Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severná Kórea odsúdila rozhodnutie Spojených štátov dodať Ukrajine tanky, vraj chcú zničiť Rusko

Severná Kórea odsúdila rozhodnutie Washingtonu dodať Ukrajine tanky s tvrdením, že Spojené štáty takto rozširujú zástupnú vojnu s cieľom zničiť Rusko. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

Americký prezident Joe Biden tento týždeň prisľúbil Kyjevu 31 tankov Abrams v rámci podpory jeho boja proti ruskej invázii. Vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una Kim Jo-džong vo vyhlásení zverejnenom v piatok večer obvinila Washington zo zodpovednosti za krízu na Ukrajine. USA podľa nej dodaním tankov znova prekročili "červenú líniu".

"Skrýva sa za tým zlovestný zámer Spojených štátov uskutočniť ich hegemónny cieľ ďalším rozšírením zástupnej vojny na zničenie Ruska," uviedla Kim Jo-džong. Dodala, že Pchjongjang bude "vždy stáť v jednom zákope s armádnymi príslušníkmi a obyvateľmi Ruska".

Rusko je spolu s Čínou jedným z mála spojencov Severnej Kórey (KĽDR). Ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN sa dlhodobo stavia proti zvyšovaniu tlaku na Pchjongjang. KĽDR je zasa popri Sýrii a Rusku jedinou ďalšou krajinou, ktorá uznala Moskvou podporované separatistické oblasti na východe Ukrajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pokračuje druhé kolo prezidentských volieb v Česku, výsledky budú známe popoludní

V Česku v sobotu pokračuje druhé kolo prezidentských volieb. Volebné miestnosti sa otvorili o 8.00 h, voliči môžu svoj hlas odovzdať do 14.00 h. Výsledky by mali byť známe popoludní, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Obaja prezidentskí kandidáti – Petr Pavel aj Andrej Babiš – a tiež najvyšší ústavní činitelia odovzdali svoje hlasy už v piatok, počas prvého volebného dňa. Všetci vyzvali občanov, aby prišli k voľbám a vyjadrili tak svoj názor. Zhodli sa na tom, že volebná účasť bude zrejme vysoká, ako to naznačovali aj predvolebné prieskumy.

S počítaním hlasov začnú okrskové komisie hneď po 14.00 h. Hlasy odovzdané v prezidentských voľbách bývajú zrátané zo všetkých typov volieb najrýchlejšie. "Z minulosti vieme, že pri prezidentských voľbách sú dáta z 90 percent všetkých volebných okrskov sčítané v druhom kole už okolo 15.30 h. Je to veľmi rýchle," povedal hovorca Českého štatistického úradu (ČSÚ) Jan Cieslar.

Nového českého prezidenta môže vyberať 8,3 milióna oprávnených voličov. Svoj hlas okrem výnimočných prípadov musia odovzdať v jednej z viac než 14 800 volebných miestností. Ďalších 110 sa nachádza v zahraničí.

Podľa ČSÚ sa na realizácii volieb podieľa približne 100-tisíc ľudí a výdavky na ne dosahujú okolo 800 miliónov českých korún (viac ako 33 miliónov eur). Česi si hlavu štátu vyberali priamo zatiaľ iba dvakrát. V oboch voľbách zvíťazil Miloš Zeman – v roku 2013 získal 54,8 percenta hlasov a o päť rokov neskôr 51,36 percenta.

(tasr, min)

Minúta  |  

Francúzsky súd nariadil aukčnému domu vrátenie obrazu ukoristeného nacistami

Parížsky súd v piatok nariadil aukčnému domu Christie's so sídlom v Londýne, aby obraz ukradnutý nacistami počas druhej svetovej vojny vrátil dedičom jeho majiteľa, bratranca spisovateľa Marcela Prousta.

TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP. Okupačné nemecké sily v októbri 1942 zhabali Lionelovi Hauserovi obraz "Kajúca sa Magdaléna" od holandského maliara Adriaena van der Werffa (1659 – 1722), uvádza sa v súdnom rozhodnutí.

