopak, dal sa na útek," priblížili policajti.
Vodič počas unikania porušil svojou jazdou viacero dopravných predpisov, nerešpektoval ani dopravné značenie. "Následne s vozidlom havaroval. Po náraze s ďalším vozidlom zišiel mimo cestu, pričom zrazil aj po chodníku idúcich troch chodcov," dodali s tým, že zatiaľ nebol ustálený rozsah zranení.
Do ambulancií má ísť 283 miliónov eur navyše. Zdroje sa rozdelia rovnomerne medzi segment všeobecnej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti.
Rezort zvážil, že k stredajšej ponuke 172 miliónov môže ambulanciám na sanovanie zvýšených nákladov poskytnúť ešte ďalších 111 miliónov eur. Informoval o tom dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) po piatkovom rokovaní.
Štyri dni pred kolapsom ambulantnej sféry sa teda súkromní lekári s vládou dohodli. O jeden rok predĺžia zmluvy s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Dôverou.
Poplatky nebudú
Pôvodne hrozilo, že ak sa ministerstvo so súkromnými lekármi nedohodne, tí začnú vyberať dobrovoľné poplatky od dvoch do desiatich eur s prihliadnutím na kúpyschopnosť obyvateľstva.
Hoci minister nedávno načrtol, že zdravotná starostlivosť je čoraz drahšia a v budúcnosti sa nevyhneme „finančnej spoluúčasti pacienta“, po piatkovom rokovaní sa podľa Hegera lekári zaviazali, že nebudú od chorých pýtať peniaze navyše.
Poplatky za poskytovanie zdravotnej starostlivosti aktuálne nie je možné vyberať. "Neplánujeme do legislatívy zavádzať poplatky, určite nie v tomto čase," uistil dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Ambulancie ešte čakajú ďalšie rokovania
Súkromných poskytovateľov teraz čakajú vyjednávania o štátnej pomoci v dôsledku rastúcich cien energií. Niektorým lekárom prišli niekoľkonásobne vyššie zálohové platby. Pôvodne požadovali, aby im štát zastropoval ceny energií ako v prípade domácností.
„Ešte nás čakajú rokovania s ministerstvom hospodárstva o tom, akým spôsobom zabezpečiť, aby ambulancie nepocítili zvýšené platby za energie," priblížil Lengvarský. Dodal, že rezort intenzívne pracuje na vytvorení nového cenníka, na základe ktorého preplácajú zdravotné poisťovne ambulanciám výkony.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová zdôraznila, že dohoda je zatiaľ len podmienečná. "Našou podmienkou bolo, že dôjde k regulácii cien energií ambulantného sektora v posledných dňoch pred vypršaním našich zmlúv," dodala s dôvetkom, že ambulancie zatiaľ nepatria do žiadnej kapitoly, z ktorej by mohli čerpať štátnu pomoc. Nájdenie riešenia očakáva počas pondelka (30. januára). Ambulancie si podľa nej dali podmienku, že môžu s okamžitou platnosťou vypovedať zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ak im neočakávane narastú náklady a nebudú môcť ďalej udržať prevádzku.
Zástupcovia viacerých organizácií upozornili, že dofinancovanie je esenciálne a neposlúži na rozvoj ambulancií. "Budeme sa musieť uskromniť pri nákupe nových prístrojov a inovatívnych postupov," uviedla prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková.
Belgicko oznámilo, že pošle Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 93,6 milióna eur. V piatok to uviedol belgický premiér Alexander De Croo, informoval denník The Guardian.
Belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová vyhlásila, že najnovší balík pomoci bude obsahovať protilietadlové rakety zem-vzduch, protitankové zbrane, guľomety, granáty a ďalšiu muníciu.
Niektoré z nich budú pochádzať zo skladov belgických ozbrojených síl a ďalšie Brusel kúpi od belgických zbrojných podnikov. Dedonderová však nespresnila, o aké množstvo zbraní pôjde.
Šéfka belgického rezortu obrany dodala, že Belgicko Ukrajine pošle aj obrnené džípy a nákladné autá. Všetky vozidlá sú schopné prevádzky alebo sa čoskoro podrobia kompletnému servisu.
Belgicko už vrátane najnovšieho balíka poskytlo Ukrajine väčšiu vojenskú pomoc, než ktorejkoľvek inej krajine.
Český prezidentský kandidát Andrej Babiš očakáva "obrovskú" volebnú účasť v druhom kole volieb. Poukázal pri tom na prieskumy, ktoré naznačujú, že k urnám by mohlo prísť až 84 percent voličov. V prvom kole ich prišlo 68 percent. Babiš vystúpil pred novinármi po tom, ako odovzdal svoj hlas v piatok popoludní na obecnom úrade v Průhoniciach pri Prahe, informuje TASR.
"Je to referendum o Babišovi, to viete," zhodnotil podstatu volieb. "Ak majú ľudia pocit, že sa majú horšie než za Babiša, tak by toho Babiša mali voliť," odporučil český expremiér, ktorý bol v úrade v rokoch 2017 – 2021.
Podľa neho sa v týchto voľbách rozhoduje o budúcnosti krajiny. "Máme päťkoalíciu, ktorú volilo 46 percent oprávnených voličov. Tri milióny voličov majú zastúpenie v opozícii, milión nemá zastúpenie vôbec," skonštatoval. Od prezidenta očakáva, že by mal byť pracovitý, poznať problémy ľudí a mať prehľad v jednotlivých rezortoch.
V prípade svojho zvolenia by chcel s premiérom Petrom Fialom spolupracovať na odstránení nevraživosti v spoločnosti. Situáciu označil za "hroznú" a vyjadril potešenie, že so svojím rivalom Petrom Pavlom mali v priebehu štvrtka a piatka neútočné debaty a ukázali, že vedia spolupracovať. Ak bude zvolený Pavel, tak aj v tom prípade Babiš vyzve ľudí, aby odložili nenávisť.
