Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval v pondelok na „upokojenie a deeskaláciu" napätia, ktoré momentálne panuje medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Poukázal aj dôležitosť úsilia smerujúceho k realizácii plánov na mierovú koexistenciu dvoch štátov - izraelského a palestínskeho.
Ako informovala agentúra AFP, Blinken to vyhlásil na tlačovej konferencii v Káhire, ktorá je prvou zastávkou jeho cesty po Blízkom východe.
Blinken pred novinármi vyzdvihol dôležitú úlohu Egypta pri zaisťovaní stability v regióne a s tamojším prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím diskutoval o pokračujúcom úsilí o deeskaláciu napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
AFP pripomenula, že Egypt často zohráva rolu sprostredkovateľa kontaktov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
V rámci svojho turné Blinken zamieri z Egypta do Jeruzalema, kde bude rokovať s predstaviteľmi izraelského vedenia, a do Ramalláhu, ktorý je sídlom palestínskej samosprávy.
AFP doplnila, že Blinkenova návšteva Izraela je súčasťou úsilia administratívy USA o rýchle nadviazanie kontaktu so staronovým izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Očakáva sa, že Blinken počas návštevy zopakuje podporu USA pre budúci palestínsky štát - čo je však cieľ, ktorý sa za novej izraelskej vlády sotva podarí presadiť, podotkla AFP. Podľa rezortu diplomacie USA chce Blinken vyzývať na zachovanie status quo v mešite al-Aksá, ktorá je posvätná pre židov aj moslimov.
Táto výzva súvisí s konaním izraelského krajne pravicového ideológa a politika Itamara Ben-Gvira, ktorý začiatkom januára napriek stanoveným pravidlám navštívil miesto, ktoré židia nazývajú Chrámová hora. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.
Samotný Ben-Gvir lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu,
AFP pripomenula, že situácia v Izraeli a na palestínskych územiach je momentálne veľmi napätá: Izrael sa spamätáva z útoku, pri ktorom v piatok pred synagógou v anektovanom východnom Jeruzaleme zahynulo sedem civilistov. Deň pred tým si zasa razia izraelských bezpečnostných zložiek na okupovanom Západnom brehu vyžiadala celkovo desať palestínskych obetí. Izrael uviedol, že sa zameriava na militantov tzv. Islamského džihádu.
Po týchto násilných činoch hlásili v regióne aj ďalšie útoky so zranenými i obeťami na životoch.
Oficiálna palestínska tlačová agentúra WAFA informovala, že palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa v nedeľu neskoro večer v Ramalláhu stretol so šéfom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williamom Burnsom, aby prediskutovali aktuálny „nebezpečný vývoj" na palestínskych územiach.
Veľvyslanectvo USA sa pre agentúru AFP odmietlo k tejto správe vyjadriť.
Líder mimoparlamentného Maďarského fóra Zsolt Simon apeluje na spoločnú kandidačnú listinu maďarských strán do volieb do Národnej rady (NR) SR. Vyzval Spolupatričnosť a Most-Híd, teda dve platformy Aliancie, aby sa do 15. februára uzniesli na spoločnom postupe a hodnotách, ktoré chcú reprezentovať. Kritizoval vyjadrenia SMK a vyzýva na spoločný postup tak, aby mala maďarská komunita zastúpenie v slovenskom parlamente.
„Sme pripravení ísť do volieb aj samostatne, sme pripravení na širšiu spoluprácu so slovenskými politickými stranami, ale v prvom rade nám ide o to, aby sme vytvorili maďarskú volebnú listinu," povedal. Zdôraznil, že Maďari žijúci na Slovensku musia mať zastúpenie v slovenskom parlamente, pretože ten rozhoduje o ich živote.
SMK, ktoré je tiež platformou Aliancie, podľa Simona odmietlo spoločnú kandidátku. Argumentoval nedávnymi vyjadreniami predstaviteľov platformy. Za nešťastnú považuje rétoriku idúcu proti Európskej únii. Preberanie postojov maďarskej vlády nie je podľa neho správny krok. Podotkol, že pri takejto rétorike s nimi žiadna strana nebude ochotná spolupracovať.
Zástupcovia platformy SMK počas víkendu uviedli, že v rámci Aliancie by chceli ešte pred voľbami zmeniť jej názov strany na Maďarská aliancia. Podporujú, aby sa na volebnú listinu Aliancie mohli dostať aj nečlenovia strany.
Líder mimoparlamentného Maďarského fóra Zsolt Simon apeluje na spoločnú kandidačnú listinu maďarských strán do volieb do Národnej rady (NR) SR. Vyzval Spolupatričnosť a Most-Híd, teda dve platformy Aliancie, aby sa do 15. februára uzniesli na spoločnom postupe a hodnotách, ktoré chcú reprezentovať. Kritizoval vyjadrenia SMK a vyzýva na spoločný postup tak, aby mala maďarská komunita zastúpenie v slovenskom parlamente.
„Sme pripravení ísť do volieb aj samostatne, sme pripravení na širšiu spoluprácu so slovenskými politickými stranami, ale v prvom rade nám ide o to, aby sme vytvorili maďarskú volebnú listinu," povedal. Zdôraznil, že Maďari žijúci na Slovensku musia mať zastúpenie v slovenskom parlamente, pretože ten rozhoduje o ich živote.
SMK, ktoré je tiež platformou Aliancie, podľa Simona odmietlo spoločnú kandidátku. Argumentoval nedávnymi vyjadreniami predstaviteľov platformy. Za nešťastnú považuje rétoriku idúcu proti Európskej únii. Preberanie postojov maďarskej vlády nie je podľa neho správny krok. Podotkol, že pri takejto rétorike s nimi žiadna strana nebude ochotná spolupracovať.
Zástupcovia platformy SMK počas víkendu uviedli, že v rámci Aliancie by chceli ešte pred voľbami zmeniť jej názov strany na Maďarská aliancia. Podporujú, aby sa na volebnú listinu Aliancie mohli dostať aj nečlenovia strany.
Čínska vláda v pondelok kritizovala USA pre kontroly vývozu technológií. Označila ich za narušenie obchodu potom, čo sa Japonsko a Holandsko dohodli, že sa pripoja k Washingtonu a obmedzia prístup Pekingu k materiálom na výrobu pokročilých procesorových čipov, ktoré sa dajú použiť v zbraniach. TASR o tom informuje na základe správy AP.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí nespomenulo najnovší vývoj, ale obvinilo Washington zo zneužívania kontroly vývozu a organizovania iných vlád, aby si „udržal svoju hegemóniu" a blokoval Čínu.
„Toto vážne porušuje trhové princípy a medzinárodný obchodný poriadok," povedala hovorkyňa ministerstva Mao Ning. Dodala, že to „podkopáva stabilitu globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov".
Zdroj oboznámený s dohodou USA a ich spojencov pre agentúru Associated Press povedal, že Japonsko a Holandsko, dôležití dodávatelia technológií a surovín na výrobu čipov, súhlasili, že sa pripoja k USA pri kontrole ich vývozu.
Mao Ning nenaznačila, ako by Peking mohol reagovať na prísnejšie kontroly vývozu.
Čínska Komunistická strana investovala miliardy dolárov do rozvoja vlastného čipového priemyslu, no jej firmy stále potrebujú zahraničné výrobné zariadenia, suroviny a ďalšie technológie. Odborníci z odvetvia tvrdia, že čínski výrobcovia sa zlepšujú, ale nedokážu vyrobiť čipy potrebné pre najpokročilejšie smartfóny a ďalšie produkty.
Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Návrh zákona predložil rezort do medzirezortného pripomienkového konania.
Dôležitým prvkom nového zákona je podľa štátneho tajomníka Michala Kiču korekčný mechanizmus. Rezorty by si mali plniť sektorové ciele, za ktoré zodpovedajú. „Nastavujeme tu inovatívny prvok, a to taký, že v prípade, že nebudeme plniť ciele, ktoré si sami stanovíme, a v dôsledku toho si bude musieť SR nakupovať stratené emisné kvóty od ostatných partnerov, pôjde to na vrub daného ministerstva," povedal Kiča. Dodal, že rezortom dávajú silné oprávnenia a zároveň zodpovednosť, aby bol zákon silným, efektívnym a moderným nástrojom.
Generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Milan Zvara priblížil, že súčasťou zákona by mali byť sektorové ciele pre ministerstvá. „Väčšina politík zmeny klímy sa netvorí na našom ministerstve, ale sú to práve iné ministerstvá, na ktoré nemáme dosah. Cieľom tohto zákona je mať dosah na iné ministerstvá a nejakým spôsobom ich dobrovoľne motivovať na to, aby plnili svoje sektorové ciele," poznamenal. Zvara zároveň dodal, že ide o sektorové ciele pre dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, vyžívanie pôdy či priemyselné procesy.
Turecko môže odobriť členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii (NATO) ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť, uviedol v pondelok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Čavušoglu označil žiadosť Fínska za „menej problematickú", než je to v prípade Švédska. Ankara totiž obviňuje Štokholm, že nedokáže podniknúť konkrétne kroky voči skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické.
Nedávno vyvolali hnev Ankary protesty s pálením Koránu, ktoré pred tureckými ambasádami v Štokholme a Kodani zorganizoval dánsko-švédsky protiislamský aktivista Rasmus Paludan.
„Podľa môjho názoru by bolo spravodlivé rozlišovať medzi problematickou a menej problematickou krajinou," povedal Čavušoglu novinárom počas spoločnej tlačovej konferencie s portugalským rezortným kolegom Joaom Gomesom Cravinhom.
„Veríme, že ak NATO a tieto krajiny prijmú takéto rozhodnutie, môžeme (ponuku Fínska) vyhodnotiť samostatne," dodal Čavušoglu.
Švédsko a Fínsko spoločne požiadali o vstup do Aliancie po tom, čo Rusko 24. februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. NATO potrebuje na prijatie nových členov jednomyseľný súhlas všetkých 30 členských krajín, pripomína AP.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pre týždenník Politico, ktorý bol zverejnený v pondelok, uviedol, že chce, aby jeho krajina vstúpila do Európskej únie do dvoch rokov.
„Máme veľmi ambiciózny plán pričleniť sa k Európskej únii do dvoch rokov. Očakávame teda, že tento rok by sa mohla uskutočniť predvstupová fáza rokovaní," povedal Šmyhaľ.
Kandidátsky štatút Ukrajine udelili vlani v júni. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však ešte ten istý rok povedal, že môže trvať až „desaťročia", kým Ukrajina vstúpi do EÚ. Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či Pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.
V piatok sa v Kyjeve uskutoční samit EÚ – Ukrajina, na ktorom sa bude diskutovať o ďalšej finančnej a vojenskej podpore Kyjeva i o otázkach členstva v eurobloku. Prvý raz sa bude takéto stretnutie Európskej únie konať v aktívnej vojnovej zóne, komentuje Politico. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou i so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom.
Šmyhaľ pre Politico povedal, že počas tohtotýždňových rokovaní očakáva „výrazný skok vpred", najmä čo sa týka dohody o bezvízovom režime pre priemyselný tovar či pozastavenia cla na ukrajinský vývoz o ďalší rok. Očakáva tiež „aktívny pokrok" týkajúci sa schémy platieb SEPA (Jednotnej oblasti platieb v eurách) či zahrnutia Ukrajiny do zóny európskeho mobilného roamingu.
Šmyhaľ uviedol, že ukrajinská vláda je pripravená prehodnotiť legislatívu týkajúcu sa ústavného súdu, aby splnila požiadavky Európskej komisie, ako aj Benátskej komisie. Zmeny by podľa jeho slov mohli prísť ešte tento týždeň. Benátska komisia vyslovila obavy v otázke reformy ukrajinského ústavného súdu, ktorá sa týka najmä spôsobu vymenúvania sudcov. Obavy vzbudzujú najmä právomoci a zloženie poradnej skupiny expertov, ktorá vyberá kandidátov na sudcov.
Čo sa týka problémov s korupciou, ktoré sú hlavným faktorom znepokojujúcim Európsku úniu v otázke budúceho členstva Ukrajiny, Šmyhaľ zdôraznil, že administratíva prezidenta Zelenského berie túto záležitosť veľmi vážne. „Voči korupcii máme prístup nulovej tolerancie," povedal. Poukázal pritom na „bleskovú rýchlosť", s akou došlo počas januára k odvolaniu viacerých štátnych predstaviteľov z funkcií z dôvodu korupcie. Podotkol, že korupcia síce nie je novým problémom, ale „sme si istí, že ju vykoreníme".
Český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorého v druhom kole prezidentských volieb v sobotu (28. januára) porazil Petr Pavel, si chce od politiky oddýchnuť. Svoje ďalšie pôsobenie oznámi budúci týždeň vo štvrtok po sneme hnutia ANO. Povedal to v rozhovore pre iDNES.cz, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Dám si politický detox a budem sa chvíľu venovať sebe samému. Bolo to náročné," uviedol Babiš k svojim plánom na najbližšie dni. O tom, či zostane poslancom, chce viac povedať budúci týždeň. „V politike určite nejakou formou zostanem. Ale o tom rozhodne predsedníctvo hnutia," spresnil. Potom však doplnil, že svoje angažmán bude riešiť pravdepodobne iným spôsobom než teraz.
Na otázku, či sa chce opäť uchádzať o premiérsky post, odpovedal, že hnutie ANO čaká budúci rok volebný snem a je otázne, kto sa vôbec stane predsedom. „Nehovorím, že budem kandidovať na premiéra. Pre hnutie môžem robiť napríklad kampane, môžem jazdiť za ľuďmi do regiónov," načrtol predstavu o svojej budúcnosti Babiš. Konkrétnejšie sa však vyjadriť nechcel.
Jeho rodina je s výsledkom prezidentských volieb vraj spokojná a aj on sám je nakoniec rád, že nevyhral. „Ak by sme boli vyhrali, tak by sme sa skutočne museli báť o život. Nám dlhodobo chodia vyhrážky, že nás chce niekto zabiť. Takže teraz moja rodina azda konečne bude mať pokoj," dodal bývalý český premiér.
Nenávisť voči nemu je podľa jeho slov „desivá". "Nech mi už niekto vysvetlí, v čom som také zlo? Preto, že som nekradol, že som nechcel robiť kšefty s tradičnými stranami? Teraz Babiš zmizne a uvidíme, o čom sa bude hovoriť a písať bez Babiša," dodal neúspešný prezidentský kandidát.
Novým českým prezidentom sa stal armádny generál vo výslužbe Petr Pavel, ktorý v druhom kole prezidentských volieb porazil svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov, čo je dosiaľ najviac v histórii priamej prezidentskej voľby v Česku.
Lucia Ďuriš Nicholsonová si vie predstaviť spoluprácu s Eduardom Hegerom (OĽaNO) a aj so svojou bývalou stranou Sloboda a Solidarita (SaS).
Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, Heger je dobrý a slušný človek, ktorý v premiérskej pozícii trochu precenil svoje schopnosti a podcenil zákernosť Igora Matoviča. „Pevne verím, že sa z toho poučil a politicky dospel. Viem si predstaviť, že si s Eduardom Hegerom sadneme a porozprávame sa o možnej spolupráci,“ uviedla europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá v súčasnosti zbiera podpisy pre svoju novú stranu Jablko.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) však z prípadnej spolupráce vylučuje, rovnako ako aj Smer, Republiku, kotlebovcov – ĽSNS aj Slovenskú národnú stranu. Ako povedala, nebude spolupracovať „ani so žiadnymi inými pravicovými, ľavicovými alebo abnormálnymi extrémistami“. Určite si však vie predstaviť spoluprácu so SaS, „dokonca aj s Richardom Sulíkom či Braňom Gröhlingom“. Otázkou však podľa nej je, či sa SaS dostane do parlamentu. „Pevne verím, že sa im podarí zastaviť prepad preferencií a stať sa opäť dôveryhodnou stranou s čitateľnou politikou pre voličov,“ skonštatovala.
Stretla sa aj s Dzurindom
Ďuriš Nicholsonová sa stretla aj s Mikulášom Dzurindom, bavili sa o politickej situácii, o hrozbe návratu Roberta Fica (Smer) a nástupe extrémistov. „O konkrétnej forme našej spolupráce sme nehovorili a nič sme neuzavreli,“ povedala.
Na otázku, či rokujú o prípadnej spolupráci aj s menšími stranami, ako sú Občianski demokrati Slovenska (ODS), Demokratická strana (DS), Šanca, Dobrá voľba a Umiernení, odpovedala, že rokovali so šéfom ODS Pavlom Mackom a má dohodnuté aj nejaké ďalšie stretnutia, medzi nimi aj s ľuďmi zo spomínaných strán.
„V tejto chvíli sme otvorení všetkým možnostiam – ak na rokovaniach s politickými partnermi príde férová ponuka na spájanie, zvážime to. Ak sa ukáže, že naši politickí partneri o spájaní viac rozprávajú, ako konajú, sme pripravení ísť aj samostatne,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.
Zdôraznila, že Jablko je nová, moderná strana, nezaťažená minulosťou a napriek tomu, že ona sama sa pohybuje v politike dlhšie, nemá žiadne korupčné škandály ani iné tiene podozrení. Strana bude podľa nej pozorne zvažovať, s kým sa môže potenciálne spojiť, pretože si chce zachovať čistý štít.
V Jablku s Mihálom
Ďuriš Nicholsonová prezradila aj niekoľko mien, ktoré budú súčasťou Jablka. Zo známych politikov je to niekdajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál, ktorý v minulosti pôsobil rovnako ako Ďuriš Nicholsonová v SaS. „Je to najväčší odborník na reformu dôchodkov a celkovo sociálnych dávok a v týchto dňoch finišuje na programe pre sociálnu oblasť. Na sociálnu oblasť budeme mať aj ďalšie odborníčky: Lýdiu Brichtovú, expertku na sociálne služby, ktoré na Slovensku zlyhávajú, a tiež Bibiálnu Kudziovú, ktorá zastrešuje slovenské opatrovateľky v Rakúsku,“ vymenovala Ďuriš Nicholsonová.
Medzi ďalšími menami strany je napríklad Ronald Blaško, šéf AmCham, ktorý sa venuje školstvu. Strana Jablko naďalej rokuje s bývalým štátnym tajomníkom rezortu zahraničia a odídencom z SaS Martinom Klusom. „Martin sa netají tým, že chce ísť do diplomacie, tak zvažuje svoje možnosti,“ doplnila europoslankyňa.
Reforma regiónov
Nosnou témou strany Jablko je reforma regiónov. Ako povedala Ďuriš Nicholsonová, 30 rokov sa snažíme z bratislavských ministerstiev riadiť Slovensko a zlyháva to, na východ od Bratislavy sú zanedbané a vyľudnené regióny. Ak sa v nich nenaštartuje život, Slovensko sa naďalej bude prepadávať ekonomicky a jeho najväčšie bohatstvo – ľudský potenciál, bude končiť za hranicami krajiny.
Reformu regiónov a zmenu riadenia štátu považuje novovznikajúca strana za matku všetkých reforiem. „Ak naštartujeme regióny, budeme mať aj kvalitnejšie jasle, škôlky, základné a stredné školy, vzdelávanie na odborných školách prepojené s reálnymi potrebami pracovného trhu, ale aj kvalitnejšie a dostupnejšie zdravotníctvo či sociálne služby,“ hovorí Ďuriš Nicholsonová.
Cielia na mladých voličov
Jablko chce výrazne cieliť aj na mladých voličov. Ďuriš Nicholsonová verí, že budú slušnou alternatívou k existujúcim stranám a voľbou číslo jeden pre mladých voličov – prvovoličov, ktorí hľadajú modernú stranu nezaťaženú minulosťou. Zároveň chcú dať mladým aj priestor v strane.
„Nebudeme mať žiadnu mládežnícku organizáciu, mladí ľudia budú priamo súčasťou štruktúr Jablka a budú mať vplyv na prijímanie rozhodnutí,“ doplnila. Priamo v stanovách budú mať zakotvené, že predseda/predsedníčka môže byť na čele strany Jablko maximálne dve volebné obdobia. „Nepoznám inú stranu, ktorá by to takto mala stanovené, ostatní predsedovia sú v strane zabetónovaní a k svojim stranám sa správajú ako k vlastným firmám,“ komentovala Ďuriš Nicholsonová.
Dodala, že názov Jablko má zosobňovať to, že je svieže, chutné a zdravé, každý ho pozná, je na stole v každej domácnosti, je tu pre všetkých, nerozdeľuje, ale spája. „Je zaujímavé, že tí, ktorí najviac vykrikujú o demokracii, nás išli ukrižovať, keď sme prišli s názvom Jablko.
Neporušili sme tým žiadne zákony, iba sme dali najavo, že máme po krk všelijakých politických skratiek, ktoré aj tak neplatia – lebo na Slovensku je sociálny demokrat v skutočnosti ľavicový extrémista, a ten, kto sa nazýva liberál, je intolerantný k akejkoľvek inakosti, ktorá sa jemu nepozdáva a na sociálnych sieťach hejtuje rovnako ako pravicový extrémista,“ uzavrela Ďuriš Nicholsonová.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok obvinilo Spojené štáty z toho, že vytvorili podmienky, ktoré viedli k ruskej invázii na Ukrajinu. Peking tiež odsúdil dodávky amerických zbraní pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej agresii. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„USA sú tým, kto spustil ukrajinskú krízu a (sú) najväčším faktorom, ktorý ju podnecuje a naďalej predáva ťažké a útočné zbrane Ukrajine, čo len predlžuje a zintenzívňuje celý konflikt," povedala v pondelok novinárom hovorkyňa čínskeho rezortu diplomacie Mao Ning.
Hovorkyňa týmito slovami reagovala na otázku týkajúcu sa obvinení zo strany USA, že čínske spoločnosti ponúkajú podporu ruským silám. Tieto tvrdenia označila za „neodôvodnené podozrenia" a „neopodstatnené vydieranie". Dodala, že Peking sa nebude len prizerať tomu, ako „USA poškodzujú legitímne práva a záujmy čínskych spoločností".
DPA pripomína, že Čína, ktorá je spojencom Ruska, kroky Kremľa na Ukrajine neodsúdila. K nárastu napätia medzi Pekingom a Washingtonom dochádza len niekoľko dní pred očakávanou návštevou amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý má v nedeľu pricestovať do Pekingu. Pôjde o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Číne od roku 2018, keď ju navštívil Mike Pompeo z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Hovorkyňa rezortu diplomacie Číny varovala USA aj čo sa týka ich rozsiahlej vojenskej podpory pre Taiwan. V tejto súvislosti uviedla, že Washington by nemal prekročiť žiadne „červené línie".
Taiwan má od roku 1949 vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Spojené štáty oficiálne uznávajú tzv. politiku jednej Číny, ale sú rozhodne proti akýmkoľvek snahám Číny o násilné ovládnutie Taiwanu.
Kremeľ v pondelok poprel a označil za „lož" tvrdenia bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, že mu ruský prezident Vladimir Putin osobne hrozil raketovým útokom.
Ako v pondelok informovala agentúra AFP, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu vyhlásil, že Johnsonovo tvrdenie nie je pravda. „Presnejšie povedané, je to lož... Žiadne hrozby raketovým úderom neboli."
V dokumentárnom filme britskej stanice BBC o Putinovi, jeho politike a vzťahoch so západnými lídrami si Johnson spomenul na slová, ktoré ruský prezident vyslovil v ich spoločnom telefonáte zo začiatku vlaňajšieho februára, teda ešte predtým, než Moskva nariadila vstup svojich vojsk na Ukrajinu.
Peskov, ktorý tvrdí, že bol pri tomto rozhovore ruského a vtedajšieho britského lídra, však v pondelok na stretnutí s novinármi vyhlásil, že keď v ňom Putin hovoril o výzvach pre ruskú bezpečnosť, uviedol, že ak by Ukrajina vstúpila do NATO, „prípadné rozmiestnenie rakiet NATO alebo USA v blízkosti našich hraníc by znamenalo, že akákoľvek raketa by doletela do Moskvy v priebehu niekoľkých minút."
Ak Johnson vnímal túto časť rozhovoru tak, ako ju údajne interpretoval v dokumente BBC, potom by podľa Peskova vznikla „veľmi nepríjemná situácia".
„Je to buď vedomá lož – potom sa treba pána Johnsona spýtať, s akým cieľom si vybral túto verziu udalostí – alebo to bolo neúmyselné a v skutočnosti nepochopil, o čom s ním prezident Putin hovoril," vyhlásil Peskov podľa AFP.
Dodal, že Kremeľ sa oboznámi s obsahom dokumentárneho filmu BBC. Peskov však zároveň pred novinármi poznamenal: „Ak sa zvyšok filmu bude niesť v rovnakom duchu (ako Johnsonove výroky), odporúčam vám, aby ste nestrácali čas."
Nekonečné spory o termíne predčasných volieb len traumatizujú už aj tak dosť rozdelenú spoločnosť. Uviedol to predseda Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský.
Majerský vyhlásil, že v KDH preferujú čo najskorší termín volieb.
KDH súčasne vyzýva poslancov parlamentu, aby sa dohodli a neponúkali občanom ďalšiu zbytočnú drámu. V tlačovej správe o tom informovala strana KDH.
Slovinské úrady zadržali dvoch údajných ruských špiónov, ktorí svoje aktivity maskovali za agentúru zameranú na reality a starožitnosti. V pondelok o tom informovali tamojšie médiá.
Slovinské noviny Delo a portál Siol potvrdili zatknutia s odvolaním sa na úrad prokurátora. Dvoch „zahraničných občanov“ podľa nich zadržali ešte v decembri a zostávajú vo väzbe, zatiaľ čo prokuratúra pokračuje vo vyšetrovaní obvinení zo špionáže.
Dvojicu podozrievajú zo „špionáže pre zahraničnú tajnú službu a potvrdzovania falošného obsahu v oficiálnych dokumentoch“. V prípade, že ich uznajú za vinných, hrozí im maximálne osem rokov väzenia.
Podľa novín Delo využívali podozriví ako základňu pre svoju činnosť prenajatú kanceláriu v hlavnom meste Ľubľana. Aktívni boli údajne aj v zahraničí, pričom jeden z nich má argentínske občianstvo.
Osemnásťročný Valentín H., ktorý je obvinený z novoročnej vraždy v Michalovciach, zostáva vo väzbe. Košický krajský súd v piatok (27. 1.) zamietol sťažnosť vraha. Pre TASR to uviedla hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
"Senát Krajského súdu v Košiciach na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Valentína H. obvineného z obzvlášť závažného zločinu vraždy proti uzneseniu Okresného súdu Košice II o jeho vzatí do väzby," uviedla s tým, že sa tak stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o existencii dôvodnej obavy, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a bude pokračovať v trestnej činnosti.
K vražde v Michalovciach, pri ktorej zomrela 46-ročná žena, došlo ráno na Nový rok (1. 1.). Obvinený ju naháňal a viackrát bodol. Následne jej ukradol mobilný telefón a peňaženku. Žena zraneniam na mieste podľahla.
Štátna volebná komisia formálne schválila výsledok hlasovania v prezidentských voľbách. V pondelok to oznámil riaditeľ odboru volieb na Ministerstve vnútra ČR Tomáš Jirovec.
"Zápis bude zverejnený v Zbierke zákonov pravdepodobne zajtra," povedal Jirovec s tým, že práve od utorka začne plynúť lehota na prípadné podanie návrhov na neplatnosť hlasovania Najvyššiemu správnemu súdu (NSS). Lehota trvá sedem dní, súd má na rozhodnutie ďalších 15 dní.
Jirovec priebeh volieb označil za pokojný. Jedinou významnejšou mimoriadnou udalosťou bolo podľa neho krátke odloženie hlasovania v obci v okrese Děčín. Ešte pred začiatkom hlasovania tam došlo k požiaru, preto volebnú miestnosť presunuli. "Štátna volebná komisia s vďakou kvitovala kvalitnú volebnú účasť. Je potrebné poďakovať voličom, že využili možnosť voľby prezidenta republiky," povedal predseda odboru volieb.
"Český štatistický úrad prijímal dáta od prvých okrskov krátko po 14.00 posledné po 17.22," povedala podpredsedníčka Českého štatistického úradu (ČSÚ) Eva Krumpová. Dodala, že ČSÚ nezaznamenal žiadne pochybenie ani problémy v spracovaní.
Chybu v spracovaní však priznal okrsok v Prahe 8, kde omylom hlasy pre Petra Pavla pripísali Andrejovi Babišovi. Podľa Krumpovej to komisia oznámila až po zákonnej lehote. Zostáva preto už len možnosť obrátiť sa s podnetom na NSS. "Pochybenie, ktoré tam bolo priznané zo strany komisie bolo v neprospech víťazného kandidáta, ktorý zvíťazil o viac než 900-tisíc hlasov. Nemám pocit, že by tento jeden okrsok mal mať fatálny dopad na priebeh volieb," dodal k incidentu Jirovec.
Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel porazil v druhom kole (27. – 28. januára) českých prezidentských volieb svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov, čo je dosiaľ najviac v histórii priamej prezidentskej voľby v Česku
Neochota Západu dodávať Ukrajine špičkové zbraňové systémy obmedzuje schopnosť Kyjiva pokračovať v rozsiahlych protiofenzívach. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Inštitút naznačuje, že schopnosť Ukrajiny začať rozsiahle protiofenzívne operácie a pokračovať v nich neobmedzovalo len „pomalé schvaľovanie a príchod pomoci“.
Správa zdôrazňuje skutočnosť, že Ukrajina nemá žiadny významný domáci zbrojný priemysel, na ktorý by sa mohla obrátiť, a preto potrebuje podporu Západu.
„Vojenská pomoc poskytovaná západnou koalíciou pod vedením USA bola nevyhnutná pre prežitie Ukrajiny,“ uviedol ISW a dodal, že „Ukrajina môže oslobodiť kritické územia so súčasnou a sľúbenou úrovňou západnej podpory“. Zároveň podotkol, že je to „životne dôležitá otázka“ a je v záujme USA a západných spojencov, aby to Ukrajina dokázala.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla zachovať najvyšší stupeň pohotovosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. Uvádza sa to vo vyhlásení WHO zverejnenom v pondelok v Ženeve.
K tomuto stanovisku dospel na svojom rokovaní koncom minulého týždňa krízový výbor WHO pre pandémiu covidu a generálny tajomník Tedros Adhanom Ghebreyesus sa s ním stotožnil, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Tedros už na úvod zasadnutia krízového výboru minulý piatok uviedol, že zrušenie najvyššieho stupňa pohotovosti považuje za predčasné, doplnila AFP.
Argumentoval, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená". Poukázal na to, že týždenný počet úmrtí síce vlani v októbri klesol pod 10-tisíc, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.
Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.
Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje – najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".
Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.
Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.
Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa konalo po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy – stav globálnej zdravotnej núdze, keďže takzvaný nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.
Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva správu šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.
Na predchádzajúcom rokovaní – v októbri roku 2022 – členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO – stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).
Rok 2024 bude pre Európsku úniu v znamení volieb do Európskeho parlamentu (EP) a vytvárania novej politickej podoby euroinštitúcií, zároveň však aj v znamení zachovania kontinuity súčasných najväčších priorít. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.
Šefčovič má v exekutíve EÚ na starosti medziinštitucionálne vzťahy a agendu strategického výhľadu, začiatkom roka 2023 sa však prioritne venuje zasadnutiam Energetickej platformy EÚ, ktorej cieľom je dohodnúť spoločné nákupy plynu pre Európanov za čo najvýhodnejšie ceny.
Pre roky, keď sa konajú takzvané eurovoľby, platí, že inštitúcie EÚ už väčšinou neprijímajú zásadné rozhodnutia. Slovenský eurokomisár však naznačil, že pri takých významných témach, ako sú energetická bezpečnosť a ochrana priemyslu, musí byť určitá kontinuita rozhodovacieho procesu zachovaná.