Hauser, ktorý pochádzal z francúzskej židovskej rodiny, utiekol po vpáde nemeckých vojsk na juh Francúzska. Bol vzdialeným bratrancom a dôverníkom Prousta, autora románu "Hľadanie strateného času", majstrovského diela 20. storočia. Až do roku 2017 nebolo známe, kde sa obraz nachádza, kým jeho majiteľ nepožiadal londýnsky aukčný dom o jeho predaj.

Christie's predal rovnaké dielo v roku 2005 za 60-tisíc libier (68-tisíc eur). Aukčný dom tentoraz preskúmal pôvod obrazu a zistil, že bol súčasťou Hauserovej zbierky, bol tiež uvedený na zozname diel ulúpených vo Francúzsku počas vojny.

Podľa francúzskych médií sa Christie's obrátil na Hauserových dedičov a navrhol im rozdelenie zisku z predaja, ale tí túto ponuku odmietli. Súd tiež nariadil, aby Christie's zaplatil dedičom 10-tisíc eur a odhalil totožnosť súčasného majiteľa obrazu, miesto, kde sa dielo aktuálne nachádza, ako aj záznamy o jeho predaji.

(tasr, min)

Minúta  |  

Po voľbách sa môže vrátiť aj vláda Matoviča alebo Hegera, upozorňuje publicista Hrabko

Výsledkom predčasných parlamentných volieb nemusí byť automaticky politická zmena, môže ním byť aj návrat vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera (obaja OĽaNO), ak dostanú od voličov dôveru. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.

Voliči by mali podľa neho rozdať karty znova, lebo aktuálna vláda je dočasná, pod kontrolou prezidentky a bez dôvery parlamentu. "Vláda hádže uterák do ringu, pritom má šance, aby situáciu dokázala otočiť a presvedčila voličov, že to robí správne," povedal Hrabko.

Parlament podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o septembrovom termíne predčasných volieb. "Tu vidím jednoznačné víťazstvo Igora Matoviča. Dosiahol zakotvenie jedného volebného obvodu do ústavy. Povedal, že chce ako termín volieb 30. september a zrejme bude 30. september," poznamenal Hrabko.

Osobne by pokladal za vhodnejší skorší termín, najlepšie ešte pred letom. "Aj keby boli voľby v septembri, nikto nevie, ako sa skončia, aké povolebné konštelácie môžu nastať a kedy nastúpi nová vláda. Máme určený len jeden termín, a to, že do 30 dní po voľbách sa musí zísť parlament," upozornil.

Na margo schválenia ústavnej zmeny, ktorá umožňuje vypísať predčasné voľby uznesením parlamentu, Hrabko poznamenal, že je to jednoduchšie, ako keby sa voľby vždy museli schvaľovať formou ústavného zákona.

Nedávne (21. 1.) referendum podľa neho prvýkrát v histórii dalo voličom možnosť priamo svojím hlasovaním zmeniť text ústavy. Keďže sa ho nezúčastnilo viac ako 50 percent registrovaných voličov, nebolo platné. Podľa Hrabka časť voličov nešla k urnám preto, že sú kriticky naladení voči Smeru-SD a referendum vnímali ako agendu strany.

Účasť takmer 1,2 milióna voličov v situácii, keď sa v týždni pred ním súčasní aj bývalí koaliční partneri dohodli na schválení predčasných volieb v parlamente, považuje za signál o zlom stave slovenskej politiky. "Voliči, ktorí sa zúčastnili referenda, jednoducho vláde neveria," konštatoval Hrabko.

Zhodnotil, že z politického hľadiska z referenda vyťažil najmä Smer-SD, ktorý sa dokázal odlíšiť od menej aktívneho Hlasu-SD. "Ak to zhrnieme, Robert Fico chcel, aby vláda padla a padla. Chcel predčasné voľby, tie s najväčšou pravdepodobnosťou budú," uzavrel Hrabko.