Krátko po prípadnom zvolení za prezidenta by Babiš navštívil krajiny Vyšehradskej štvorky, kde by chcel získať podporu pre svoj mierový plán pre Ukrajinu. Už predtým – podobne ako Pavel – avizoval, že jeho prvá cesta by mierila na Slovensko.
Podľa vlastných slov je rád, že už aj bývalý predseda Vojenského výboru NATO generál Pavel prebral jeho rétoriku a hovorí o mieri. Česi hlasujú v druhom kole prezidentských volieb v piatok od 14.00 do 22.00 h. Volebné miestnosti sa opäť otvoria v sobotu o 8.00 h, voliť bude možné do 14.00 h.
Fínsky súd v piatok usvedčil dvoch investigatívnych novinárov jedného z najväčších fínskych denníkov zo zverejnenia tajných informácií týkajúcich sa obrany krajiny. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters.
Prokuratúra žiadala pre redaktorov denníka Helsingin Sanomat – Tuoma Pietiläinena a Lauru Halmiovú – podmienečný trest v trvaní minimálne 1,5 roka väzenia. Súd však namiesto toho udelil Pietiläinenovi len finančnú pokutu v nezverejnenej výške, zatiaľ čo Halmiová vyviazla bez trestu, keďže jej úloha pri publikovaní sporného článku bola len okrajová.
Obaja však boli uznaní za vinných z odhalenia štátnych tajomstiev. Helsinský súd zároveň zbavil viny vtedajšieho manažéra denníka Helsingin Sanomat. Verdikt ešte nie je konečný a obe strany sporu môžu ešte podať odvolanie.
Prokuratúra tvrdila, že článok, ktorý Pietiläinen a Halmiová zverejnili v roku 2017, obsahoval informácie z tajných dokumentov. Obžalovaní sa bránili tvrdením, že vychádzali len z verejne dostupných zdrojov a že nijaké štátne tajomstvá neprezradili.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) označila verdikt fínskeho súdu za "nebezpečný precedens" v krajine, ktorá sa umiestňuje na popredných priečkach v globálnom indexe slobody tlače. Predmetný článok uverejnený 16. decembra 2017 v denníku Helsingin Sanomat sa zaoberal činnosťou centra fínskej vojenskej rozviedky, ktoré zhromažďovalo informácie pre armádu.
V texte sa napríklad objavili vtedy desať rokov staré približné údaje týkajúce sa polohy centra a úloh spravodajskej jednotky. Podľa verdiktu okresného súdu v Helsinkách článok obsahoval viacero informácií, ktoré mali ostať utajené v záujme bezpečnosti Fínska, uviedla tamojšia verejnoprávna televízia YLE.
Krajský policajný vyšetrovateľ z Trenčína začal trestné stíhanie v prípade obzvlášť závažného zločinu vraždy v Handlovej. Informovala o tom trenčianska krajská policajná hovorkyňa Ingrid Krajčíková.
Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že vo štvrtok (26. 1.) v nočných hodinách utrpel 38-ročný muž následkom bodnutia nožom zranenia, ktorým na mieste podľahol. Obvinenie voči konkrétnej osobe zatiaľ nevzniesli. "Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie zatiaľ nie je možné poskytnúť bližšie informácie," doplnila hovorkyňa.
Okupované časti štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko vlani v septembri nezákonne anektovalo, budú musieť používať moskovský čas. Uviedlo to ruské ministerstvo priemyslu a obchodu, napísala v piatok spravodajská stanica Sky News.
Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť sa stanú súčasťou ruského druhého časového pásma, píše sa v príspevku ministerstva zverejneného na platforme Telegram. Podľa neho už bol vláde doručený návrh zákona týkajúci sa tejto záležitosti.
Stanica CNN pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin v septembri 2022 ohlásil, že Moskva zaberie takmer pätinu ukrajinského územia a milióny tamojších obyvateľov budú "navždy" ruskými občanmi.
Ešte pred vyhlásením anexie sa konali tzv. referendá o pripojení k Ruskej federácii, ktoré však Západ i Kyjev označili za podvodné. Ani jednu z uvedených štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny Rusko neovláda v plnom rozsahu.
Český premiér Petr Fiala odvolil v druhom kole prezidentských volieb v piatok popoludní v Brne a svoj hlas podľa vlastných slov odovzdal kandidátovi Petrovi Pavlovi. Informuje o tom TASR na základe správ televízie CNN Prima News a spravodajského serveru iDNES.cz.
Fiala po vhodení hlasovacieho lístka uviedol, že dúfa vo vysokú volebnú účasť. Zároveň verí, že voličov neodradila drsná kampaň.
"Videli sme kampaň, pri ktorej sa používali útoky na ľudské vášne, rozdeľovanie spoločnosti. Mala za cieľ odradiť menej rozhodnutých voličov. Vyzývam občanov, aby šli k voľbám," vyhlásil český premiér.
V druhom kole prezidentských volieb v ČR proti sebe stoja bývalý predseda Vojenského výboru NATO Petr Pavel a expremiér Andrej Babiš. Hlasuje sa od piatku 14.00 do 22.00 h a potom v sobotu od 8.00 h do 14.00 h.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR a ambulancie sa dohodli na dofinancovaní sektora. Do ambulancií má ísť 283 miliónov eur navyše.
Zdroje sa rozdelia rovnomerne medzi segment všeobecnej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Uviedol to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) po piatkovom rokovaní.
