Preskočiť na obsah
  |  

SOPK: Ekonomiku začiatkom roka čaká recesia, s následným miernym zotavením

Slovenskú ekonomiku pravdepodobne čaká recesia na prelome rokov 2022 a 2023, prípadne v prvom polroku 2023, s následným veľmi miernym a postupným zotavením. Pri takomto scenári by tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok mohlo dosiahnuť do 1 percenta. Vyplýva to z makroekonomickej prognózy na rok 2023, ktorú tento týždeň predstavila Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).

Prognóza ekonomického vývoja SR na najbližšie roky je podľa jej autorov v dôsledku zvýšenej miery neistoty zložitejšia ako v „normálnych" časoch. Z dôvodu silného naviazania slovenskej ekonomiky na vývoj Európskej únie (EÚ) je najviac pravdepodobný scenár podobného vývoja ako v prípade európskej ekonomiky.

„V prípade Slovenskej republiky navyše okrem externých geopolitických rizík, a z nich vychádzajúcich konzekvencií najmä v oblasti rizika plynulosti a výkyvov cien dodávok energií, musíme konštatovať zvýšenú mieru politického rizika aj vo vnútri krajiny," upozornili autori prognózy. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nepredpokladajú výraznejší vplyv ochorenia COVID-19 na ekonomiku. „Pre rok 2023 očakávame, že hlavnými faktormi determinujúcimi vývoj ekonomiky Slovenska budú energie a inflácia," doplnili.

V súvislosti s rastom cien predpokladajú, že aktuálna inflačná vlna dosiahne svoj vrchol s najväčšou pravdepodobnosťou v prvej polovici tohto roka. "V druhom polroku 2023 by už väčšia časť rastu cien vstupov mala byť zapracovaná v predajných cenách a vcelku optimisticky tiež predpokladáme, že na národnej aj nadnárodnej úrovni EÚ už by mohli byť funkčné rámce na eliminovanie cenových excesov energetických komodít," vysvetlili autori. V medziročnom porovnaní očakávajú mierne zrýchlenie rastu cenovej hladiny na úroveň blízku 14 percent.

Pokles ekonomickej aktivity v prvom polroku 2023 sa podľa prognózy neprejaví výraznejším rastom nezamestnanosti, ale skôr dočasne povedie k zmierneniu chronického nedostatku disponibilnej pracovnej sily na Slovensku. Celková zamestnanosť v SR v najbližších dvoch rokoch pravdepodobne zostane na približne nezmenenej úrovni. „Výraznejšiemu prepadu životnej úrovne domácností na Slovensku v najbližších rokoch pravdepodobne zabráni situácia na trhu práce," dodali autori prognózy.

(tasr)

  |  

USA: Trump odštartoval kampaň pred budúcoročnými prezidentskými voľbami

Bývalý americký prezident Donald Trump odštartoval svoju kampaň k prezidentským voľbám, ktoré sa v Spojených štátoch uskutočnia na budúci rok. V sobotu absolvoval úvodné dva mítingy v New Hampshire a Južnej Karolíne, ktoré boli prvými vystúpeniami od ohlásenia jeho kandidatúry pred viac ako dvoma mesiacmi.

„Spoločne dokončíme nedokončenú prácu, aby bola Amerika opäť skvelá. Som odhodlanejší ako kedykoľvek predtým,“ povedal Trump na večernom podujatí v meste Columbia v Južnej Karolíne.

Trump je zatiaľ jediným potvrdeným kandidátom na prezidenta pred voľbami v roku 2024. Očakáva sa však, že jeho potenciálni vyzývatelia vrátane guvernéra Floridy Rona DeSantisa, bývalého viceprezidenta Mikea Pencea a bývalej guvernérky Južnej Karolíny Nikki Haleyovej, ktorá bola Trumpovou veľvyslankyňou pri OSN, rozbehnú svoje kampane v najbližších mesiacoch.

(tasr)

  |  

Pri páde autobusu z mosta v Pakistane zomrelo 40 ľudí

Najmenej 40 ľudí zahynulo v nedeľu v južnom Pakistane po tom, ako sa autobus zrútil z mosta a začal horieť. Troch ľudí zachránili, informovala s odvolaním sa na miestne úrady agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

Autobus na nočnej diaľkovej linke údajne viezol 48 cestujúcich, keď na moste v južnej časti provincie Balúčistan narazil do stĺpa. Podľa miestneho predstaviteľa vyšetrujú možnosť, že vodič zaspal alebo prekročil rýchlosť. Na zistenie totožnosti obetí budú potrebné testy DNA.

