Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj pozval šéfa olympijského výboru do Bachmutu, aby videl, že "neutralita neexistuje"

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom piatkovom videopríhovore pozval prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasa Bacha, aby prišiel do mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa už celé mesiace odohrávajú urputné boje medzi ukrajinskými obrancami a ruskou armádou.

Zelenského pozvanie je reakciou na stanovisko Medzinárodného olympijského výboru, ktorý deklaroval, že hľadá cestu k tomu, aby mohli ruskí športovci súťažiť na olympijských hrách 2024 pod neutrálnou vlajkou.

MOV pritom krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine zaviedol sankcie voči Rusku a susednému Bielorusku, ktorého územie využili ruské jednotky ako východiskovú základňu pre inváziu. Najnovšie stanovisko MOV hovorí o tom, že žiadny športovec by nemal čeliť diskriminácii len na základe pasu, ktorý vlastní.

Zelenskyj uviedol, že je sklamaný poslednými vyjadreniami Thomasa Bacha. Avizoval preto "začiatok maratónu", ktorého cieľom je očistiť vedenie medzinárodných olympijských štruktúr "od pokrytectva a akýchkoľvek pokusov zapojiť do svetového športu predstaviteľov teroristického štátu".

Ukrajinský prezident dodal, že nepočul Bacha hovoriť o tom, "ako bude chrániť šport pred vojnovou propagandou, ak vráti ruských športovcov na medzinárodné súťaže."

"Keď prebieha takáto vojna, neutralita neexistuje," zdôraznil Zelenskyj. Podľa neho je všeobecne známe, "ako sa tyranie často snažia využiť šport pre svoje ideologické záujmy." Podľa neho "je zrejmé, že každá neutrálna vlajka ruských športovcov je zašpinená krvou."

Pripomenul, že ruské útoky si vyžiadali životy stoviek ukrajinských mužov a žien, ktorí "mohli svojím talentom obohatiť svetový šport."

Zelenskyj vo svojom videoposolstve trval na tom, že Rusko musí zastaviť svoju agresiu a teror a "až potom môžeme hovoriť o ruskej účasti v rámci olympijského hnutia." "Olympijské princípy a vojna sú v zásadnom protiklade," prízvukoval ukrajinský prezident.

Podľa prepisu prejavu zverejneného na platforme Telegram Zelenskyj informoval, že situácia na fronte, a najmä v Doneckej oblasti - v okolí Bachmutu a Vuhledaru - zostáva mimoriadne vyhrotená.

Spresnil, že ruskí okupanti "nielenže útočia na ukrajinské pozície, oni zámerne a metodicky ničia tieto mestá a dediny v ich okolí." Pripomenul, že ruskej armáde "nechýbajú prostriedky na ničenie. A zastaviť ju možno len silou."

Ukrajinských obrancov Doneckej oblasti označil Zelenskyj za hrdinov a poďakoval sa im za ich odvahu. Na záver svojho príhovoru pozval šéfa MOV do Bachmutu, aby "na vlastné oči videl, že neutralita neexistuje."

(tasr, min)

Minúta  |  

Streľba v synagóge v Jeruzaleme si vyžiadala päť obetí, polícia útok označila za terorizmus

V synagóge vo východnom Jeruzaleme došlo v piatok počas šabatových modlitieb k streľbe, ktorá si vyžiadala najmenej päť obetí na životoch. S odvolaním sa na zdravotníkov o tom informovala agentúra AFP.

Vo vyhlásení izraelskej polície sa uvádza, že došlo k "teroristickému útoku v synagóge v Jeruzaleme". Páchateľ bol na mieste zneškodnený.

Ešte pred tým, ako sa objavila informácia o obetiach, záchranná služba Magen David Adom uviedla, že zdravotníci ošetrujú desať zranených, pričom stav viacerých je kritický. K streľbe došlo vo štvrti Neve Jaakov vo východnom sektore Jeruzalema, ktorú Izrael anektoval po šesťdňovej vojne v roku 1967, dodáva TASR.