Prokurátorská rada Generálnej prokuratúry (GP) SR dôrazne žiada politikov, aby svojimi vyjadreniami nezaťahovali prokurátorov do politického boja a nezasahovali do ich osobnej integrity. Vyplýva to zo stanoviska prokurátorskej rady, ktoré TASR poskytla jej predsedníčka Linda Wáclavová.
"Týmto prokurátorská rada GP SR vyzýva všetkých politikov celého politického spektra, aby v prípade, ak majú konkrétne poznatky o páchaní trestnej činnosti prokurátormi, tieto oznámili orgánom činným v trestnom konaní, pretože iba týmto spôsobom je možné zabezpečiť zákonnosť," zdôraznila.
Prokurátorská rada zároveň vyzvala zástupcov Úradu špeciálnej prokuratúry, aby pri informovaní verejnosti dôsledne dodržiavali ustanovenia právnych predpisov a nezverejňovali súčasti dozorových spisov.
Rusko v piatok na žiadosť cenzorského úradu zablokovalo prístup na webové stránky americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Oba weby podľa ruských úradov zverejňovali dezinformácie a materiály diskreditujúce ruskú armádu. V piatok o tom informovala britská stanica BBC.
Na základe žiadosti Ruskej federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) bol zablokovaný aj prístup na webovú stránku programu Rewards for Justice, v rámci ktorého USA vyplácajú odmeny za informácie o hrozbách pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.
BBC spresnila, že dané webové stránky sú zablokované od 26. januára, informuje TASR. Roskomnadzor objasnil, že tieto weby publikovali "materiály obsahujúce nedôveryhodné informácie verejného významu", ako aj obsahyty diskreditujúce ruskú armádu, ktoré boli zamerané na destabilizáciu spoločenskej a politickej situácie v Rusku.
BBC pripomenula, že vlani v máji predseda bezpečnostného výboru Štátnej dumy Vasilij Piskariov označil publikácie CIA v ruštine za podnecovanie k vlastizrade a "otvorený pokus o nábor" agentov. CIA totiž 2. mája zverejnila na svojom kanáli na YouTube video v ruštine, v ktorom informuje, ako ich bezpečne kontaktovať a odovzdať im informácie.
V treťom štvrťroku 2022 Roskomnadzor zablokoval a zlikvidoval viac ako 89-tisíc webových stránok, medzi nimi bolo aj viac ako 20-tisíc webov zverejňujúcich dezinformácie o tzv. špeciálnej vojenskej operácii, ako v Rusku volajú vojnu rozpútanú jeho armádou na Ukrajine.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine - 24. februára 2022 - začal Roskomnadzor blokovať prístup na internetové stránky mnohých médií, ako aj na sociálne siete Twitter, Facebook a Instagram.
Srbský tenista Novak Djokovič označil zábery, na ktorých figuruje jeho otec Srdjan s proruskými fanúšikmi, za nedorozumenie. "Nole" verí, že jeho otec ho bude môcť prísť v nedeľu podporiť na finálový duel dvojhry na Australian Open proti Grékovi Stefanosovi Tsitsipasovi..
Na internete sa objavili zábery, kde Srdjan Djokovič pózuje s proruskými fanúšikmi pri ruskej vlajke, ktorej používanie je v súvislosti s konfliktom na Ukrajine v Melbourne Parku zakázané. Tenistov otec tak pre veľký rozruch, ktorý situácia vyvolala medzi verejnosťou, účastníkmi podujatia i ukrajinskou vládou, neprišiel podporiť svojho syna vo víťaznom semifinálovom zápase s Američanom Tommym Paulom.
"Videl som to čo všetci ostatní. Médiá to nešťastne interpretovali a vzniklo z toho veľké nedorozumenie. Samozrejme, je to pre mňa a moju rodinu veľmi nepekné, pretože môj otec zažil viacero vojnových konfliktov a verte mi, že je zásadne proti nim," reagoval srbský tenista.
Ďalej povedal, že jeho otec sa po každom odohranom zápase zdravil s fanúšikmi pred arénou Roda Lavera, aby im poďakoval za podporu. "Žiaľ, niektoré médiá si to vyložili naozaj nesprávne. Je mi ľúto, že to tak eskalovalo. Dúfam, že ľudia pochopia, že nemal žiadny zámer nijakým spôsobom propagovať vojnu," citovala nasadenú štvorku turnaja agentúra AFP.
Český prezident Miloš Zeman v piatok popoludní odovzdal svoj hlas v druhom kole prezidentských volieb na Základnej škole Charlotty Garrigue Masarykovej v Lánoch.
Z invalidného vozíka, z ktorého vhodil do urny svoj hlas, vyjadril pred prítomnými novinári potešenie, že sa vôbec konajú slobodné voľby. Podľa vlastných slov volil rovnako ako v prvom kole. Vtedy naznačil, že jeho favoritom je expremiér Andrej Babiš, informuje TASR.
"Viete, že som konzervatívny a nemením názory v priebehu 14 dní," komentoval svoju voľbu. "Na poriadok a pokoj ma naposledy vyzývali za normalizácie," vyhlásil dosluhujúci český prezident, narážajúc na kľúčové heslá kampane kandidáta Petra Pavla.
Zeman pripomenul, že pred piatimi rokmi dostal 2,85 milióna hlasov. "Chcel by som týchto voličov poprosiť, aby teraz volili tak ako ja," adresoval im verejnú výzvu. Zeman v piatok hlasoval naposledy vo voľbách z pozície hlavy štátu. Jeho funkčné obdobie sa skončí 8. marca.
Česi hlasujú v druhom kole prezidentských volieb v piatok od 14.00 do 22.00 h. Volebné miestnosti sa opäť otvoria v sobotu o 8.00 h, voliť bude možné do 14.00 h. V druhom kole volieb stoja proti sebe bývalý náčelník generálneho štábu českej armády Petr Pavel a expremiér Andrej Babiš.