"Tento rok je posledný, v ktorom môžeme prichádzať s legislatívnymi návrhmi a konkrétnymi opatreniami. Rok 2024 bude rokom tranzície. Budú sa konať európske voľby a formovať sa nová Európska komisia, ale myslím si, že v tejto otázke aj budúca eurokomisia bude musieť nadviazať na to, čo sa nám podarí zrealizovať v tomto roku," vysvetlil.
Podotkol, že jedným z riešení, ako zaistiť bezpečnosť dodávok plynu pre EÚ, sú dlhodobé kontrakty – a aj nové politické zloženie euroinštitúcií ich bude musieť rešpektovať. Rovnako aj v roku 2024 predpokladá pokračovanie nastolenej stratégie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie v európskom energetickom mixe.
"Vidíme, že obnoviteľné zdroje sú lacnejšie a sú kľúčové pre znižovanie našej závislosti od dodávateľov fosílnych palív," spresnil.
Upozornil, že celý balík novo pripravovaných predpisov v oblasti energetiky a priemyslu sa začne naplno napĺňať až počas budúceho volebného obdobia eurokomisie a europarlamemntu (2024 – 2029).
"Európske inštitúcie vždy mali zaistenú kontinuitu. Samozrejme, každý predseda alebo predsedníčka Európskej komisie prichádza s novými prioritami, ktoré sa odvíjajú od mandátu, ktorý dostal či dostala vo voľbách od európskych občanov," opísal situáciu Šefčovič.
Podľa jeho slov bude však aj na budúci rok prioritou vyrovnať sa s následkami vojny na Ukrajine, hľadanie spôsobu, ako znížiť ceny energií a infláciu v EÚ, a ako zabojovať za to, aby európsky priemysel aj naďalej zohrával takú významnú úlohu v európskej ekonomike, akú zohrával doteraz.
Najpredávanejšou značkou nových osobných automobilov bola v minulom roku v Európskej únii značka Volkswagen. Vlani sa jej v štátoch Únie predalo 1,019 miliónov kusov. V medziročnom porovnaní však ide o približne sedempercentný pokles.
Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Európskou asociáciou výrobcov automobilov (ACEA), druhé miesto obsadila značka Toyota s predajom 635,5-tisíc kusov. Rok predtým to pritom bolo viac ako 583-tisíc áut, značka tak rástla o takmer deväť percent.
Tretia priečka patrí značke Peugeot. Pre jej kúpu sa rozhodlo 556,6-tisíc obyvateľov Únie. Medziročne to predstavuje pokles o viac ako 14 percent. Polmiliónový predaj ešte prekročili značky Renault, Mercedes a BMW.
Celkovo sa v uplynulom roku v Európskej únii predalo viac ako 9,255 miliónov nových osobných vozidiel. V porovnaní s rokom 2021 ide o pokles o 4,6 percenta. Pod výsledok sa podpísal najmä nedostatok komponentov v prvej polovici roka. Spomedzi štyroch najväčších trhov Únie dokázalo rásť iba Nemecko, a to na úrovni 1,1 percenta. Prispel k tomu najmä silný decembrový výsledok. Ostatné tri trhy si viedli horšie ako v roku 2021.
Najprudší pokles zaznamenalo Taliansko, takmer na úrovni desať percent, za ním nasledovali Francúzsko a Španielsko. Na Slovensku dosiahli registrácie v minulom roku 78,8-tisíc kusov a medziročne vzrástli o 4,15 percenta.
Výbuch v mešite v areáli policajného veliteľstva v pakistanskom meste Péšávar si v pondelok vyžiadal dosiaľ neznámy počet obetí a zranených. Zatiaľ sú potvrdení dvaja mŕtvi, agentúra Reuters píše, že do nemocnice previezli 90 zranených.
Na mieste sa podľa agentúry AP odpálil samovražedný atentátnik v čase popoludňajších modlitieb, takže sa tam nachádzalo v tom čase množstvo ľudí vrátane policajtov.
"Časť budovy sa zrútila. Predpokladá sa, že (pod troskami) sa nachádza viacero ľudí," cituje agentúra Reuters predstaviteľa polície Sikandara Chána.
K útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil. Niekoľko podobných útokov v ostatnom čase vykonal pakistanský Taliban, ktorý nie je priamo prepojený s afganským.
Agentúra AFP pripomenula, že vlani v marci vykonal bombový útok v šiitskej mešite v Péšávare samovražedný atentátnik hlásiaci sa k Islamskému štátu. Zahynulo vtedy 64 ľudí, išlo o najkrvavejší teroristický útok v Pakistane od roku 2018.
V minulom roku na Slovensku zadržali 771 falzifikátov eurových bankoviek. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) je to približne o tretinu menej ako v roku 2021. Vtedy zadržali 1 162 falošných eurobankoviek. Najväčší podiel tvorili vlani falzifikáty nominálnej hodnoty 50 a 20 eur. Z celkového množstva v hotovostnom peňažnom obehu zadržali 751 kusov, teda 97,4 percenta.
Kvalita zadržaných falzifikátov je podľa NBS prevažne dobrá. Napriek tomu je možné falzifikáty podľa nej odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím testu, ktorý spočíva v skúške hmatom, pohľadom a naklonením.
Zároveň v roku 2022 zadržali na Slovensku 2 580 falzifikátov eurových mincí, čo je o 62 percent viac ako v roku 2021. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote dve eurá, teda 93,7 percenta. V obehu zadržali takmer 90 percent z falzifikátov eurových mincí.
Bývalý britský premiér Boris Johnson prezradil, že sa mu ruský vodca Vladimir Putin vyhrážal raketovým útokom. Spravil tak údajne počas „mimoriadneho“ telefonátu pred tým, ako zaútočil na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Putin vraj vtedajšiemu britskému premiérovi povedal, že to „bude trvať len minútu“. Ruský vodca tak počas „veľmi dlhého“ telefonátu vo februári 2022 reagoval na Johnsonovo varovanie, že vojna by bola „absolútna katastrofa“.
Podrobnosti o tomto rozhovore odhaľuje dokument Putin Vs the West z dielne BBC, ktorý sa venuje Putinovým interakciám so svetovými lídrami.
Johnson podľa vlastných slov varoval Putina, že invázia na Ukrajinu povedie k sankciám zo strany Západu a zvýšeniu prítomnosti jednotiek Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na ruských hraniciach. Pokúšal sa tiež odradiť Putina od vojenskej akcie tým, že mu povedal, že Ukrajina „v dohľadnej budúcnosti“ nevstúpi do NATO.
„V jednom momente sa mi vyhrážal, a povedal 'Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou by to trvalo len minútu' alebo také niečo,“ opísal Johnson, no dodal, že podľa uvoľneného tónu a akejsi atmosféry ľahostajnosti, si myslí, že Putin, ktorý bol počas tohto telefonátu „veľmi familiárny“, sa len hral s jeho pokusmi presvedčiť ho na rokovania.
Je nemožné vedieť, či boli Putinove hrozby skutočné, pripomína BBC, no dodáva, že v súvislosti s predchádzajúcimi ruskými útokmi na území Veľkej Británie, naposledy v roku 2018 v Salisbury, však Johnson nemal na výber a musel brať akúkoľvek hrozbu zo strany ruského vodcu vážne.
O deväť dní neskôr, 11. februára šiel minister obrany Ben Wallace do Moskvy na stretnutie s ruským rezortným kolegom Sergejom Šojguom, z ktorého sa vrátil z uistením, že Rusko nenapadne Ukrajinu, no obaja podľa neho vedeli, že je to klamstvo.
Podľa Wallacea to bola akási „demonštrácia zastrašovania alebo sily“, ktorú opísal ako „Budem ti klamať, ty vieš, že ti klamem a ja viem, že vieš, že ti klamem, ale aj tak ti budem klamať.“ Šojgu sa tým podľa neho pravdepodobne pokúsil demonštrovať svoju silu, no práve táto priama lož mu potvrdila jeho presvedčenie, že Rusko zaútočí. Keď Wallace zo stretnutia odchádzal, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov mu vraj tiež povedal: „už nikdy nás neponížia“.
Menej ako dva týždne neskôr, 24. februára, keď ruské tanky prekročili ukrajinské hranice, zavolal uprostred noci Johnsonovi ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Johnsona bol veľmi pokojný, no oznámil mu, že Rusi všade útočia a odmietol jeho ponuku na presun do bezpečia.
Použitie paragrafu 363 vyvoláva podľa povereného ministra vnútra SR Romanan Mikulca (OĽaNO) polemiku laickej i odbornej verejnosti. Šéf rezortu vnútra preto víta prezidentkino podanie v tejto veci na Ústavný súd SR. Sám by so zmenou paragrafu súhlasil. Nepovažuje za dobré, a v porovnaní s inými štátmi ani za bežné, že proti tomuto paragrafu nejestvuje opravný prostriedok.
„Vnímam, že paragraf 363 je síce zakotvený v trestnom poriadku, ale jeho použitie nie je jasné a vysvetľuje si ho každý po svojom,“ uviedol Mikulec. Jeho stanovisko zaslal mediálny tím hnutia OĽaNO v tlačovej správe.
Mikulec dodal, že hoci sa v koalícii viedla o zmene paragrafu debata, k dohode nedošlo. „Ja sám som presadzoval odbornú debatu o 363, aby priniesla raz a navždy výsledok a povedalo sa, či je tento paragraf dobré zmeniť,“ povedal. Nie je toho názoru, že brzdenie možnosti zmeny paragrafu 363 zo strany hnutia Sme rodina bolo ústupkom hnutia OĽaNO. Pripustil však, že použitie predmetného paragrafu generálnym prokurátorom môže byť frustrujúce, keďže za každým prípadom je množstvo práce vyšetrovateľov, a to často v politicky exponovaných prípadoch. Ide o prípady týkajúce sa politických predstaviteľov, vedenia strany Smer-SD, ale i predstaviteľov polície, sudcov či prokurátorov.
„My sme dali voľné ruky polícii, polícia to aj ukázala občanom a spravodlivosť platí pre všetkých ľudí rovnako,“ zhodnotil činnosť svojho rezortu Mikulec. Podotkol tiež, že počas jeho pôsobenia stúpla dôveryhodnosť policajného zboru zo 41 na 62 percent. Doplnil, že od jeho nástupu do funkcie nasledovala jedna kríza za druhou, no zvládli ich napriek tomu, že v čase jeho nástupu do funkcie chýbali základné krízové postupy a procesy. Čelili tiež personálnej a finančnej poddimenzovanosti. Poznamenal, že za tri roky jeho pôsobenia sa im podarilo dané postupy vypracovať a dosiaľ fungujú. Rezort tiež podľa neho napreduje z hľadiska personálneho, finančného i materiálneho zabezpečenia, a to transparentnými postupmi.
Mikulec nevylučuje svoje ďalšie pôsobenie v politike v prípade, ak by dostal ponuku kandidovať do parlamentu. Uviedol, že nie je stopercentne rozhodnutý, keďže momentálne sa maximálne sústredí na svoju prácu. „Samozrejme, príde ten bod, keď budú debaty o politickej budúcnosti prioritnejšie ako momentálne. Vôbec to nevylučujem, skôr naopak,“ povedal. Považuje za dôležitý spoločný postup demokratických síl, a tiež, aby štát nebol drancovaný ako za predošlých vlád. „Demokratické sily by sa mali sústrediť na to, aby sme občanov SR nevrátili do doby, keď tu bude opäť Róbert Fico stavať systém našich ľudí,“ zakončil.
Úrady v severokórejskej metropole Pchjongjang odvolali päť dní trvajúci lockdown, ktorý bol zavedený z dôvodu šírenia respiračných ochorení. Oznámila to v pondelok ruská ambasáda v Pchjongjangu, informuje agentúra AP.
Severná Kórea oficiálne nepriznala, že by v krajine opätovne dochádzalo k šíreniu ochorenia COVID-19. V auguste tamojší komunistický režim deklaroval víťazstvo v boji nad koronavírusom, ktoré zahraniční odborníci spochybňovali.
O zavedení prísneho lockdownu, ktorý v Pchjongjangu vyhlásili 25. januára, pôvodne informovali médiá v susednej Južnej Kórei. Severokórejské úrady toho opatrenie zdôvodnili potrebou spomalenia šírenia "chrípky a iných "respiračných ochorení".
Ruské veľvyslanectvo v KĽDR v pondelok na svojom facebookovom účte informovalo o ukončení "mimoriadneho protiepidemického obdobia" (lockdownu) v Pchjongjangu.
Od minulej stredy museli miestni obyvatelia, vrátane pracovníkov diplomatických misií, zostať doma, štyrikrát denne si merať telesnú teplotu a hlásiť výsledky meraní.
V súvislosti s vyhláseným päťdňovým lockdownom miestne úrady vôbec nespomenuli covid. Severokórejské štátne médiá však v posledných týždňoch opakovane vyzývali obyvateľov na ostražitosť pre možné riziko opätovného šírenia nového typu koronavírusu v krajine.
Severná Kórea priznala len vlani na jar – viac než dva roky po začiatku pandémie – prvé prípady covidu, pričom už v auguste deklarovala víťazstvo nad vírusom.
Nikdy pritom oficiálne neinformovala, koľko jej obyvateľov sa covidom nakazilo. Namiesto toho však denne hlásila prípady chorých s horúčkou, ktorých počet tak v tejto 25 miliónovej krajine dosiahol podľa oficiálnych údajov takmer 4,8 milióna. Pchjongjang v rámci tejto epidémie priznal len 74 obetí, čo odborníci spochybňujú s tvrdením, že ide o príliš nízke číslo.
Severná Kórea tvrdí, že covid bol do krajiny zavlečený prostredníctvom propagandistických letákov a materiálov zo susednej Južnej Kórey. Soul tieto tvrdenia Pchjongjangu označil za nevedecké a smiešne.
Úrady práce na Slovensku evidovali ku koncu minulého roka takmer 73,3 tisíca ľudí, ktorí boli bez práce viac ako jeden rok. V porovnaní s koncom roka 2021 tak počet dlhodobo nezamestnaných klesol o 19,4 tisíca. Vyše jedného roka sú tak bez práce štyria z desiatich evidovaných nezamestnaných. Vyplýva to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Najviac dlhodobo nezamestnaných sa nachádza v Prešovskom kraji, ku koncu vlaňajška ich bolo 21-tisíc. Ide predovšetkým o okresy Prešov, Vranov nad Topľou a Kežmarok, v ktorých počet nezamestnaných nad jeden rok presiahol 2,9 tisíca. V Košickom kraji nemalo na konci minulého roka prácu viac ako jeden rok 18,1 tisíca evidovaných nezamestnaných. Najhoršia situácia bola v tomto kraji v okresoch Trebišov, Košice - okolie, Rožňava a Michalovce, keď v okrese Trebišov bolo takmer 3,7 tisíca ľudí s nezamestnanosťou nad jeden rok a v okresoch Michalovce a Košice - okolie cez 3-tisíc takýchto osôb.
Tretím najhorším krajom je z hľadiska dlhodobej nezamestnanosti Banskobystrický kraj. V ňom je bez práce viac ako dvanásť mesiacov 14,8 tisíca osôb. Nad všetkými okresmi Banskobystrického kraja vyčnieva okres Rimavská Sobota, kde je dlhodobo nezamestnaných 4,8 tisíca ľudí. Lepšia situácia je v Žilinskom kraji, kde počet nezamestnaných nad jeden rok na konci decembra dosiahol 5,9 tisíca osôb. Nasleduje Nitriansky kraj, ktorý v tejto kategórii eviduje 4,5 tisíca nezamestnaných. V Bratislavskom kraji počet dlhodobo nezamestnaných ľudí predstavoval 3,2 tisíca. V Trenčianskom kraji bolo minulý mesiac bez práce viac ako jeden rok 3,1 tisíca ľudí a v Trnavskom kraji 2,8 tisíca osôb.
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v decembri minulého roka medzimesačne zvýšila o 0,07 percentuálneho bodu na 5,90 percenta. Za celý minulý rok však klesla o 0,86 percentuálneho bodu, čo predstavuje pokles o viac ako 22-tisíc uchádzačov o zamestnanie.
Japonská automobilka Toyota oznámila za minulý rok predaj viac než 10 miliónov vozidiel. Aj keď objem predaja oproti predchádzajúcemu roku mierne klesol, spoločnosť si udržala pozíciu najväčšej automobilky sveta, už tretí rok po sebe. Informuje o tom správa agentúry Reuters a portálu teletrader.
Automobilka v pondelok uviedla, že za rok 2022 predala takmer 10,5 milióna vozidiel, čo v porovnaní s rokom 2021 predstavuje pokles o 0,1 percenta. Výsledky firmy, ktoré jej umožnili potvrdiť pozíciu lídra, pozitívne ovplyvnili zahraničné trhy. Na nich predaj áut celej skupiny, vrátane divízie nákladných vozidiel Hino Motors a malých áut značky Daihatsu, dosiahol rekordných 8,6 milióna vozidiel. Predaj v zahraničí tak pomohol kompenzovať pokles predaja na domácom trhu o 9,6 percenta na 1,9 milióna.
Druhá najväčšia automobilka sveta, nemecký Volkswagen, začiatkom januára oznámila za minulý rok predaj 8,3 milióna vozidiel. To je najnižší objem predaja za viac než desaťročie. Nemeckú firmu negatívne ovplyvnila prísna pandemická politika Pekingu, ktorej súčasťou boli časté a dlhotrvajúce lockdowny, ako aj vojna na Ukrajine, ktorá narušila dodávateľské reťazce.
Aj keď i Toyota má určité problémy s dodávkami komponentov, najmä čipov, firma uviedla, že dopyt v Ázii, zvýšenie produkčnej kapacity a optimalizácia na ázijskom a severoamerickom trhu jej pomohli zvýšiť celosvetovú produkciu v roku 2022 o 5,3 percenta. Čo sa týka produkčných vyhliadok na obchodný rok 2022/2023, ktorý sa skončí v marci, Toyota v novembri pôvodnú prognózu revidovala smerom nadol.
Pôvodne počítala s produkciou 9,7 milióna vozidiel, teraz očakáva, že za dané obdobie vyrobí 9,2 milióna áut.
Po útokoch palestínskych radikálov z konca minulého týždňa došlo v palestínskych dedinách a mestách na západnom brehu Jordánu k viacerým aktom vandalizmu, ktoré sú pripisované židovským extrémistom, informoval v pondelok na svojom webe denník The Times of Israel (TOI).
TOI spresnili, že za akt pomsty za nedávne útoky možno považovať podpálenie auta v palestínskej dedine Džálúd neďaleko mesta Nábulus v Predjordánsku a sprejom nastriekané graffiti s nápisom "Židia, zobuďte sa".
V nedeľu zasa maskovaní útočníci zapálili auto v palestínskom meste Turmus Ajjá neďaleko Ramalláhu, pričom zničili vozidlo a poškodili dom, v ktorom bolo zaparkované, uviedli podľa TOI palestínske zdroje.
Podľa palestínskych zdrojov radikálni židovskí osadníci zaútočili na autá a majetok aj na viacerých ďalších miestach v Predjordánsku vrátane mesta Huwwára, kde údajne rozbili výklady obchodov. Miestni Palestínčania do osadníkov hádzali kamene, aby ich zahnali.
TOI konštatovali, že zo strany osadníkov ide zrejme kampaň "tag mechir". Toto označenie zvyčajne používa časť židovských extrémistov, ktorí tak protestujú proti – podľa svojho názoru – propalestínskej izraelskej vládnej politike a odplácajú sa za útoky Palestínčanov.
Izraelský denník pripomenul, že k zatknutiu páchateľov týchto útokov dochádza mimoriadne zriedkavo a skupiny na ochranu práv vyjadrujú poľutovanie nad tým, že odsúdenia sú ešte zriedkavejšie – väčšina obvinení v takýchto prípadoch je totiž zrušená.
K novej vlne eskalácie v Izraeli a na palestínskych územiach došlo po tom, ako v piatok večer palestínsky strelec z východného Jeruzalema zabil vo štvrti Neve Jaakov sedem ľudí a ďalších troch zranil a na druhý deň ráno 13-ročný Palestínčan postrelil neďaleko jeruzalemského Starého mesta dvoch mužov.
V sobotu večer palestínsky ozbrojenec spustil paľbu v reštaurácii v kibuci Almog neďaleko Jericha v Predjordánsku, pričom nespôsobil žiadne zranenia. Neskôr v ten istý večer iného Palestínčana ozbrojeného ručnou strelnou zbraňou zastrelil bezpečnostný strážca pri židovskej osade Kedumim na severe Predjordánska.
Polícia v sobotu po týchto útokoch zvýšila celoštátnu pohotovosť na najvyšší stupeň. V nedeľu šéf policajného operačného oddelenia, zástupca komisára Sigal Bar Cvi, novinárom povedal, že spravodajské služby zaznamenali 41 varovaní o možných útokoch.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu večer na začiatku zasadnutia bezpečnostného kabinetu, na ktorom sa diskutovalo o palestínskych útokoch a eskalácii napätia, vyzval Izraelčanov, aby sa za útoky nemstili.
Televízia Kešet 12 pritom informovala, že v posledných dňoch sa prudko zvýšil počet hlásených prípadov nacionalistických trestných činov páchaných voči Palestínčanom na západnom brehu Jordánu, teda v Predjordánsku.
Izraelské bezpečnostné služby vrátane tajnej služby Šin Bet sa obávajú možnej reakcie židovských extrémistov na víkendové teroristické útoky a aktivizujú sa, aby tejto hrozbe čelili, informovali izraelské médiá.
Najmenej dve obete si vyžiadala lavína, ktorá sa v nedeľu strhla v provincii Nagano v strednom Japonsku, informuje správa agentúry AFP.
Japonská polícia v pondelok uviedla, že telá sa v oblasti našli, obete však tamojšie úrady neidentifikovali; uviedli len, že ide o dvoch mužov. Americký lyžiarsky časopis Mountain Gazette napriek tomu informoval, že jednou z obetí je americký profesionálny lyžiar Kyle Smaine (31). Dvaja muži, ktorí so Smaineom cestovali do Japonska, na sociálnej sieti Instagram potvrdili, že zomrel, keď ho zasypala lavína.
Pátracie tímy našli v pondelok dvoch mužov "so zástavou srdca i dýchania", povedal pre AFP predstaviteľ tamojšej polície Tomohiro Kušibiki, pričom použil termín bežne používaný v Japonsku na úmrtia, prv než môže ich príčinu presne určiť lekár.
Dvaja muži, ktorí prišli o život, sa v nedeľu spolu s niekoľkými ďalšími lyžiarmi a snoubordistami v čase, keď sa lavína strhla, nachádzali mimo kontrolovaných oblastí lyžiarskeho strediska v dedine Otari. Ostatným sa podarilo vrátiť sa dolu, dvaja zahraniční turisti však boli v nedeľu vo večerných hodinách naďalej nezvestní.
Veľkú časť Japonska pokryl v priebehu minulého týždňa sneh – vrátane Nagana, ktoré počas lyžiarskej sezóny každoročne pritiahne množstvo turistov zo zahraničia. Pre danú oblasť v súčasnosti planí varovanie pred snežením a lavínami.
Viaceré mestá a obce po celom Slovensku zhasnú na protest v pondelok večer verejné osvetlenie. Chcú tak upozorniť, že situácia s neriešením cien energií pre samosprávy má mimoriadne vážne a negatívne dosahy na plnenie mnohých ich základných úloh.
Verejné osvetlenie zhasnú na polhodinu od 19.00. "Mestá a obce nie sú autormi problémov. Sú obeťami zlých rozhodnutí vlády a to, čo v tomto období najviac potrebujeme, je rýchla a efektívna pomoc od vlády," vyhlásili samosprávy.
Očakávajú riešenia, ktoré im pomôžu s vysokými účtami za jeseň a zimu minulého roka. Rovnako od vládneho kabinetu chcú, aby priblížil aj pomoc v tomto roku a nezabudol ani na samosprávy, ktoré využívajú biomasu, pelety či drevoštiepku.
"Očakávame, že pomoc nebude formou refundácie, lebo od mnohých samospráv na pokraji priepasti nemôžeme očakávať, že si zoberú úvery a potom budú čakať na ich preplatenie od štátu," povedal pre TASR ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Združenie pripomína, aby sa na pomoc nezabudlo na ďalší rok, v ktorom samosprávy budú dostávať ročné zúčtovanie za tento rok. "Lebo ani toto nemusí byť o zvládnuteľnej finančnej výške," podotkli zo združenia.
Vláda samosprávam deklarovala pomoc s energokrízou. Od 1. januára do 31. marca má byť cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.
So zástupcami samospráv sa v uplynulých dňoch stretol dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Informoval ich, že pomoc pôjde cez schému, ktorá fungovala už vlani v decembri. O prvé kompenzácie za január bude možné požiadať v priebehu februára.
21:49 Macron nevylučuje stíhačky pre Ukrajinu, upozornil však na eskaláciu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že nevylučuje dodanie bojových lietadiel na Ukrajinu. Upozornil však na riziko možného vystupňovania konfliktu. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "V zásade nie je nič vylúčené," povedal Macron po rokovaní s holandským premiérom Markom Ruttem v Haagu. Šéf Elyzejského paláca reagoval na otázku o možnej dodávke stíhačiek Kyjevu.
Spojenci Ukrajiny minulý týždeň prisľúbili dodávku tankov, Kyjev medzitým žiada ďalšie moderné zbrane, pripomína AFP. Francúzky prezident však pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia stanovil viacero "kritérií". Ukrajina musí najskôr o zbrane požiadať, žiadne zo zbraní nepovedú k vystupňovaniu napätia a nevznikne pravdepodobnosť ich použitia na ruskom území. Majú byť použité len na pomoc pri odolávaní útokom. Macron dodal, že poskytnutie týchto prostriedkov nesmie oslabiť kapacitu francúzskych ozbrojených síl. Ukrajina podľa jeho slov zatiaľ ešte o stíhačky nežiada.
20:37 Jermak tvrdí, že Poľsko je naklonené možnému dodaniu stíhačiek F-16 na Ukrajinu
Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možnej dodávky stíhačiek typu F-16 na Ukrajinu, uviedol v pondelok vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. TASR informácie prevzala z britskej spravodajskej stanice Sky News a britského denníka Guardian. "Práce na získavaní stíhačiek F-16 pokračujú. Máme pozitívne signály z Poľska, ktoré je pripravené nám ich dodať v koordinácii s NATO," napísal Jermak v príspevku na platforme Telegram.
17:19 Chorvátsky prezident skritizoval Západ za sľúbené dodávky tankov na Ukrajinu
Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v pondelok skritizoval západné krajiny za poskytovanie tankov a iných zbraní Ukrajine na boj proti ruským inváznym silám. Tvrdí, že poskytovanie zbraní Kyjevu iba predlžuje konflikt. TASR prevzala správu z agentúry AP. Milanovič uviedol, že je "šialené" myslieť si, že Rusko môže byť porazené v konvenčnej vojne. "Som proti posielaniu akýchkoľvek zbraní. Predlžuje to konflikt. Čo je cieľom? Rozpad Ruska, zmena vlády? Hovorí sa aj o roztrhaní Ruska. Je to šialené," povedal novinárom v chorvátskej metropole Záhreb.
Milanovič je prezidentom Chorvátska, členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, od roku 2020. V prezidentských voľbách na prelome rokov 2019 a 2020 kandidoval ako ľavicovo orientovaný liberálny kandidát, protipól ku konzervatívnej vláde, ktorá je v súčasnosti v krajine pri moci. Následne sa však prezident obrátil k populistickému nacionalizmu a v súčasnosti kritizuje západnú politiku voči Rusku, ako aj voči Balkánu, vysvetľuje AP.
16:44 NATO dočasne prevelilo do Rumunska tri lietadlá typu AWACS
Severoatlantická aliancia premiestnila tri pozorovacie lietadlá E-3A Airborne Warning and Control System (AWACS) na letisko v rumunskej Bukurešti. Cieľom je podporiť posilnenú prítomnosť NATO v tomto regióne a monitorovať ruskú vojenskú činnosť, informuje spravodajca TASR s odkazom na pondelňajšiu správu NATO. Aliancia v tlačovej správe spresnila, že lietadlá AWACS dokážu monitorovať a detegovať lietadlá vzdialené stovky kilometrov, vďaka čomu sú ideálne na pomoc pri strážení vzdušného priestoru spojencov.
Od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine posilnilo NATO svoju prítomnosť v krajinách východnej Európy vytvorením nových mnohonárodných bojových skupín, vylepšených systémov protivzdušnej obrany, ako aj nasadením ďalších stíhačiek, pozorovacích lietadiel a lietadiel na tankovanie počas letu. V prípade akejkoľvek krízy dokážu lietadlá AWACS poskytnúť ostatným vojenským zložkám "situačnú správu" o pohybe nepriateľských lietadiel a pomáhajú tak účinnejšie brániť územie spojencov.
16:10 Zelenskyj navštívil Mykolajiv a stretol sa s dánskou premiérkou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v meste Mykolajiv na juhu krajiny stretol s dánskou premiérkou Mette Frederiksen. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na jeho kanál na Instagrame. Spoločne následne navštívili zranených ukrajinských vojakov v jednej z mykolajivských nemocníc, kde Zelenskyj rozdal medaily zdravotníckym pracovníkom. „Je dôležité, aby naši vojaci mohli podstupovať nielen fyzickú, ale aj psychologickú rehabilitáciu,“ skonštatoval podľa portálu Ukrajinská pravda.
Prezident sa v Mykolajive stretol aj s tamojšími oblastnými predstaviteľmi, informovala jeho kancelária v oficiálnom vyhlásení. Zelenskyj sa stretol „s vedením oblasti i oblastného centra, velením Chersonskej operačnej skupiny a šéfmi agentúr presadzovania práva a bezpečnosti v Mykolajivskej oblasti“. Účastníci podľa vyhlásenia „diskutovali o operačnej situácii na juhu Ukrajiny a následkoch ruských útokov raketami a dronmi“. Zelenskyj s miestnymi predstaviteľmi prebral „súčasný stav regionálnej energetickej infraštruktúry, prostriedky na jej ochranu a tempo obnovy“.
15:30 Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti
Rusko presunulo ďalšie jednotky a vybavenie do Kurskej oblasti na obranu hranice s Ukrajinou a zaistenie bezpečnosti, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Roman Starovojt, ktorého citovala agentúra Interfax. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Úrady v Kurskej oblasti tvrdia, že toto územie sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 opakovane stáva terčom ukrajinského ostreľovania. Časť ruských jednotiek vstúpila na Ukrajinu z Kurska, hoci oblasti severovýchodnej Ukrajiny, ktoré obsadili, boli odvtedy znovu dobyté ukrajinskými silami, píše Reuters.
Starovojt na zasadnutí oblastnej samosprávy v pondelok povedal, že v Kursku sa už vytvoril plnohodnotný kontingent personálu ozbrojených síl, pohraničnej stráže a orgánov činných v trestnom konaní; je však "potrebné poskytnúť komplexnú podporu pre prijatie, nasadenie a usporiadanie ďalších jednotiek", cituje Reuters.
15:01 Haavisto: Fínsko chce do NATO vstúpiť spolu so Švédskom
Fínsko chce do Severoatlantickej aliancie vstúpiť spoločne so Švédskom a stále verí, že sa to aj podarí. Povedal to v pondelok fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v reakcii na víkendové vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že Ankara by mohla schváliť vstup Fínska, avšak bez Švédska. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Obe škandinávske krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí vo februári. Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú vníma Ankara aj jej západní spojenci ako teroristickú organizáciu.
14:25 Kremeľ: Medzi Ruskom a NATO nie sú žiadne kontakty
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že je ťažké hovoriť o kontaktoch medzi Ruskou federáciou a NATO v budúcnosti, keďže aliancia svojho času obmedzila s Moskvou akúkoľvek interakciu. "Viete, že NATO v určitom okamihu zastavilo akékoľvek podstatné kontakty s našou krajinou, takže v súčasnosti je veľmi ťažké hovoriť o perspektívach takýchto kontaktov," povedal Peskov novinárom podľa americkej televíznej stanice CNN. Peskov takto odpovedal na otázku, či Kremeľ vidí potrebu kontaktov s NATO v súvislosti s vyhláseniami z Bruselu o možnosti priamej konfrontácie medzi alianciou a Ruskom.