Zlý stav ciest, nedostatočné bezpečnostné opatrenia a bezohľadná jazda sa podieľajú na vysokom počte obetí dopravných nehôd v Pakistane. Autobusy sú často preplnené a používanie bezpečnostných pásov nie je obvyklé, píše AFP.

(tasr)

  |  

Ukrajinci tvrdia, že na ruskej strane padlo už viac ako 126-tisíc vojakov

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 126 160 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty prišlo o život 650 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 197 tankov, 6 366 bojových obrnených vozidiel, 5 037 vozidiel a palivových nádrží, 2 194 delostreleckých systémov, 453 odpaľovacích raketových systémov, 221 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 293 lietadiel, 1947 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 199 kusov špeciálnej techniky.

(sita)

  |  

Ukrajina už rokuje o dodaní rakiet dlhého doletu, oznámil Zelenského poradca

Medzi Ukrajinou a jej spojencami prebiehajú zrýchlené rozhovory o požiadavkách Ukrajiny na rakety dlhého doletu, ktoré sú podľa Kyjeva potrebné na to, aby zabránili Rusku ničiť ukrajinské mestá, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

Ukrajina získala prísľuby dodávok západných bojových tankov a teraz sa snaží získať stíhačky, aby mohla zatlačiť na ruské a promoskovské sily, ktoré pomaly postupujú pozdĺž časti frontovej línie.

"Aby sme drasticky znížili kľúčovú zbraň ruskej armády – delostrelectvo, ktoré dnes používa na frontových líniách – potrebujeme rakety, ktoré zničia ich sklady," Podoľak uviedol pre ukrajinskú televíznu sieť Freedom s tým, že napr. na Krymskom polostrove, ktorý okupuje Rusko, sa nachádza viac ako 100 delostreleckých skladov.

"Preto, po prvé, rokovania už prebiehajú. Po druhé, rokovania napredujú zrýchleným tempom," uviedol bez podrobností.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore povedal, že Ukrajina chce predísť ruským útokom na ukrajinské mestské oblasti a civilistov.

"Ukrajina potrebuje rakety dlhého doletu..., aby zbavila okupanta možnosti umiestniť svoje raketové odpaľovacie zariadenia niekde ďaleko od frontovej línie a ničiť ukrajinské mestá," vysvetlil.

(tasr)

  |  

Izraelský premiér Netanjahu sľúbil "dôraznú a rýchlu reakciu" na útoky v Jeruzaleme

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu prisľúbil, že po dvoch útokoch v Jeruzaleme podnikne dôrazné a včasné opatrenia. Reagoval na dva útoky Palestínčanov v anektovanom východnom Jeruzaleme, keď pri jednom z nich v piatok večer bolo zabitých sedem Izraelčanov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Naša reakcia bude dôrazná, rýchla a presná," povedal pred zasadnutím krízového kabinetu Netanjahu v televíznom príhovore, zverejnenom jeho úradom. "Nechceme vyostrenie situácie, ale sme pripravení na akýkoľvek scenár," dodal premiér.

Spomínané útoky Palestínčanov nasledovali po jednej z najkrvavejších razií izraelskej armády za posledné dve desaťročia na okupovanom západnom brehu Jordánu (v Predjordánsku), po raketovej paľbe militantov z palestínskeho pásma Gazy a po odvetných izraelských náletoch.

Netanjahu sa vrátil k moci vlani v decembri, po 14 mesiacoch v opozícii. Už desaťročia sa vyhlasuje za lídra, ktorý vie najlepšie udržiavať Izrael v bezpečí. Táto séria násilností proti Izraelčanom, najkrvavejšia za posledné roky, však bude pre Netanjahua testom.

Prvý zo série najnovších útokov Palestínčanov sa stal v piatok večer pri synagóge vo východnom Jeruzaleme. Pri streľbe 21-ročného Palestínčana, na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, zomrelo sedem ľudí.

Polícia potom oznámila, že v tejto súvislosti zatkla 42 osôb. Po útoku davy ľudí na mieste skandovali "Smrť Arabom". O niekoľko hodín, v sobotu, utrpeli zranenia ďalší dvaja ľudia, keď 13-ročný palestínsky chlapec spustil paľbu na inom mieste východného Jeruzalema.

Po Netanjahuovom príhovore došlo k ďalšiemu pokusu o útok, keď Palestínčan vypálil v sobotu večer výstrel v reštaurácii v meste Jericho v Predjordánsku, oznámila izraelská armáda. Pri pokuse o útok nikto neutrpel zranenia. Polícia pátra po Palestínčanovi, ktorý je na úteku. Zábery z bezpečnostnej kamery zachytili, že útočník bol ozbrojený útočnou puškou.

(tasr, min)