Ak bude spoločnosť slepá voči historickým faktom, bude odsúdená na opakovanie tragických momentov. Pri príležitosti piatkového pietneho aktu na pamiatku obetí holokaustu to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Prezidentka upozornila, že napriek ôsmim desiatkam rokov, ktoré uplynuli od hrôz holokaustu počas druhej svetovej vojny, sa i v súčasnosti objavujú pokusy popierať a bagatelizovať jeho zverstvá. "Rovnako sme svedkami otvorenej nenávisti, verbálnej i fyzickej, voči Židom i iným menšinám," upozornila. I preto je podľa nej treba si nielen pripomínať históriu, ale brať si z nej poučenie.
Úctu pamiatkam obetí holokaustu vyjadrili na rovnakom mieste aj predseda parlamentu SR Boris Kollár (Sme rodina) a dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
Kollár: Pripomínanie histórie je dôležité i preto, aby sa neopakovali tragédie
Je dôležité si pripomínať históriu, aby sa neopakovali tragédie, ktoré sa v minulosti udiali, zdôraznil v tejto súvislosti Boris Kollár.
"Za osobitne dôležité považujem edukovať mládež a upozorňovať ju, že súčasná sloboda nie je samozrejmosťou. Udalosti na Ukrajine sú toho, žiaľ, dôkazom," upozornil. V tejto súvislosti vníma i dôležitosť pietnych aktov a pripomínaní si tragických momentov histórie vrátane ich kauzálnych súvislostí.
Boris Kollár kladie veniec k Pamätníku holokaustu pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Heger: Holokaust pripomína, že od nenávisti k ohavným skutkom nie je ďaleko
Holokaust pripomína, aké ľahké je prejsť od nenávistných slov k ohavným skutkom, vyjadril sa Eduard Heger.
"Pretože ľudská pamäť je krátka, musíme si tieto hrôzy neustále pripomínať. Z úcty k obetiam máme povinnosť odmietnuť nenávisť už v jej zárodkoch a namiesto hnevu a nevraživosti sa zameriavať na dialóg, rešpekt a vzájomné porozumenie," zdôraznil. Upozornil pritom na fakt, že i "konečné riešenie židovskej otázky" nevzniklo zo dňa na deň, ale systematickými a tolerovanými prejavmi nenávisti, ktoré presiakli do celej spoločnosti.
Eduard Heger počas pietneho aktu k Pamätníku holokaustu pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Káčer: Musíme pamätať na to, čo predchádzalo tragédii
Holokaust treba vnímať aj prostredníctvom toho, čo tejto tragédii predchádzalo. Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu to uviedol dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer. Zároveň varoval pred rizikom opakovania podobných tragédií v súčasnosti.
"Šírenie nenávisti, strachu a konšpiračných teórií, dehumanizácia aj ohováranie. Mnohé z toho je, žiaľ, naďalej prítomné aj v dnešnom svete. Vzdávam úctu obetiam holokaustu a využívam túto príležitosť na pripomenutie našej spoločnej a trvalej úlohy chrániť slobodu a mier na našom kontinente," vyhlásil Káčer.
Bober: Nech vymizne nenávisť, ktorá podnietila hrôzy holokaustu
Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) košický arcibiskup metropolita Bernard Bober pozval všetkých ľudí, aby sa pridali k slovám Svätého Otca k piatkovému Medzinárodnému dňu holokaustu. Poukazuje na to, nech vymizne nenávisť, ktorá podnietila hrôzy holokaustu.
"Pápež František vyzval k odstráneniu koreňov nenávisti a násilia, ktoré podnietili hrôzu holokaustu. Prosím všetkých bez rozdielu, nech z nášho slovníka vymizne nenávisť," povedal Bober. Ľudí vyzval na to, aby boli slušní a správali sa jeden k druhému s úctou a dôstojnosťou. "Aj vtedy, keď s druhým nesúhlasíme. Výročie oslobodenia Osvienčimu nie je len výročie, ktoré pripomína tisíce nevinných obetí. Je výkričníkom do našich sŕdc, aby sa nič podobné nezopakovalo," dodal.
Zlo podľa predsedu KBS nikdy nevyhrá nad dobrom, aj keď sa to môže niekedy zdať, že to už dnes neplatí. "Buďme však všímaví k tomu, aby sme vedeli odlíšiť, čo je správne. Modlím sa za tých, ktorí stratili svoje životy a ostali poznačení tragédiou holokaustu," uzavrel.
Pamätník holokaustu v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Bukovszky: Nestačí len spomínať na obete
Pamiatka obetí holokaustu pripomína, že je nevyhnutné postaviť sa proti manipulácii a nenávistným prejavom, ktoré môžu ohrozovať každú spoločnosť, uviedol splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky.
"Nestačí len spomínať na obete holokaustu, treba si aj pripomínať to, kam až môže nenávisť a cynizmus medzi kultúrnymi národmi viesť," upozornil. Zdôraznil význam ochrany slobody, demokracie, života a ľudskej dôstojnosti. "Nedajme šancu tým ľuďom, ktorí sa nepoučili z histórie a sú schopní pre svoje sebecké a krátkozraké ciele vytvárať strach a tragédie zopakovať," vyhlásil splnomocnenec.
Pamiatku obetí holokaustu pripomenie i nasvietenie Bratislavského hradu
Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu nasvietia v piatok večer Bratislavský hrad. Tragické memento histórie bude svetelný dekor pripomínať od 18.00 do 23.00 hodiny.
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu pripomína 27. januára utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.