Kremeľ tiež ústami Peskova deklaroval, že ďalšie dodávky západných zbraní na Ukrajinu povedú len k ďalšej eskalácii konfliktu. Podľa Peskova sa členovia západnej aliancie NATO čoraz viac zapájajú do konfliktu na Ukrajine. Upozornil však, že ich dodávky zbraní Ukrajine nezmenia celkový priebeh udalostí. "Je to slepá ulička: vedie to k výraznej eskalácii, vedie to k tomu, že krajiny NATO sa čoraz viac priamo zapájajú do konfliktu - ale nemá to potenciál zmeniť priebeh udalostí a ani to neurobí," povedal Peskov podľa agentúry Reuters.
"Špeciálna vojenská operácia bude pokračovať," zdôraznil podľa televízie CNN Peskov použijúc slovné spojenie, ktorým Kremeľ označuje inváziu ruskej armády na územie Ukrajiny. Nemecko a Spojené štáty minulý týždeň oznámili, že dodajú Ukrajine bojové tanky, čím po prvýkrát prisľúbili jednoznačne útočné zbrane na pomoc pri odolávaní ukrajinskej armády ruským jednotkám.
13:05 Poľsko zvyšuje výdavky na obranu v dôsledku vojny na Ukrajine
Poľsko v pondelok oznámilo prudké zvýšenie výdavkov na obranu. Premiér Mateusz Morawiecki pritom povedal, že krajina sa potrebuje "rýchlejšie" vyzbrojiť v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Rozpočet krajiny na obranu tak bude tento rok predstavovať 4 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), povedal novinárom Morawiecki.
Poľský parlament pritom minulý týždeň schválil rozpočet na rok 2023, ktorý zahŕňal 97,4 miliardy zlotých (20,69 miliardy eur) pre armádu, čiže 3 percentá HDP. Zákon o rozpočte musí ešte podpísať prezident. "Vojna na Ukrajine nás núti vyzbrojovať sa ešte rýchlejšie. Preto tento rok vynaložíme bezprecedentné úsilie - 4 percentá HDP pre poľskú armádu," povedal Morawiecki. Poľsko minulo v roku 2022 na armádu ekvivalent 2,4 percenta svojho HDP, čo je podľa údajov Severoatlantickej aliancie tretie najvyššie percento spomedzi krajín NATO, ktoré by mali vynakladať 2 percentá HDP na obranu. Zvýšenie poľských výdavkov na obranu na 4 percentá "by mohlo znamenať, že to bude najvyššie percento spomedzi všetkých členov NATO," povedal Morawiecki bez toho, aby spresnil, ako to bude financované.
12:05 Čína viní USA z rozpútania krízy na Ukrajine, odsúdila dodávky západných zbraní
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok obvinilo Spojené štáty z toho, že vytvorili podmienky, ktoré viedli k ruskej invázii na Ukrajinu. Peking tiež odsúdil dodávky amerických zbraní pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej agresii. TASR správu prevzala z agentúry DPA. "USA sú tým, kto spustil ukrajinskú krízu a (sú) najväčším faktorom, ktorý ju podnecuje a naďalej predáva ťažké a útočné zbrane Ukrajine, čo len predlžuje a zintenzívňuje celý konflikt," povedala v pondelok novinárom hovorkyňa čínskeho rezortu diplomacie Mao Ning.
Hovorkyňa týmito slovami reagovala na otázku týkajúcu sa obvinení zo strany USA, že čínske spoločnosti ponúkajú podporu ruským silám. Tieto tvrdenia označila za "neodôvodnené podozrenia" a "neopodstatnené vydieranie". Dodala, že Peking sa nebude len prizerať tomu, ako "USA poškodzujú legitímne práva a záujmy čínskych spoločností". DPA pripomína, že Čína, ktorá je spojencom Ruska, kroky Kremľa na Ukrajine neodsúdila. K nárastu napätia medzi Pekingom a Washingtonom dochádza len niekoľko dní pred očakávanou návštevou amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý má v nedeľu pricestovať do Pekingu. Pôjde o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Číne od roku 2018, keď ju navštívil Mike Pompeo z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
10:11 Do Británie dorazili Ukrajinci, ktorí absolvujú výcvik na tanky Challenger
Do Británie dorazili ukrajinskí vojaci, ktorí tam absolvujú výcvik zameraný na ovládanie a údržbu bojových tankov Challenger-2. Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) s odvolaním sa na nedeľňajšie oznámenie ministerstva obrany v Londýne. Británia ako prvá spomedzi západných krajín v polovici januára prisľúbila, že pošle Kyjevu tanky, konkrétne 14 hlavných bojových tankov typu Challenger-2. Londýn dúfa, že prvé z týchto tankov by mali doraziť na Ukrajinu koncom marca.
Britská vláda zároveň poskytne ukrajinským vojakom výcvik zameraný na používanie a údržbu challengerov. Rezort obrany v Londýne minulý týždeň avizoval, že výcvik zrejme odštartuje už v pondelok 30. januára. "Ukrajinské tankové posádky pricestovali do Spojeného kráľovstva...," uvádza sa v nedeľňajšom oficiálnom oznámení britského ministerstva obrany. Dodávky tankov Challenger podľa ministerstva demonštrujú silnú podporu medzinárodného spoločenstva pre boj Ukrajincov voči ruskej agresii.
Prísľuby o dodávkach tankov zverejnili po Británii aj ďalšie členské krajiny NATO. Celkovo ich bolo prisľúbených viac než 130. Ukrajinská vláda tvrdí, že by potrebovala približne 300 nových tankov, aby dokázala vytlačiť Rusov z okupovaných území Ukrajiny.
05:15 Šéf NATO vyzval Južnú Kóreu, aby zintenzívnila vojenskú podporu Ukrajiny
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v pondelok Južnú Kóreu, aby zintenzívnila podporu Ukrajiny vo vojenskej oblasti. Jednou z možností podľa neho je, aby jej vláda prehodnotila svoju politiku nevyvážania zbraní do štátov, ktoré sú vo vojne, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. Stoltenberg poukázal na krajiny ako Nemecko a Nórsko, ktoré sa dlhodobo držali tejto politiky, no revidovali ju po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka rozhodol, že zaútočí na Ukrajinu.
"Ak veríme v slobodu a demokraciu, ak nechceme, aby zvíťazila autokracia a totalita, potom potrebujú zbrane," povedal v prejave v Soule AFP pripomína, že Južná Kórea je v globálnom meradle čoraz dôležitejším vývozcom zbraní a nedávno podpísala dohody o predaji stoviek tankov európskym krajinám vrátane Poľska, ktoré je členom NATO. Juhokórejské zákony však zakazujú vývoz zbraní do krajín, ktoré sú zapojené do aktívneho konfliktu, čo sťažuje poskytovanie zbraní priamo Kyjevu. Soul však už Ukrajine poskytol nesmrtiacu a humanitárnu pomoc. Južná Kórea minulý rok takisto otvorila svoju prvú diplomatickú misiu pri NATO.
04:06 Scholz kritizoval diskusiu o dodaní stíhačiek Ukrajine
Nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Čile kritizoval diskusiu o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu. Podľa neho sa vedie samovoľne, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. V tejto chvíli je potrebná seriózna diskusia a nie "súťaž v tom, kto ponúkne viac (...), v ktorej sú možno v popredí vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny", povedal Scholz v nedeľu večer miestneho času na tlačovej konferencii v čilskej metropole Santiago.
V tak dôležitej otázke, ako sú dodávky zbraní, musí ísť o vec a racionálne úvahy, zdôraznil Scholz. Pripomenul, že on sám a americký prezident Joe Biden krátko po začiatku vojny vylúčili bezletové zóny nad Ukrajinou, pretože by to viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO). Zamietnuté boli aj "také nezmyselné požiadavky", ako vyslanie pozemných vojsk. "Už sa k tomu povedalo naozaj všetko, aj z mojej strany," uviedol v nedeľu Scholz.
Hoci jej meno nespomenul, reagoval tým zjavne na slová predsedníčky Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Saskie Eskenovej, ktorá dodanie lietadiel v nedeľu pre televíziu ARD úplne nevylúčila, píše denník Die Welt. Okrem iného povedala, že je dôležité "podporiť Ukrajinu tým, čo potrebuje". Na inom mieste povedala, že "je dôležité, aby sme neustále vyhodnocovali súčasnú situáciu", čo podľa denníka tiež ponecháva otvorené dvere pre možné dodávky stíhačiek.
NEDEĽA
19:49 Pavel uistil Zelenského o podpore Ukrajiny zo strany ČR
Novozvolený český prezident Petr Pavel v nedeľu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v telefonáte uistil o pretrvávajúcej podpore Ukrajiny zo strany ČR. TASR správu prevzala z Pavlovho vyjadrenia na sociálnej sieti. Pavel sa ukrajinskému prezidentovi takisto poďakoval za gratuláciu k volebnému víťazstvu i za pozvanie na návštevu Ukrajiny.
"Počas nášho dnešného telefonátu som ho (Zelenského) uistil, že sa Ukrajina môže i naďalej spoľahnúť na podporu Českej republiky. Zelenskyj v telefonáte Pavlovi zagratuloval, pozval ho na návštevu Ukrajiny a poďakoval sa novozvolenému prezidentovi i obyvateľom ČR za neochvejnú podporu.
18:45 Rusko sa snaží „evokovať Sovietsky zväz“ povinným vojenským výcvikom na školách, tvrdia Briti
Ruské ministerstvo školstva plánuje zahrnúť do učebných osnov na stredných školách aj základný vojenský výcvik. Vo svojom nedeľňajšom spravodajskom hodnotení vojny na Ukrajine to tvrdí britské ministerstvo obrany. „Výučba by mala zahŕňať výcvik s útočnými puškami a rušnými granátmi, vojenské cvičenie a pozdravy,“ uviedol britský rezort obrany na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Táto iniciatíva by mala v Rusku platiť od budúceho školského roka a pravdepodobne má zámerne „evokovať Sovietsky zväz“, keďže podobné výcviky boli súčasťou osnov na školách až do roku 1993.
17:50 Po ruskom ostreľovaní Chersonu sú najmenej traja mŕtvi
Traja ľudia zahynuli a piati ďalší utrpeli zranenia pri ruskom ostreľovaní prístavného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. V nedeľu to oznámili miestne úrady, na ktoré sa odvolal portál britského denníka Guardian. Ukrajinskí predstavitelia Chersonskej oblasti na sociálnej sieti Telegram uviedli, že ruské sily mierili ostreľovanie na nemocnicu, školu, autobusovú stanicu, poštu, banku a obytné domy. Napísali, že obetí je osem - traja mŕtvi a piati ranení.
14:55 Ministri zahraničných vecí Švédska a Fínska tvrdia, že proces vstupu do aliancie sa nezastavil
Ministri zahraničných vecí Švédska a Fínska nezávisle od seba potvrdili, že proces vstupu týchto dvoch škandinávskych krajín do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) ďalej pokračuje. Podľa ich slov sa tak deje napriek tomu, že turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan povedal, aby Švédsko neočakávalo, že Ankara odobrí členstvo Štokholmu v aliancii. Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v rozhovore pre denník Expressen priznal, že turecký hnev nad nedávnymi demonštráciami a pálením Koránu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme skomplikoval vstup Švédska do NATO.
Na prijatie nových krajín NATO vyžaduje jednomyseľný súhlas svojich existujúcich členov, medzi ktoré patrí aj Turecko. Napriek tomu švédska vláda dúfa vo vstup do NATO počas tohtoročného leta, povedal Billström. Maďarsko a Turecko sú jediné krajiny v 30-člennej vojenskej aliancii, ktoré zatiaľ nepodpísali žiadosti Fínska a Švédska o vstup. Zatiaľ čo Maďarsko sa zaviazalo, že tak urobí vo februári, turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu vo štvrtok povedal, že plánované stretnutie v Bruseli, na ktorom sa bude diskutovať o členstve Švédska a Fínska v NATO, sa odkladá.
14:17 Ukrajina hlási odrazenie útoku pri dedine, ktorej dobytie oznamovali vagnerovci
Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že jej jednotky odrazili útok neďaleko dediny Blahodatne v Doneckej oblasti na východe krajiny. Ruská žoldnierska organizácia Vagnerova skupina predtým tvrdila, že túto dedinu dobyla, informovala agentúra AFP. Generálny štáb v Kyjeve uviedol, že ukrajinské sily za posledný deň odrazili útoky aj v ďalších 13 obciach v Doneckej oblasti. Oblastný gubernátor Pavlo Kyrylenko informoval, že pri útokoch v oblasti zahynulo päť civilistov.
Ruská Vagnerova skupina predtým oznámila, že jej jednotky ovládli zmienenú obec. "Blahodatne je pod našou kontrolou," povedal šéf tejto súkromnej vojenskej spoločnosti Jevgenij Prigožin. Ruské ministerstvo obrany zatiaľ túto informáciu nepotvrdilo. Moskva si stanovila za jeden z hlavných cieľov na Ukrajine úplné obsadenie Doneckej oblasti, ktorú už vyhlásila za súčasť Ruska.
10:15 Konvenčné ruské sily nahrádzajú Vagnerovcov pri Bachmute, tvrdí ISW
Konvenčné ruské sily pravdepodobne nahradia vyčerpaných žoldnierov z Vagnerovej skupiny, aby udržali ofenzívu v Bachmute v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). „Vagnerova skupina nedosiahla v Bachmute významné zisky od dobytia Soledaru, zhruba okolo 12. januára. Konvenčné ruské jednotky sa teraz zúčastňujú na bojoch v Bachmute, aby oživili tamojšiu ruskú ofenzívu,“ tvrdí ISW.
Inštitút pripomína, že ruské ministerstvo obrany čoraz častejšie oznamuje, že ruské vzdušné sily od začiatku roka pôsobia v oblasti Bachmutu, čo by mohlo naznačovať, že konvenčné ruské sily sa rozširujú a možno i nahrádzajú Vagnerovcov v oblasti. Analytici sa domnievajú, že vzhľadom na rozmiestnenie ďalších síl v oblasti nebol ofenzívny potenciál Ruska v okolí Bachmutu úplne vyčerpaný.
01:42 Uskutočňujú sa rokovania o raketách dlhého doletu, uviedol Podoľak
Medzi Ukrajinou a jej spojencami prebiehajú zrýchlené rozhovory o požiadavkách Ukrajiny na rakety dlhého doletu, ktoré sú podľa Kyjeva potrebné na to, aby zabránili Rusku ničiť ukrajinské mestá, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Ukrajina získala prísľuby dodávok západných bojových tankov a teraz sa snaží získať stíhačky, aby mohla zatlačiť na ruské a promoskovské sily, ktoré pomaly postupujú pozdĺž časti frontovej línie.
"Aby sme drasticky znížili kľúčovú zbraň ruskej armády - delostrelectvo, ktoré dnes používa na frontových líniách - potrebujeme rakety, ktoré zničia ich sklady," Podoľak uviedol pre ukrajinskú televíznu sieť Freedom s tým, že napr. na Krymskom polostrove, ktorý okupuje Rusko, sa nachádza viac ako 100 delostreleckých skladov. "Preto, po prvé, rokovania už prebiehajú. Po druhé, rokovania napredujú zrýchleným tempom," uviedol bez podrobností.
SOBOTA
21:06 TASS: Pavel najprv chcel rokovať s Ruskom, potom ho označil za nebezpečnejšie než IS
Sobotňajšie zvolenie nového českého prezidenta Petra Pavla si ruská štátna agentúra TASS všíma s tým, že po nástupe do funkcie predsedu Vojenského výboru NATO v roku 2015 sa pokúsil nadviazať dialóg medzi Alianciou a Ruskom, čo sa mu však nepodarilo. Neskôr Pavel vyhlásil, že konanie Ruska predstavuje väčšiu hrozbu než Islamský štát.
20:16 Pavel zavolá Zelenskému, chce ísť na Ukrajinu s Čaputovou
Pavel v nedeľu zatelefonuje ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Navrhne mu, že by na Ukrajinu vycestoval spoločne so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Tá prišla v sobotu popoludní do Pavlovho volebného štábu a túto myšlienku podľa neho uvítala.
19:08 Podľa Zelenského by Rusi mali byť pustení na olympiádu, iba ak skončia vojnu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu znova uviedol, že o účasti Ruska na letných olympijských hrách v Paríži v roku 2024 by sa malo uvažovať až vtedy, keď sa skončí vojna na Ukrajine. Informoval o tom portál britskej televízie Sky News. Zelenskyj k svojmu príspevku na Twitteri pripojil sériu fotografií zachytávajúcich ukrajinských športovcov a športovkyne, ako sa na olympiádu pripravujú v zruinovaných telocvičniach. Trénujú šerm, bojové umenia, gymnastiku.
14:03 Rusko sa vraj chce zamerať na Luhanskú oblasť, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny
Rusko sa pri plánovanej ofenzíve na Ukrajine s najväčšou pravdepodobnosťou zameria na Luhanskú oblasť, no môže k nej dôjsť aj v okolí Vuhledaru v západnej časti Doneckej oblasti. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Inštitút sa domnieva, že cieľom nedávnych ruských pozemných útokov v Záporožskej oblasti mohlo byť rozptýlenie ukrajinských síl a vytvorenie podmienok pre ofenzívu v Luhanskej oblasti. Do nej navyše Rusko presúva niektorých vojakov sústredených v Bielorusku. Podľa ISW je zároveň mimoriadne nepravdepodobné, že by Rusko spustilo novú ofenzívu z územia Bieloruska.
12:59 Scholz pri dodávkach tankov vraj zohľadnil bezpečnosť Nemecka
Po prísľube dodať Ukrajine tanky Leopard 2 nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu občanov uisťoval, že jeho vláda pri svojich rozhodnutiach vždy zohľadňuje bezpečnosť Nemecka.
"Vždy pôjde o konzultácie, zvažovanie a koordináciu. To je princíp, ktorý má táto vláda," povedal Scholz v pravidelnom sobotňajšom videopríhovore. "Rusku nesmie prejsť násilné presúvanie hraníc," zdôraznil spolkový kancelár.
11:52 Rusko vraj pripravuje novú vlnu útokov ku koncu februára
Rusko pravdepodobne "pripravuje novú vlnu útokov" na Ukrajine v období do konca februára. Oznámil to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov.
Rusko sa podľa Danilovových slov pripravuje na "maximálnu aktiváciu" k prvému výročiu začiatku svojej invázie na Ukrajinu 24. februára. "Sú presvedčení, že k výročiu by mali dosiahnuť isté úspechy. Nie je tajomstvom, že sa pripravujú na novú vlnu do 24. februára," povedal Danilov pre rozhlasovú stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL).
11:01 Ukrajina dostane od viacerých krajín spolu 321 tankov
Viaceré krajiny sľúbili Ukrajine spolu 321 tankov. Oznámil to v piatok ukrajinský veľvyslanec vo Francúzsku Vadym Omeľčenko. Dodal, že podmienky dodávok jednotlivých krajín sa líšia a Ukrajina túto pomoc potrebuje "čím skôr". Omeľčenko nešpecifikoval, koľko tankov dodajú konkrétne krajiny.
8:37 KĽDR odsúdila USA za plán dodať tanky Ukrajine
Severná Kórea odsúdila rozhodnutie Washingtonu dodať Ukrajine tanky s tvrdením, že Spojené štáty takto rozširujú zástupnú vojnu s cieľom zničiť Rusko.
Americký prezident Joe Biden tento týždeň prisľúbil Kyjevu 31 tankov Abrams v rámci podpory jeho boja proti ruskej invázii. Vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, Kim Jo-džong, vo vyhlásení zverejnenom v piatok večer obvinila Washington zo zodpovednosti za krízu na Ukrajine. USA podľa nej dodaním tankov znova prekročili "červenú líniu". Dodala, že Pchjongjang bude "vždy stáť v jednom zákope s armádnymi príslušníkmi a obyvateľmi Ruska".
7:18 Dokument o Mariupole získal divácku cenu na festivale Sundance
Dokumentárna snímka „20 dní v Mariupole“, ktorá je dielom ukrajinského vojnového reportéra a filmára Mstyslava Černova, získala v piatok divácku cenu na festivale nezávislého filmu Sundance. Ocenenia v rozličných kategóriách boli ohlásené na slávnostnej ceremónii v meste Park City v americkom štáte Utah.
Film „20 dní v Mariupole“ je spoločným projektom AP a relácie Frontline americkej verejnoprávnej televízie PBS a vychádza z 30 hodín filmového materiálu, ktorý Černov a jeho kolegovia nakrútili v meste obliehanom ruskými silami.
7:11 Poliaci sa sťažujú na ruskú propagandu: Vraj chceme obsadiť časť Ukrajiny
Ruská propaganda podľa poľského vládneho splnomocnenca pre informačný sektor Stanislawa Zaryna tvrdí, že Poľsko plánuje obsadiť časť územia Ukrajiny. Zaryn na sociálnej sieti Twitter napísal, že tzv. "politológovia" ruského režimu, ktorí realizujú ciele ruskej propagandy, pokračujú v šírení falošných informácií o Poľsku a jeho údajných plánoch o útoku na Ukrajinu.
Falošný naratív spopularizovaný v ruských médiách o brutalite a bezohľadnosti "poľských žoldnierov" na Ukrajine, ktorí očividne využívajú mobilizovaných Ukrajincov ako "potravu pre delá", sa využíva ako dôkaz o údajnej podriadenosti Ukrajincov a ukrajinských území Poliakom, uviedol splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor.
PIATOK
21:21 Ukrajina si predvolá maďarského veľvyslanca pre "neprijateľné" výroky Orbána
Ukrajinské ministerstvo vnútra si predvolá maďarského veľvyslanca pre "úplne neprijateľné" výroky maďarského premiéra Viktora Orbána o Ukrajine, oznámil v piatok Kyjev. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters. Orbán povedal novinárom, že Ukrajina je zem nikoho a prirovnal ju k Afganistanu, napísal na sociálnej sieti hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.
"Takéto vyhlásenia sú úplne neprijateľné. Budapešť pokračuje vo svojom kurze, ktorého cieľom je zničenie maďarsko-ukrajinských vzťahov," dodal. "Maďarský veľvyslanec bude predvolaný na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na otvorenú diskusiu. V rámci svojej reakcie si vyhradzujeme si právo na podniknutie ďalších krokov," napísal Nikolenko. Orbán v piatok povedal, že Maďarsko bude vetovať akékoľvek sankcie EÚ voči ruskému energetickému sektoru, pripomína Reuters.
20:32 Ukrajinský prezident Zelenskyj pozval šéfa MOV do Bachmutu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom piatkovom videopríhovore pozval prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasa Bacha, aby prišiel do mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa už celé mesiace odohrávajú urputné boje medzi ukrajinskými obrancami a ruskou armádou. Zelenského pozvanie je reakciou na stanovisko Medzinárodného olympijského výboru, ktorý deklaroval, že hľadá cestu k tomu, aby mohli ruskí športovci súťažiť na olympijských hrách 2024 pod neutrálnou vlajkou.
MOV pritom krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine zaviedol sankcie voči Rusku a susednému Bielorusku, ktorého územie využili ruské jednotky ako východiskovú základňu pre inváziu. Najnovšie stanovisko MOV hovorí o tom, že žiadny športovec by nemal čeliť diskriminácii len na základe pasu, ktorý vlastní. Zelenskyj uviedol, že je sklamaný poslednými vyjadreniami Thomasa Bacha. Avizoval preto "začiatok maratónu", ktorého cieľom je očistiť vedenie medzinárodných olympijských štruktúr "od pokrytectva a akýchkoľvek pokusov zapojiť do svetového športu predstaviteľov teroristického štátu". Ukrajinský prezident dodal, že nepočul Bacha hovoriť o tom, "ako bude chrániť šport pred vojnovou propagandou, ak vráti ruských športovcov na medzinárodné súťaže."
19:32 Pistorius vylúčil, že by Nemecko dodalo Ukrajine aj bojové stíhačky
Nemecký minister obrany Boris Pistorius v rozhovore pre denník Die Süddeutsche Zeitung zdôraznil, že Berlín Ukrajine nepošle aj bojové stíhačky, o ktoré žiada Kyjev. Okrem toho konštatoval, že osobitný 100-miliardový obranný fond nepostačuje na ani pokrytie aktuálnych potrieb Nemecka. Na otázku, či Berlín vyhovie ďalšej požiadavke Kyjeva na dodanie bojových stíhačiek, po tom čo Nemecko prisľúbilo poskytnutie 14 tankov Leopard, Pistorius odpovedal, že to je "vylúčené".
"Stíhacie lietadlá sú omnoho komplexnejšie systémy než hlavné bojové tanky a majú úplne iný dostrel a palebnú silu," povedal Pistorius. Tomuto kroku preto zatiaľ nie je naklonený, uviedol v rozhovore pre Die Süddeutsche Zeitun, ktorý bol zverejnený v piatok. Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol dodanie stíhačiek ukrajinským silám už v stredu v Spolkovom sneme. Pistorius, ktorý bol do funkcie vymenovaný len minulý týždeň po tom, čo odstúpila jeho predchodkyňa Christine Lambrechtová, tiež poznamenal, že Nemecko bude musieť zvýšiť svoje pravidelné ročné výdavky na obranu, ktoré v súčasnosti predstavujú zhruba 50 miliárd eur. Dodal, že Nemecko tiež potrebuje doplniť zásoby vojenského vybavenia vrátane náhrady za 14 tankov Leopard, ktoré sľúbilo dodať ukrajinským silám.
18:25 Rusko dalo lotyšskému veľvyslancovi dva týždne na odchod z krajiny
Lotyšský veľvyslanec v Moskve Maris Riekstinš má dva týždne na to, aby opustil Rusko. Oznámilo to dnes ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zároveň obvinilo Lotyšsko z "totálnej rusofóbie". TASR informuje na základe správy agentúry AFP. Moskva týmto krokom reagovala na pondelňajšie rozhodnutie Lotyšska znížiť úroveň svojich diplomatických vzťahov s Ruskom. Ruského veľvyslanca vyzvalo, aby do 24. februára opustil krajinu. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs to odôvodnil tým, že Lotyšsko k takémuto kroku pristupuje zo "solidarity" s Estónskom.
Rusko totiž takisto v pondelok oznámilo, že znižuje úroveň diplomatických vzťahov s Estónskom a estónskemu veľvyslancovi Margusovi Laidremu nariadilo, aby do 7. februára opustil krajinu. Estónsku diplomatickú misiu v Moskve tak povedie len chargé d'affaires. Estónsko vzápätí reagovalo odvetným krokom a oznámilo, že od rovnakého dátumu vyhosťuje ruského veľvyslanca.
16:49 Belgicko pošle Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote takmer 94 miliónov eur
Belgicko oznámilo, že pošle Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 93,6 milióna eur. V piatok to uviedol belgický premiér Alexander De Croo, informoval denník Guardian. Belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová vyhlásila, že najnovší balík pomoci bude obsahovať protilietadlové rakety zem-vzduch, protitankové zbrane, guľomety, granáty a ďalšiu muníciu. Niektoré z nich budú pochádzať zo skladov belgických ozbrojených síl a ďalšie Brusel kúpi od belgických zbrojných podnikov. Dedonderová však nespresnila, o aké množstvo zbraní pôjde.
16:03 Rusko zavádza moskovský čas v štyroch okupovaných oblastiach Ukrajiny
Okupované časti štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko vlani v septembri nezákonne anektovalo, budú musieť používať moskovský čas. Uviedlo to ruské ministerstvo priemyslu a obchodu, napísala v piatok spravodajská stanica Sky News. Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť sa stanú súčasťou ruského druhého časového pásma, píše sa v príspevku ministerstva zverejneného na platforme Telegram. Podľa neho už bol vláde doručený návrh zákona týkajúci sa tejto záležitosti.
15:12 V Rusku zablokovali prístup na webové stránky CIA a FBI
Rusko v piatok na žiadosť cenzorského úradu zablokovalo prístup na webové stránky americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Oba weby podľa ruských úradov zverejňovali dezinformácie a materiály diskreditujúce ruskú armádu. V piatok o tom informovala britská stanica BBC. Na základe žiadosti Ruskej federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) bol zablokovaný aj prístup na webovú stránku programu Rewards for Justice, v rámci ktorého USA vyplácajú odmeny za informácie o hrozbách pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.
BBC spresnila, že dané webové stránky sú zablokované od 26. januára. Roskomnadzor objasnil, že tieto weby publikovali "materiály obsahujúce nedôveryhodné informácie verejného významu", ako aj obsahyty diskreditujúce ruskú armádu, ktoré boli zamerané na destabilizáciu spoločenskej a politickej situácie v Rusku. BBC pripomenula, že vlani v máji predseda bezpečnostného výboru Štátnej dumy Vasilij Piskariov označil publikácie CIA v ruštine za podnecovanie k vlastizrade a "otvorený pokus o nábor" agentov. CIA totiž 2. mája zverejnila na svojom kanáli na YouTube video v ruštine, v ktorom informuje, ako ich bezpečne kontaktovať a odovzdať im informácie.
12:12 Putin v deň spomienky na holokaust znovu spomenul neonacistov na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok zopakoval tvrdenie, že na Ukrajine pôsobia "neonacisti". Urobil tak v deň, keď si svet pripomína pamiatku obetí holokaustu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Zabúdanie na poučenia z dejín vedie k opakovaniu strašných tragédií. Tomu nasvedčujú aj zločiny proti civilistom, etnické čistky a činy zamerané na potrestanie, ktoré na Ukrajine organizujú neonacisti. Práve proti tomuto naši vojaci statočne bojujú," napísal Putin v telegrame adresovanom účastníkom udalostí venovaných Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu.
V tento pamätný deň si svet 27. januára pripomína utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945 Červenou armádou. Práve tvrdením, že na Ukrajine pôsobia neonacisti a je potrebné ju "denacifikovať", Putin vlani vo februári odôvodnil svoje rozhodnutie poslať na Ukrajinu ruských vojakov. Ukrajina a Západ však tieto tvrdenia Putina odmietli a vojnu na Ukrajine označili za nevyprovokovanú agresiu.
11:00 Zelenskyj si uctil pamiatku obetí holokaustu
Ukrajinský premiér Volodymyr Zelenskyj si v stredu na sociálnej sieti Telegram pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. TASR o tom informuje na základe správy denníka Guardian. "Dnes si Ukrajina tak ako vždy pripomína pamiatku miliónov obetí holokaustu. Vieme a pamätáme si, že ľahostajnosť spolu s nenávisťou zabíjali. Ľahostajnosť a nenávisť môžu spolu vždy vytvoriť len zlo. Preto by mal každý, kto si váži život, preukázať odhodlanie, keď príde ku zachraňovaniu tých, ktorých sa nenávisť snaží zničiť," napísal Zelenskyj.
10:49 Orbán: Sankciám EÚ na ruský jadrový priemysel treba zabrániť
Európska únia chce rozšíriť sankcie aj na ruský jadrový priemysel, vyhlásil v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý zdôraznil, že je tomu potrebné zabrániť. Premiér o tom hovoril v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió, informuje spravodajca TASR v Budapešti. "Je dôležité, aby bolo jasné, že problém so sankciami nemá maďarský premiér, ale celý národ," dodal Orbán, ktorý sa odvolával na výsledky vlaňajšieho dotazníka. V ňom sa vláda spýtala občanov na ich názor na energetické sankcie voči Rusku. Tie odmietlo niečo vyše 1,3 milióna Maďarov, čo bola drvivá väčšina účastníkov prieskumu.