(tasr, min)

Minúta  |  

Snímka "20 dní v Mariupole" získala divácku cenu na festivale Sundance

Dokumentárna snímka "20 dní v Mariupole", ktorá je dielom ukrajinského vojnového reportéra a filmára Mstyslava Černova, získala v piatok divácku cenu na festivale nezávislého filmu Sundance. Ocenenia v rozličných kategóriách boli ohlásené na slávnostnej ceremónii v meste Park City v americkom štáte Utah.

Film "20 dní v Mariupole" je spoločným projektom AP a relácie Frontline americkej verejnoprávnej televízie PBS a vychádza z 30 hodín filmového materiálu, ktorý Černov a jeho kolegovia nakrútili v meste obliehanom ruskými silami.

"Chcem poďakovať všetkým, ktorí v nás verili: AP, Frontline a Sundance, a všetkým divákom," povedal autor filmu Černov. "Toto nie je úspech, to je privilégium," dodal.

Černov je známy ako vojnový korešpondent, filmár, fotograf a spisovateľ. Okrem ukrajinskej revolúcie a ruskej invázie na Ukrajinu pokrýval aj vojny v Iraku, Sýrii, Náhornom Karabachu a Afganistane.

Boje o prístavné mesto Mariupol v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny vypukli bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára 2022. Poslední obrancovia celé mesiace obliehaného mesta padli do ruského zajatia 20. mája.

Kyjev tvrdí, že v dôsledku nepretržitej delostreleckej paľby a humanitárnej núdze, ktorá vznikla následkom ruského obliehania, prišli o život desaťtisíce tamojších civilistov. EÚ aj OSN obvinili Moskvu z vojnových zločinov počas bojov o Mariupol.

V sekcii svetových dokumentárnych filmov na Sundance bolo premiérovo uvedených celkovo 12 snímok. Išlo o filmy o klimatickej zmene, Sýrii či dospievaní počas obdobia apartheidu.

Veľkú cenu poroty v kategórii svetových dokumentov získala snímka "The Eternal Memory" o Alzheimerovej chorobe.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko sa sťažuje: Ruská propaganda tvrdí, že chceme obsadiť časti Ukrajiny

Ruská propaganda tvrdí, že Poľsko plánuje obsadiť časť územia Ukrajiny, uviedli v piatok vysokopostavené bezpečnostné zdroje poľskej vlády. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP.

Splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor Stanislaw Zaryn na sociálnej sieti Twitter napísal, že takzvaní "politológovia" Ruska, ktorí realizujú ciele ruskej propagandy, pokračujú v šírení falošných informácií o Poľsku a jeho údajných plánoch o útoku na Ukrajinu.

"Rostislav Iščenko, ktorý podporuje ruskú zločineckú politiku, tvrdí, že Poľsko má zámer transformovať Ukrajinu na nárazníkovú zónu oddeľujúcu Poľsko od Ruska, kde bude rozmiestnená poľská armáda," napísal Zaryn.

Ako dodal, tento "politológ" argumentuje tým, že po druhej svetovej vojne bola Ukrajina považovaná za poľský protektorát.

"Iščenko využíva lži o ‚poľských plánoch‘, aby urobil ruskú imperiálnu politiku voči Ukrajine dôveryhodnou. Ruská propaganda opäť naznačuje, že iba Rusko môže zastaviť ‚imperializmus Poľskej republiky‘," napísal ďalej Zaryn.

Falošný naratív spopularizovaný v ruských médiách o brutalite a bezohľadnosti "poľských žoldnierov" na Ukrajine, ktorí očividne využívajú mobilizovaných Ukrajincov ako "potravu pre delá", sa využíva ako dôkaz o údajnej podriadenosti Ukrajincov a ukrajinských území Poliakom, uviedol splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor.

"Lži šírené Iščenkom majú za cieľ potvrdiť odkaz Kremľa o dôvodoch útoku na Ukrajinu. Rusko musí viesť vojnu, pretože jeho záujmy sú ‚ohrozené‘ poľským imperializmom," uzavrel Zaryn.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.