Poľský prezident Andrzej Duda a ďalší predstavitelia si v piatok pripomenuli 78. výročie oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Na slávnosti na juhu Poľska sa zúčastnila aj skupina väzňov, ktorí pobyt v tomto tábore prežili. TASR správu prevzala z agentúry PAP.
Na podujatí pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu bol prítomný tiež Douglas Emhoff, manžel americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej. Jeho účasť je súčasťou úsilia americkej vlády bojovať vo svete proti antisemitizmu a podporovať pamiatku holokaustu, píše PAP. Predstaviteľov Ruska však v reakcii na inváziu na Ukrajinu nepozvali.
Účastníci spomienkovej slávnosti v piatok položili vence a zapálili sviečky pri múre, kde Nemci zastrelili tisíce ľudí. Eva Umlaufová, ktorá prežila pobyt v Auschwitzi-Birkenau, povedala, že ľudia, ktorým tento tábor spôsobil rany, nikdy nezabudnú na to, čím si prešli. Takisto povedala, že to, na čom tu v Auschwitzi záleží, je "ľudská bytosť a ľudskosť".
Umlaufová sa narodila v decembri 1942 v pracovnom tábore v Novákoch na území Slovenska a do Auschwitzu-Birkenau ju previezli v novembri 1944. Povolaním pediatrička a psychoterapeutka žije v Nemecku. Ďalšia preživšia Zdzislawa Wlodarczyková povedala, že Rusko, ktoré "nás tu oslobodilo", v súčasnosti vedie vojnu proti Ukrajine.
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu sa viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Najväčší koncentračný a vyhladzovací tábor nacisti postavili pri poľskom meste Osvienčim.
Nenávistné prejavy nemožno tolerovať, z minulosti sa treba poučiť. Aj takýmito slovami si politici na sociálnej sieti pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
SaS zdôraznila, že nenávistnými prejavmi je popretkávaná aj súčasná spoločnosť a nemožno ich tolerovať. "Holokaust vznikol ako produkt nenávisti a kolektívneho ticha či ľahostajnosti, pričom sa aj dnes môže týkať každého jedného z nás.
Malo by nám preto záležať na tom, aby neboli prejavy neznášanlivosti v našej spoločnosti tolerované. Miera nenávistných prejavov a útokov na slabších často aj dnes prekračuje únosné hranice," uviedla poslankyňa a exministerka Mária Kolíková (SaS).
Zdôraznila, že chrániť základné ľudské práva, brániť hodnoty ľudskosti, rovnosti a rozmanitosti je povinnosťou všetkých. Spolu s ďalšími predstaviteľmi strany odmietli neznášanlivosť.
Šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová pripomenula milióny zabitých a umučených ľudí v koncentračných táboroch. "Aj toto dokáže ľudská nenávisť. Dôvod si vždy dokáže nájsť. Nikdy nezabudnime, do akých obludných rozmerov dokáže narásť zlo, ak sa mu nepostavíme hneď od začiatku," povedala.
"Nesmieme zabudnúť ani na smutnú časť našej histórie. Z územia Slovenska vypravil ľudácky režim na smrť 105-tisíc ľudí židovského pôvodu. Vtedy si za nepriateľov vybral Židov, Rómov… Nezabúdajme, neopakujme históriu," zdôraznil podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč.
Líder mimoparlamentného Hlasu-SD a nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini pripomenul, že politika nenávisti a ideológia nadradenosti jednej rasy nad druhou si vyžiadala milióny nevinných ľudských obetí. "Nedovoľme, aby sa dejiny opakovali v tejto zvrátenej podobe a postavme sa vždy voči tým, ktorí sa ich snažia účelovo dezinterpretovať a tak šíriť zlo ďalej," apeloval.
Predseda Republikovej rady mimoparlamentnej Aliancie László Sólymos zdôraznil potrebu poučiť sa z minulosti a nezabudnúť. "Osudy šiestich miliónov zabitých v táboroch, aj tých, ktorí sa vrátili, nám pripomínajú, čo dokáže človek, keď je zmanipulovaný.
Klamstvá alebo, ako ich poznáme dnes, hoaxy a konšpirácie, v každej dobe podnecujú k nenávisti a tá k násiliu," upozornil. V tejto súvislosti sa poďakoval aj za činnosť inštitúcií, ktoré zachovávajú svedectvá preživších.
Rada Európskej únie predĺžila v piatok sankčné opatrenia voči viacerým sektorom ekonomiky Ruskej federácie o ďalších šesť mesiacov. V platnosti tak zostanú najmenej do 31. júla 2023, informuje TASR.
Tieto sankcie EÚ zaviedla v roku 2014 v reakcii na kroky Ruska narúšajúce stabilitu situácie na Ukrajine. Od februára 2022 ich v dôsledku vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine výrazne rozšírila.
V súčasnosti pozostávajú z celého spektra opatrení týkajúcich sa ekonomických sektorov vrátane obmedzení v oblastiach obchodu, financií, technológií, tovaru s dvojakým využitím, priemyslu, dopravy a luxusného tovaru.
Zahŕňajú tiež zákaz dovozu alebo prepravy ropy po mori a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ, vyradenie niektorých ruských bánk zo systému SWIFT a pozastavenie vysielania a licencií viacerých dezinformačných kanálov podporovaných Kremľom, píše sa v tlačovej správe Rady EÚ.
Únia okrem ekonomických sankcií proti Rusku zaviedla aj ďalšie opatrenia v reakcii na jeho destabilizujúce kroky voči Ukrajine. Patrí k nim obmedzenie ekonomických vzťahov s nelegálne anektovaným Krymom a oblasťami Ukrajiny, ktoré vláda tejto krajiny nemá pod kontrolou, sankcie proti jednotlivcom a firmám i diplomatické opatrenia.