Na kritiku, že vyplnené dotazníky poslalo späť iba niečo vyše milióna z ôsmich miliónov oprávnených voličov, premiér reagoval slovami: "Tí, pre ktorých táto otázka bola dôležitá, sa mohli vyjadriť." Orbán opakovane zdôraznil, že Maďarsko sa nenechá vtiahnuť do vojny. Pripomenul, že Nemecko najprv vyhlásilo, že na Ukrajinu pošle prilby, najnovšie však už posiela tanky. "Existuje záujem Maďarska a je tu aj záujem Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti. Tým záujmom je, aby Maďarsko nebolo zapojené do vojny," podčiarkol a dodal, že túto vojnu treba lokalizovať a nie rozširovať ju.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vo štvrtok po telefonickom rokovaní s ruským vicepremiérom zodpovedným za energie Alexandrom Novakom na Facebooku napísal, že Maďarsko nebude podporovať žiadny bruselský návrh, ktorý by skomplikoval, prípadne znemožnil maďarsko-ruskú nukleárnu spoluprácu.
10:24 Moskva môže o postupe svojich vojakov na Ukrajine šíriť dezinformácie, tvrdia Briti
Moskva by o postupe svojich vojakov na Ukrajine mohla šíriť cielené dezinformácie, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany. TASR o tom informuje na základe oznámenia ministerstva na sociálnej sieti. Ruskí on-line komentátori v predchádzajúcich šiestich dňoch tvrdili, že Rusi dosiahli výrazný pokrok a prelomili ukrajinské obranné línie v Záporožskej oblasti i v okolí mesta Vuhledar v Doneckej oblasti, uviedlo britské ministerstvo na Twitteri. Ruskí vojaci sa podľa neho pravdepodobne v okolí Vuhledaru i pri meste Orichiv v Záporožskej oblasti pokúsili zaútočiť, žiadny zásadný pokrok však nedosiahli.
Britský rezort obrany píše o reálnej možnosti, že ruské armádne zdroje zámerne šíria dezinformácie s cieľom naznačovať, že ruská vojenská operácia si udržiava hybnosť.
10:15 Počas štvrtkového ruského útoku zaznamenali výbuchy v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne
Monitory Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) zaznamenali vo štvrtok silné explózie v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne. Informoval o tom generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi a zároveň zopakoval výzvy na vytvorenie bezpečnostnej zóny v okolí zariadenia. Poradca šéfa Rosenergoatomu, ruského prevádzkovateľa jadrových elektrární, Renat Karča však označil Grossiho tvrdenia za nepodložené a nazval ich „provokáciou“.
Informuje o tom portál denníka Guardian, ktorý zároveň pripomína, že Rusko aj v minulosti reagovalo na ukrajinské úspechy rozsiahlymi leteckými útokmi, ktoré spôsobili, že milióny ľudí zostali bez svetla, tepla a vody. Štvrtkové útoky raketami a dronmi pritom zjavne zodpovedajú tomuto vzorcu. Kremeľ sa totiž predtým vyjadril, že prisľúbené dodávky západných tankov Ukrajine chápe ako dôkaz rastúceho „priameho zapojenia sa“ Spojených štátov a Európy do 11 mesiacov trvajúcej vojny.
09:31 Predstaviteľ EÚ: Rusko vojnu posúva na inú úroveň
Generálny tajomník Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) Stefano Sannino v piatok povedal, že Rusko bezhlavými útokmi na civilistov a nevojenské ciele posunulo svoju vojnu na Ukrajine na "inú úroveň", uviedla agentúra AP. Sannino na tlačovej konferencii v Tokiu takisto kritizoval Moskvu, že bola spúšťačom nedávnych krokov Nemecka a USA, ktoré na Ukrajinu posielajú tanky. Ruský prezident sa podľa Sanninových slov "posunul z myšlienky špeciálnej operácie" k vojne proti NATO a Západu. Tanky poskytnuté Nemeckom a USA majú Ukrajincom skôr pomôcť ubrániť sa, ako by z nich urobili útočníkov.
"Myslím si, že najnovší posun, čo sa týka dodávok zbraní, je len vývojom situácie a toho, že Rusko začalo posúvať vojnu na odlišnú úroveň," povedal. Európska únia podľa jeho slov vojnu na odlišnú úroveň neposúva, dáva však príležitosť na záchranu životov a umožňuje Ukrajincom brániť sa. Nemecko v stredu po niekoľkotýždňovom tlaku zo strany spojencov ohlásilo, že dodá Ukrajine 14 tankov Leopard 2. Takisto povolí, aby tieto tanky nemeckej výroby dodali Kyjevu aj Poľsko a ďalšie krajiny.
00:26 Zelenskyj požiadal spojencov o ďalšiu vojenskú pomoc
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok požiadal spojencov o ďalšie zbrane, ktoré Kyjev potrebuje na zastavenie ruskej agresie. TASR prevzala správu z agentúry DPA. "Ruská agresia môže byť zastavená iba s adekvátnymi zbraňami. Teroristický štát to inak nepochopí," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.
"Každá ruská raketa proti našim mestám, každý iránsky dron použitý teroristami je argumentom pre viac zbraní," uviedol prezident odkazujúc na najnovšiu vlnu ruských útokov. Zároveň poďakoval Kanade za prisľúbené tanky Leopard 2. Poznamenal, že koalícia krajín, ktoré Ukrajine sľúbili dodanie tankov, má už 12 členov.
ŠTVRTOK
21:10 Orbán: Potrebujeme prímerie
Na Ukrajine je podľa maďarského premiéra Viktora Orbána potrebné dosiahnuť okamžité prímerie. Orbán sa takto vyjadril na štvrtkovom stretnutí so zahraničnými účastníkmi medzinárodnej mediálnej konferencie, ktorú v Budapešti zorganizovala vyššia vzdelávacia inštitúcia Mathias Corvinus Collegium.
"V súvislosti s vojnou na Ukrajine netreba komplikovať veci, je potrebné okamžité prímerie, po ktorom by mali ihneď začať mierové rokovania. Tie však môžu trvať mesiace či roky," citoval z prejavu Orbána jeho hovorca Bertalan Havasi.
Na otázku aktuálnej politickej krízy v Európe maďarský premiér povedal, že v súčasnosti je pre európskych lídrov často ťažké rozpoznať a sformulovať záujmy kontinentu. Na dvojdňovej konferencii o stave mediálneho trhu vystúpi štyridsať rečníkov z trinástich krajín troch kontinentov.
20:12 Počas vojny nemajú byť ruskí športovci na medzinárodných podujatiach.
Ukrajina vo štvrtok pohrozila bojkotom budúcoročných olympijských hier v Paríži, ak na nich budú môcť štartovať športovci z Ruska a Bieloruska. Minister športu Vadym Gutcajt označil takýto návrh Medzinárodného olympijského výboru za neakceptovateľný.
MOV v stredu uviedol, že pokračuje v práci na návrhu, ktorý by umožnil ruským a bieloruským športovcom súťažiť pod neutrálnou vlajkou. Kým po začiatku invázie odporučil všetkým športovým federáciám, aby športovcov z týchto krajín vylúčili zo svojich podujatí, teraz MOV vyzval, aby sa so všetkými zaobchádzalo rovnako bez ohľadu na to, aký pas vlastnia.
"Pre našu krajinu je to neakceptovateľné. Naša pozícia zostáva nemenná. Kým pokračuje vojna na Ukrajine, ruskí a bieloruskí športovci by nemali byť na medzinárodných podujatiach. Ak nás nevypočujú, nevylučujem, že budeme bojkotovať a nezúčastníme sa na olympiáde," citovala Gutcajta agentúra AFP.
20:03 Aj Kanada pošle Ukrajine tanky
Kanada vo štvrtok oznámila, že Ukrajine dodá štyri plne funkčné tanky Leopard 2. Pridá sa tak v Nemecku, Spojeným štátom a ďalším krajinám, ktoré už ohlásili plány na zaslanie tankov Kyjevu. "Tieto štyri tanky sú bojaschopné a budú nasadené v najbližších týždňoch," povedala na štvrtkovej tlačovej konferencii kanadská ministerka obrany Anita Anandová. Podľa jej slov je možné, že Kanada neskôr počet tankov pre Ukrajinu ešte navýši. Kanada zároveň podľa ministerky vyšle do Európy vojakov, aby tam pomáhali s výcvikom ukrajinskej armády.
19:02 Na výročie invázie asi Biden pricestuje do Európy
Americký prezident Joe Biden zvažuje, že pri príležitosti nadchádzajúceho prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu navštívi vo februári niektoré európske krajiny. Informuje o tom vo štvrtok televízna stanica CNN odvolávajúca sa na dva nemenované vysoko postavené zdroje z prostredia Bidenovej administratívy.
Biely dom dosiaľ cestu oficiálne nepotvrdil, pričom podľa citovaných predstaviteľov sa jej podrobnosti ešte musia doladiť. Jednou zo zvažovaných zastávok má byť podľa jedného zo zdrojov Poľsko, ktoré je tranzitnou krajinou pre zbrane dodávané Ukrajine západnými krajinami. Na jeho území sú okrem toho aktuálne tisícky amerických vojakov, ktorí tam okrem iného cvičia ukrajinských vojakov.
Vzhľadom na pretrvávajúce obavy o bezpečnosť je podľa jedného z citovaných predstaviteľov veľmi nepravdepodobné, že by sa Biden v rámci cesty zastavil aj na Ukrajine. CNN pripomína, že Bidenovi poradcovia už niekoľko týždňov premýšľajú, ako si pripomenúť výročie začiatku invázie pripadajúce na 24. februára. Zvažujú aj možnosť, že by americký prezident vystúpil so zásadným prejavom.
18:02 Poľské tanky poputujú na Ukrajinu čoskoro
Poľsko by mohlo poslať tanky na Ukrajinu už v nasledujúcich týždňoch, uviedol vo štvrtok pre stanicu Radio Plus štátny tajomník poľského ministerstva obrany Wojciech Skurkiewicz, ktorého citovala aj britská televízia Sky News.
Ukrajina by mala dostať tanky a ťažké obrnené vozidlá aj od Nemecka, Spojených štátov, Británie, Švédska a Holandska. Nemecko avizovalo, že tanky na Ukrajinu by malo poslať do konca marca. Podobný časový rámec predostrela aj Británia. Ukrajina chce dostať čo najviac západných zbraní pred očakávanou ruskou jarnou ofenzívou.
16:30 Ruské útoky zasiahli aj infraštruktúrne objekty
Ďalšia vlna ruských raketových útokov a náletov bezpilotných lietadiel si na Ukrajine vyžiadala 11 obetí na životoch a najmenej 11 zranených. Podľa agentúry AFP o tom vo štvrtok podvečer informovali ukrajinské záchranárske zložky. Nespresnili pritom, z ktorých miest hlásia obete a zranených.
Podľa rozhlasovej Stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) hlásili výbuchy napríklad z Dnepropetrovskej, Záporožskej a Kyjevskej oblasti, ako aj v blízkosti prístavu Odesa a vo Vinnyckej oblasti. Primátor hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko potvrdil, že explózie zaznamenali aj priamo v ukrajinskej metropole. Podľa dostupných informácií si ostreľovanie Kyjeva vyžiadalo najmenej jednu obeť.
RFE/RL s odvolaním sa na ukrajinské médiá informovala, že zásah dostali aj viaceré infraštruktúrne objekty - ako napríklad dve zariadenia kritickej infraštruktúry v Odeskej oblasti a jeden v Kyjevskej oblasti. Vo viacerých regiónoch - vrátane Kyjevskej, Vinnyckej a Odeskej oblasti - sa začalo s núdzovými odstávkami dodávok elektriny.
15:53 Paríž: Neútočíme na Rusko ani s ním nie sme vo vojne
Francúzsko ani jeho spojenci nie sú vo vojne s Ruskom, vyhlásilo vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí v Paríži po tom, ako západné krajiny vrátane Nemecka a USA rozhodli o dodávkach bojových tankov pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej vojenskej ofenzíve. "Nie sme vo vojne s Ruskom a rovnako nie sú ani naši partneri," povedala hovorkyňa francúzskeho rezortu diplomacie Anne-Claire Legendreová. Zdôraznila, že dodávky vojenského materiálu Kyjevu neznamenajú, že Západ útočí na Rusko.
Legendreová reagovala na slová šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Baerbockovej, ktorá v stredu hovorila o dôležitosti koordinovanej vojenskej pomoci pre Kyjev zo strany západných partnerov. "Rozhodujúce je, že to robíme spoločne a nehádžeme v Európe vinu jeden na druhého, pretože vedieme vojnu proti Rusku, a nie proti sebe navzájom," uviedla Baerbocková.
14:40 Britské tanky Challenger by mali na Ukrajinu doraziť koncom marca
Británia dúfa, že jej tanky Challenger 2 dorazia na Ukrajinu koncom marca. Výcvik ukrajinských vojakov na ich obsluhu sa začne už budúci týždeň. Oznámil to vo štvrtok štátny tajomník britského ministerstva obrany Alex Chalk, informuje agentúra Reuters. "Zámerom je, aby to bolo na konci marca," uviedol Chalk v britskom parlamente. Reagoval tak na otázku, kedy britské tanky dorazia na Ukrajinu. Ukrajinskí vojaci budú dovtedy vycvičení na používanie tankov a ich údržbu. "Čo sa týka výcviku, som rád, že môžem povedať, že sa očakáva, že sa začne budúci týždeň v pondelok," cituje Chalka televízia Sky News. Hoci západné krajiny už Ukrajine pomohli dodávkami zbraní vrátane delostreleckých alebo systémov protivzdušnej obrany Patriot, s dodávkou tankov váhali.
Británia ako prvá v polovici januára prisľúbila, že Ukrajine pošle 14 tankov Challenger 2 a ďalšie delostrelecké vybavenie. V stredu potom Nemecko potvrdilo, že Ukrajine dodá 14 tankov Leopard 2 a povolilo ich dodávky pre Ukrajinu aj iným krajinám. K tejto pomoci sa neskôr pripojili Spojené štáty a ohlásili, že Ukrajine pošlú 31 tankov Abrams.
14:16 Britský poslanec chce v Poľsku veľkú továreň na výrobu zbraní pre Ukrajinu
V Poľsku sa musí postaviť obrovská zbrojovka, aby sa pomohlo Ukrajine, pretože súčasný model darovania zbraní je dlhodobo neudržateľný. Vo štvrtok to uviedol predseda výboru britského parlamentu pre obranu Tobias Ellwood. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP. Poslanec v rozhovore pre denník Daily Telegraph povedal, že západné vlády preukázali nedostatok strategickej prezieravosti v plánoch pomôcť Ukrajine vydržať a rozvíjať sa.
Ellwood vyjadril spokojnosť s rozhodnutím dodávať Ukrajine západné tanky. Súčasný model podpory pozostávajúci z viacerých dodávateľských reťazcov a typov munície však považuje za neudržateľný. Riešením by podľa neho bol vznik továrne na zbrane v Poľsku, ktorá by bezpečnejšie zásobovala svojho východného suseda. Zmienený denník uviedol, že s Varšavou sa už začali rozhovory o výstavbe takejto továrne. Ellwood sa domnieva, že vedúcu úlohu v projekte by mala prevziať Británia. Denník napísal, že Ukrajina by mohla továreň využívať na výrobu tankov Leopard 2 na základe licencie od Nemecka, čo by zmiernilo tlak na západných výrobcov zbraní.
13:24 Zalužnyj: Ukrajinská armáda zostrelila väčšinu rakiet, ktoré vypálilo Rusko
Ukrajinská armáda zostrelila vo štvrtok 47 z 55 rakiet, ktoré na ciele na Ukrajine vypálilo Rusko. Oznámil to na sociálnej sieti Telegram vrchný veliteľ ukrajinskej armády generál Valerij Zalužnyj. "Ruská federácia dnes opäť podnikla rozsiahly raketový útok na územie Ukrajiny," uviedol. Podľa Zalužného vypálilo Rusko vo štvrtok na územie Ukrajiny 55 rakiet z lietadiel Тu-95, stíhačiek Su-35 a MiG-31K, ale aj z lodí v Čiernom mori. Dodal, že išlo napríklad o rakety s plochou dráhou letu CH-101, podzvukové CH-55 alebo Kindžal a Kalibr.
"Protivzdušná obrany Ozbrojených síl Ukrajiny zostrelila 47 rakiet, z toho 20 v okolí hlavného meste," uviedol Zalužnyj na Telegrame s tým, že štyri riadené rakety CH-59 nedosiahli cieľ. "Zámer Rusov je rovnaký - psychologický nátlak na Ukrajincov a zničenie kritickej infraštruktúry. Nás ale nezlomia!" vyhlásil vrchný veliteľ. Zároveň poďakoval ukrajinským vojakov, ktorí bránia ukrajinskú oblohu.
11:17 Dodávka západných tankov je už "priam účasť" v konflikte na Ukrajine
Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že rozhodnutie západných krajín poskytnúť Ukrajine moderné tanky znamená, že sú účastníkom konfliktu, uviedla agentúra AFP. "Európske hlavné mestá a Washington neustále vydávajú vyhlásenia, že posielanie rôznych druhov zbraní vrátane tankov v žiadnom prípade neznamená zapojenie do nepriateľských akcií. S týmto dôrazne nesúhlasíme. V Moskve sa to vníma ako priama účasť v konflikte a vidíme, že sa to rozrastá," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom.
Nemecko v stredu po niekoľkotýždňovom tlaku ostatných spojencov oznámilo, že dodá Ukrajine 14 tankov Leopard 2. Takisto povolí, aby tanky nemeckej výroby dodali Kyjevu aj Poľsko a ďalšie krajiny. Neskôr v stredu aj Spojené štáty oznámili, že Ukrajine dodajú 31 tankov typu Abrams M1 a vycvičia ich ukrajinské posádky.
10:50 Pri raketovom útoku na Kyjev zahynul jeden človek, dvaja sú ranení
V dôsledku raketového útoku ruskej armády zahynul vo štvrtok v Kyjeve jeden človek a dvaja utrpeli zranenia. Oznámil to starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko. TASR správu prevzala od agentúry AFP. "Po tom, čo raketa zasiahla nerezidenčnú budovu v mestskej časti Holosijivkyj, sú aktuálne dostupné informácie o jednom mŕtvom a dvoch ranených," uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram.
Vojenská administratíva Kyjeva uviedla, že mŕtvy zahynul v dôsledku pádu úlomkov rakety. Šéf vojenskej administratívy Serhij Popko predtým informoval, že na Kyjev bolo vypálených 15 rakiet, pričom ukrajinskej obrane sa podľa neho podarilo všetky zostreliť. Vo štvrtok ráno bol vyhlásený letecký poplach vo viacerých ukrajinských oblastiach. Výbuchy boli neskôr hlásené okrem Kyjeva aj v mestách Cherson a Vinnycia. Podľa ukrajinskej armády vypálila ruská armáda na ciele v rôznych častiach Ukrajiny vyše 30 rakiet.
09:38 Rusko vypálilo na Ukrajinu vyše 30 rakiet, tvrdí ukrajinská armáda
Rusko vo štvrtok ráno vypálilo vyše 30 rakiet na ciele po celej Ukrajine v rámci najnovšej vlny útokov. Oznámila to ukrajinská armáda, informuje TASR podľa správ agentúry AFP a denníka Guardian. "Očakáva sa vyše 30 rakiet, ktoré sa už začali objavovať na niektorých územiach. Protivzdušná obrana pracuje," uviedol hovorca ukrajinskej armády Jurij Ignat. Dodal, že ráno vzlietlo šesť ruských lietadiel Tupolev-95, ktoré rakety vypálili.
Ukrajinská armáda tiež informovala, že v noci na štvrtok zostrelila 24 dronov iránskej výroby. "Z východného pobrežia Azovského mora bol podniknutý útok bezpilotnými lietadlami. Podľa predbežných informácií nepriateľ použil 24 Šahídov (druh iránskych dronov). Všetkých 24 bolo zničených," uviedlo ukrajinské letectvo. Vo štvrtok ráno bol vyhlásený letecký poplach vo viacerých ukrajinských oblastiach. Výbuchy boli neskôr hlásené v hlavnom meste Kyjev aj v meste Vinnycia. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy.
09:12 Nemecké systémy Patriot už dorazili do Poľska, budú chrániť východné krídlo NATO
Systémy protivzdušnej obrany Patriot z Nemecka už dorazili na miesto pôsobenia v Poľsku, uviedla vo štvrtok najväčšia poľská súkromná rozhlasová stanica na svojom webe RMF24.pl. Vojenský transport dvoch batérií Patriot sa vydal na cestu zo spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko v pondelok ráno 23. januára. Kým sa dostali do cieľa v blízkosti východopoľského mesta Zamošč, museli prekonať 1 100 kilometrov. Podľa nemeckého Bundeswehru sa poskytnutím Patriotov posilňuje východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO).
Nemecký minister obrany Boris Pistorius tiež informoval svojho poľského kolegu Mariusza Blaszczaka o detailoch nemeckej dodávky tankov Leopard Ukrajine, informovala vo štvrtok agentúra DPA. "Poľská iniciatíva podporiť našich východných susedov (Ukrajincov) modernými tankami vstupuje do fázy realizácie," napísal Blaszczak na Twitteri v stredu večer. Nemecká vláda v stredu rozhodla, že Nemecko odovzdá Ukrajincom 14 tankov Leopard 2A6, čo bude prvý krok.
09:12 Ukrajina má záujem o ďalších 14 kusov húfnic Zuzana 2
Ukrajina ma záujem o ďalších 14 kusov húfnic Zuzana 2. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková. "Aktuálne sme vo fáze rokovaní, preto ďalšie podrobnosti nie je možné nateraz poskytnúť," doplnila hovorkyňa.
Ukrajina si v polovici januára prevzala ôsmu samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana 2 slovenskej výroby. Išlo o poslednú z húfnic, ktorú sa Slovensko zaviazalo dodať Ukrajine prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta-Defence na základe kontraktu na komerčný predaj.
STREDA
21:53 Ukrajina: Pre podozrenia z korupcie boli odvolaní ďalší predstavitelia
Na Ukrajine boli v stredu z funkcií odvolaní v súvislosti s podozreniami z korupcie ďalší predstavitelia: vysokopostavený zástupca ministerstva obrany a piati oblastní prokurátori.
Minister obrany Olexij Reznikov uviedol, že odvolaný bol Bohdan Chmeľnyckyj, ktorý na ministerstve obrany zodpovedal za armádne obstarávanie. Suspendovaný bol už v decembri. Médiá tvrdia, že ministerstvo obrany podpísalo zmluvy na nákup potravín za ceny, ktoré boli dvoj- až trojnásobne vyššie než sú súčasné ceny bežných potravín.
Ministerstvo v utorok medializované informácie označilo za nepravdivé a tvrdilo, že "nakupuje relevantné produkty v súlade so zákonom". V stredu však uviedlo, že je pripravené urobiť obstarávanie transparentnejším.
Generálna prokuratúra v osobitnom vyhlásení uviedla, že odvolala oblastných prokurátorov v Poltavskej, Kirovohradskej, Sumskej a Černihivskej oblasti.
AFP dodáva, že nie všetky odvolania súvisia so škandálom týkajúcim sa nákupu potravín pre ukrajinskú armádu.
21:10 Ukrajinský rezort obrany: Rusi majú pri Bachmute viac vojakov aj zbraní
Ruské jednotky majú vojenskú prevahu v bojoch o mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Vyplynulo to zo stredajšieho vyhlásenia námestníčky ukrajinského ministra obrany Hanny Maľarovej.
"Nepriateľ stupňuje tlak v sektoroch Bachmutu a Vuhledaru. Oproti ich prevahe v počte vojakov i zbraní máme my výhodu v podobe profesionálneho velenia a odvahy vojakov," uviedla vo vyhlásení Maľarová.
"Nepriateľ posiela do bojov významné ľudské zdroje, zbrane a techniku v snahe prelomiť našu obranu," pokračovala Maľarová s tým, že Rusi majú veľké straty, ale aj tak sa nevzdávajú.
Ukrajinská armáda predtým priznala, že sa stiahla zo Soledaru v Doneckej oblasti. O dobytí tohto mesta Rusi hovorili už pred dvoma týždňami.
20:07 Zelenskyj sa poďakoval Bidenovi za rozhodnutie dodať Ukrajine tanky Abrams
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu poďakoval šéfovi Bieleho domu Joeovi Bidenovi za rozhodnutie poslať Ukrajine 31 tankov typu Abrams M1.
"Je to dôležitý krok na ceste k víťazstvu," uviedol Zelenskyj v príspevku na Twitteri.
Bidenovo rozhodnutie ocenil aj vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, podľa ktorého bola streda "jedným z tých dní, ktoré rozhodnú o našom budúcom víťazstve". Poďakoval zároveň aj Kongresu USA a americkému ľudu. "Nikdy na to nezabudneme... Prichádzajú úžasné časy," dodal Jermak.
19:54 Ukrajina chce okrem tankov získať aj moderné západné stíhačky
Ukrajina sa po zabezpečení dodávky tankov od svojich západných spojencov bude snažiť získať aj moderné stíhačky, ako napríklad americké bojové lietadlá typu F-16. V stredu to uviedol poradca ukrajinského ministra obrany Jurij Sak.
"Ďalším veľkým míľnikom bude získanie stíhačiek," vyhlásil Sak, ktorý pôsobí ako poradca ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova. Dodal, že ak Kyjev "dostane moderné západné stíhačky, jeho výhoda na bojisku bude obrovská".
Ukrajinské vzdušné sily majú aktuálne vo flotile dosluhujúce sovietske stíhačky, ktoré získali ešte predtým, než Kyjev v roku 1991 vyhlásil nezávislosť. Bojové lietadlá Ukrajina používa najmä na zostreľovanie nepriateľských lietadiel a útoky na ruské pozície, pripomína Reuters.
19:35 Tanky Leopard dodá Ukrajine aj Nórsko
Nórsko pošle tanky Leopard 2 na Ukrajinu, oznámil v stredu nórsky minister obrany Björn Arild Gram. Táto severská krajina sa tak pripojí k ďalším európskym krajinám, ktoré už dodávku nemeckých tankov ohlásili.
"Nórsko a jeho vláda podporujú darovanie tankov Ukrajine. Nórsko sa tiež zapojí," povedal Gram v rozhovore pre nórsku verejnoprávnu televíziu NRK. Koľko ich krajina dodá, nespresnil.
19:19 ESĽP pripúšťa žaloby Ukrajiny a Holandska v súvislosti s dianím v roku 2014
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v stredu rozhodol, že v prípade troch žalôb podaných proti Rusku Ukrajinou a Holandskom týkajúcich sa konfliktu na východnej Ukrajine v roku 2014 je možné ďalej konať. Týka sa to aj žaloby za zostrelenie letu MH17 nad Ukrajinou.
Súd v Štrasburgu spresnil, že rozhodnutie o prípustnosti žalôb je konečné a neskôr bude nasledovať rozsudok vo veci samotnej.
Vláda Ukrajiny sa sťažuje na porušenie viacerých článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach separatistami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky a tiež príslušníkmi ruskej armády, ktorí sa na tomto území nachádzali od apríla 2014.
Holandsko sa sťažuje v súvislosti so zostrelením letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines zo 17. júla 2014. Zahynulo pri tom 298 ľudí na palube lietadla, vrátane 196 holandských štátnych príslušníkov.
Minulý rok haagsky okresný súd odsúdil troch mužov a jedného oslobodil spod obžaloby týkajúcej sa dodávky rakety typu BUK, ktorá zostrelila lietadlo letiace z Amsterdamu do Kuala Lumpuru. Holandský súd skonštatoval, že k zostreleniu letu MH17 došlo na území, ktoré plne kontrolovali proruskí separatisti.
18:14 Zelenskyj podpísal zákon, ktorý sprísňuje tresty za dezerciu a neposlušnosť
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v stredu kontroverzný zákon, ktorý sprísňuje tresty za neposlušnosť alebo dezerciu z armády.
Prísnejšie tresty sa budú týkať aj priestupkov, ako sú vyhrážanie sa veliteľom, útek z bojiska či konzumácia alkoholu, uvádza sa v zákone zverejnenom na webovej stránke ukrajinského parlamentu.
Za dezerciu tak ukrajinským vojakom bude po novom hroziť až 12 rokov väzenia, za neposlušnosť alebo odmietnutie bojovať desať rokov a za vyhrážanie sa nadriadenému sedem rokov.
Nový zákon tiež súdom zakazuje udeľovať znížené alebo podmienečné tresty vojakom, ktorí boli uznaní za vinných.
Zákon, ktorý ukrajinský parlament schválil v decembri, kritizovali predovšetkým ľudskoprávni aktivisti. Zelenského vyzývali, aby ho nepodpisoval. Proti zákonu bola spísaná aj petícia, ktorú podpísalo takmer 35.000 ľudí.
18:04 Spojené štáty schválili dodávku tankov Abrams pre Ukrajinu
Spojené štáty v stredu oznámili, že pošlú Ukrajine 31 tankov typu Abrams M1. Potvrdil to americký prezident Joe Biden.
"Oznamujem, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams, čo je ekvivalent jedného ukrajinského práporu," uviedol Biden. Dodal, že tento krok odporučil aj americký minister obrany Lloyd Austin, keďže "dodávka tankov pomôže Ukrajine brániť svoje územie a dosahovať strategické ciele". Prezident dodal, že tanky budú slúžiť na obranné účely a nepredstavujú pre Rusko "žiadne ofenzívne nebezpečenstvo".
Podľa šéfa Bieleho domu sú tanky Abrams najvýkonnejšími svojho druhu na svete, no sú tiež rovnako náročné na prevádzku a údržbu. USA preto ukrajinskej armáde poskytnú aj potrebný výcvik a všetko potrebné na to, aby tanky dokázali na bojisku plne fungovať.
Biden však dodal, že "dodávka tankov si bude vyžadovať určitý čas". Spojené štáty podľa jeho slov zabezpečia, aby boli ukrajinské jednotky na ovládanie tankov plne pripravené.
"Podpora ukrajinských kapacít bojovať proti ruskej invázii, brániť svoju zvrchovanosť a územnú integritu je záväzkom celého sveta," vyhlásil americký prezident.
17:17 Szijjártó: S Vatikánom máme spoločný postoj k Ukrajine, rodine i ku kresťanstvu
Maďarsko a Vatikán majú spoločný postoj k potrebe ukončenia vojny na Ukrajine, ochrane rodiny a podpore kresťanov. Vyhlásil to v stredu vo Vatikáne šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, ktorý sa podľa agentúry MTI stretol okrem iných predstaviteľov Svätej stolice aj so sekretárom pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami Paulom Richardom Gallagherom.
Maďarský minister podotkol, že v uvedených otázkach sa Maďarsko a Vatikán odkláňajú od "medzinárodnému mainstreamu".
"Žiaľ, v medzinárodnej politike prevláda vojnová rétorika, pričom v mnohých prípadoch sú tí, ktorí presadzujú mier, kritizovaní," konštatoval Szijjártó v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Šéf maďarskej diplomacie na rokovaniach povedal, že Maďarsko vníma rodinu ako dôležitú národnú otázku. K otázke ochrany kresťanov pripomenul, že nedávno zrenovovali kostoly s finančnou podporou Maďarska v Libanone a Mexiku. Maďarsko v posledných rokoch vynaložilo okolo sto miliónov dolárov (92,08 milióna eur) na podporu kresťanských komunít žijúcich v ťažkých situáciách.
"Pomohli sme zhruba miliónu kresťanov v 60 krajinách vrátiť sa domov alebo dať im možnosť zostať vo svojich domovoch," uzavrel maďarský minister zahraničných vecí.
16:35 Holandsko je pripravené poslať Ukrajine tanky Leopard, aj keď žiadne nevlastní
Holandsko je pripravené poslať tanky Leopard 2 Ukrajine aj napriek tomu, že žiadne nevlastní. Vedelo by však odkúpiť od Nemecka tie tanky, ktoré má v súčasnosti prenajaté, a poslať ich Kyjevu. V stredu to uviedol holandský premiér Mark Rutte. TASR správu prevzala z televízie CNN. "Ak by to pomohlo, Holandsko je pripravené sa pridať," uviedol Rutte. Dodal však, že rokovania stále prebiehajú a mohlo by sa tiež stať, že "sa verejnosť rozhodne, že by tanky mali byť využité iným spôsobom".
