29. januára 2023 | 13:25

Minúta | 29. januára 2023 | 13:25

Scholz chce naďalej telefonovať s Putinom

V úsilí o ukončenie vojny na Ukrajine bude nemecký kancelár Olaf Scholz aj naďalej viesť priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ochotu pokračovať k takýchto kontaktoch medzitým potvrdil aj Kremeľ, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a Reuters.

„Budem znova telefonovať s Putinom, pretože je potrebné spolu hovoriť," povedal Scholz pre nedeľňajšie vydanie novín Tagesspiegel. "Je na Putinovi, aby stiahol vojská z Ukrajiny a ukončil túto strašnú nezmyselnú vojnu."

Súčasná situácia sa podľa kancelára nezmení, kým bude Rusko pokračovať vo vojne s neobmedzenou agresiou. Telefonáty s Putinom síce nie sú "tónom nezdvorilé", šéf Kremľa však opakovane dáva najavo, že chce časti susednej krajiny zabrať silou, čo je neprijateľné, zdôraznil Scholz.

„Niekedy išlo aj o konkrétne otázky výmeny zajatcov, vývozu obilia z Ukrajiny a jadrovej elektrárne Záporožie," povedal kancelár o doterajších telefonátoch. „Pre mňa je však dôležité, aby sa rozhovory vždy vrátili k aktuálnej téme: ako sa svet dostane z tejto hroznej situácie? Predpoklad je jasný: stiahnutie ruských vojsk."

Moskva reagovala, že v súčasnosti nie sú konkrétne plány na ďalší telefonát medzi Scholzom a Putinom. Hovorca Kremľa však pre agentúru RIA Novosti v nedeľu tiež povedal, že ruský prezident zostáva otvorený kontaktom s nemeckým kancelárom, informovala agentúra Reuters.

Putin a Scholz sa naposledy telefonicky rozprávali začiatkom decembra minulého roka. Ruský líder vtedy povedal, že postoje Nemecka a Západu k Ukrajine sú „deštruktívne", a vyzval Berlín, aby prehodnotil svoj prístup.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším darcom vojenskej techniky pre Ukrajinu, vyplýva z údajov Kielskeho inštitútu pre svetové hospodárstvo (IfW).

(tasr)

29. januára 2023 | 12:28

Minúta | 29. januára 2023 | 12:28

Pavel: Najkrajšiu gratuláciu som dostal od slovenskej prezidentky

Novozvolený český prezident Petr Pavel v nedeľu uviedol, že najkrajšiu gratuláciu dostal od slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá za ním prišla priamo do volebného štábu. Dodal, že na tento moment bude dlho spomínať. Pavel to povedal v rozhovore pre televíziu CNN Prima News, informuje TASR podľa správy spravodajského servera Novinky.cz.

„Najkrajšia bola gratulácia od slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Jej prítomnosť vo volebnom štábe bola krásnym zážitkom, ktorý si budem dlho pamätať. Prišla len kvôli tomu," uviedol Pavel.

Podľa jeho slov Čaputová počítala aj s možnosťou, že voľby vyhrá expremiér ČR Andrej Babiš. „V tom prípade by to mala ako taký inkognito výlet do Prahy," dodal. Zároveň nepredpokladá, že by v prípade opačného výsledku zamierila do štábu k Babišovi. Týmito slovami tak poprel vyjadrenie dosluhujúceho prezidenta ČR Miloša Zemana. Ten totiž v sobotu povedal, že verí, že by prezidentka SR išla zagratulovať aj Babišovi.

Pavel tiež zopakoval, že by rád spoločne s Čaputovou navštívil Ukrajinu. Túto cestu by chcel absolvovať na jar pred summitom Severoatlantickej aliancie, povedal v rozhovore, z ktorého citovala televízia ČT 24.

Novozvolený český prezident tiež povedal, že plánovaný telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa má uskutočniť v nedeľu o 14.30 h.

Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel zvíťazil podľa neoficiálnych výsledkov v druhom kole prezidentských volieb v ČR so ziskom 58,32 percenta hlasov. Porazeného kandidáta, expremiéra a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša, podporilo 41,67 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla 70,25 percenta.

(tasr)

29. januára 2023 | 11:45

Minúta | 29. januára 2023 | 11:45

Británia: Premiér Sunak odvolal predsedu Konzervatívnej strany Zahawiho

Britský premiér Rishi Sunak odvolal v nedeľu z funkcie predsedu Konzervatívnej strany Nadhima Zahawiho. Dôvodom je závažné porušenie pravidiel platných pre členov vlády, ktorého sa dopustil pri riešení svojich daňových nezrovnalostí, informuje TASR na základe správ agentúr svetových agentúr a britských médií.

„V dôsledku toho vás informujem o mojom rozhodnutí odvolať vás z postu vo Vláde Jeho Veličenstva," napísal Sunak vo zverejnenom liste Zahawimu.