Maďarsko sa zapojí do ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Uviedol to dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v piatok po stretnutí s maďarským rezortným kolegom Kristófom Szalayom-Bobrovniczkým v Budapešti.
Naď pripomenul, že od minulej jesene ochraňujú slovenský vzdušný priestor Poľsko a Česká republika. Po zapojení Maďarska po podpise príslušných zmlúv tak podľa neho pôjde o "reálny projekt" Vyšehradskej skupiny (V4). "To preukazuje, že Vyšehradská štvorka je naďalej veľmi dôležitým aktérom pre všetky naše strany," zdôraznil.
Ministri tiež podľa Naďa hovorili o posilňovaní krajín na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Zhodli sa, že základnou úlohou NATO je ochrániť územie svojich členských štátov, preto budú robiť kroky smerujúce k posilňovaniu východného krídla Aliancie.
Čo sa týka situácie na Ukrajine, obaja ministri sa zhodli na tom, že tak ako bude Maďarsko rešpektovať slovenskú pozíciu, Slovensko bude rešpektovať maďarskú, povedal Naď. "Spoločne budeme hľadať také pragmatické riešenia, ktoré budú pomáhať Ukrajine tak, aby odolala ruskej agresii," dodal.
Szalay-Bobrovniczky v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že stanovisko Maďarska zostáva nezmenené. Stojí na strane mieru a želá si, aby sa čo najskôr začali mierové rokovania. "Samozrejme, odsudzujeme agresiu Ruska voči susednej krajine a podporujeme územnú integritu Ukrajiny," povedal.
Maďarský minister zdôraznil, že Slovensko je jedným z najbližších spojencov Maďarska, pričom obe krajiny sú zaviazané k pravidelnému dialógu. "Sú témy, na ktorých sa úplne zhodujeme a na niektorých nie, ale to neznamená, že o nich netreba diskutovať, práve naopak, v nich sa musíme dohodnúť," dodal.
Ministri sa dotkli aj situácie na západnom Balkáne a v tejto súvislosti Szalay-Bobrovniczky vyjadril Slovensku vďaku za vyslanie policajtov na južnú hranicu Maďarska.
Česi v druhom kole prezidentských volieb rozhodujú, či sa budúcou hlavou štátu stane vojenský generál vo výslužbe Petr Pavel alebo expremiér Andrej Babiš. Volebné miestnosti sa v piatok otvorili o 14.00 h, ľudia dnes môžu svoj hlas odovzdať do 22.00 h. Voliť môžu aj v sobotu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Výsledky prvého kola boli tesné. Vyhral ho Pavel, ktorý získal 1,98 milióna hlasov a Babiša predbehol približne len o 23.000 hlasov. Pavla potom podporili viacerí neúspešní kandidáti z prvého kola - Danuše Nerudová, Pavel Fischer aj Marek Hilšer. Babiš získal podporu od súčasného prezidenta Miloša Zemana a voliť ho tiež odporučili mimoparlamentné strany KSČM a Trikolóra.
Pred 14 dňami bola zaznamenaná rekordná volebná účasť. Podľa prieskumov by v druhom kole mohla byť ešte vyššia. Väčší záujem pred druhým kolom bol zatiaľ o voľbu z auta pre ľudí v izolácii a tiež o voličské preukazy.
Hlasovaniu v druhom kole predchádzala vyhrotená kampaň, podľa viacerých analytikov bola negatívnejšia než v akýchkoľvek predchádzajúcich voľbách. V jej závere museli obaja kandidáti čeliť nepríjemným situáciám. Andrejovi Babišovi adresoval anonym list, v ktorom sa mu vyhrážal zabitím, o Petrovi Pavlovi niekto rozosielal falošné smútočné oznámenie s jeho úmrtím.
Nový český prezident bude v poradí druhým, ktorého si občania zvolia v priamej voľbe. Prvýkrát si Česi vyberali hlavu štátu v roku 2013, predtým ho volil parlament. V oboch priamych voľbách vyhral Miloš Zeman.
Od 14.00 h začali občania Českej republiky hlasovať v druhom kole prezidentských volieb aj v rámci dvoch volebných okrskov, vytvorených na Slovensku. Na Veľvyslanectve ČR v Bratislave i v priestoroch vojenského výcvikového priestoru Lešť spolurozhodujú o tom, či sa novou hlavou štátu stane Petr Pavel alebo Andrej Babiš.
V prvom kole, ktoré sa uskutočnilo pred dvomi týždňami, sa v Bratislave zúčastnilo na voľbách 594 voličov, na Lešti, kde v rámci medzinárodného zoskupenia NATO pôsobí aj kontingent českých vojakov, ich hlasovalo 315.
Vo zvláštnych volebných okrskoch na Slovensku volia českí občania, ktorí boli ešte pred prvým kolom zapísaní do zvláštneho zoznamu voličov, prípadne si vybavili voličský preukaz. Druhé kolo volieb prezidenta ČR sa koná v piatok od 14.00 h do 22.00 h, v sobotu (28.1.) od 08.00 h do 14.00 h.
Rusko v čase vojny porušuje "základné princípy ochrany detí" tým, že dáva ukrajinským deťom ruské pasy a posiela ich na adopciu. V rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v piatok to uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
Rozhovor s Grandim sa po skončení jeho šesťdňovej cesty po vojnou zničenej krajine uskutočnil v kancelárii Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) v Kyjeve. Komisár uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal jeho úrad, aby urobil viac v rámci pomoci zmieneným deťom z okupovaných oblastí.
"Dať im (ruskú) štátnu príslušnosť alebo ich poslať na adopciu je v rozpore so základnými princípmi ochrany detí vo vojnových situáciách… Toto je niečo, čo sa deje v Rusku a nesmie sa to diať," povedal Grandi.