Holandsko v súčasnosti nevlastní nijaké tanky, lebo všetky svoje tanky typu Leopard 2 predalo v rokoch 2018 a 2021 Nemecku. Vyplýva to z údajov Registra konvenčných zbraní OSN (UNROCA). Amsterdam má však od Nemecka prenajatých 18 tankov Leopard 26A a Rutte naznačil, že Holandsko by ich mohlo okamžite odkúpiť a poslať Ukrajine. CNN pripomína, že Nemecko v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia nemeckej vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov Leopard 2. Berlín sa v posledných týždňoch dostal pod veľký tlak spojencov, aby tieto tanky dodal Kyjevu a zároveň povolil ich vývoz na Ukrajinu štátom, ktoré ich majú vo výzbroji.
15:40 Šéf fínskej diplomacie verí v ratifikáciu vstupu do NATO do júla
Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v stredu na tlačovej konferencii v lotyšskej Rige vyhlásil, že verí tomu, že proces ratifikácie žiadostí Fínska a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie bude napriek sporu s Tureckom ukončený do júla, a teda ešte pred summitom NATO vo Vilniuse. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Turecko v utorok odložilo na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do NATO. "S Tureckom momentálne nemáme žiaden časový rámec," povedal Haavisto s tým, že odďaľovanie schválenia vstupu severských krajín do NATO Tureckom môže súvisieť aj s májovými voľbami v tejto krajine. Zároveň dodal, že počítajú s priestorom po tamojších voľbách a pred summitom NATO, ktorý sa bude konať 11. a 12. júla v hlavnom meste Litvy Vilnius.
Haavisto pripustil, že víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme oslabili ochotu Turecka súhlasiť so vstupom Švédska do NATO. Dodal, že Helsinki v tejto veci "veľmi úzko spolupracujú" so Štokholmom.
14:27 Zelenskyj poďakoval Scholzovi za dodanie tankov Leopard
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval v stredu nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi za schválenie dodávky tankov Leopard 2 na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. "Hlavné bojové tanky, ďalšie rozšírenie obrannej a výcvikovej misie, zelená pre partnerov na dodanie podobných zbraní - o týchto dôležitých a včasných rozhodnutiach som práve počul počas telefonátu s Olafom Scholzom," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.
"Úprimne ďakujem pánovi kancelárovi a všetkým našim priateľom v Nemecku," dodal ukrajinský prezident. Nemecko v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 týchto tankov. Spolu s ďalšími krajinami by dodané tanky mohli vytvoriť dva prápory.
14:03 Meľnyk: Ukrajina potrebuje od spojencov vojenské lode a ponorky
Ukrajinská vláda žiada od svojich západných spojencov okrem tankov aj vojenské lode a ponorky. Uviedol to v stredu pre nemecké médiá námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk, informuje TASR podľa správy agentúry DPA. "Potrebovali by sme vojnové lode, aby sme mohli chrániť naše pobrežie. Naše pobrežie je veľmi dlhé. Potrebovali by sme aj ponorky, aby sme dokázali odvrátiť v Čiernom mori nový útok z mora," uviedol Meľnyk pre nemecké televízie RTL a NTV.
Tanky, ktoré by mali Ukrajine pomôcť v boji proti ruskej armáde, sú podľa Meľnyka len prvým krokom. "Máme veľmi silného protivníka. Rusi naplno vyrábajú zbrane," povedal Meľnyk. Zároveň dodal, že koniec vojny je ešte ďaleko. Uviedol tiež, že očakáva od nového nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa "líderstvo". Meľnyk pre agentúru DPA ešte koncom decembra uviedol, že je potrebné posilniť aj ukrajinské letectvo. Podľa jeho slov by Nemecko mohlo pomôcť napríklad svojimi vojenskými lietadlami Tornado alebo stíhačkami Eurofighter.
13:53 Stoltenberg: Nemecké tanky môžu Ukrajine pomôcť ubrániť sa a zvíťaziť
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu "rázne" privítal rozhodnutie Nemecka poslať Ukrajine tanky Leopard 2. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Tieto (tanky) môžu Ukrajine v rozhodujúcej chvíli pomôcť ubrániť sa, zvíťaziť a zotrvať ako nezávislá krajina," napísal Stoltenberg na Twitteri.
Nemecko v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia nemeckej vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov Leopard 2. Berlín sa v posledných týždňoch dostal pod veľký tlak spojencov, aby tieto tanky dodal Kyjevu a zároveň povolil ich vývoz na Ukrajinu krajinám, ktoré ich majú vo výzbroji.
13:31 Moskva: Rozhodnutie Nemecka poslať tanky Ukrajine je "extrémne nebezpečné"
Moskva v stredu označila za "extrémne nebezpečné" rozhodnutie Berlína o dodávkach tankov na Ukrajinu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. Nemecko v stredu potvrdilo, že Kyjevu dodá tanky Leopard 2 a povolilo to aj ďalším krajinám, ktoré ich majú vo výzbroji. Tieto tanky nemeckej výroby patria k najvýkonnejším na svete a ich poskytnutie Ukrajine by znamenalo veľké posilnenie ukrajinskej armády v boji proti inváznym ruským silám.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz spresnil, že Nemecko koná v úzkej spolupráci so svojimi spojencami. Berlín podľa vyhlásenia vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov typu Leopard 2. Spolu s ďalšími krajinami by dodané tanky mohli vytvoriť dva prápory, pripomína AP. Ruský veľvyslanec v Nemecku Sergej Nečajev v stredu v mene Moskvy rozhodnutie Berlína kritizoval. "Toto extrémne nebezpečné rozhodnutie prenesie konflikt na novú úroveň konfrontácie a protirečí vyhláseniam nemeckých politikov o neochote Nemeckej spolkovej republiky nechať sa doň vtiahnuť," napísal Nečajev vo vyhlásení.
13:21 Rusko chce na okupovaných územiach vybudovať viac ako 20 nápravných zariadení
Ruská vláda nariadila zriadenie viac ako 20 nápravných zariadení v okupovaných oblastiach na Ukrajine. Informuje o tom web televízie CNN na základe oficiálneho dokumentu zverejneného na ruskom vládnom portáli pre právne informácie.
Zariadenia vzniknú v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Zaporižžskej oblasti, ktoré Rusko nelegálne anektovalo na jeseň. „Hlavným účelom činnosti inštitúcií ... je výkon trestu vo forme nútených prác, ako je uvedené v Trestnom zákone Ruskej federácie,“ uvádza sa v dokumente. Väčšina zariadení sú väzenské kolónie, tri sú určené na nútené práce a tri sú liečebné nápravné ústavy. Dokument podpísal premiér Michail Mišustin.
13:10 Sunak, Morawiecki i Macron ocenili krok Nemecka dodať Ukrajine tanky Leopard
Britský premiér Rishi Sunak ocenil v stredu "správne rozhodnutie" Nemecka povoliť dodávku tankov Leopard 2 Ukrajine. Kancelárovi Olafovi Scholzovi sa poďakoval aj poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR informuje na základe správ stanice Sky News a agentúry AFP. "Správne rozhodnutie spojencov NATO a priateľov čo sa týka poslania tankov na Ukrajinu," napísal Sunak na sociálnej sieti Twitter. "Popri (britských tankoch) Challenger 2 posilnia obrannú palebnú silu Ukrajiny," dodal. Vláda v Londýne 14. januára oznámila, že Kyjevu pošle 12 tankov Challenger.
"Spoločne zrýchľujeme naše úsilie o zaistenie toho, že Ukrajina vyhrá túto vojnu a zabezpečí trvalý mier," zdôraznil šéf britskej vlády. "Rozhodnutie poslať (tanky) Leopard na Ukrajinu je veľkým krokom k zastaveniu Ruska. Spolu sme silnejší," uviedol v tvíte predseda poľskej vlády Morawiecki. "Francúzsko víta rozhodnutie Nemecka, ktoré rozširuje a zosilňuje podporu, ktorú sme poskytli (Ukrajine) dodávkou (kolesových obrnených vozidiel) AMX-10 RC," povedal hovorca prezidenta Emmanuela Macrona.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit v stredu potvrdil, že Berlín dodá Ukrajine 14 tankov Leopard 2 vo verzii 2A6 zo zásob Bundeswehru. Povolí tiež ostatným krajinám vrátane Poľska, aby tanky Leopard 2 nemeckej výroby dodali Kyjevu. Cieľom Berlína a jeho spojencov je dodať ukrajinským silám dovedna 88 tankov.
13:05 Zelenskyj: Rusi by nemali súťažiť na olympijských hrách 2024 v Paríži
Ruskí športovci by nemali mať na letných olympijských hrách v Paríži v roku 2024 "žiadne miesto", povedal v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas telefonátu so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. Uviedla to agentúra AFP. Zelenskyj hovoril so šéfom Elyzejského paláca v deň, keď si Ukrajina pripomínala 11 mesiacov od začiatku invázie ruských okupačných vojsk. Kremeľ odštartoval svoje nevyprovokované vojenské ťaženie proti Kyjevu 24. februára 2022, niekoľko dní po záverečnom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) krátko nato zaviedol sankcie voči Rusku a susednému Bielorusku, ktorého územie využili ruské jednotky ako východiskovú základňu pre útok. Od vypuknutia konfliktu sa v Rusku ani v Bielorusku neuskutočnilo žiadne medzinárodné športové podujatie a štátne symboly týchto krajín boli z takýchto významných súťaží odstránené, všíma si AFP. Predseda MOV Thomas Bach vlani uviedol, že by v roku 2023 rád videl predĺženie športových sankcií voči Rusku a silný ukrajinský tím na nadchádzajúcich letných olympijských hrách v Paríži, ako aj na zimných olympijských hrách v Taliansku v roku 2026.
Zelenskyj v decembri žiadal, aby boli všetci ruskí športovci úplne izolovaní od medzinárodných súťaží. Ukrajinský prezident Bachovi povedal, že ostro nesúhlasí s názorom olympijského aj paralympijského výboru USA, že ruskí a bieloruskí športovci by mohli súťažiť na parížskych hrách, ak by nemali vlajky svojich krajín.
11:34 V Španielsku zatkli Brita, údajne pomáhal ruskému oligarchovi obísť sankcie
Brita Richarda Mastersa zatkli v Španielsku a vydajú ho do USA pre údajnú pomoc ruskému oligarchovi Viktorovi Vekselbergovi pri obchádzaní sankcií. Oligarcha má úzke väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina. V stredu o tom informovala tlačová agentúra DPA. Americké ministerstvo spravodlivosti vo vyhlásení uviedlo, že Mastersa (52) zatkli minulý piatok (20. januára); jeho rusko-švajčiarsky spoluobvinený Vladislav Osipov je stále na úteku.
V žalobách sprístupnených americkým súdom sa píše, že pomocou nelegálnych machinácií sa snažili utajiť skutočného vlastníka 77 metrovej jachty Tango za 90 miliónov dolárov. Okrem sprisahania s cieľom podviesť Spojené štáty sa dopustili aj prania špinavých peňazí. Americký prokurátor Matthew Graves uviedol: "Takíto páchatelia obchádzania sankcií umožňujú oligarchom podporujúcim režim Vladimira Putina vysmievať sa zákonom USA. Spojené štáty nedovolia manipulovanie finančných inštitúcií a jednotlivcov, ani podvody v prospech tých, čo podporujú ilegálnu vojnu." USA uvalili na Vekselberga sankcie v apríli 2018 po ruskej anexii ukrajinského Krymu. Washington ich sprísnil v marci 2022 po invázii na Ukrajinu.
10:34 Stoltenberg podporuje zvýšenie výdavkov na obranu nad dve percentá HDP
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu povedal, že členské krajiny aliancie čoskoro zvýšia výdavky na obranu nad súčasnú úroveň aspoň dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). TASR správu prevzala z agentúry DPA a webovej stránky denníka Welt. Stoltenberg podľa svojich slov na júlovom summite NATO očakáva stanovenie nového cieľa rozpočtových výdavkov na obranu. Pripomenul, že súčasný cieľ (dve percentá HDP) bol prijatý v roku 2014 na obdobie desať rokov. "Preto ho teraz musíme aktualizovať," uviedol.
Členské krajiny NATO zároveň vyzval, aby posilnili svoju podporu Kyjevu aj prostredníctvom dodania bojových tankov, píše Welt. Stoltenberg takisto pripomenul špeciálny fond nemeckej vlády pre armádu vo výške 100 miliárd eur. Je určený na prezbrojenie armády a modernizáciu jej zastaraného vybavenia, pričom nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz jeho vznik oznámil tri dni po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Cieľom je investovať viac do bezpečnosti krajiny a chrániť slobodu a demokraciu. Nemecko patrí medzi členské krajiny NATO, ktoré súčasný dvojpercentný cieľ výdavkov na obranu nespĺňajú, píše DPA.
09:11 MAAE nenašla v jadrových zariadeniach na Ukrajine nijaké vojenské vybavenie
V ukrajinských jadrových elektrárňach, ktoré prezrela Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), nie je skladované nijaké vojenské vybavenie. Oznámil to v utorok šéf tohto dozorného orgánu OSN Rafael Grossi, informuje televízia CNN. Ruská Služba vonkajšej rozviedky (SVR) v pondelok obvinila Ukrajinu, že skladuje západné zbrane v areáloch atómových elektrárni.
Grossi počas príhovoru v Európskom parlamente uviedol, že svojim zamestnancom nariadil vykonať v spolupráci s ukrajinskou stranou previerku a zistiť, či sa v ukrajinských jadrových zariadeniach nachádzajú nejaká zbrane. "Samozrejme výsledok inšpekcií bol negatívny... Je to už druhýkrát, čo MAAE dokázala v pokoji a technickým spôsobom vyvrátiť obvinenia z protizákonných a veľmi nebezpečných vecí, ktoré sa mali odohrávať v týchto zariadeniach," povedal Grossi. Podľa ruskej rozviedky mala Ukrajina v jadrových elektrárňach skladovať tie "najvzácnejšie a najdrahšie rakety" určené pre raketové systémy HIMARS či zahraničné systémy protivzdušnej obrany a delostreleckú muníciu.
08:08 Nová veľvyslankyňa USA v Rusku Tracyová odcestuje do Moskvy v najbližších dňoch
Novovymenovaná americká veľvyslankyňa v Rusku Lynne Tracyová by mala v najbližších dňoch odcestovať do Moskvy. Oznámil to v utorok hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. TASR správu prevzala z webovej stránky americkej diplomacie. V utorok sa Tracyová stretla s ruským veľvyslancom v USA Anatolijom Antonovom, obsah ich rozhovoru však Price nezverejnil. Nehovorili však o žiadnej forme "vyrokovaného riešenia" v spojitosti s ruskou inváziou na Ukrajine, povedal Price. "To nie je naša úloha. To nemáme urobiť my vo Washingtone. Majú to urobiť naši ukrajinskí partneri, ako je náležité, s našou podporou," dodal hovorca.
Tracyová je kariérna diplomatka, ktorá ovláda aj ruštinu. V Moskve pôsobila v rokoch 2014-17 ako zástupkyňa amerického veľvyslanca. Neskôr bola na ministerstve zahraničných vecí USA poradkyňou pre Rusko. Tracyová nahradí Johna Sullivana, ktorý z Moskvy odišiel v septembri. Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou sú v súčasnosti na najnižšej úrovni od čias studenej vojny, komentuje Reuters a pripomína, že obe krajiny mali pred časom spor v spojitosti s personálnym obsadením svojich veľvyslanectiev.
Price povedal, že pre USA je dôležité udržať komunikačné kanály otvorené. "V Moskve máme veľvyslanectvo. Je pod tlakom pre obmedzenia, ktoré voči nemu Kremeľ zavádza," povedal. Dodal, že "Rusi majú veľvyslanectvo tu (vo Washingtone) a USA majú možnosť spojiť sa s Moskvou aj telefonicky - keď je to opodstatnené a vhodné".
06:32 Dvaja Briti zahynuli na Ukrajine, keď pomáhali s evakuáciou obyvateľov
Dvaja britskí dobrovoľní humanitárni pracovníci, ktorí boli posledné týždne nezvestní na Ukrajine, zahynuli podľa vyhlásení svojich príbuzných, keď sa snažili pomáhať pri evakuácii obyvateľom Soledaru v Doneckej oblasti. Informuje o tom AFP. Dvojica Britov - 47-ročný Andrew Bagshaw a 28-ročný Chris Parry - sa "pokúšala zachrániť staršiu ženu zo Soledaru, keď ich auto zasiahla delostrelecká paľba", oznámila Bagshawova rodina. Bagshaw bol vedeckým pracovníkom v oblasti genetiky, pričom na Ukrajine pôsobil ako dobrovoľník od apríla.
"Andrew nezištne podstupoval mnohé osobné riziká a zachránil veľa životov; ľúbime ho a sme naozaj veľmi hrdí na to, čo robil," uviedla jeho rodina, ktorá zároveň apelovala na všetky civilizované krajiny, aby vojnu na Ukrajine zastavili a Ukrajincom pomohli zbaviť sa agresora. Bagshawove telesné pozostatky budú prevezené na Nový Zéland, kde žil so svojou rodinou.
Parryho prácu na Ukrajine vyzdvihla jeho rodina v samostatnom vyhlásení, ktoré zverejnilo aj britské ministerstvo zahraničných vecí. "Na jeho nezištné odhodlanie pomáhať starým, mladým a znevýhodneným ľuďom, sme my aj jeho širšia rodina nesmierne hrdí," uviedla vo vyhlásení. Príbuzní opísali Parryho ako "starostlivého syna, skvelého brata a pre mnohých najlepšieho priateľa". Pred cestou na Ukrajinu pracoval ako softvérový inžinier.
01:58 Zelenskyj: Ukrajina potrebuje od spojencov zásadne rozhodnutia ohľadom tankov
Kyjev potrebuje, aby sa západné krajiny rozhodli, či mu dodajú moderné tanky a posilnia tak jeho obranu voči Rusku. Povedal to v utorok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters. Nemecko by malo podľa utorňajších medializovaných správ poslať Ukrajine tanky Leopard 2 a zároveň vývoz - týchto tankov nemeckej výroby - povoliť aj ostatným krajinám. Spojené štáty zase údajne zvažujú, že Ukrajine dodajú tanky Abrams. Washington ani Berlín však dosiaľ tieto medializované správy oficiálne nepotvrdili.
Zelenskyj vo svojom tradičnom večernom prejave uviedol, že diskusie o dodávkach tankov musia byť zakončené zásadnými rozhodnutiami. "Je dôležité vidieť to realisticky... Nejde o päť, desať či pätnásť tankov. Potreba (Ukrajiny) je väčšia," povedal ukrajinský prezident. Dodal, že spojenci majú tankov dostatok. Zelenskyj taktiež zopakoval vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov o tom, že Rusko chystá novú vlnu agresie, a to vo veľkom meradle. Jej prvé náznaky sú podľa jeho slov už teraz viditeľné na Donbase, a to konkrétne pri mestách Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti.
UTOROK
21:24 Pentagón nepotvrdil, že USA zvažujú dodať Ukrajine tanky Abrams
Americká vláda v utorok nepotvrdila správy, že zvažuje dodanie tankov Abrams ukrajinským silám. Pentagón v súvislosti s vyhlásením Nemecka, že Kyjevu poskytne tanky Leopard, zopakoval, že Berlín prijíma suverénne rozhodnutia, ktoré Spojené štáty rešpektujú. TASR informuje na základe správy agentúry DPA. Hovorca ministerstva obrany USA Pat Ryder zdôraznil, že tanky Abrams sú zložité stroje s náročnou údržbou. Dodal, že ukrajinská armáda musí byť najprv schopná obsluhovať a aj vykonávať údržbu takejto techniky.
Hovorkyňa Bieleho domu Karin Jean-Pierreová uviedla, že Washington si cení pomoc spojencov Ukrajine. Dodala však, že momentálne nie sú nové informácie o vojenskej podpore USA pre Ukrajinu. Noviny Wall Street Journal v utorkovom vydaní napísali, že USA by mohli dodávku "väčšieho počtu" tankov M1 Abrams Ukrajine oznámiť ešte tento týždeň. Agentúra AP tiež citovala amerických predstaviteľov, podľa ktorých by tento krok mohli ohlásiť v stredu. Samotné dodanie tankov by však mohlo trvať mesiace alebo až roky.
20:42 Rusko nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol
Ruská vláda v utorok priznala, že nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ, ktoré boli zničené na jar minulého roka počas urputných bojov o prístavné mesto Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. V rozsiahlom komplexe oceliarní sa niekoľko týždňov pred ostreľovaním ruskou armádou skrývali desiatky civilistov, ako aj ukrajinskí obrancovia mesta.
Ako v utorok informoval britský denník Guardian, predstaviteľka ruského ministerstva výstavby Julija Maximovová podľa agentúry TASS uviedla, že obnova oceliarní v Mariupole, okupovanom Ruskom, nie je "možná ani rentabilná". Dodala, že Rusko plánuje odškodniť ľudí, ktorí pre zastavenie výroby prišli o prácu.
19:50 Nemecko pošle Ukrajine tanky Leopard 2
Nemecký kancelár Olaf Scholz súhlasil s poskytnutím tankov typu Leopard 2 ukrajinskej armáde. Uviedla to agentúra DPA a denník Guardian s odvolaním sa na zdroj z prostredia nemeckej vlády. Nemecko tiež povolí ostatným krajinám vrátane Poľska, aby tanky Leopard 2 nemeckej výroby dodali Kyjevu, píše magazín Spiegel. Hovorca nemeckej vlády sa však k Scholzovmu rozhodnutiu bezprostredne odmietol vyjadriť a vyhlásenie neposkytlo ani nemecké ministerstvo obrany, dodáva agentúra Reuters.
Tanky, ktoré Nemecko pošle Kyjevu, budú pochádzať zo skladov nemeckých ozbrojených síl Bundeswehr. Spiegel dodáva, že okrem Nemecka a Poľska vyjadrilo zámer poslať vozidlá Leopard Ukrajine aj Švédsko.
19:41 Gladkov: Ostreľovanie Belgorodskej oblasti si vyžiadalo 25 obetí
Ostreľovanie pohraničných regiónov Belgorodskej oblasti, ležiacej v susedstve Ukrajiny, si už vyžiadalo životy 25 ľudí. Ďalších 96 osôb utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP o tom v utorok na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom informoval gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. AFP súčasne konštatovala, že ide o prvý prípad od začiatku ofenzívy ruskej armády na Ukrajine, čo ruskí oficiálni predstavitelia oznámili počet obetí ostreľovania v niektorom z ruských regiónov.
Gladkov vo svojom hlásení Putinovi konštatoval, že ukrajinská armáda útočí na lokality obývané civilistami. Informoval ho tiež, že správy o skorom "obsadení Belgorodu" a o nutnosti odísť z regiónu sa v Belgorodskej oblasti šíria od jari minulého roku. Dodal však súčasne, že miestni obyvatelia sa "už naučili rozlišovať pravdu od dezinformácií".
17:47 Turecko odložilo rokovania so Švédskom a Fínskom o ich vstupe do NATO
Turecko odložilo na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do Severoatlantickej aliancie. V utorok o tom informovali turecké médiá, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP. Tieto rokovania sa mali konať vo februári, uviedli turecké diplomatické zdroje.
Rozhodnutie Ankary prišlo podľa deň po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan varoval Švédsko, aby neočakávalo, že Turecko podporí jeho žiadosť o vstup do NATO. AFP konštatuje, že Erdoganove výroky, rovnako ako rozhodnutie o odložení rokovaní so Štokholmom a Helsinkami, znižujú šance oboch severských krajín, aby sa do NATO dostali ešte pred májovými parlamentnými a prezidentskými voľbami v Turecku. Obe krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí na budúci mesiac.
16:07 Rusko zrejme odvolalo ďalšieho kľúčového veliteľa vo vojne na Ukrajine, tvrdia Briti
Rusko podľa britskej spravodajskej služby urobilo ďalšiu zmenu vo vedení svojich ozbrojených síl na Ukrajine. Moskva z funkcie pravdepodobne odvolala generálplukovníka Michaila Teplinského, jedného z kľúčových operačných veliteľov ruskej vojny na Ukrajine. Bol generálom, ktorý mal v novembri na starosti stiahnutie ruskej armády z okolia mesta Cherson. Informuje o tom portál news.sky.com.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že generálovi Teplinskému „sa dostalo v Rusku chvály ako schopnému a pragmatickému veliteľovi" a stiahnutie sa z Chersonu bolo „relatívne úspešné". Generál Teplinskij je aj veliteľom ruských výsadkových vojsk, hoci podľa britského rezortu obrany nie je známe, či je stále na tomto poste. Ministerstvo obrany Británie uviedlo, že je možné, že bol tejto funkcie čiastočne zbavený vzhľadom na diskusiu o úlohách, ktoré výsadkové sily mali.
Odvolanie tohto generála podľa britskej vojenskej spravodajskej služby môže „pravdepodobne byť ďalším príznakom pokračujúcich rozporov vo vysokej hierarchii ruskej operácie, keďže generál Valerij Gerasimov sa snaží uplatniť svoju osobnú autoritu v kampani". Generála Gerasimova Kremeľ nedávno vymenoval za hlavného veliteľa ruskej vojny na Ukrajine.
14:31 Gubernátori piatich ukrajinských oblastí boli odvolaní z funkcie
Gubernátori piatich ukrajinských oblastí boli odvolaní z funkcie po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj ohlásil zmeny vo vláde a regionálnych úradoch pre obvinenia z korupcie. Informuje o tom stanica Sky News. Odvolaní boli gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko, Chersonskej Jaroslav Januševyč, Kyjevskej Oleksij Kuleba, Sumskej Dmytro Žyvyckyj a Záporožskej Olexandr Staruch. Dôvody jednotlivých odvolaní Kyjev neoznámil. Funkciu opustili aj ďalší predstavitelia vrátane šéfa prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka, námestníka ministra obrany Viačeslava Šapovalova a námestníka ďalšieho ministra.
Zelenskyj v noci na utorok oznámil zmeny v ukrajinskej vláde, v regionálnych úradoch a bezpečnostných zložkách v reakcii na obvinenia z korupcie. Prezident boj proti korupcii sľuboval aj počas volebnej kampane v roku 2019. Ďalšie prezidentské voľby sa majú na Ukrajine konať na budúci rok.
14:13 Berlín urgentne posúdi žiadosť Poľska o presun tankov Leopard na Ukrajinu
Nemecko v utorok potvrdilo, že dostalo žiadosť Poľska o presun 14 tankov Leopard 2 na Ukrajinu. "Budeme sa touto žiadosťou zaoberať súrne, keďže je to potrebné," povedal hovorca nemeckej vlády. Uviedla to agentúra AFP. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak predtým v utorok oznámil, že Poľsko požiadalo Nemecko o súhlas s presunom tankov Leopard 2 na Ukrajinu.
Na základe nemeckých pravidiel pre kontrolu bojovej techniky musia krajiny, ktoré vlastnia výzbroj nemeckej výroby, požiadať Berlín o povolenie, ak ju chcú presunúť tretej strane, napríklad Ukrajine. Poľský premiér Mateusz Morawiecki predtým v utorok vyjadril nádej, že Berlín na žiadosť Varšavy odpovie rýchlo. "Dúfam, že odpoveď príde od nemeckej strany rýchlo, pretože Nemci sú zdržanliví, vyhýbaví a správajú sa spôsobom, ktorý je ťažké pochopiť," uviedol Morawiecki. Odpovedal tak na otázku, koľko času dá Varšava Berlínu na odpoveď.
Zároveň dodal, že je jasné, že Nemecko nie je ochotné poskytnúť Ukrajine širšiu pomoc. "Čo to znamená? Znamená to strach, nejaké nie celkom pochopiteľné obavy alebo vieru, že vzťahy s Ruskom sa môžu vrátiť do normálu?" spýtal sa Morawiecki. Poľský premiér poukázal tiež na to, že Nemecko je najväčšou európskou ekonomikou a malo by viac prispievať koalícii krajín, ktoré pomáhajú Ukrajine.
13:18 Lukašenko tvrdí, že dostal žiadosť o uzatvorenie paktu o neútočení s Ukrajinou
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok uviedol, že dostal žiadosť na uzatvorenie paktu o neútočení s Ukrajinou. Napísala o tom bieloruská tlačová agentúra Belta, informuje agentúra Reuters. "Žiadajú nás, aby sme nešli do vojny s Ukrajinou za žiadnych okolností, aby sme tam neposielali vojakov. Navrhujú, aby sme uzavreli pakt o neútočení," povedal Lukašenko. Z jeho slov však nie je jasné, či žiadosť prišla z Ukrajiny alebo od západných krajín.
Kyjev sa k slovám bieloruského prezedenta bezprostredne nevyjadril. Kremeľ odmietol uviesť, či Lukašenko bude o tejto ponuke diskutovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bieloruský prezident v utorok zároveň obvinil Ukrajinu, že na svojom území hostí militantov, ktorí by mohli byť súčasťou údajného dlhodobého plánu Západu na destabilizáciu Bieloruska. "Neviem, prečo to Ukrajinci potrebujú," uviedol Lukašenko. Bieloruské bezpečnostné zložky budú preto podľa neho tvrdo reagovať na akékoľvek ohrozenie vnútorného poriadku v krajine. Pre svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy.
Lukašenko si zároveň neželá, aby sa zopakovali masové demonštrácie z rokov 2020 a 2021, ktoré v tom čase označil za súčasť údajného plánu Západu na zmenu režimu v Bielorusku, píše Reuters. Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Počas ruskej invázie na Ukrajinu Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk priamo nezapojil.
13:00 Nórska polícia začala vypočúvať bývalého vagnerovca o jeho pôsobení na Ukrajine
Nórska polícia začala vypočúvať údajného bývalého veliteľa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorý nedávno v Nórsku požiadal o azyl. Predmetom vypočúvania je jeho pôsobenie na Ukrajine. Oznámila to v utorok nórska Národná kriminálna agentúra (Kripos), informuje agentúra Reuters. Andrej Medvedev (26) prekročil nórske hranice z Ruska na ďalekom severe skoro ráno 13. januára a požiadal o azyl. Vyjadril obavy o svoj život po tom, čo videl zabíjanie a zlé zaobchádzanie s ruskými väzňami, ktorí boli odvedení na ukrajinský front, aby bojovali za vagnerovcov.
"Kripos môže potvrdiť, že Andrej Medvedev je vypočúvaný," uviedla táto agentúra. "Predtým povedal, že bol súčasťou Vagnerovej skupiny a pre Kripos je zaujímavé získať viac informácii o tomto období," dodal Kripos pre agentúru Reuters. Krispos v súvislosti s výpoveďou Medvedeva nechcel uvádzať viac informácii. Tento muž má však ešte stále štatút svedka. Medvedev tvrdí, že ako príslušník Vagnerovej skupiny bojoval na Ukrajine štyri mesiace. V novembri však z Vagnerovej skupiny podľa vlastných slov dezertoval po tom, čo mu bola proti jeho vôli predĺžená zmluva.
10:45 Nemecko podľa Pistoriusa pomôže Ukrajine vyhrať vojnu
Nemecký minister obrany Boris Pistorious v utorok potvrdil podporu Ukrajiny zo strany Nemecka. Rozhodnutie o dodávke tankov však podľa jeho slov závisí od úradu spolkového kancelára, informovala agentúra AFP. "Podporujeme Ukrajinu, aby v tejto vojne neprehrala, aby proti Rusku zvíťazila," povedal pre televíziu ZDF. Nemecko podľa jeho slov robí viac v tomto smere viac, než ktorákoľvek členská krajina NATO okrem USA.