Zahawi nedávno priznal, že počas pôsobenia na poste ministra financií zaplatil pokutu, aby urovnal spor s daňovým úradom týkajúci sa nezaplatenej dane. Sám tvrdí, že sa omylu nedopustil zámerne, ale z nedbanlivosti. Vyrovnanie ho podľa britských médií vyšlo na takmer päť miliónov libier, uviedla agentúra AP.

V súvislosti so škandálom rástol tlak na odstúpenie alebo odvolanie Zahawiho. Ten bol ako predseda konzervatívcov zodpovedný za správu strany a jej centrály. Najvyšším predstaviteľom strany je jej líder, ktorým je Sunak.

Premiér dal záležitosť posúdiť svojmu poradcovi pre etiku, ktorý konštatoval porušenie ministerského kódexu, informovala stanica Sky News. Sunak následne v liste Zahawimu uviedol, že musel konať po tom, ako pri nástupe k moci prisľúbil bezúhonnosť, profesionalitu a vyvádzanie zodpovednosti na každej úrovni svojej vlády.

Zahawi, spoluzakladateľ spoločnosti YouGov venujúcej sa výskumu verejnej mienky, bol šéfom rezortu financií od júla do septembra 2022 v posledných mesiacoch vlády premiéra Borisa Johnsona.

(tasr)

29. januára 2023 | 9:43

Minúta | 29. januára 2023 | 9:43

Mazáka opätovne vymenovali za člena výberovej komisie pre Európsku prokuratúru

Rada EÚ na návrh Európskej komisie vymenovala Jána Mazáka opätovne za člena výberovej komisie pre Európsku prokuratúru na obdobie štyroch rokov. Kancelária Súdnej rady SR o tom informovala na svojom webe.

Mazák pôsobil v tejto funkcii od októbra 2018 do októbra 2022. Výberová komisia pozostáva z 12 členov. „Jedenásť členiek a členov vymenuje Rada EÚ na návrh Komisie. Jednu osobu navrhuje Európsky parlament," priblížili na webe.

Vymenovaná osoba musí byť bývalým členom Súdneho dvora a Dvora audítorov alebo bývalým národným členom Eurojustu, členom najvyšších súdnych orgánov členských štátov, prokuratúr členských štátov, prípadne uznávaným odborníkom v oblasti práva.

„Výberová komisia vydáva po náročných pohovoroch odôvodnené stanoviská o uchádzačoch na funkciu európskeho prokurátora z 22 členských štátov EÚ, na základe ktorých Rada Európskej únie vyberá a menuje európskych prokurátorov," uviedla kancelária Súdnej rady SR. Každý členský štát navrhuje troch kandidátov. Odôvodnené stanoviská nie sú pre Radu EÚ záväzné, ale ako potvrdzuje doterajšia prax, pravidelne z nich vychádza.

(tasr)

29. januára 2023 | 9:36

Minúta | 29. januára 2023 | 9:36

SOPK: Ekonomiku začiatkom roka čaká recesia, s následným miernym zotavením

Slovenskú ekonomiku pravdepodobne čaká recesia na prelome rokov 2022 a 2023, prípadne v prvom polroku 2023, s následným veľmi miernym a postupným zotavením. Pri takomto scenári by tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok mohlo dosiahnuť do 1 percenta. Vyplýva to z makroekonomickej prognózy na rok 2023, ktorú tento týždeň predstavila Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).

Prognóza ekonomického vývoja SR na najbližšie roky je podľa jej autorov v dôsledku zvýšenej miery neistoty zložitejšia ako v „normálnych" časoch. Z dôvodu silného naviazania slovenskej ekonomiky na vývoj Európskej únie (EÚ) je najviac pravdepodobný scenár podobného vývoja ako v prípade európskej ekonomiky.

„V prípade Slovenskej republiky navyše okrem externých geopolitických rizík, a z nich vychádzajúcich konzekvencií najmä v oblasti rizika plynulosti a výkyvov cien dodávok energií, musíme konštatovať zvýšenú mieru politického rizika aj vo vnútri krajiny," upozornili autori prognózy. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nepredpokladajú výraznejší vplyv ochorenia COVID-19 na ekonomiku. „Pre rok 2023 očakávame, že hlavnými faktormi determinujúcimi vývoj ekonomiky Slovenska budú energie a inflácia," doplnili.

V súvislosti s rastom cien predpokladajú, že aktuálna inflačná vlna dosiahne svoj vrchol s najväčšou pravdepodobnosťou v prvej polovici tohto roka. "V druhom polroku 2023 by už väčšia časť rastu cien vstupov mala byť zapracovaná v predajných cenách a vcelku optimisticky tiež predpokladáme, že na národnej aj nadnárodnej úrovni EÚ už by mohli byť funkčné rámce na eliminovanie cenových excesov energetických komodít," vysvetlili autori. V medziročnom porovnaní očakávajú mierne zrýchlenie rastu cenovej hladiny na úroveň blízku 14 percent.