Zelenskyj po stredajšom stretnutí s Grandim vyzval na vytvorenie mechanizmov zameraných na obranu a návrat detí a dospelých deportovaných do Ruska, ako aj na potrestanie zodpovedných.
Grandi uviedol, že jeho úrad nedokázal odhadnúť počet detí, ktoré dostali pasy alebo boli poslané na adopciu, keďže prístup k informáciám v Rusku je extrémne obmedzený. Moskva označila obvinenia, že z okupovaných ukrajinských území uniesli do Ruska deti, za nepravdivé.
V spojitosti s vysídľovaním v dôsledku ruskej invázie Grandi uviedol, že s príchodom teplejšieho počasia by sa na Ukrajinu mohlo vrátiť viac utečencov, ako sa to stalo v roku 2022, keď UNHCR na konci leta spozoroval príchod "státisícov" navrátilcov.
Na druhej strane tiež varoval, že eskalácia bojov by mohla spustiť novú utečeneckú vlnu, hoci pravdepodobne by podľa neho išlo o vysídľovanie v rámci územia Ukrajiny.
Andrej Kiska bol škodlivý prezident. V diskusii počas Večera Mareka Vagoviča to uviedol niekdajší slovenský politik a herec Milan Kňažko.
Ako píše Postoj, Kňažko delí prezidentov na užitočných, zbytočných a škodlivých. Užitočným bol podľa neho zatiaľ Michal Kováč a škodlivým už spomenutý Andrej Kiska.
„Zuzana Čaputová je niečo medzi tým, ale ešte neskončila,“ povedal Kňažko počas diskusie v bratislavskom Luna bare. Na diskusii sa spolu s ním zúčastnili aj expremiérka Iveta Radičová a vedec Robert Mistrík.
Kňažko sa uchádzal o kreslo prezidenta v rovnakom čase ako Kiska. V prvom kole presvedčil 12,86 percenta voličov, čím sa zaradil na štvrté miesto za Roberta Fica (28,0 percenta), Kisku (24,0 percenta) a Radoslava Procházku (21,24 percenta).
Stovky emblémov na automobily, ktoré si z Číny objednal muž z oravského regiónu, skončili v rukách príslušníkov finančnej správy na žilinskej vyclievacej pošte. Zaistili ich po tom, ako pri kontrole zistili, že vykazujú znaky falzifikátov. TASR o tom v piatok informovala hovorkyňa Colného úradu (CÚ) Žilina Božena Chríbiková.
"Počas krátkeho obdobia sa žilinským príslušníkom finančnej správy na colné konanie na vyclievacej pošte dostali dva balíky z Číny s tovarom, ktorý si cez internet objednal muž z Oravy. Išlo o emblémy na automobily označené svetoznámymi značkami. Napriek tomu, že podľa sprievodných dokladov malo byť v každom z balíkov po jednom kuse, v skutočnosti kontrolujúci narátali spolu 330 kusov," vysvetlila hovorkyňa.
Dodala, že dovážané výrobky prešli podrobnou prehliadkou. Pri nej vyšlo najavo, že niektoré znaky na nich sa nezhodujú s originálmi.
"Oslovení zástupcovia spoločností vlastniacich ochranné známky použité na emblémoch potvrdili, že v zásielkach sa nachádzajú napodobeniny a v oboch prípadoch boli porušené práva duševného vlastníctva," podotkla. Zadržané odznaky na vozidlá čaká likvidácia. Podľa hovorkyne u nich nie je zaručená požadovaná kvalita ani bezpečnosť.
Každý čo i len pokus o rasovú nadradenosť musí byť výstrahou aj v prítomnosti. Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu to uviedla na sociálnej sieti dočasne poverená ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO).
Apeluje na pripomínanie príčin i dôsledkov holokaustu a hrozby opakovania podobných tragédií. "Pamätajme. Zachovajme si ľudskosť, odmietnime nenávisť, ktorá prináša utrpenie, smútok i smrť," zdôraznila ministerka.
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu pripomína 27. januára utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.
Voľby starostu obce Bystrany v Spišskonovoveskom okrese sú neplatné. Rozhodol o tom Najvyšší správny súd (NSS) SR. Dôvodom je, že kandidát, ktorý získal vo vlaňajších komunálnych voľbách najviac hlasov, bol v tom čase právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Vyplýva to z rozsudku zverejneného na webovom sídle súdu.
"V čase napádaných volieb 29. októbra 2022 žalovaný nespĺňal zákonom ustanovené podmienky pasívneho volebného práva, pretože bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a jeho odsúdenie v tom čase ešte nebolo zahladené," uvádza sa v rozsudku. Žalovaný pritom podľa NSS tvrdil, že podstatný je čas, kedy sa starosta ujíma svojej funkcie. To súd považuje za právne irelevantné.
Na Spiši ide pritom už o druhú obec, kde NSS vyhlásil voľby starostu za neplatné. V Hromoši neďaleko Starej Ľubovne bolo dôvodom závažné porušenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva, čo malo vplyv na výsledky volieb.
Druhé kolo prezidentských volieb v ČR medzi bývalým premiérom Andrejom Babišom a generálom vo výslužbe Petrom Pavlom opisuje stanica BBC ako súboj medzi populistickou oligarchiou a liberálnou demokraciou. Informuje v piatok TASR.
Rozhodujúce kolo českých prezidentských volieb si všímajú aj agentúry AFP a Reuters. Pavel je podľa Reuters mainstreamový pro-západný kandidát, ktorý podporuje pomoc pre Ukrajinu. Kandiduje ako nezávislý a má podporu českej stredo-pravej vládnej koalície, dodáva agentúra. Pavla agentúra označila za "vojnového hrdinu s vášňou pre motocykle".