"Prevziať vedenie neznamená slepo napredovať," povedal Pistorius v spojitosti s obvineniami, že nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz váha pri rozhodnutí o dodávke Leopardov. Vedenie si podľa jeho slov vyžaduje aj zodpovednosť a dohodu so spojencami. Berlín je pod čoraz väčším tlakom Ukrajiny a niektorých spojencov zo Severoatlantickej aliancie (NATO), napríklad Poľska, aby umožnilo dodať Kyjevu tanky Leopard 2 nemeckej výroby, ktoré potrebuje na obranu pred ruskou inváziou. Scholz však zatiaľ váha s poskytnutím tankov Ukrajine, aj s udelením súhlasu iným krajinám NATO, aby Kyjevu poslali tieto tanky zo svojej výzbroje.
10:22 Viacerí ukrajinský vládni predstavitelia odstupujú z funkcie
Viacerí ukrajinskí vládni predstavitelia odstupujú z funkcii v spojitosti s korupciou a škandálom pri zabezpečovaní potravín pre vojakov, uviedli agentúry AFP a DPA. Z funkcie odstúpil námestník ministra obrany Viačeslav Šapovalov, ktorý mal na starosti logistickú podporu armády, píše AFP. Podľa DPA bol prepustený za údajné prijímane úplatkov pri nákup elektrických generátorov. Ukrajinské ministerstvo obrany tiež čelilo kritike za nákup potravín pre vojakov za vysoké ceny.
O svojom uvoľnení z funkcie predtým informoval šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko, ktorý pre vlastné potreby použil auto od americkej spoločnosti General Motors určené na humanitárne misie a záchranu obyvateľov z bojových zón, píše DPA. Čelil tiež kritike za prekračovanie svojich právomocí a účasť na politických aktivitách.
09:43 Rheinmetall dodá na jar Slovensku a Česku 29 tankov Leopard, tvrdí jeho šéf Papperger
Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall sa chystá na jar dokončiť obnovu 29 tankov Leopard, ktoré sú určené pre Slovensko a Česko. V rozhovore pre nemecké médiá, ktorý má byť zverejnený v utorok, to povedal generálny riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger, informuje agentúra DPA. Slovensko a Česko dostanú tieto tanky v rámci programu pre výmenu vybavenia, prostredníctvom ktorého Berlín nepriamo dodáva zbrane Ukrajine cez spojencov. "Tieto tanky patria spolkovej vláde. Môže s nimi robiť, čo chce," uviedol Papperger pre nemecký časopis Stern. DPA do tohto rozhovoru nahliadla ešte pred jeho utorkovým zverejnením.
Podľa Pappergera by 29 tankov Leopard 2A4, určených pre Slovensko a Česko, mohlo byť pripravených na nasadenie do služby koncom marca. DPA však upozorňuje, že hovorca Rheinmetalla predtým pre nemeckú mediálnu skupinu Redaktionsnetzwerk Deutschland (RDN) uviedol, že tanky budú pripravené až v apríli alebo máji. Prostredníctvom programu pre výmenu vybavenia poskytlo Nemecko vojenskú pomoc Ukrajine v rámci takzvanej kruhovej výmeny - členovia NATO z východnej Európy Ukrajine dodali zbrane sovietskej výroby, za ktoré dostali od Nemecka modernú náhradu, píše DPA.
V rámci tohto programu Berlín prisľúbil, že Slovensku dodá 15 a Česku 14 tankov Leopard. Prvé z nich si Slovensko a Česko prebrali vlani v decembri. V poslednom čase však Berlín čelí narastajúcemu tlaku, aby tieto tanky dodal priamo Ukrajine.
09:00 Haavisto: Fínsko musí zvážiť vstup do NATO bez Švédska
Fínsko musí zvážiť vstup do NATO bez Švédska. Povedal to v utorok fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto, uviedla agentúra AFP. "Musíme prehodnotiť situáciu, či sa nedeje niečo, čo by z dlhodobého hľadiska Švédsku zabránilo posunúť sa vpred," povedal Haavisto. Dodal však, že na takéto rozhodnutie je ešte priskoro a spoločná žiadosť oboch severských krajín je aj naďalej "prvou možnosťou".
Švédsko sa spolu s Fínskom uchádza o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), na čo potrebuje súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok kritizoval víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme. Odsúdil predovšetkým pálenie Koránu počas demonštrácie zorganizovanej protiislamským politikom Rasmusom Paludanom a označil to za urážku moslimov. Erdogan kritizoval švédske úrady, že takúto demonštráciu povolili. Dodal, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, "nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".
05:55 Listové bomby v Španielsku rozosielali ruskí nacionalisti; riadila ich GRU
Priaznivci ruskej neonacistickej militantnej skupiny stoja za zasielaním výbušných zásielok, ktoré boli koncom minulého roka v Španielsku adresované okrem iných tamojšiemu premiérovi, ministrovi obrany či zahraničným diplomatom. Riadila ich však zrejme ruská vojenská rozviedka GRU, napísal v pondelok s odvolaním sa na amerických predstaviteľov denník The Washington Post.
Španielski i zahraniční vyšetrovatelia zisťujú, kto koncom novembra a začiatkom decembra poslal šesť listových bômb prevažne na miesta v hlavnom meste Madrid vrátane oficiálnej rezidencie premiéra Pedra Sáncheza, na americké a ukrajinské veľvyslanectvo a španielske ministerstvo obrany.
Pri útokoch, ktoré Spojené štáty považujú za akty terorizmu, neprišiel o život nik. Pracovník ukrajinskej ambasády však utrpel zranenia po tom, čo jedna z takýchto zásielok explodovala.
Vyšetrovatelia sa v uplynulých týždňoch zamerali na tzv. Ruské imperialistické hnutie - radikálne zoskupenie, ktoré má členov i priaznivcov po celej Európe, ako aj výcvikové centrá vo vojenskom štýle v Petrohrade, píše denník.
01:39 Štátni zamestnanci smú z krajiny vycestovať len zo služobných dôvodov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v pondelok dekrét, ktorým zakázal zamestnancom v štátnej službe, aby cestovali do zahraničia z iných než služobných dôvodov.
"Činitelia už viac nebudú môcť do zahraničia vycestovať na dovolenku či z dôvodu iných neoficiálnych účelov," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom prejave.
"Týka sa to všetkých predstaviteľov vlády, ako aj funkcionárov pôsobiacich na rôznych úrovniach miestnych samospráv. Týka sa to (aj) predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, poslancov parlamentu, prokurátorov, a všetkých, ktorí musia pracovať pre krajinu a na jej území," uviedol ukrajinský prezident.
"Ak chcú teraz oddychovať, tak budú oddychovať mimo štátnej služby," dodal v tejto súvislosti. Zelenskyj taktiež povedal, že vláda vytvorí postup na zaistenie toho, že všetci činitelia vycestujú z Ukrajiny len v prípade "skutočnej služobnej cesty".
PONDELOK
22:54 Minister obrany Reznikov odmietol tvrdenia o korupcii
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok rázne odmietol medializované tvrdenia o korupcii v súvislosti s pochybnými praktikami pri vojenskom obstarávaní, podľa ktorých armáda nakupuje potraviny za predražené ceny.
Ukrajinské médiá totiž v sobotu obvinili rezort obrany z podpisu zmluvy na rok 2023 v celkovej hodnote 13 miliárd hrivien (vyše 322 miliónov eur) na nákup základných potravín za sumy, ktoré sú dvoj- až trojnásobne vyššie než ich aktuálne ceny v obchodoch.
"Najočividnejším cieľom sa zdá byť pokus spochybniť dôveru v ministerstvo obrany vo veľmi dôležitom období," napísal Reznikov na sociálnej sieti Facebook.
Spomínané obvinenia nemajú podľa neho žiaden faktický základ a zároveň prisľúbil vo vyšetrovaní týchto tvrdení úplnú transparentnosť.
"V skutočnosti ide o bežnú technickú chybu dodávateľa," povedal minister s tým, že miesto jednotkových cien bola za vajíčka, ktoré armáda nakupovala, uvedená cena za sto gramov. To by vysvetľovalo trojnásobne vyššiu cenu v porovnaní s maloobchodnými cenami v hlavnom meste Kyjev, píše DPA
Náklady na dopravu vrátane rizika dodávania blízko frontu takisto viedli k vyšším cenám, upozornil Reznikov.
Nedávna správa o cenách pri vojenskom obstarávaní vyvolala rozruch na Ukrajine, ktorá je považovaná za jednu z najskorumpovanejších krajín v Európe.
20:40 Pri bulharskom pobreží Čierneho mora zlikvidovali námornú mínu
Bulharské námorníctvo v pondelok kontrolovane odpálilo námornú mínu, ktorú vlny zaniesli k pobrežiu Čierneho mora. Podľa agentúry Reuters o tom informovalo bulharské ministerstvo obrany. Reuters pripomenul, že k podobným prípadom začalo v Čiernom mori dochádzať po tom, ako Rusko 24. februára minulého roku zaútočilo na Ukrajinu. Míny vo svojich pobrežných vodách zneškodňovali špeciálne potápačské tímy nielen v Bulharsku, ale aj v Rumunsku a Turecku.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine tieto tri krajiny zneškodnili v západnej časti Čierneho mora približne 40 mín, doplnila agentúra Reuters citovaná agentúrou AFP. Bulharské ministerstvo obrany uviedlo, že námorníctvo dostalo v pondelok skoro ráno upozornenie na plávajúci objekt, ktorý veľmi pripomína námornú mínu. Podľa hlásenia sa nachádzal asi 200 metrov od pobrežia pri obci Tulenovo na severovýchode Bulharska. Mína bola identifikovaná ako typ JaM.
20:09 Ukrajina potrebuje stovky tankov, tvrdí Jermak a Rusov nazýva barbarmi z močiara
Ukrajina potrebuje niekoľko stoviek hlavných bojových tankov, aby mohla opätovne dobyť územia okupované Ruskom, vyhlásil v pondelok na platforme Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA. Podľa Jermaka bez víťazstva Ukrajiny nad Ruskom, návratu k jej hraniciam z roku 1991 a bez potrestania Ruska nebude možná stabilita ani jasný poriadok vo svete. "Toto je front medzi civilizáciou a zaostalosťou a barbarstvom z močiarov," napísal Jermak.
Kyjev nedávno dostal modernizované tanky sovietskej výroby z Českej republiky. Tanky hodlajú Ukrajine poslať Británia, Poľsko i Fínsko. Nemecko už niekoľko týždňov odkladá rozhodnutie o dodaní hlavných bojových tankov Leopard 2 Ukrajine.
18:52 Káčer a Lipavský: Debaty o desiatom balíku sankcií voči Rusku sú v plnom prúde
Desiaty balík sankcií EÚ voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine nie je dokončený, ale pracuje sa na ňom. Uviedli to v pondelok minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer aj šéf českej diplomacie Jan Lipavský po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Káčer spresnil, že Slovensko podporuje desiaty balík sankcií, pričom slovenská strana už prezentovala veci, ktoré by podľa nej mali byť zohľadnené v pripravovanom balíku.
"V prvom rade je to jadrové palivo. Slovensko potrebuje toto palivo, hoci robíme všetko pre to, aby sme čo najskôr mali diverzifikované dodávky jadrového paliva. V tomto sme spolu s Českom a Fínskom a intenzívne na tom pracujeme," uviedol Káčer. Ďalšou dôležitou otázkou pre Slovensko sú podľa neho dodávky železnej rudy.
Vysvetlil, že diskusie o príprave nového balíka reštriktívnych opatrení prebiehajú "civilizovane" na úrovni veľvyslancov pri EÚ a vyjadril nádej, že už čoskoro sa členské štáty na podobe sankčného balíka dohodnú. Podľa viacerých európskych médií snahou je, aby finálna podoba desiateho balíka sankcií bola známa ešte pred samitom EÚ - Ukrajina v Kyjeve (3. február) alebo pred februárovým stretnutím ministrov zahraničných vecí v Bruseli.
Lipavský pred novinármi upozornil, že pripravovaný desiaty sankčný balík má stále podobu interných a príliš technických debát a že ťažko predvídať kedy sa ho podarí schváliť. "Na druhej strane vieme, že potrebujeme pokračovať v tom, aby sme ďalej znižovali ruskú schopnosť viesť vojnu, vyrábať rakety, tanky a vôbec vyrábať zbrane. Musíme obmedzovať ich zbrojné úsilie a zároveň sa musíme dívať aj na to, či nájdeme spoľahlivý spôsob ako zabrániť obchádzaniu sankcií. Ten desiaty balík by to mal podchytiť," povedal Lipavský.
18:00 Ruská neziskovka: Na fronte na Ukrajine je už len 10-tisíc z 50-tisíc väzňov
Z 50-tisíc ruských väzňov, ktorí boli naverbovaní do bojov na Ukrajine, je na fronte už len 10-tisíc. Zvyšní sú buď zabití, zranení, nezvestní, vzdali sa alebo dezertovali. V pondelok to na platforme Telegram uviedla nezisková organizácia "Rusko za mrežami" poskytujúca právnu a humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí sú v Rusku vyšetrovaní alebo väznení. TASR správu prevzala z agentúra DPA.
Trestancov do bojov na Ukrajine verbovala hlavne žoldnierska Vagnerova skupina. Zakladateľka uvedenej organizácie Oľga Romanovová povedala, že najmä tí väzni, ktorí z vojny utiekli alebo sa stali vojnovými zajatcami, sú potenciálnym problémom pre šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina. Ten od šéfa Kremľa Vladimira Putina dostal povolenie na nábor väzňov do bojov len pod podmienkou, že nad celým procesom bude mať absolútnu kontrolu, uviedla Romanovová. Prigožin, ktorý väzňov podľa DPA sčasti verboval i osobne, im prisľúbil, že po odslúžení vojenskej služby na Ukrajine budú prepustení na slobodu. Prípadným dezertérom pohrozil smrťou na základe platného stanného práva.
Závažnosť tejto hrozby demonštruje podľa DPA video spred niekoľkých týždňov. To zachytáva, ako jedného väzňa, ktorý predtým padol do ukrajinského zajatia a následne sa v rámci výmeny zajatcov vrátil do Ruska, udierajú kladivom.
17:52 Erdogan: Švédsko nech od Turecka nečaká, že podporí jeho vstup do NATO
Švédsko "nech nečaká", že Turecko podporí jeho vstup do Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v reakcii na víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme. informujú agentúry AP a AFP. Erdogan odsúdil predovšetkým pálenie Koránu na proteste organizovanom protiislamským politikom Rasmusom Paludanom a označil to za urážku moslimov. Kritizoval švédske úrady, že dovolili konanie protestu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. Vyjadril tiež rozhorčenie, že na demonštráciách sa objavili vlajky viacerých kurdských zoskupení vrátane Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, ale aj EÚ a USA považujú za teroristickú organizáciu, avšak jej symboly nie sú vo Švédsku zakázané.
"Takže vy dovolíte teroristickým organizáciám vyčíňať a potom očakávate, že podporíme váš vstup do NATO. To teda nie," povedal Erdogan. Dodal, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, "nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".
17:01 Riga zníži úroveň diplomatických vzťahov s Ruskom
Lotyšsko zníži úroveň svojich diplomatických vzťahov s Ruskom. V pondelok to prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter oznámil tamojší minister zahraničných vecí Edgars Rinkēvičs. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Lotyšsko sa pre tento krok rozhodlo z dôvodu pretrvávajúcej brutálnej ruskej agresie proti Ukrajine a tiež zo solidarity s Estónskom. Platiť začne 24. februára a Rusko by malo primerane reagovať, konštatoval Rinkēvičs.
Rusko v pondelok informovalo, že vypovedalo estónskeho veľvyslanca a misiu krajiny v Moskve bude viesť charge d'affaires. Estónsky veľvyslanec Margus Laidre dostal príkaz, aby krajinu opustil do 7. februára, uviedlo ruské ministerstvo zahraničia, pričom okrem iného obvinilo Estónsko z rusofóbie.
16:35 EÚ poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za pol miliardy eur
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške pol miliardy eur. Celková vojenská pomoc pre Ukrajinu zo strany eurobloku – nerátajúc pomoc poskytnutú jednotlivými štátmi – tak vzrastie na 3,6 miliardy eur, informuje TASR na základe správy agentúry AFP, odvolávajúcej sa na diplomatické zdroje. Vojenská pomoc EÚ sa používa na kompenzáciu nákladov jednotlivých členských krajín dodávajúcich zbrane Ukrajine.
Európske štáty celkovo prisľúbili Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac než 11 miliárd eur, čo je však menej než polovica v porovnaní s vojenskou pomocou poskytnutou Spojenými štátmi. Nemecko je v ostatných týždňoch pod rastúcim tlakom Ukrajiny aj ďalších krajín, aby Kyjevu dodalo tanky Leopard 2. Túto požiadavku na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli zopakovali zástupcovia pobaltských krajín. Berlín už avizoval ochotu dovoliť iným krajinám vlastniacim tanky Leopard 2, napríklad Poľsku, aby ich odovzdali Ukrajine. Ministri sa v Bruseli tiež dohodli na vyčlenení 45 miliónov eur na výcvik ukrajinských vojakov.
13:58 Putin sa "odkláňa" od lídra Vagnerovej skupiny Prigožina, píše ISW
Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží obmedziť vplyv žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá na Ukrajine od začiatku vojny bojuje v mene Ruska. Uviedol to v analýze americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), na ktorý sa v pondelok odvolal portál britskej televízie Sky News. Vagnerova skupina utrpela ťažké straty v bitke o strategicky dôležité mesto Bachmut. Zosilnenie vplyvu jej lídra Jevgenija Prigožina však údajne ohrozuje prezidenta Putina. ISW v najnovšej správe preto naznačuje, že ruský prezident sa odvracia od Prigožina a prikláňa sa k tradičným ozbrojeným silám.
Putin degradoval Prigožinovho hlavného spojenca v ruskej armáde, veliteľa vzdušných síl generála Sergeja Surovikina, čo zrejme narušilo schopnosť Vagnerovej skupiny získavať výzbroj cez tradičné armádne kanály, píše ISW. Surovikin teraz podlieha Valerijovi Gerasimovi, náčelníkovi generálneho štábu ruskej armády, čo centralizuje Putinov reťazec velenia vo vojnovom ťažení. ISW zdôrazňuje, že Putin počas interview vo federálnej ruskej televízii 15. januára nepripísal Vagnerovcom zásluhy za dobytie mesta Soledar na východe Ukrajiny. Ide o zriedkavé víťazstvo Kremľa po sérii porážok počas invázie na Ukrajinu.
13:48 Na rozprávanie o Putinovej možnej kandidatúre v roku 2024 je ešte „priskoro“, tvrdí Kremeľ
Na rozprávanie o možnej prezidentskej kandidatúre ruského vodcu Vladimira Putina vo voľbách v roku 2024 je ešte „priskoro“. Vyjadril sa tak hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje spravodajský portál CNN.„Prezident v tejto súvislosti neurobil žiadne vyjadrenie,“ povedal Peskov v pondelok novinárom, keď sa ho pýtali, či chce Putin kandidovať v nasledujúcich voľbách. „Práca pokračuje ako súčasť prezidentovho bežného rozvrhu,“ dodal. V reakcii na otázku, či sa Kremeľ už začal pripravovať na kampaň, Peskov uviedol, že je „priskoro“ o tom hovoriť, keďže Kremeľ má „veľa aktuálnych udalostí“ a Putin má „veľmi aktívny rozvrh a rušnú agendu“.
Putin v súčasnosti vládne ako prezident už štvrté funkčné obdobie a pri moci je v podstate už od roku 1999, keď ho prvý raz vymenovali za premiéra. Neskôr sa stal úradujúcim prezidentom, keď odstúpil jeho predchodca Boris Jeľcin. V roku 2021 pritom podpísal zmenu ústavy, ktorá mu umožňuje uchádzať sa o ďalšie dva šesťročné mandáty, keď sa v roku 2024 skončí ten súčasný.
Rusko vypovedalo estónskeho veľvyslanca a misiu krajiny v Moskve bude viesť charge d'affaires. Informovalo o tom v pondelok ruské ministerstvo zahraničných vecí. Estónsky veľvyslanec Margus Laidre dostal príkaz, aby Rusko opustil do 7. februára, uviedlo ministerstvo.
Podľa vyhlásenia ruského rezortu zahraničia bude estónske diplomatické zastúpenie zredukované na úroveň charge d’affaires v Moskve. Rusko uviedlo, že tento krok je odvetou za „nový nepriateľský krok Estónska, ktorým sa radikálne zmenšila veľkosť ruského veľvyslanectva v Tallinne“. „V posledných rokoch estónske vedenie zámerne ničí celý rad vzťahov s Ruskom. Rusofóbiu, pestovanie nepriateľstva voči našej krajine, Tallinn povýšil na úroveň štátnej politiky,“ konštatuje vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí.
11:35 Ďalšie stretnutie spojencov v Ramsteine bude vo februári
Ďalšie stretnutie spojencov z Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa uskutoční vo februári. Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter to oznámil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda. „Všetko je to vďaka ťažkej práci našich vojakov a zástupcov. Viac dôvery znamená viac zbraní. Na ochranu našej zeme, mora ... a oblohy!“ zhrnul minister s tým, že spojenci sa na leteckej základni Ramstein v Nemecku deviaty raz stretnú vo februári.
Na ôsmom stretnutí v Ramsteine sa 20. januára zúčastnili zástupcovia viac ako 50 krajín. Prezident Volodymyr Zelenskyj pritom účastníkov vyzval, aby na ďalšom stretnutí zvážili dodanie stíhačiek F-16 Ukrajine. Úrad ukrajinského prezidenta podľa Ukrajinskej pravdy dúfa, že deviaty Ramstein prinesie krajine lietadlá.
09:41 Rusko tvrdí, že termín rokovaní s USA o kontrole jadrových zbraní nie je známy
Rusko tvrdí, že zatiaľ nebol stanovený nový termín pre rokovania so Spojenými štátmi o obnovení inšpekcií jadrových zbraní na základe Novej dohody START. Vyplýva to z pondelkového vyjadrenia námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, informuje agentúra Reuters. Moskva a Washington mali vlani v novembri v Egypte rokovať o obnovení inšpekcií na základe dohody START, ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní oboch krajín. Rusko však rokovania vtedy odložilo a zatiaľ ani jedna strana neoznámila nový termín stretnutia.
Riabkov povedal, že na rokovania v súčasnosti nie sú vhodné podmienky. "Situácia, úprimne povedané, neumožňuje stanoviť nový termín... berúc do úvahy trend eskalácie v rétorike aj činoch Spojených štátov," citovala jeho slová ruská agentúra Interfax. Vo vzájomných vzťahoch panuje v súčasnosti najväčšie napätie za ostatných niekoľko desaťročí, k čomu významne prispela ruská agresia voči Ukrajine. Moskva vlani v novembri uviedla, že "nemá inú možnosť" ako zrušiť rozhovory s USA o obnovení inšpekcií na základe Novej dohody START. Jej platnosť vyprší vo februári 2026, pripomína Reuters.
08:51 Americký kongresmani vyzvali vládu, aby odobrila dodanie tankov Abrams na Ukrajinu
Republikánsky poslanec v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu Michael McCaul v nedeľu vyzval vládu, aby Ukrajine poskytla tanky Abrams. Dodanie amerických tankov na Ukrajinu podporil aj senátor za štát Delaware Chris Coons z Demokratickej strany. TASR prevzala správu z agentúry Reuters. McCaul, nový predseda zahraničného výboru v snemovni, v relácii americkej televízie ABC povedal, že "iba jeden" tank Abrams by stačil na to, aby povzbudil spojencov, najmä Nemecko, k poskytnutiu svojich tankov ukrajinskej armáde. Dokonca by podľa neho iba stačilo povedať, že Washington tanky Abrams Kyjevu dodá.
"Ak to bude vyžadovať, aby sme poslali nejaké tanky Abrams, aby sme dostali tanky Leopard z Nemecka, Poľska a od iných spojencov (na Ukrajinu), podporil by som to," povedal. Ukrajinskí predstavitelia už niekoľko mesiacov žiadajú od spojencov moderné tanky na boj proti ruským inváznym jednotkám. Britská vláda nedávno oznámila, že Kyjevu poskytne 14 tankov Challenger 2. Poľsko a Fínsko viackrát naznačili, že sú ochotné poslať Ukrajine nemecké tanky Leopard 2, ich dodanie však musí schváliť Nemecko.
06:24 Na cvičeniach s Čínou a JAR sa zúčastní ruská loď s hypersonickými strelami
Ruská vojenská loď vyzbrojená novou generáciou hypersonických striel sa zúčastní na spoločných cvičeniach s námornými silami Číny a Juhoafrickej republiky (JAR). S odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS o tom informovala agentúra Reuters. Ide o prvú oficiálnu zmienku o účasti fregaty Admirál Gorškov, ktorá je vybavená strelami Cirkon (Zirkón) na februárových manévroch.
Zmienené rakety podľa Ruska dosahujú deväťnásobok rýchlosti zvuku a majú dolet viac ako 1000 kilometrov. Sú ústrednou zložkou ruského hypersonického arzenálu spolu s klzákom Avangard, ktorý zaradili do bojovej služby v roku 2019. Juhoafrická armáda vo štvrtok oznámila, že námorné cvičenia neďaleko miest Durban a Richards Bay sa budú konať 17. – 27. februára s cieľom "posilniť už rozvíjajúce sa vzťahy medzi Juhoafrickou republikou, Ruskom a Čínou".
03:31 Zelenskyj sľubuje rýchle kroky v boji proti korupcii
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že korupcia nebude tolerovaná. Prisľúbil súčasne, že tento týždeň prídu dôležité rozhodnutia v boji proti tomuto chronickému problému krajiny, ktorý zatlačila do úzadia vojna proti Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters. Zelenského prísľub prišiel po obvineniach z korupcie na vysokej úrovni vrátane správy o pochybných praktikách pri vojenskom obstarávaní. Tie sa objavili napriek tomu, že ukrajinskí predstavitelia zdôrazňujú národnú jednotu vo svetle invázie.
"Chcem, aby bolo jasné: nebude návrat k tomu, čo bývalo v minulosti, k tomu, ako zvykli žiť rôzni ľudia blízky štátnym inštitúciám alebo tráviaci celé svoje životy zháňaním funkcií," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore. "Tento týždeň bude časom pre príslušné rozhodnutia. Rozhodnutia už boli pripravené. Nechcem ich teraz zverejňovať, no bude to všetko spravodlivé," dodal. Zelenskyj pred zvolením za prezidenta v roku 2019 sľuboval zmeniť spôsoby vládnutia v bývalej sovietskej republike. V nedeľňajšom príhovore uviedol, že jeho vláda prijala rezignáciu námestníka ministra po vyšetrovaní obvinení, že prijal úplatok. Prezident tohto predstaviteľa nemenoval, že no podľa správ zadržali pre zmienené obvinania námestníka ministra pre infraštruktúru Vasyľa Lozynského.
00:25 Babiš v ČT: Pomoc napadnutej krajine NATO by neposlal, na Twitteri napísal opak
Kandidát na českého prezidenta Andrej Babiš v predvolebnej debate Českej televízie v nedeľu povedal, že ak by potenciálne došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, nevyslal by na pomoc vojenské jednotky. Po skončení debaty však na sociálnej sieti Twitter napísal, že by článok 5 Severoatlantickej zmluvy dodržal a pomoc by poskytol. Na otázku, či by malo Česko poslať vojakov na pomoc, ak by došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, český expremiér reagoval, že je to "čisto teória". Na opakovanú otázku moderátora potom odpovedal zamietavo. "Nie, určite nie. Ja chcem mier, ja nechcem vojnu. A v žiadnom prípade by som neposielal naše deti a deti našich žien do vojny," povedal Babiš.
"Pán Babiš žije asi v inom svete. My sme sa stali členmi NATO, aby sme zaistili mier, pretože je to najsilnejšia obranná organizácia. Kedykoľvek je niekto napadnutý, ostatní mu prídu na pomoc," reagoval na to jeho súper Petr Pavel. Po skončení debaty sa však Babiš opravil. Na sociálnej sieti Twitter napísal, že by pomoc poskytol. "V dueli Českej televízie som vôbec nechcel odpovedať na hypotetickú otázku o napadnutí Poľska alebo Pobaltia. Som presvedčený, že sa to nestane a nechcem to vôbec pripúšťať," uviedol bývalý predseda českej vlády. Je podľa neho zodpovednosťou svetových politikov, aby vojne zabránili. "Ak by ale došlo k reálnemu napadnutiu, pochopiteľne by som dodržal článok päť. O tom nie je debata," dodal Babiš.
Česká ministerka obrany Jana Černochová neskôr pre Seznam Zprávy uviedla, že sa jej nechce veriť, že by bývalý predseda vlády nepoznal obsah zmluvy o kolektívnej obrane. "Zdvorilo prosím našich zahraničných partnerov, aby momentálne výroky pána Babiša brali ako kampaň a vnímali vyhrotenú atmosféru v našej krajine pred prezidentskou voľbou," povedala ministerka a dodala, že Česko je pevnou súčasťou NATO.
NEDEĽA
22:28 Ukrajinský ezort obrany čelí obvineniam nákupu predražených potravín, čo popiera
Ukrajinské ministerstvo obrany v nedeľu poprelo medializované správy o tom, že podpísalo zmluvu na nákup predražených potravín. Agentúra AFP uvádza, že škandál by bol dosiaľ najhorším prípadom korupcie v ukrajinskej armáde od vypuknutia ruskej invázie z vlaňajšieho februára. Ukrajinské médiá v sobotu obvinili rezort obrany z podpisu zmluvy na rok 2023 v celkovej hodnote 13 miliárd hrivien (vyše 322 miliónov eur) na nákup základných potravín za sumy, ktoré sú dvoj až trojnásobne vyššie ako ich aktuálne ceny v obchodoch.
Nákup vajíčok, ktoré v tamojších obchodoch stoja približne 18 eurocentov, bol údajne zazmluvnený na 42 centov. Za viac ako dvojnásobok ich obchodnej ceny ministerstvo údajne dohodlo aj nákup zemiakov, informoval ukrajinský web zn.ua (Zerkalo nedeli). Ministerstvo obrany tieto správy v nedeľu označilo za "falošné". Trvalo pritom na tom, že nakupuje relevantné potraviny v súlade so zákonom. Rezort tiež uviedol, že prešetrí, ako do médií dostala takáto informácia, ktorá podľa jeho vyjadrenia "poškodzuje záujmy ozbrojených síl v citlivom období".
19:55 Macron nevylučuje dodávku ťažkých tankov Leclerc na Ukrajinu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu nevylúčil, že jeho krajina dodá Ukrajine svoje tanky Leclerc. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP. "Pokiaľ ide o tanky Leclerc, nič nie je vylúčené," povedal Macron v Paríži na tlačovej konferencii s kancelárom Olafom Scholzom po spoločnom zasadaní vlád Francúzska a Nemecka.
Poskytnutie týchto ťažkých bojových tankov však podľa Macrona nesmie eskalovať konflikt, nesmie oslabiť obranyschopnosť Francúzska a musí byť realistickou a efektívnou podporou pre Ukrajinu. Treba tiež brať do úvahy čas potrebný na výcvik ukrajinských posádok a na dodanie tankov. O tejto otázke sa bude v najbližších dňoch a týždňoch diskutovať so spojencami, konštatoval Macron. AFP pripomenula, že Macron začiatkom januára súhlasil s dodaním ľahkých tankov AMX-10 RC francúzskej výroby Kyjevu.
16:53 Ukrajinského námestníka ministra odvolali pre obvinenia z prijatia úplatku
Ukrajinská vláda odvolala v nedeľu z funkcie námestníka ministra pre infraštruktúru Vasyľa Lozynského, a to za údajne prijatie úplatku vo výške 400-tisíc dolárov. TASR o tom informuje na základe správ stanice Sky News a denníka Guardian odvolávajúcich sa na ukrajinské médiá. Lozynského zadržal ešte v sobotu Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU). Podľa tohto úradu prijal zmienený úplatok ako províziu za zmanipulovanie štátneho tendra na obstarávanie elektrických generátorov.