(tasr, min)

Minúta  |  

Krízový výbor WHO diskutuje o stupni výstrahy pred chorobou COVID-19

V ženevskom sídle Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v piatok začalo zasadnutie krízového výboru WHO, ktorý diskutuje o tom, či koronavírusová pandémia stále predstavuje globálnu hrozbu, informuje agentúra AFP.

Zasadnutie výboru, ktorému predsedá francúzsky lekár Didier Houssin, sa má skončiť ešte v piatok. Výsledok jeho rokovania bude zverejnený v nasledujúcich dňoch.

Krízový výbor WHO vyhlásil 30. januára 2020 v súvislosti s ochorením nazvaným neskôr COVID-19 stav globálnej zdravotnej núdze. WHO takto označuje situácie či nákazy, ktoré sa môžu šíriť aj do iných krajín. Tento typ udalosti si vyžaduje koordinovanú medzinárodnú spoluprácu.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vo svojom vystúpení naznačil, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená".

"Vstupujeme do štvrtého roka pandémie, ale určite sme v oveľa lepšej situácii ako pred rokom, keď vlna omikronu (covidového variantu) vrcholila a WHO bolo každý týždeň hlásených viac ako 70-tisíc úmrtí," povedal Tedros členom výboru na začiatku zasadnutia.

Ďalej uviedol, že týždenný počet úmrtí v októbri klesol pod 10-tisíc, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.

Minulý týždeň bolo nahlásených takmer 40-tisíc úmrtí na covid, viac ako polovica z nich v Číne. Tedros dodal, že skutočný počet úmrtí na covid "je určite oveľa vyšší".

Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.

Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje — najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".

Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.

Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.

Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa koná po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy — stav globálnej zdravotnej núdze, keďže tzv. nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.

Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či zostane núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.

Na predchádzajúcom rokovaní v októbri roku 2022 členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO — stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).

(tasr, min)

Minúta  |  

Do týždňa štrajkov sa v Maďarsku doposiaľ zapojilo 10-tisíc učiteľov

Celoštátny týždeň štrajkov učiteľov, ktorý sa v Maďarsku začal v pondelok a má vyvrcholiť v utorok 31. januára, pokračoval aj v piatok. Členka republikovej rady Demokratického odborového zväzu pedagógov (PDSZ) Erzsébet Nagyová pre server magyarnarancs.hu uviedla, že do štrajku sa doposiaľ zapojilo zhruba 10-tisíc učiteľov, informuje spravodajca TASR.

Nagyová zdôraznila, že dnes už všetci občania Maďarska vedia o vážnych problémoch tamojšieho školstva. Z tohto pohľadu označila sériu protestov, ktorá sa začala pred rokom, za úspešnú. Pripomenula tiež, že vláda spočiatku odmietala tvrdenie, že sféra verejného vzdelávania v Maďarsku má problémy pre nedostatok učiteľov a nízke mzdy.

"Zdá sa, že mnohí učitelia plánujú na 31. januára dlhší štrajk," konštatovala Nagyová. Postoje pedagogických odborárov a maďarskej vlády sa nezblížili ani na štvrtkovom rokovaní v Budapešti. Schôdzku inicioval štátny tajomník rezortu vnútra zodpovedný za verejné vzdelávanie Zoltán Maruzsa.

Odborári podľa PDSZ na schôdzke nedostali odpoveď ani na požiadavku upraviť nevýhodné pravidlá štrajku a zrušiť ďalšie nariadenie postihujúce pedagógov, ktorí prejavia občiansku neposlušnosť. V tejto záležitosti sa PDSZ obráti na ústavný súd, dodala Nagyová.

Vláda vo štvrtok avizovala, že podmienky úpravy miezd učiteľov mieni zakomponovať do nového právneho poriadku. Učitelia sa podľa podpredsedu Odborového zväzu pedagógov (PSZ) Tamása Totyika obávajú, že návrh kabinetu povedie k tomu, že podobne, ako ich kolegovia v odbornom vzdelávaní, aj pedagógovia vo verejnom školstve stratia štatút štátneho zamestnanca.

Týždňová séria protestov vyvrcholí Dňom solidarity 31. januára. Na deň výročia vlaňajšieho výstražného štrajku PDSZ pozýva odbory, občianske organizácie i občanov. K dvojhodinovému výstražnému štrajku sa na budúci pondelok pripoja aj zamestnanci učňovských škôl.