Pokles ekonomickej aktivity v prvom polroku 2023 sa podľa prognózy neprejaví výraznejším rastom nezamestnanosti, ale skôr dočasne povedie k zmierneniu chronického nedostatku disponibilnej pracovnej sily na Slovensku. Celková zamestnanosť v SR v najbližších dvoch rokoch pravdepodobne zostane na približne nezmenenej úrovni. „Výraznejšiemu prepadu životnej úrovne domácností na Slovensku v najbližších rokoch pravdepodobne zabráni situácia na trhu práce," dodali autori prognózy.

(tasr)

29. januára 2023 | 9:08

Minúta | 29. januára 2023 | 9:08

USA: Trump odštartoval kampaň pred budúcoročnými prezidentskými voľbami

Bývalý americký prezident Donald Trump odštartoval svoju kampaň k prezidentským voľbám, ktoré sa v Spojených štátoch uskutočnia na budúci rok. V sobotu absolvoval úvodné dva mítingy v New Hampshire a Južnej Karolíne, ktoré boli prvými vystúpeniami od ohlásenia jeho kandidatúry pred viac ako dvoma mesiacmi.

„Spoločne dokončíme nedokončenú prácu, aby bola Amerika opäť skvelá. Som odhodlanejší ako kedykoľvek predtým,“ povedal Trump na večernom podujatí v meste Columbia v Južnej Karolíne.

Trump je zatiaľ jediným potvrdeným kandidátom na prezidenta pred voľbami v roku 2024. Očakáva sa však, že jeho potenciálni vyzývatelia vrátane guvernéra Floridy Rona DeSantisa, bývalého viceprezidenta Mikea Pencea a bývalej guvernérky Južnej Karolíny Nikki Haleyovej, ktorá bola Trumpovou veľvyslankyňou pri OSN, rozbehnú svoje kampane v najbližších mesiacoch.

(tasr)

29. januára 2023 | 9:03

Minúta | 29. januára 2023 | 9:03

Pri páde autobusu z mosta v Pakistane zomrelo 40 ľudí

Najmenej 40 ľudí zahynulo v nedeľu v južnom Pakistane po tom, ako sa autobus zrútil z mosta a začal horieť. Troch ľudí zachránili, informovala s odvolaním sa na miestne úrady agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

Autobus na nočnej diaľkovej linke údajne viezol 48 cestujúcich, keď na moste v južnej časti provincie Balúčistan narazil do stĺpa. Podľa miestneho predstaviteľa vyšetrujú možnosť, že vodič zaspal alebo prekročil rýchlosť. Na zistenie totožnosti obetí budú potrebné testy DNA.

Zlý stav ciest, nedostatočné bezpečnostné opatrenia a bezohľadná jazda sa podieľajú na vysokom počte obetí dopravných nehôd v Pakistane. Autobusy sú často preplnené a používanie bezpečnostných pásov nie je obvyklé, píše AFP.

(tasr)

29. januára 2023 | 8:35

Minúta | 29. januára 2023 | 8:35

Ukrajinci tvrdia, že na ruskej strane padlo už viac ako 126-tisíc vojakov

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 126 160 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty prišlo o život 650 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 197 tankov, 6 366 bojových obrnených vozidiel, 5 037 vozidiel a palivových nádrží, 2 194 delostreleckých systémov, 453 odpaľovacích raketových systémov, 221 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 293 lietadiel, 1947 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 199 kusov špeciálnej techniky.

(sita)

29. januára 2023 | 7:41

Minúta | 29. januára 2023 | 7:41

Ukrajina už rokuje o dodaní rakiet dlhého doletu, oznámil Zelenského poradca

Medzi Ukrajinou a jej spojencami prebiehajú zrýchlené rozhovory o požiadavkách Ukrajiny na rakety dlhého doletu, ktoré sú podľa Kyjeva potrebné na to, aby zabránili Rusku ničiť ukrajinské mestá, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

Ukrajina získala prísľuby dodávok západných bojových tankov a teraz sa snaží získať stíhačky, aby mohla zatlačiť na ruské a promoskovské sily, ktoré pomaly postupujú pozdĺž časti frontovej línie.

"Aby sme drasticky znížili kľúčovú zbraň ruskej armády – delostrelectvo, ktoré dnes používa na frontových líniách – potrebujeme rakety, ktoré zničia ich sklady," Podoľak uviedol pre ukrajinskú televíznu sieť Freedom s tým, že napr. na Krymskom polostrove, ktorý okupuje Rusko, sa nachádza viac ako 100 delostreleckých skladov.

"Preto, po prvé, rokovania už prebiehajú. Po druhé, rokovania napredujú zrýchleným tempom," uviedol bez podrobností.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore povedal, že Ukrajina chce predísť ruským útokom na ukrajinské mestské oblasti a civilistov.

"Ukrajina potrebuje rakety dlhého doletu..., aby zbavila okupanta možnosti umiestniť svoje raketové odpaľovacie zariadenia niekde ďaleko od frontovej línie a ničiť ukrajinské mestá," vysvetlil.

(tasr)