Lozynskyj a jeho komplici sa údajne pokúšali získať časť z 1,68 miliardy hrivien (46 miliónov dolárov), ktoré Kyjev v lete vyčlenil na nákup generátorov a iného vybavenia. Tender za úplatky prisľúbili uchádzačovi s nadhodnotenými cenami. Lozynského údajne zadržali práve vtedy, keď úplatok prijímal. NABU informoval, že na vyšetrovaní sa podieľalo 150 jeho zamestnancov. Mená komplicov Lozynského, ktorému hrozí v prípade usvedčenia až 12-ročné väzenie, dosiaľ úrad nezverejnil.
14:49 Britský expremiér Boris Johnson navštívil Boroďanku
Bývalý britský premiér Boris Johnson navštívil v nedeľu Ukrajinu. Fotografi ho zachytili v uliciach mesta Boroďanka, ktoré bolo zničené ešte na začiatku ruskej vojenskej invázie, informuje TASR na základe správy denníka Guardian. Britský expremiér uviedol, že na návštevu Ukrajiny ho pozval tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. Vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra PA Media, naznačil svoju podporu pre dodanie viac tankov Kyjevu s tým, že teraz je ten čas "dať Ukrajincom všetky nástroje, ktoré potrebujú na dokončenie roboty".
"Je privilégiom navštíviť Ukrajinu na pozvanie prezidenta Zelenského. Utrpenie ukrajinského ľudu trvá už príliš dlho," povedal Johnson. "Jedinou cestou ukončiť túto vojnu pre Ukrajinu je vyhrať ju - a vyhrať ju tak rýchlo, ako to len bude možné... Čím skôr (ruský prezident Vladimir) Putin padne, tým lepšie pre Ukrajinu i pre celý svet," dodal britský expremiér.
14:09 Volodin: Západné dodávky zbraní Ukrajine povedú ku "globálnej katastrofe"
V prípade, že USA a členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) dodajú Ukrajine zbrane, ktoré môžu ohroziť územie Ruska, čaká svet "globálna katastrofa", uviedol v nedeľu predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin. TASR správu prevzala z denníka Guardian. Šéf Štátnej dumy a blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina na platforme Telegram ďalej dodal, že takýmito krokmi by sa argumenty proti použitiu zbraní hromadného ničenia stali "neudržateľnými".
Podľa Volodina vedie podpora Ukrajiny zo strany Spojených štátov a NATO svet do "strašnej vojny". "Ak Washington a krajiny NATO dodajú zbrane, ktoré budú použité na útoky na civilné mestá a pokusy obsadiť naše územia, ako hrozia, povedie to k odvetným opatreniam s použitím silnejších zbraní," napísal. Argumenty, že jadrové mocnosti predtým nepoužívali zbrane hromadného ničenia v lokálnych konfliktoch, sú podľa neho neudržateľné, cituje The Guardian. Dodal, že je to preto, lebo USA a NATO "nečelili situácii, v ktorej by bola ohrozená bezpečnosť ich občanov a územná celistvosť krajiny".
12:17 Rusko sa snaží o postup smerom na dve mestá v Záporožskej oblasti
Ruské jednotky uskutočňujú ofenzívu smerom na dve mestá v ukrajinskej Záporožskej oblasti, kde sa po niekoľkých mesiacoch stagnujúceho frontu boje tento týždeň zintenzívnili, uviedli v nedeľu ruské štátne médiá. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Moskvou dosadený predstaviteľ Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že sa ofenzívne akcie sústreďujú v okolí dvoch miest: Orichiv, zhruba 50 kilometrov južne od Ukrajincami ovládaného oblastného hlavného mesta Záporožie, a Huljajpole, ktoré sa nachádza ďalej smerom na východ.
"Front sa pohybuje, predovšetkým dvoma smermi: Orichiv a Huljajpole," citovali Rogova ruské médiá. Ako dodal, v týchto oblastiach v súčasnosti prebiehajú aktívne boje, pričom iniciatíva je podľa neho v rukách ruských jednotiek. Ukrajinská armáda v dennom hlásení v nedeľu uviedla, že v Záporožskej oblasti bolo "viac než 15 obcí zasiahnutých delostreleckou paľbou". Začiatkom tohto týždňa Rogov ohlásil "lokálnu ofenzívu" okolo Orichivu a uviedol, že ruská armáda ovládla dedinu Lobkove blízko rieky Dneper.
11:23 Morawiecki: Poľsko poskytne pomoc Ukrajine aj bez súhlasu Nemecka
Ak Nemecko nebude súhlasiť s dodávkami tankov Leopard 2 Kyjevu, Poľsko vytvorí "menšiu koalíciu" krajín ochotných poslať na Ukrajinu tanky a ďalšie vojenské vybavenie. Vyhlásil to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorého citovala agentúra PAP. Predseda poľskej vlády zdôraznil, že Varšava sa nebude len nečinne prizerať, ako Ukrajina krváca v boji proti ruskej agresii. "Kyjev a Európa v tejto vojne zvíťazila, či už s Nemeckom alebo bez neho," povedal pre PAP.
Týmito slovami reagoval na to, že členovia kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa v piatok - pre váhanie Nemecka - nedokázali zhodnúť na dodaní nemeckých tankov Leopard Kyjevu; diskusie o tejto otázke však budú podľa spojencov pokračovať. Na vývoz týchto moderných tankov na Ukrajinu - a to aj z tretích krajín - je potrebný súhlas Berlína, ktorý ho zatiaľ neudelil s argumentom, že musí svoj postup skoordinovať so spojencami a zvážiť všetky "pro a proti". Poľský premiér označil postoj Nemecka k tejto otázke za neakceptovateľný.
"Od vypuknutia vojny uplynul už skoro rok. V televízii a na YouTube možno vidieť dôkazy o vojnových zločinoch ruskej armády. Čo ešte potrebuje Nemecko na to, aby sa mu otvorili oči a začalo konať v súlade s potenciálom, ktorý má nemecký štát?" spýtal sa v tejto súvislosti Morawiecki. Podľa poľského premiéra je Nemecko ekonomickou aj vojenskou mocnosťou a malo byť preto podniknúť rozhodné kroky na pomoc Kyjevu a predovšetkým by nemalo v tomto smere sabotovať úsilie iných krajín.
00:22 Ukrajina tvrdí, že zmarila pokus o sabotáž ruskej prieskumnej skupiny
Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko v sobotu informoval, že Ukrajine sa v piatok podarilo zmariť pokus o sabotáž ruskej prieskumnej skupiny neďaleko hranice s Ruskom v Sumskej oblasti. Informovala o tom spravodajská stanica CNN.
Podľa hovorcu sa skupina stiahla naspäť za rusko-ukrajinskú hranicu po tom, čo na ňu ukrajinské jednotky po odhalení spustili paľbu. Demčenko v tejto súvislosti poznamenal, že Rusi pred novým rokom aktívne nasadzovali sabotážne prieskumné skupiny najmä v Charkovskej oblasti.
SOBOTA
19:55 Vyšetrovatelia vraj onedlho zverejnia prvé zistenia o páde vrtuľníka
Vyšetrovatelia čoskoro zverejnia svoje prvé zistenia ohľadne tragického pádu vrtuľníka v Brovaroch, pri ktorej zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj. Oznámil to jeden z poslancov vládnej strany Sluha národa, informovala televízia Sky News. Pri zrútení sa vrtuľníka na budovu materskej školy zahynulo celkovo 14 ľudí.
17:46 Ruská sabotážna skupina sa pokúsila prejsť do Sumskej oblasti
Na Ukrajinu sa v sobotu pokúsila dostať sabotážna a prieskumná skupina z Ruska. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na šéfa vojenskej správy v Sumskej oblasti Dmytra Žyvyckého. Šesť Rusov sa podľa neho pokúsilo dostať do obce Junakiv skoro ráno. Ukrajinské sily ale spustili paľbu a nepriateľ utiekol, dodal Žyvyckyj.
17:32 Rusi vykonali v Moskovskej oblasti cvičenie PVO
Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že v Moskovskej oblasti vykonalo cvičenie protivzdušnej obrany zamerané na odrážanie leteckých útokov na vojenské a administratívne objekty. Na cvičení - brigády protivzdušnej obrany Západného vojenského okruhu - bol použitý aj systém protivzdušnej obrany S-300.
"Vojaci za pochodu odrazili útok falošnej nepriateľskej sabotážnej skupiny na vojenský konvoj," uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu obrany. Ministerstvo k priebehu cvičenia dodalo, že vďaka dymovej clone sa protivzdušnému konvoju podarilo z útoku dostať a "pokračovať v plnení svojich úloh".
15:34 Rusko tvrdí, že v Záporoží spustilo ofenzívu a zaujalo výhodnejšie pozície
Ruská armáda v sobotu uviedla, že jej vojaci spustili ofenzívu v Záporožskej oblasti na Ukrajine. Boje sa v tejto oblasti v uplynulých týždňoch po niekoľkých mesiacoch takmer zamrznutého frontu opätovne zintenzívnili. Rusko vo svojej dennej správe uviedlo, že v oblasti uskutočnilo "ofenzívne operácie" a tvrdí, že "zaujalo výhodnejšie línie a pozície".
14:52 Zelenskyj: Pred Bosporom čaká 100 lodí s obilím, môžu za to ruské obštrukcie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v sobotu na odstránenie prekážok, ktoré komplikujú vývoz obilia z Ukrajiny. Podľa jeho slov momentálne čaká na plavbu cez Bosporský prieliv viac než 100 lodí naložených ukrajinskými potravinami, za čo podľa neho môžu obštrukcie zo strany Ruska, informuje agentúra DPA.
"Vyše 100 lodí prepravujúcich potraviny čaká v blízkosti Bosporu. Prečo? Pretože sa musia podrobiť inšpekciám a ruskí zástupcovia tieto inšpekcie blokujú. Tieto lode sú tam držané celé týždne," povedal Zelenskyj vo videoprejave k účastníkom medzinárodnej konferencie ministrov poľnohospodárstva v Berlíne.
Podľa Zelenského toho dlhé čakanie spôsobí zvýšenie cien potravín v Európe a môže vyvolať nestabilitu alebo aj hlad v krajinách Ázie a Afriky.
13:30 Zelenskyj bol na pohrebe Monastyrského
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastnil v sobotu na pohrebe ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrského, ktorý v stredu zahynul pri havárii vrtuľníka v Brovaroch pri Kyjeve. Zelenskyj spolu s manželkou Olenou sa zúčastnili na spomienkovej ceremónii v Kyjeve, spresnila ukrajinská štátna tlačová agentúra Ukrinform. Nachádzalo sa tam dovedna deväť rakiev s telami obetí havárie z ukrajinského ministerstva vnútra.
13:07 Pobaltské krajiny žiadajú Nemecko o rýchle dodanie tankov Leopard Ukrajine
Trojica pobaltských krajín sa obrátila na Nemecko s výzvou, aby už "teraz" dodalo Ukrajine svoje moderné bojové tanky Leopard 2. "My, ministri zahraničných vecí (Litvy, Estónska a Lotyšska) apelujeme na Nemecko, aby teraz poskytlo Ukrajine tanky Leopard," uvádza sa vo výzve, ktorú zverejnili na Twitteri šéfovia diplomacií troch pobaltských krajín.
Zároveň zdôraznili, že tieto moderné, tzv. hlavné bojové tanky sú potrebné na zastavenie ruskej agresie, pomoc Ukrajine a na rýchle obnovenie mieru v Európe. "Nemecko, ako popredná európska mocnosť, má v tomto smere mimoriadnu zodpovednosť," napísali ministri zahraničných vecí Litvy, Estónska a Lotyšska.
12:52 Nerozhodnosť ohľadne tankov zabíja Ukrajincov, tvrdí Podoľak
Opatrnosť a pomalé rozhodovanie sa v súvislosti s dodaním tankov typu Leopard 2 Ukrajine stojí životy ľudí, uviedol v sobotu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Na sociálnej sieti Twitter vyjadril svoju frustráciu v súvislosti s "globálnou nerozhodnosťou" nad dodávkami zbraní Ukrajine.
"Tak či tak pomôžete Ukrajine potrebnými zbraňami a uvedomíte si, že neexistuje iná možnosť na ukončenie vojny okrem porážky (Ruska)," napísal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
12:45 Rusko podnikne odvetu voči francúzskym médiám za zmrazenie účtov
Moskva podnikne odvetné kroky voči francúzskym médiám v reakcii na zmrazenie účtov ruskej štátnej televízie RT vo Francúzsku. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.
"Zablokovanie účtov RT France vyvolá odvetné opatrenia proti francúzskym médiám v Rusku," uviedol zdroj z ministerstva zahraničných vecí v Moskve pre agentúry TASS a RIA Novosti. Zdroj zároveň obvinil Paríž z "terorizovania ruských novinárov" a varoval, že Moskva si tieto kroky Francúzska "zapamätá".
Odbory združujúce zamestnancov RT France, ktorá má už vo Francúzsku zákaz vysielania, v piatok informovali o zmrazení bankových účtov tohto televízneho kanálu.
11:43 Briti: Ukrajinci i Rusi zhromažďujú sily v Záporožskej oblasti. Konflikt je celkovo na mŕtvom bode
Ukrajinská i ruská strana zhromažďuje "početné sily" v Záporožskej oblasti na Ukrajine, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany. Ministerstvo v pravidelnom vyhlásení k vojne na Ukrajine na základe poznatkov britských tajných služieb ďalej uvidelo, že konflikt na Ukrajine je na "mŕtvom bode". Existuje podľa neho možnosť ruského postupu v okolí mesta Bachmut v Donbase, o ktorý prebiehajú ťažké boje, okrem toho však dochádza len k nepatrnému pohybu, cituje The Guardian.
11:04 Ukrajinskí vojaci budú v Poľsku cvičiť s tankami Leopard 2, oznámil Reznikov
Ukrajinskí vojaci absolvujú v Poľsku výcvik na hlavných bojových tankoch Leopard 2. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, ktorého v sobotu citoval denník The Guardian.
Členovia kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa v piatok na americkej základni Ramstein v Nemecku - napriek očakávaniam - nedohodli na dodaní tankov Leopard Kyjevu, ale diskusie o tejto otázke budú pokračovať. Reznikov pre ukrajinské vysielanie stanice Hlas Ameriky povedal, že aj keď rozhodnutie o dodávkach týchto moderných tankov zatiaľ nepadlo, Ukrajinci začnú s potrebným výcvikom na území Poľska.
10:52 V Kyjeve pochovávajú ministra vnútra a ďalšie obete havárie vrtuľníka
Pohreb ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrského a ďalších obetí stredajšej havárie vrtuľníka v meste Brovary, sa koná v sobotu v ukrajinskej metropole Kyjev. Na sociálnej sieti Twitter to potvrdil poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
"Dnes sa lúčime s ministrom Denysom Monastyrským, (prvým námestníkom) Jehveninom Jeninom, (štátnym tajomníkom) Jurijom Lubkovyčom a všetkými hrdinami, ktorí zahynuli pri havárii vrtuľníka," napísal Heraščenko.
Zverejnil aj videozáznam, na ktorom je vidieť kolónu pohrebných vozidiel prechádzajúcich Kyjevom.
8:47 Predstaviteľ USA: Kyjev by sa mal zamerať na prípravu ofenzívy, nie na Bachmut
Ukrajina by sa nemala fixovať na to, aby za každú cenu udržala mesto Bachmut. Namiesto toho by sa mala sústrediť na prípravu veľkej protiofenzívy voči ruským inváznym silám. Pod podmienkou anonymity to uviedol vysokopostavený predstaviteľ administratívy prezidenta USA Joea Bidena. Zameranie sa na obranu Bachmutu podľa amerického predstaviteľa zdržiava Ukrajinu od dôležitejšej úlohy: prípravy očakávanej jarnej ofenzívy na juhu krajiny, ktorá by mohla priniesť veľké územné zisky na úkor ruských okupačných síl.
02:57 Scholz a Macron: Musíme spoločne vojensky posilniť Európu
Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron pred oslavami 60. výročia podpisu Elyzejskej zmluvy o nemecko-francúzskej spolupráci zhodne vyjadrili vôľu posilniť Európu, informovala v piatok agentúra DPA. V článku pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung obaja štátnici na pozadí prebiehajúcej vojny na Ukrajine načrtli hlavné body pre posilnenie zvrchovanosti Európy tak, aby jej obyvatelia mohli žiť v mieri, prosperite a slobode.
"Pre silnejšiu Európu zajtrajškov musíme dnes investovať viac do našich ozbrojených síl a základov pre obranný priemysel v Európe," napísal Macron and Scholz. Väčšie investície by posilnili obranné spôsobilosti a takisto vytvorili z Európy silnejšieho partnera pre Spojené štáty. "Budeme intenzívne presadzovať ambicióznu stratégiu posilnenia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a európskeho prostredia, nakloneného konkurencii a inováciám," píše sa v článku.
PIATOK
22:10 Taliansky minister obrany Crosetto očakáva nárast pozemných útokov Ruska
Taliansky minister obrany Guido Crosetto v piatok na stretnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v Nemecku povedal, že množstvo ruských pozemných útokov v najbližších týždňoch stúpne a v početnosti sa vyrovná raketovým útokom z posledných týždňov. TASR správu prevzala z agentúry ANSA.
"V najbližších týždňoch očakávane zostrenie vojny s exponenciálnym nárastom pozemných útokov, ktoré sa pridajú k ruským vzdušným útokom z posledného obdobia," povedal Crosetto. Pripomenul, že Moskva nedávno vycvičila viac než 300-tisíc nových brancov. "Na vyriešenie prebiehajúcej krízy je dôležitý každý deň," povedal minister na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.
Ruská súkromná vojenská spoločnosť Vagnerova skupina v piatok poprela, že verbuje Srbov do bojov na Ukrajine. Vyhlásila to deň po tom, ako aktivisti podali trestné oznámenie v Belehrade. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters. Aktivisti v trestnom oznámení označili aj veľvyslanca Ruska v Srbsku Alexandra Bocan-Charčenka a Aleksandara Vulina, šéfa srbskej Štátnej bezpečnostnej a informačnej agentúry. "Neverbujem Srbov," uviedol vo vyhlásení zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Dodal, že sa s Bocanom-Charčenkom ani Vulinom nikdy nestretol.
Začiatkom tohto týždňa srbský prezident Aleksandar Vučič povedal, že Rusko musí zastaviť verbovanie Srbov do bojov po boku Vagnerovcov. Doplnil, že ruské webové stránky a sociálne médiá zverejňujú inzeráty v srbčine, v ktorých súkromná ruská armáda vyzýva dobrovoľníkov, aby sa prihlásili do jej radov. Prigožin má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ruské ozbrojené zložky sa spolu s Vagnerovcami napríklad už viac než päť mesiacov snažia dobyť ukrajinské mesto Bachmut, čo by Moskve pomohlo v snahách o ovládnutie celej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
19:26 Vagnerovu skupinu označili USA za medzinárodnú kriminálnu organizáciu
Spojené štáty v piatok označili ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu za "nadnárodnú kriminálnu organizáciu" a zavedú voči nej sankcie. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP. Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že Vagnerova skupina je "kriminálna organizácia, ktorá sa naďalej dopúšťa rozsiahlych ukrutností a porušovania ľudských práv".
Americké ministerstvo financií na túto organizáciu uvalí ďalšie sankcie. Biely dom takisto zverejnil snímky, na ktorých Rusko dostáva zbrane od Severnej Kórey. Údajne boli určené na podporu Vagnerovcov, ktorí spolu s armádou bojujú na Ukrajine. Vláda amerického prezidenta Joea Bidena pôvodne Severnú Kóreu obvinila, že poskytuje zbrane Rusku, píše AP.
18:47 Kyjev sa podľa USA pripravuje na protiofenzívu, vytlačiť Rusov bude náročné
Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok povedal, že Ukrajina by mohla na jar začať protiofenzívu voči Rusku. Generál Mark Milley uviedol, že vytlačiť Rusov z Ukrajiny bude náročné, uviedla agentúra AFP. Austin spojencov vyzval, aby zvýšili dodávky zbraní s cieľom pomôcť Kyjevu. Spojenci majú podľa amerického ministra "okno príležitostí" medzi dneškom a jarou, keď Ukrajinci začnú svoju vojenskú operáciu. "To je dlhý čas a musíme dať dokopy tie správne spôsobilosti," povedal Austin na rokovaní kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny.
Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Milley po skončení rokovaní zapochyboval, či sa Ukrajine tento rok podarí vytlačiť zo svojho územia ruských okupantov. "Z vojenského hľadiska stále zastávam názor, že tento rok bude veľmi, veľmi náročné vojensky vytlačiť ruské sily zo všetkých kúskov...Ruskom okupovanej Ukrajiny," povedal. Podľa Milleyho je NATO v súčasnosti "zjednotené najviac" počas jeho činnej služby, uviedla stanica Sky News. "Za svojich viac než 43 rokov v uniforme je toto najviac zjednotené NATO, ako som kedy videl," povedal. Cieľom kontaktnej skupiny podľa jeho slov zostáva podpora obranných spôsobilostí Ukrajiny voči nezákonnej a nevyprovokovanej ruskej agresii.
17:23 Taliansko pátra po ruskom oligarchovi Mazepinovi a jeho zmiznutej jachte
Taliansko pátra po ruskom oligarchovi Dmitrijovi Mazepinovi a jeho jachte, na ktorú bol vydaný príkaz na skonfiškovanie v rámci sankcií za ruskú inváziu na Ukrajinu. V piatok o tom informuje TASR podľa agentúry ANSA. Prokuratúra preveruje záznamy v exkluzívnom prímorskom letovisku Forte dei Marmi v Toskánsku, kde magnát v oblasti výroby hnojív Dmitrij Mazepin požiadal o prenájom vily. Je jedným z najbohatších Rusov s blízkym vzťahom k prezidentovi Putinovi. Jeho syn je bývalý jazdec F1 Nikita Mazepin.
Úrady sa snažia vypátrať aj podnikateľovu superjachtu, ktorá zmizla z prístavu Savona na Ligúrskej riviére, kde mala kotviť. Loď bola registrovaná na Sardínii. Mazepinov majetok má podľa odhadov hodnotu vyše 800 miliónov dolárov a zmiznutá jachta je len malou časťou jeho podnikateľskej ríše. Pravdepodobne bola presunutá do Tuniska a Mazepin sa zrejme vrátil do Ruska, uviedla talianska polícia.
16:55 Holandsko je ochotné zvážiť dodanie stíhačiek F-16 na Ukrajinu
Holandsko je ochotné zvážiť dodanie moderných stíhačiek typu F-16 Ukrajine, ak o nich Kyjev požiada, napísali v piatok holandské médiá s odvolaním na vyjadrenia holandského ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru. Správu publikovala britská spravodajská stanica Sky News. Hoekstra vo štvrtok počas parlamentnej schôdze povedal, že holandská vláda by bola takejto požiadavka Kyjeva "otvorená", napísal spravodajský server NLTIMES.NL.
Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose povedala, že Holandsko chce pomôcť zaplatiť za moderné tanky Leopard 2, ktorých dodanie na Ukrajinu musí schváliť Nemecko. "Čakáme na stanovisko Nemecka, ale som za snahu nájsť riešenie a poslať tanky na Ukrajinu... Zakaždým sme ukázali, že sme schopní spoločne poskytnúť Ukrajine to, čo potrebuje," povedala Ollongrenová v rozhovore pre agentúru Bloomberg, z ktorého citovali holandské médiá.
16:10 Ruský politik sa na počesť žoldnierov z Vagnerovej skupiny odfotil s kladivom
Vysokopostavený ruský politik Sergej Mironov zverejnil v piatok fotografiu, na ktorej drží veľké kladivo od žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Tento nástroj vlani Vagnerovci použili pri vražde dezertéra. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters. Mironov je líder prokremeľskej parlamentnej strany Spravodlivé Rusko. Desivý dar má byť poďakovaním za jeho podporu Vagnerovcov a ich aktivít na bojisku na východe Ukrajiny. Na kovovej hlave kladiva je logo Vagnerovcov a "zdobí" ju hromada lebiek.
Bývalý výsadkár Mironov ocenil Vagnerovov ako "hrdinský vojenský útvar" za riadenie operácie, počas ktorej ruské sily tento mesiac dobyli ukrajinský Soledar. Fotografiu, na ktorej pózuje s kladivom, zverejnil na svojich účtoch na viacerých sociálnych sieťach. "... Toto je užitočný nástroj. Pomocou neho urobíme dieru do nacistickej ideológie, ktorá chce zničiť našu krajinu," napísal. Kremeľ tvrdí, že skupiny ako napríklad Vagnerova môžu slobodne pracovať v zahraničí, činnosť súkromných vojenských spoločnosti v Rusku je formálne zakázaná. Mironov v utorok 17. januára vyhlásil, že činnosť Vagnerovcov by mala byť na území Ruska legalizovaná, a dodal, že jeho politická strana už pripravila potrebnú legislatívu.
14:14 Ruské jednotky dobyli na Ukrajine dve dediny vrátane Kliščijivky pri Bachmute
Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že ruské jednotky dobyli na Ukrajine dve dediny vrátane obce Kliščijivka neďaleko mesta Bachmut, ktoré je už niekoľko mesiacov dejiskom urputných bojov medzi ukrajinskou a ruskou armádou. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že dobrovoľníci útočných oddielov Doneckej ľudovej republiky (DĽR) - samozvanej proruskej entity na východe Ukrajiny - prevzali kontrolu nad Kliščijivkou za podpory ruského delostrelectva a letectva.
Kliščijivka, ktorá mala pred rozpútaním vojny Ruskom približne 500 obyvateľov, leží juhozápadne od Bachmutu - postup ruských jednotiek tak môže podľa agentúry AFP svedčiť o tom, že ruská armáda sa pokúša Bachmut obkľúčiť. Rusko začalo ofenzívu s cieľom zmocniť sa Bachmutu už vlani v auguste. Zatiaľ sa mu však nepodarilo dosiahnuť rozhodujúci úspech, ale ovládnutie Doneckej oblasti je v súčasnosti hlavným cieľom ruskej armády. Ruské ministerstvo obrany a súkromná vojenská spoločnosť, známa ako Vagnerova, minulý týždeň deklarovali, že získali kontrolu nad mestečkom Soledar v Doneckej oblasti. Po mesiacoch neúspechov ruskej armády na bojiskách Ukrajiny šlo o prvé hlásenie Moskvy o víťazstve v nejakej operácii.
13:02 Prvý humanitárny konvoj OSN dorazil do oblasti blízko Soledaru
Prvý humanitárny konvoj Organizácie Spojených národov dorazil v piatok do oblasti neďaleko ukrajinského mesta Soledar, ktoré sa v uplynulých týždňoch stalo dejiskom najtvrdších bojov na východe Ukrajiny, oznámila táto svetová organizácia. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Naši kolegovia na Ukrajine práve dorazili do vládou kontrolovaných oblastí v blízkosti Soledaru vo východoukrajinskej Doneckej oblasti," povedal novinárom v Ženeve hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Jens Laerke.
Ako dodal, ide o prvý konvoj OSN, ktorý do tejto oblasti prišiel od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Konvoj zložený z troch nákladných vozidiel vyrazil skoro ráno z mesta Dnipro a bol naložený potravinami, vodou, hygienickými pomôckami a liekmi pre 800 ľudí, spresnil Laerke. "Nedávne boje v Soledare a jeho okolí zapríčinili rozsiahlu deštrukciu a zanechali tam ľudí, ktorí naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc," dodal hovorca s tým, že pomoc je určená pre civilné obyvateľstvo.
11:47 Ruský útok z Bieloruska je pravdepodobnejší koncom roka 2023, tvrdí ISW
Ruský útok na Ukrajinu z Bieloruska je skôr pravdepodobnejší koncom roka 2023. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uvádza, že stretnutia vysokopostavených predstaviteľov Kremľa s vedením Bieloruska na vysokej úrovni by mohli vytvoriť podmienky pre útok z Bieloruska, aj keď nie nevyhnutne a nie v najbližších týždňoch. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda. ISW tiež vo svojej štvrtkovej správe informuje o tom, že ruskí nacionalistickí vojenskí blogeri naďalej kritizujú ideu útoku ruských síl na Ukrajinu z Bieloruska.
Bieloruský vodca Alexander Lukašenko zas podľa inštitútu pokračuje v snahe o rovnováhu s Kremľom a vykresľuje Bielorusko ako suverénny štát v rámci únie, ktorú má s Ruskou federáciou. Jeho text zo stretnutia s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom uvádza, že identifikovali bližšie nešpecifikované oblasti spolupráce s cieľom „zachovať suverenitu oboch krajín vo všetkých ohľadoch“. Táto rétorika je „v súlade s Lukašenkovým dlhodobým úsilím vyhnúť sa postúpeniu bieloruskej suverenity štruktúre zväzového štátu ovládaného Kremľom,“ konštatuje ISW.
11:20 Zelenskyj poďakoval USA za nový balík vojenskej pomoci
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok poďakoval Spojeným štátom za rozsiahly nový balík vojenskej pomoci pre Kyjev. Správu publikovala agentúra AFP. "Ďakujem prezidentovi USA Joeovi Bidenovi za poskytnutie ďalšieho dôležitého na podporu obrany Ukrajiny v hodnote 2,5 miliardy dolárov," napísal Zelenskyj v angličtine na sociálnej sieti Twitter. Prisľúbená technika predstavuje podľa neho "dôležitú pomoc v našom boji proti agresorovi". USA dodajú Kyjevu 90 obrnených bojových vozidiel Stryker, ako aj ďalších 59 bojových vozidiel pechoty Bradley, systémy protivzdušnej obrany Avenger a muníciu, nie však tanky. Munícia, ktorá je súčasťou nového balíka, je určená pre mobilné raketové systémy HIMARS, systémy protivzdušnej obrany NASAMS, ako aj pre vozidlá Bradley, uvádza sa vo vyhlásení Pentagónu.
09:39 Moldavsko požiadalo spojencov o systémy protivzdušnej obrany
Moldavsko požiadalo západných spojencov o dodanie systémov protivzdušnej obrany. Pre agentúru Reuters to uviedla moldavská prezidentka Maia Sanduová. "Požiadali sme o systémy leteckého prieskumu a protivzdušnej obrany," povedala vo štvrtok prozápadná moldavská prezidentka v rámci Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.
Sanduová si uvedomuje, že prioritou pre západných spojencov zostáva pomoc Ukrajine, ktorá už takmer 11 mesiacov vzdoruje ruskej vojenskej agresii. Prezidentka však dúfa, že Západ poskytne určitú podporu aj Moldavsku, ktoré s napadnutou Ukrajinou susedí. Kremeľ sa podľa Sanduovej pokúša aj o destabilizáciu situácie v Moldavsku, ale jeho snahy zatiaľ neboli úspešné. "Rusko sa v Moldavsku pokúsilo zmobilizovať skorumpované kruhy a proruské strany s cieľom destabilizovať vládu, parlament a úrad prezidenta. Týchto snáh sa stále nevzdalo, no doposiaľ sa nám podarilo udržať stabilitu," uviedla Sanduová pre Reuters.
00:25 USA ohlásili nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 2,5 miliardy dolárov
Spojené štáty oznámili vo štvrtok ďalší rozsiahly balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 2,5 miliardy dolárov. USA dodajú Kyjevu 90 obrnených bojových vozidiel Stryker, ako aj dodatočných 59 bojových vozidiel pechoty Bradley a muníciu, nie však tanky. TASR informuje na základe správ agentúr AP a AFP. Munícia, ktorá je súčasťou nového balíka, je určená pre mobilné raketové systémy HIMARS, systémy protivzdušnej obrany NASAMS, ako aj pre kanóny vozidiel Bradley, uvádza sa vo vyhlásení Pentagónu.
Vozidlá Stryker, ktoré Washington Kyjevu poskytne po prvý raz, je možné modifikovať na poskytovanie medicínskej evakuácie či na prieskumné akcie, a môžu slúžiť aj na reagovanie na jadrové, biologické či chemické incidenty. Tanky Abrams, ktoré Kyjev žiadal od USA, však podľa Washingtonu nie sú vhodné pre súčasné boje na Ukrajine vzhľadom na nutnosť častej údržby a ich palivové potreby.