V spojitosti s Babišom pripomenula, že je podľa magazínu Forbes piatym najbohatším Čechom, pôsobil vo funkcii premiéra v rokoch 2017-2021 a predtým pôsobil aj vo funkcii ministra financií. Babiš je na čele najväčšej opozičnej strany a mal podporu súčasného českého prezidenta Miloša Zemana, pripomína Reuters.
Bývalý generál českej armády Pavel mal pred začiatkom hlasovania v prieskumoch výrazný náskok pred Babišom, zhodujú sa BBC i Reuters. Na základe prieskumu agentúry Median z 20. do 22. januára by zvíťazil Pavel so ziskom 57,9 percenta hlasov.
Funkcia prezidenta ČR je prevažne formálna, hlava štátu však vymenúva vládu, guvernéra centrálnej banky a sudcov najvyššieho súdu, a tiež je najvyšším veliteľom ozbrojených zložiek, píše AFP
Volebné miestnosti v ČR budú otvorené v piatok od 14.00 do 22.00 h. Hlasovanie bude pokračovať v sobotu od 8.00 h do 14.00 h. O tom, kto sa stane novým českým prezidentom, bude môcť rozhodnúť 8,3 milióna oprávnených voličov.
Z úcty k obetiam máme povinnosť odmietnuť nenávisť už v jej zárodkoch a namiesto hnevu a nevraživosti sa zamerať na dialóg, rešpekt a vzájomné porozumenie.
Uviedol to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) pri príležitosti dnešného 78. výročia oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Podľa Hegera bol holokaust v dejinách ľudstva obrovskou tragédiou.
„Príčinou zbytočnej smrti miliónov ľudí bola narastajúca nenávisť v spoločnosti povzbudzovaná propagandou aj fakt, že sme odvrátili zrak a dúfali sme, že tým v ťažkých časoch zachránime sami seba. Výrok, že na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo - aby dobrí ľudia nerobili nič, je pravdivý aj v dnešnej dobe zmietanej krízami," uviedol Heger a doplnil, že je potrebné nepodľahnúť propagande a burcovaniu tých, ktorí sa sústredia len na osobnú prosperitu. „Šírenie strachu a nenávisti využívajú ako nástroj na návrat k moci," dodal Heger.
Dočasne poverený premiér si dnes uctil pamiatku obetí holokaustu položením venca k pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave. Povedal, že holokaust bol riadenou a plánovanou genocídou. „Nenávisť voči Židom a ďalším skupinám obyvateľov sa nezrodila zo dňa na deň.
Začala sa slovnými útokmi a systematickým obviňovaním, neskôr boli prijaté prísne zákony, ktoré obmedzovali ich ľudské práva aj každodenný život. Nenávisť sa rozšírila do celej spoločnosti a výsledkom bolo tragické „konečné riešenie“ - milióny nevinných ľudí odsúdených na istú smrť v plynových komorách," uviedol Heger s tým, že život pre týchto ľudí stratil cenu.
Ako povedal premiér, holokaust bol dôkazom, že je jednoduché prejsť od nenávistných slov k ohavným skutkom a keďže je ľudská pamäť krátka, je potrebné si takéto hrôzy neustále pripomínať.
Pamiatku na utrpenie šesť miliónov židovských detí, žien a mužov počas druhej svetovej vojny si svet uctieva dnes. Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2005 si 27. januára pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Práve v tento januárový deň bol v roku 1945 oslobodený nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor v Osvienčime. Počas vojny nacisti zavraždili aj asi 70-tisíc Židov zo Slovenska, väčšinu v nacistických vyhladzovacích táboroch alebo na tzv. pochodoch smrti, teda pri násilnej evakuácii táborov krátko pred koncom vojny.
Ak bude spoločnosť slepá voči historickým faktom, bude odsúdená na opakovanie tragických momentov. Pri príležitosti piatkového pietneho aktu na pamiatku obetí holokaustu to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Upozornila, že napriek ôsmim desiatkam rokov, ktoré uplynuli od hrôz holokaustu počas druhej svetovej vojny, sa i v súčasnosti objavujú pokusy popierať a bagatelizovať jeho zverstvá. "Rovnako sme svedkami otvorenej nenávisti, verbálnej i fyzickej, voči Židom i iným menšinám," upozornila. I preto je podľa nej potrebné si nielen pripomínať históriu, ale brať si z nej poučenie.
Úctu pamiatkam obetí holokaustu vyjadria na rovnakom mieste počas predpoludnia aj predseda parlamentu SR Boris Kollár (Sme rodina) a dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO).
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu pripomína 27. januára utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.
Predseda hnutia Sme rodina a Národnej rady (NR) SR Boris Kollár si vie predstaviť spoluprácu s novým projektom expremiéra Mikuláša Dzurindu, teda s Modrou koalíciou. Uviedol to v piatkovom vyjadrení pre médiá.
"Myslím si, že to je úplne v poriadku. Pred každými voľbami vznikajú nové subjekty," povedal Kollár. Projekt Modrá koalícia podľa jeho slov nie je nový subjekt, pretože vzniká premenovaním strany Spolu.
"Rešpektujem to. Máme demokraciu, držím mu palce. Pevne verím, že keď vzniknú strany, ktoré budú mať možnosť ponúknuť niečo iné ako tie ostatné, tak ľudia budú mať väčší výber," povedal.
Dzurinda v piatok predstavil základy strany Modrá koalícia a jej členov. Má ísť o liberálno-konzervatívnu stranu, ktorá vzniká nielen ako politická strana, ale aj platforma spolupráce.