Viacerí pedagógovia, ktorí sa zapojili do vlaňajšej série učiteľských protestov formou občianskej neposlušnosti, boli prepustení alebo podali výpovede. Séria celoštátnych protestov pedagógov sa začala vlani v januári. Plat učiteľov v Maďarsku dosahoval minulý rok 60 percent priemeru platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na Slovensku je to 70 percent a v Rakúsku 85 percent.

(tasr, min)

Minúta  |  

Chorvátsko preveruje okolnosti zmiznutia jachty ruského oligarchu

Chorvátska polícia v piatok vypočula niekoľko osôb podozrivých v súvislosti so zmiznutím luxusnej jachty, ktorá mala v súlade so sankciami uvalenými na Rusko po invázii na Ukrajinu zostať zadržaná v lodenici na pobreží Jadranského mora.

Ako informovala agentúra AP, zmiznutie 35-metrovej jachty Irina Vu z prístavu Betina na ostrove Murter miestne médiá zaznamenali a informovali o ňom len nedávno. Jachta Irina Vu údajne odplávala do Turecka, a to ešte v októbri, a na jej mieste v prístavisku kotvilo iné plavidlo, dodala AP, ktorú vo svojej správe cituje aj agentúra TASR.

Incident vyvolal kritiku na adresu miestnych úradov. Vláda následne vymenila úradníkov zodpovedných za bezpečnosť pobrežia a prístavu Murter a zároveň posilnila monitorovanie zvyšných jácht.

Luxusné plavidlo Irina Vu bolo jedným z piatich, ktoré boli v Chorvátsku skonfiškované. Ide o plavidlá patriace magnátom napojeným na Kremeľ, na ktorých boli po invázii ruskej armády na Ukrajinu uvalené medzinárodné sankcie.

Chorvátska štátna televízia HRT informovala, že zmiznutá jachta mala hodnotu približne päť miliónov eur a patrila rodine ruského oligarchu s úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Chorvátska polícia neposkytla žiadne podrobnosti o podozrivých ani o vyšetrovaní. Vo vyhlásení však dodala, že policajti vykonávajú prehliadky na viacerých miestach vrátane domov podozrivých.

Podľa televízie HRT sa predpokladá, že ide o posádku, kapitána a majiteľa lodenice, z ktorej vyplávala ruská jachta. Miestne médiá sa tiež snažia preveriť, ako sa jachta mohla plaviť až do Turecka bez toho, aby bola po ceste zaregistrovaná a skontrolovaná.

Medzičasom chorvátske opozičné strany vyzvali, aby sa vyšetrovanie nezastavilo len u členov posádky zmiznutej jachty, ale aby politickú zodpovednosť za kauzu niesli aj príslušní členovia vlády. Chorvátsko je obľúbenou jachtárskou destináciou vďaka svojmu morskému pobrežiu a stovkám ostrovov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko dalo lotyšskému veľvyslancovi dva týždne na odchod z krajiny

Lotyšský veľvyslanec v Moskve Maris Riekstinš má dva týždne na to, aby opustil Rusko. Oznámilo to dnes ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zároveň obvinilo Lotyšsko z "totálnej rusofóbie". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Moskva týmto krokom reagovala na pondelňajšie rozhodnutie Lotyšska znížiť úroveň svojich diplomatických vzťahov s Ruskom. Ruského veľvyslanca vyzvalo, aby do 24. februára opustil krajinu. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs to odôvodnil tým, že Lotyšsko k takémuto kroku pristupuje zo "solidarity" s Estónskom.

Rusko totiž takisto v pondelok oznámilo, že znižuje úroveň diplomatických vzťahov s Estónskom a estónskemu veľvyslancovi Margusovi Laidremu nariadilo, aby do 7. februára opustil krajinu. Estónsku diplomatickú misiu v Moskve tak povedie len chargé d'affaires.

Estónsko vzápätí reagovalo odvetným krokom a oznámilo, že od rovnakého dátumu vyhosťuje ruského veľvyslanca. Moskva zároveň obvinila obe pobaltské krajiny z "totálnej rusofóbie" a z "nepriateľských krokov voči Rusku".

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.