ŠTVRTOK
22:48 Zelenskyj očakáva od spojencov "silné rozhodnutia" o dodávkach zbraní
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer vyhlásil, že očakáva, že piatkové kľúčové stretnutie spojencov Kyjeva na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku prinesie "silné rozhodnutia" ohľadom ďalších dodávok zbraní zo strany Západu. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Počas príprav na zajtrajšie (stretnutie) na základni Ramstein očakávame silné rozhodnutia. Očakávame od Spojených štátov mohutný balík vojenskej podpory," uviedol Zelenskyj.
AFP konštatuje, že pred schôdzkou kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, zastupujúcej krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine pomoc v boji proti ruskej invázii, narastá na Berlín tlak, aby dodal Kyjevu tanky Leopard 2. Poľsko a Fínsko naznačili, že sú ochotné tieto tanky poslať na Ukrajinu, avšak potrebujú na to súhlas Nemecka. Zelenskyj vyslovil vďačnosť predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Kyjeve, za to, že jasne vyzval Európu, aby Ukrajine poskytla tanky. "Teraz čakáme na rozhodnutie z jednej európskej metropoly, ktoré aktivuje pripravenú reťaz kooperácie čo sa týka tankov," povedal Zelenskyj. "Verím tomu, že sila nemeckého líderstva zostane nezmenená," dodal.
21:02 NATO: Ak Rusi bojujú s tankami, Ukrajinci tiež potrebujú tanky
Západné tanky nebudú "zázračným riešením" pre Ukrajinu v jej boji s okupačnými ruskými silami. Vo štvrtok na to upozornil vysokopostavený veliteľ Severoatlantickej aliancie Christopher Cavoli. "Neexistuje konkrétny zbraňový systém, ktorý by bol zázračným riešením. Je potrebná rovnováha všetkých systémov," povedal po stretnutí vojenského výboru NATO generál Cavoli, vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe.
Dodal však, že "je jasné, že moderné západné technológie prekonávajú ruské technológie" na ukrajinských bojiskách. Kyjev a niektorí spojenci NATO vyvíjajú na Nemecko tlak, aby poslalo na pomoc Kyjevu proti ruskej okupácii tanky Leopard II.
Šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer sa vyhol výzve na vyslanie techniky na Ukrajinu, ale "ak Rusi bojujú s tankami, Ukrajinci tiež potrebujú tanky", povedal. Pre Ukrajincov je dôležité mať tanky, aby sa mohli vyrovnať Rusom, aj "z hľadiska ich ambície získať späť svoje vlastné územie". Rusko podľa Bauera pravdepodobne plánuje na jar novú ofenzívu, keďže Moskva nezmenila svoj celkový cieľ poraziť Ukrajinu.
20:17 Poľsko nabáda európske štáty poslať Ukrajine ťažké vybavenie
Nemecká vláda zatiaľ od žiadnej krajiny nedostala oficiálnu žiadosť o povolenie na reexport tankov nemeckej výroby na Ukrajinu. Vyhlásenie podľa The Guardian prišlo po tom, ako poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal novinárom, že je „mierne pesimistický“ v súvislosti s nemeckým povolením, aby mohli ďalšie krajiny poskytnúť Ukrajine tanky Leopard 2. „Som mierne skeptický, mierne pesimistický, pretože Nemci sa proti tomu bránia ako sa diabol bráni proti svätenej vode,“ povedal Morawiecki.
Ešte predtým tiež poľský premiér skonštatoval, že Poľsko buď dostane súhlas poslať tanky nemeckej výroby na Ukrajinu, alebo spraví správnu vec samo. „Dohodli sme sa, že tanky odovzdáme spoločne. Súhlas je druhoradý. Buď ten súhlas dostaneme alebo spravíme správnu vec sami,“ vyjadril sa Morawiecki s tým, že najdôležitejšie je, aby „Nemci, Dáni, Fíni, Francúzi a ďalšie krajiny ponúkli čo najskôr svoje moderné tanky a ťažké vybavenie“, pretože „od toho môže závisieť schopnosť brániť slobodu na Ukrajine a teda aj bezpečnosť celej Európy“.
19:52 Ruský plyn prúdi do Európy čoraz menej
Ruský plynárenský koncern Gazprom by mal v priebehu štvrtka dodať do Európy cez územie Ukrajiny približne 25 miliónov kubických metrov (m3) plynu. Oznámila to vo štvrtok spoločnosť, čo znamená ďalší pokles dodávok. Na druhej strane, údaje z Ukrajiny signalizujú na piatok (20. 1.) možné čiastočné zotavenie.
Dodávky plynu cez ukrajinskú Sudžu znížil Gazprom už v utorok (17. 1.), keď ich oznámil v objeme 32,6 milióna m3. V porovnaní s predchádzajúcimi dňami to znamenalo pokles o 8 %. Vo štvrtok oznámil Gazprom dodávky na úrovni 25,1 milióna m3.
V minulom roku klesol vývoz ruského plynu do Európy prostredníctvom plynovodov na postsovietske minimum. Od 6. do 16. januára tohto roka vyvážal Gazprom cez územie Ukrajiny denne 35,4 milióna až 35,5 milióna m3 plynu. Na porovnanie, v 2. polroku minulého roka predstavoval vývoz Gazpromu väčšinou viac než 40 miliónov m3 denne a takéto objemy dodávala ruská firma aj v prvých troch dňoch tohto roka.
18:57 EÚ vyzýva dodať Ukrajine tanky
Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval krajiny, aby Ukrajine poskytli tanky. Uviedol to po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. "Pevne verím, že tanky je (Ukrajine) potrebné dodať. Chceme vás podporiť, pretože sme si vedomí, že niekoľko nasledujúcich týždňov môže rozhodnúť o tom, čo bude nasledovať," napísal Michel v príspevku na sociálnej sieti. "Počujeme váš odkaz. Potrebujete viac systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva, viac munície," dodal.
Zelenskyj označil štvrtkový rozhovor s Michelom za "zmysluplný". "Ukrajina a Európska únia už dosiahli významné výsledky v našom historickom zblížení. Pracujeme na tom, aby sme dosiahli ešte viac," napísal na platforme Telegram. Michel vo štvrtok ocenil Ukrajincov, ktorí "bojujú za svoju vlasť, za svoju budúcnosť i budúcnosť svojich detí" a zároveň za európske hodnoty a zásady.
18:40 Slovensko rozšíri výcvik ukrajinských vojakov
Skupina deviatich krajín sa vo štvrtok zaviazala, že bude ďalej poskytovať Ukrajine "bezprecedentnú sériu darov" vrátane ťažkých tankov, aby jej pomohli bojovať v konflikte s Ruskom.
"Zaväzujeme sa, že budeme kolektívne pokračovať v dodávaní bezprecedentnej sérii darov vrátane ťažkých tankov, ťažkého delostrelectva, protivzdušnej obrany, munície a bojových vozidiel pechoty (BVP), aby sa mohla Ukrajina brániť," znie spoločné vyhlásenie zverejnené na webovej stránke britskej vlády. Podpísali ho ministri obrany z Británie, Estónska, Poľska, Lotyšska a Litvy a tiež zástupcovia Česka, Dánska, Holandska a Slovenska.
Slovensko podľa vyhlásenia už venovalo ťažkú vojenskú techniku, ale bude ďalej viesť so spojencami intenzívne diskusie o uvoľnení ďalšej výzbroje, ktorú by bolo možné Ukrajine darovať. Diskusie sa v súčasnosti zameriavajú na možnosti súvisiace s ťažkými tankami, BVP, protivzdušnými systémami, ale aj na zvýšenie výroby húfnic, odmínovacieho vybavenia a munície. Konkrétne podrobnosti budú vypracované v priebehu času a budú závisieť od priebežných výmen medzi spojencami a partnermi. Slovensko bude pokračovať vo výcviku ukrajinských vojakov a rozšíri ho, ako požaduje Ukrajina, píše sa vo vyhlásení po stretnutí v Estónsku.
17:38 Lavrov: Západní politici majú koloniálne postoje k Rusku
Moskva obviňuje EÚ a NATO zo snahy o oslabenie a zničenie Ruska. "Dúfam, že príde vytriezvenie... Urobíme všetko, aby naši kolegovia z NATO a Európskej únie čo najskôr vytriezveli," povedal vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas návštevy Bieloruska. Dodal, že Moskva sa bude snažiť západných politikov zbaviť ich "trúfalých" a "koloniálnych" postojov k Rusku.
Moskva a Minsk v pondelok v Bielorusku spustili spoločné manévre vzdušných síl, ktoré potrvajú do 1. februára. Kyjev upozorňuje, že Rusko by cvičenie mohlo využiť na začatie novej pozemnej invázie na sever Ukrajiny. Minsk však tvrdí, že má obranný charakter.
"Máme spoločný postoj k tomu, aké ciele je potrebné dosiahnuť a ako zabezpečiť, aby ani Rusko, ani Bielorusko neboli ohrozené našimi susedmi – či už ide o Ukrajinu alebo kohokoľvek iného," uviedol Lavrov po stretnutí s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.
17:05 Británia dodá Ukrajine stovky striel typu vzduch-zem
Británia vo štvrtok oznámila, že pošle Ukrajine na pomoc v boji proti ruským silám šesťsto rakiet Brimstone. Britský minister obrany Ben Wallace o tom informoval po darcovskom stretnutí s niekoľkými svojimi kolegami na vojenskej základni v meste Tapa v Estónsku. "Môžem dnes povedať, že pošleme na miesto (bojov) ďalších 600 rakiet Brimstone, ktoré budú neuveriteľne dôležitou pomocou v tom, aby Ukrajina na bojisku dominovala," povedal Wallace novinárom. Brimstone je riadená strela typu vzduch-zem, určená na ničenie opancierovaných pohyblivých cieľov, ako sú tanky, obrnené vozidlá alebo samohybné húfnice.
Ide o najnovší sľub Británie, daný len niekoľko dní po tom, čo sa stala vôbec prvou krajinou, ktorá vyhovela naliehavej žiadosti Ukrajiny o západné ťažké tanky. Rozhovory budú pokračovať v piatok na väčšom stretnutí približne 50 krajín, ktoré zvolali Spojené štáty na americkej vojenskej základni Ramstein v Nemecku. Rozhovory sa budú sústreďovať na vojenskú pomoc Ukrajin.
"Dnes sme tu a zajtra budeme na Ramsteine..., aby sme dali (ruskému) prezidentovi Vladimirovi Putinovi veľmi jasne najavo, že budeme pokračovať v daroch, vo výcviku a v podpore Ukrajiny," vyhlásil Wallace v Estónsku. "Pretože ak sa prezident Putin spolieha na to, že nás tento rok unaví, mýli sa. Máme plán na tento rok a nasledujúci a ďalší a ďalší... budeme to robiť dlhodobo," dodal britský minister.
16:42 Rusko a Čína uskutočnia námorné cvičenie s Juhoafrickou republikou
Rusko a Čína vo februári uskutočnia námorné cvičenie v Indickom oceáne pri pobreží Juhoafrickej republiky (JAR). Podľa agentúry AP ide o ďalší znak posilňovania vzťahov oboch krajín s najrozvinutejším africkým štátom v čase vojny na Ukrajine a globálnej finančnej neistoty. Juhoafrické národné obranné sily (SANDF) oznámili, že sa od 17. do 27. februára spolu s ruským a čínskym námorníctvom zapoja do "mnohostranného námorného cvičenia" pri východnom pobreží JAR v blízkosti miest Durban a Richards Bay.
Podobné námorné cvičenie tieto tri krajiny uskutočnili aj v roku 2019 pri Kapskom Meste. K oznámeniu o manévroch prichádza niekoľko dní predtým, ako má JAR navštíviť ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
15:38 Poľský prezident obvinil rakúskeho ministra z rozbíjania európskej jednoty
Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok kritizoval rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga za zrejmú výzvu na zmiernenie západných sankcií voči Moskve. Šéf rakúskej diplomacie tak podľa Dudu "rozbíja európsku jednotu", uviedla agentúra PAP. Schallenberg podľa médií vyzval na zmiernenie sankcií voči Rusku v pondelok na stretnutí so svojou francúzskou rezortnou kolegyňou Catherine Colonnovou.
"Mrzí ma, že počúvam takéto hlasy, pretože keď si zoberieme do úvahy, že to hovorí európsky politik z členského štátu EÚ, tak to nepochybne vnímam ako rozbíjanie európskej jednoty," povedal poľský prezident na tlačovej konferencii v rámci Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. Podľa Dudu to ukazuje, že niektorí ľudia sú pripravení presadzovať svoje ekonomické záujmy "bez ohľadu na preliatu krv" na Ukrajine. Zároveň vyzval na zastavenie tých, ktorí sú zodpovední za tragédiu na Ukrajine.
14:03 Charles Michel pricestoval do Kyjeva diskutovať o ďalšej pomoci
Predseda Európskej rady Charles Michel vo štvrtok pricestoval do Kyjeva, aby tam prediskutoval „konkrétne opatrenia“ na podporu Ukrajiny v boji proti Rusku. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Michelova návšteva prichádza v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval spojencov, aby Ukrajine poskytli silnejšie zbrane, vrátane tankov.
Predseda Európskej rady vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter, hovorí, že ide do hlavného mesta Ukrajiny na stretnutie so Zelenským, premiérom Denysom Šmyhaľom a tiež členmi parlamentu. „Vieme, že Ukrajinci odolávajú, bojujú. Bojujú za ich krajinu. Bojujú za ich budúcnosť a budúcnosť ich detí,“ povedal Michel a predostrel plán prediskutovať so Zelenským „konkrétne opatrenia“, ktoré môže Európska únia podniknúť na zabezpečenie, aby bola Ukrajina „silnejšia“ voči ruským útokom. „Potrebujú a zaslúžia si našu podporu,“ dodal. Neskôr tiež zverejnil fotografiu, ako po príjazde do Kyjeva objíma vicepremiérku pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny Olhu Stefanišynu. „Nech je 2023 rokom víťazstva a mieru,“ odkázal.
10:20 FSB začala stíhať občana USA za údajnú špionáž
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala trestné stíhanie proti občanovi Spojených štátov pre podozrenia zo špionáže. Správu priniesli agentúra AFP a stanica Sky News. FSB vo svojom vyhlásení neuviedla totožnosť občana USA ani to, či došlo aj k jeho zadržaniu. Podľa nej je podozrivý z toho, že zbieral bližšie nešpecifikované spravodajské informácie biologickej povahy. "Američan je podozrivý zo zhromažďovania spravodajských informácií v biologickej sfére, namierených proti bezpečnosti Ruskej federácie," dodala FSB, ktorá nezverejnila totožnosť stíhaného občana USA.
09:17 Ruské bombardovanie Chersonskej oblasti zranilo štyroch civilistov
Štyroch civilistov zranilo počas uplynulého dňa ruské bombardovanie Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Uviedol to gubernátor oblasti Jaroslav Januševyč pre ukrajinskú verejnoprávnu vysielaciu spoločnosť Suspilne. „Osemnásteho januára ruská armáda bombardovala Chersonskú oblasť 56-krát delostrelectvom, protileteckými zbraňami a mínometmi, pričom zranila štyroch ľudí. Mesto Cherson bolo bombardované 19-krát. Delostrelecké granáty zasiahli vzdelávaciu inštitúciu a obytné domy," konštatoval gubernátor. Informuje o tom web Guardian.
08:51 Zelenskyj kritizoval Nemecko za váhanie s dodaním tankov Leopard
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval vo štvrtok váhanie Nemecka ohľadne dodávok moderných tankov Leopard Ukrajine. Informovala o tom správa agentúry AFP. "Sú časy, v ktorých netreba váhať, keď sa netreba porovnávať (s inými)," povedal Zelenskyj v súvislosti s možnými dodávkami nemeckých tankov Leopard. Vyjadril sa tak v rámci svojho vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, ktoré predniesol prostredníctvom videospojenia. Berlín podľa niektorých správ poskytne Ukrajine tanky len v tom prípade, keď aj Spojené štáty dodajú svoje bojové tanky typu Abrams. "Nemyslím si, že je to tá správna stratégia," podotkol ukrajinský prezident. Zelenskyj zároveň zopakoval, že Ukrajina chce opätovne získať Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. "Naším cieľom je oslobodiť všetky naše územia… Krym je naša zem, naše teritórium, naše more, a naše hory. Dajte nám svoje zbrane, a získame našu zem späť," dodal.
Zelenskyj zároveň uviedol, že v prípade stredajšej havárie vrtuľníka v meste Brovary pri Kyjeve, ktorá si v stredu vyžiadala 14 obetí vrátane vedenia ukrajinského ministerstva vnútra, sa vyšetruje niekoľko možných príčin. Podľa stanice BBC označil Zelenskyj pád helikoptéry za dôsledok Ruskom vedenej vojny voči Ukrajine. V čase vojny sa "nestávajú žiadne náhody", podotkol. Havária si vyžiadala život ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrského, jeho prvého námestníka Jevhenija Jenina a štátneho tajomníka Jurija Lubkovyča. Stroj havaroval blízko budovy materskej školy a medzi obeťami bolo aj jedno dieťa.
Predstavitelia ukrajinského rezortu vnútra smerovali na frontovú líniu na východe Ukrajiny. V Charkovskej oblasti sa mali stretnúť so šéfom tamojšej polície. Doposiaľ nič nenasvedčuje tomu, že príčinou havárie by mohlo byť niečo iné než nehoda, píše BBC. Štátna bezpečnostná služba Ukrajiny však uviedla, že zvažuje niekoľko možných príčin vrátane sabotáže, technickej poruchy alebo porušenia pravidiel letu. Vysokopostavení predstavitelia sú často nad územím Ukrajiny prepravovaní vrtuľníkmi vo veľmi nízkej výške, aby sa vyhli možnému zachyteniu radarmi protivníka. To však so sebou nesie aj určité riziká, konštatuje BBC. Svedkovia havárie uviedli, že v čase nešťastia bola v oblasti hustá hmla a boli v nej prerušené dodávky elektriny, takže budovy neboli osvetlené. Niektorí svedkovia tvrdia, že pilot sa pred haváriou snažil vyhnúť výškovým budovám a nakoniec sa stroj zrútil blízko škôlky.
07:30 Ukrajina viní ruských hackerov z narušenia brífingu o kybernetických útokoch
Ukrajina tvrdí, že za počítačovým útokom, ktorý v utorok nakrátko narušil tlačovú konferenciu ukrajinskej vlády na tému ruských hackerských hrozieb, sú ruskí počítačoví piráti. S odvolaním sa na ukrajinskú agentúru pre kybernetickú bezpečnosť o tom v noci na štvrtok na svojom webe informovala americká spravodajská televízia CNN. Incident je príkladom toho, že kontrola informačného priestoru je jedným z kľúčových aspektov takmer rok trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.
Podľa vyhlásenia ukrajinskej Štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií (DSSZZIU) bola za útok pravdepodobne zodpovedná známa hackerská skupina Sandworm, ktorú americké ministerstvo spravodlivosti spája s riaditeľstvom ruskej vojenskej rozviedky. Práve Sandworm - podľa odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti - spôsobil v rokoch 2015 a 2016 na Ukrajine výpadky v dodávkach elektriny a opäť sa o to pokúsil vlani v apríli - dva mesiace po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Podľa analytikov ruskí agenti aj v nasledujúcich mesiacoch pokračovali v útokoch na weby ukrajinských inštitúcií, pričom denne zaznamenáva od päť do 40 silných DDoS útokmi na vysokej úrovni, povedal riaditeľ DSSZZIU Jurij Ščigol.
05:30 CNN: USA chystajú nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, tanky sa neočakávajú
Spojené štáty pripravujú ďalší rozsiahly balík vojenskej pomoci Ukrajine v celkovej hodnote približne 2,5 miliardy dolárov. V noci na štvrtok o tom informovala spravodajská stanica CNN odvolávajúca sa na dva nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou. Balík by podľa informácií jedného zo zdrojov mohol byť ohlásený do konca tohto týždňa.
Malo by ísť o jeden z najväčších amerických balíkov pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z konca vlaňajšieho februára. Obsahovať by mal vôbec prvýkrát obrnené bojové vozidlá Stryker, ako aj ďalšiu zásielku bojových vozidiel pechoty Bradley a vozidiel odolných voči výbuchom mín (MRAP). Neočakáva sa však, že nový balík pomoci bude zahŕňať tanky či rakety dlhého doletu, ktoré Ukrajina dlhodobo žiada. Naopak je pravdepodobné, že USA pošlú Ukrajine muníciu do mobilných raketových systémov HIMARS, ako to spravili už v predošlých balíkoch.
04:21 Davos: Johnson dostal od Klička medailu čestného občana Kyjeva
Bývalý britský premiér Boris Johnson dostal v stredu vo švajčiarskom Davose medailu "čestného občana Kyjeva" od starostu tohto mesta Vitalija Klička. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP. Johnsona pokladá mnoho Ukrajincov za hrdinu za spôsob, akým spolu s Britániou podporil Ukrajinu po napadnutí Ruskom. V Ukrajinskom dome v Davose Kličko v stredu povedal, že Johnson je "jedným z nás", a bývalému britskému premiérovi na krk zavesil medailu. Johnson uviedol, že dostal od Klička pozvanie na návštevu Kyjeva, kam cestoval už ako britský minister zahraničných vecí.
"Vtedy som si uvedomil, že ak bude Putin niekedy taký blázon a napadne Ukrajinu, tak Ukrajinci budú bojovať a zvíťazia. A práve to sa stane," vyhlásil za potlesku prítomných. Jediné, čo "musia spojenci teraz urobiť, je pokračovať v podpore Ukrajiny tankami, lietadlami, čímkoľvek potrebným, financiami, a až dovtedy, kým Ukrajina nevyhrá".
03:32 Scholz je za istých podmienok pripravený schváliť dodanie tankov Ukrajine
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz je údajne pripravený povoliť za istých podmienok dodávku nemeckých tankov Leopard 2 na Ukrajinu. Správu publikovali agentúra DPA a web denníka Süddeutsche Zeitung. Scholz v utorkovom telefonáte s americkým prezidentom Joeom Bidenom podľa informácií zmienených médií uviedol, že Nemecko by mohlo tanky dodať, ak USA Ukrajine poskytnú svoje tanky Abrams. Biden to však počas rozhovoru zjavne nepotvrdil.
Nemecký týždenník Bild s odvolaním sa na zdroje z prostredia nemeckej vlády taktiež oznámil, že Scholz dodávku tankov Leopard 2 umožní, keď to schvália aj ďalšie členské krajiny NATO. Úrad kancelára sa k záležitosti v stredu večer odmietol vyjadriť.
Český prezident Miloš Zeman si myslel, že české prezidentské voľby budú referendom o vláde. Stali sa však referendom o Andrejovi Babišovi. Odchádzajúca hlava štátu to povedala v nedeľu po príchode na návštevu Srbska.
"Dvakrát som vyhral prezidentské voľby. Okrem iného preto, že som nikdy z týchto volieb nerobil referendum o Milošovi Zemanovi," odpovedal prezident na otázku, kde podľa neho urobil Babiš vo svojej kampani chyby.
Novým českým prezidentom sa stal bývalý armádny generál Petr Pavel, ktorý v druhom kole volieb (27. - 28. januára) porazil Babiša.
Miloš Zeman sa stal prezidentom ČR v roku 2013 a o päť rokov neskôr bol znovuzvolený. Jeho mandát sa končí 8. marca. Inaugurácia Petra Pavla sa uskutoční 9. marca.
Voliči v Lichtenštajnsku v nedeľňajšom referende jednoznačne odmietli navrhovaný zákaz prevádzkovania kasín. TASR o tom informuje na základe správ portálu denníka Liechtensteiner Volksblatt a agentúry Reuters.
Argumenty za zákaz kasín, ako boli závislosť od hazardných hier a potenciálne poškodenie dobrého mena malého kniežatstva, odmietlo až 73,3 percenta hlasujúcich. Účasť na plebiscite dosiahla 70 percent.
Na území Lichtenštajnska s rozlohou 160 kilometrov štvorcových sa nachádza šesť kasín, za čo si táto krajina vyslúžila medzi hazardnými hráčmi prezývku "Las Vegas v Alpách".
Podpisy potrebné na vypísanie referenda zozbierala záujmová skupina IG Volksmeinung, ktorej cieľom je boj proti "záplave kasín". Jej predstavitelia argumentovali tým, že tento priemysel ohrozuje imidž kniežatstva, na ktorom vláda tvrdo pracovala. Lichtenštajnsko bolo totiž na medzinárodnej čiernej listine daňových rajov, než pred viac ako desiatimi rokmi začalo uvoľňovať zákony o bankovom tajomstve.
Lichtenštajnský parlament už vlani v decembri veľkou väčšinou hlasov odmietol príslušnú zmenu ústavy. Kniežacia rodina, vláda, obe vládnuce strany i podnikateľské združenia odporučili iniciatívu odmietnuť.
Tvrdili, že hazardný priemysel je dôležitým zdrojom príjmov a zákaz kasín je príliš drastickým opatrením na riešenie problému závislosti od hazardných hier. Navyše päť rokov po liberalizácii trhu s kasínami nebolo zaznamenané ani poškodenie dobrého mena krajiny, ani nárast počtu závislých od hazardných hier. Zákazom by sa problém len presunul inam, legálny, ale prísne regulovaný hazard je preto lepšou cestou. Iniciatívu tak podporila len opozičná strana Freie Liste.
Ak by bola iniciatíva prijatá, prevádzkovatelia kasín by museli svoje podniky do piatich rokov zatvoriť.
Denník Liechtensteiner Volksblatt konštatuje, že so šiestimi kasínami je ponuka v súčasnosti väčšia ako dopyt. Odborníci v tomto odvetví predpokladajú, že minimálne jedno kasíno zanikne v prvej polovici tohto roka. Na vydávanie povolení pre nové kasína platí do roku 2025 moratórium.
Nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Čile kritizoval diskusiu o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu. Podľa neho sa vedie samovoľne, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
V tejto chvíli je potrebná seriózna diskusia a nie "súťaž v tom, kto ponúkne viac (...), v ktorej sú možno v popredí vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny", povedal Scholz v nedeľu večer miestneho času na tlačovej konferencii v čilskej metropole Santiago.
V tak dôležitej otázke, ako sú dodávky zbraní, musí ísť o vec a racionálne úvahy, zdôraznil Scholz. Pripomenul, že on sám a americký prezident Joe Biden krátko po začiatku vojny vylúčili bezletové zóny nad Ukrajinou, pretože by to viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO). Zamietnuté boli aj "také nezmyselné požiadavky", ako vyslanie pozemných vojsk. "Už sa k tomu povedalo naozaj všetko, aj z mojej strany," uviedol v nedeľu Scholz.
Hoci jej meno nespomenul, reagoval tým zjavne na slová predsedníčky Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Saskie Eskenovej, ktorá dodanie lietadiel v nedeľu pre televíziu ARD úplne nevylúčila, píše denník Die Welt. Okrem iného povedala, že je dôležité "podporiť Ukrajinu tým, čo potrebuje". Na inom mieste povedala, že "je dôležité, aby sme neustále vyhodnocovali súčasnú situáciu", čo podľa denníka tiež ponecháva otvorené dvere pre možné dodávky stíhačiek.
DPA pripomenula, že vlaňajšia diskusia o bezletovej zóne nad Ukrajinou dospela k záveru, že sa dá presadiť len vtedy, ak NATO poskytne vlastné bojové lietadlá. Scholz a Biden to však odmietli. V súčasnosti sa diskutuje o poskytnutí bojových lietadiel, ktoré by pilotovali Ukrajinci.
Ukrajinskí predstavitelia opakovane požadujú od západných krajín stíhačky, čo nedávno zásadne nevylúčil ani zástupca Bidenovho poradcu, píše Die Welt.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v pondelok Južnú Kóreu, aby zintenzívnila podporu Ukrajiny vo vojenskej oblasti. Jednou z možností podľa neho je, aby jej vláda prehodnotila svoju politiku nevyvážania zbraní do štátov, ktoré sú vo vojne.
Stoltenberg poukázal na krajiny ako Nemecko a Nórsko, ktoré sa dlhodobo držali tejto politiky, no revidovali ju po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka rozhodol, že zaútočí na Ukrajinu.
"Ak veríme v slobodu a demokraciu, ak nechceme, aby zvíťazila autokracia a totalita, potom potrebujú zbrane," povedal v prejave v Soule
AFP pripomína, že Južná Kórea je v globálnom meradle čoraz dôležitejším vývozcom zbraní a nedávno podpísala dohody o predaji stoviek tankov európskym krajinám vrátane Poľska, ktoré je členom NATO.
Juhokórejské zákony však zakazujú vývoz zbraní do krajín, ktoré sú zapojené do aktívneho konfliktu, čo sťažuje poskytovanie zbraní priamo Kyjevu. Soul však už Ukrajine poskytol nesmrtiacu a humanitárnu pomoc.
Južná Kórea minulý rok takisto otvorila svoju prvú diplomatickú misiu pri NATO.
Stoltenberg ďalej uviedol, že je ťažké povedať, kedy sa konflikt na Ukrajine skončí. Putin sa podľa neho pripravuje na "ďalšiu vojnu" a aktívne získava zbrane od krajín vrátane Severnej Kórey. Tá posielanie zbraní Rusku popiera.
Soul je prvou zastávkou šéfa NATO na jeho ázijskom turné; v utorok odlieta do Japonska. Cieľom jeho cesty je posilnenie väzieb so spojencami v tomto regióne v čase vojny na Ukrajine a rastúcej konkurencii Číny.
Rakúska ľudová strana (ÖVP) stratila v nedeľňajších regionálnych voľbách v spolkovej krajine Dolné Rakúsko svoju väčšinu v krajinskom sneme. Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) zaznamenala svoj najlepší výsledok. TASR správu prevzala z agentúr APA a DPA.
ÖVP, ktorú v Dolnom Rakúsku vedie Johanna Miklová-Leitnerová, získala 39,94 percenta hlasov, čo je jej najhorší výsledok od roku 1945. Strana na základe týchto výsledkov stratí svoju väčšinu v krajinskom sneme a pravdepodobne vo vláde, kde jej doteraz patrilo šesť z deviatich kresiel. Miklová-Leitnerová však odstúpenie vylúčila, píše DPA.
ÖVP by na základe výsledkov mala obsadiť 23 kresiel v 56 člennom krajinskom sneme, čo znamená stratu šiestich mandátov. Uvádza to na svojej webovej stránke stanica ORF.
Krajne pravicová FPÖ získala 24,19 percenta hlasov, čo je jej vôbec najlepší výsledok v Dolnom Rakúsku, píše APA. V krajinskom sneme by si polepšila o šesť kresiel a získala by ich celkovo 14.
Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) získala 20,66 percenta, Zelení 7,58 percenta a liberálna strana NEOS 6,67 percenta hlasov.
V Dolnom Rakúsku, v ktorom žije najviac rakúskych voličov, mohlo hlasy odovzdať približne 1,3 milióna ľudí. Volebná účasť dosiahla viac než 71 percent.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu po prvý raz povedal, že Turecko by mohlo súhlasiť s členstvom Fínska v NATO bez toho, aby odsúhlasilo aj vstup susedného Švédska. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Ak to bude potrebné, môžeme dať odlišnú odpoveď, pokiaľ ide o Fínsko. Švédsko bude otrasené, keď pre Fínsko dáme rozdielnu odpoveď," povedal Erdogan. Takisto Švédsko opakovane vyzval, aby vyhovelo žiadosti Ankary o vydanie podozrivých osôb. „Ak sa naozaj chcete pripojiť k NATO, týchto teroristov nám vrátite," povedal turecký prezident.
Turecko minulý týždeň odložilo na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Obe krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí na budúci mesiac.
Erdogan obviňuje Švédsko z toho, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú vníma Ankara aj jej západní spojenci ako teroristickú organizáciu.
