Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V mešite v Pakistane došlo k výbuchu, na mieste sú mŕtvi a 90 zranených

Výbuch v mešite v areáli policajného veliteľstva v pakistanskom meste Péšávar si v pondelok vyžiadal dosiaľ neznámy počet obetí a zranených. Zatiaľ sú potvrdení dvaja mŕtvi, agentúra Reuters píše, že do nemocnice previezli 90 zranených.

Na mieste sa podľa agentúry AP odpálil samovražedný atentátnik v čase popoludňajších modlitieb, takže sa tam nachádzalo v tom čase množstvo ľudí vrátane policajtov.

"Časť budovy sa zrútila. Predpokladá sa, že (pod troskami) sa nachádza viacero ľudí," cituje agentúra Reuters predstaviteľa polície Sikandara Chána.

K útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil. Niekoľko podobných útokov v ostatnom čase vykonal pakistanský Taliban, ktorý nie je priamo prepojený s afganským.

Agentúra AFP pripomenula, že vlani v marci vykonal bombový útok v šiitskej mešite v Péšávare samovražedný atentátnik hlásiaci sa k Islamskému štátu. Zahynulo vtedy 64 ľudí, išlo o najkrvavejší teroristický útok v Pakistane od roku 2018.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku zadržali vlani 771 falzifikátov eurových bankoviek

V minulom roku na Slovensku zadržali 771 falzifikátov eurových bankoviek. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) je to približne o tretinu menej ako v roku 2021. Vtedy zadržali 1 162 falošných eurobankoviek. Najväčší podiel tvorili vlani falzifikáty nominálnej hodnoty 50 a 20 eur. Z celkového množstva v hotovostnom peňažnom obehu zadržali 751 kusov, teda 97,4 percenta.

Kvalita zadržaných falzifikátov je podľa NBS prevažne dobrá. Napriek tomu je možné falzifikáty podľa nej odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím testu, ktorý spočíva v skúške hmatom, pohľadom a naklonením.

Zároveň v roku 2022 zadržali na Slovensku 2 580 falzifikátov eurových mincí, čo je o 62 percent viac ako v roku 2021. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote dve eurá, teda 93,7 percenta. V obehu zadržali takmer 90 percent z falzifikátov eurových mincí.

(sita)

Minúta  |  

Boris Johnson: Putin sa mi vyhrážal raketovým útokom, ktorý bude trvať len minútu

Bývalý britský premiér Boris Johnson prezradil, že sa mu ruský vodca Vladimir Putin vyhrážal raketovým útokom. Spravil tak údajne počas „mimoriadneho“ telefonátu pred tým, ako zaútočil na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Putin vraj vtedajšiemu britskému premiérovi povedal, že to „bude trvať len minútu“. Ruský vodca tak počas „veľmi dlhého“ telefonátu vo februári 2022 reagoval na Johnsonovo varovanie, že vojna by bola „absolútna katastrofa“.

Podrobnosti o tomto rozhovore odhaľuje dokument Putin Vs the West z dielne BBC, ktorý sa venuje Putinovým interakciám so svetovými lídrami.

Johnson podľa vlastných slov varoval Putina, že invázia na Ukrajinu povedie k sankciám zo strany Západu a zvýšeniu prítomnosti jednotiek Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na ruských hraniciach. Pokúšal sa tiež odradiť Putina od vojenskej akcie tým, že mu povedal, že Ukrajina „v dohľadnej budúcnosti“ nevstúpi do NATO.

„V jednom momente sa mi vyhrážal, a povedal 'Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou by to trvalo len minútu' alebo také niečo,“ opísal Johnson, no dodal, že podľa uvoľneného tónu a akejsi atmosféry ľahostajnosti, si myslí, že Putin, ktorý bol počas tohto telefonátu „veľmi familiárny“, sa len hral s jeho pokusmi presvedčiť ho na rokovania.

Je nemožné vedieť, či boli Putinove hrozby skutočné, pripomína BBC, no dodáva, že v súvislosti s predchádzajúcimi ruskými útokmi na území Veľkej Británie, naposledy v roku 2018 v Salisbury, však Johnson nemal na výber a musel brať akúkoľvek hrozbu zo strany ruského vodcu vážne.

O deväť dní neskôr, 11. februára šiel minister obrany Ben Wallace do Moskvy na stretnutie s ruským rezortným kolegom Sergejom Šojguom, z ktorého sa vrátil z uistením, že Rusko nenapadne Ukrajinu, no obaja podľa neho vedeli, že je to klamstvo.

Podľa Wallacea to bola akási „demonštrácia zastrašovania alebo sily“, ktorú opísal ako „Budem ti klamať, ty vieš, že ti klamem a ja viem, že vieš, že ti klamem, ale aj tak ti budem klamať.“ Šojgu sa tým podľa neho pravdepodobne pokúsil demonštrovať svoju silu, no práve táto priama lož mu potvrdila jeho presvedčenie, že Rusko zaútočí. Keď Wallace zo stretnutia odchádzal, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov mu vraj tiež povedal: „už nikdy nás neponížia“.

Menej ako dva týždne neskôr, 24. februára, keď ruské tanky prekročili ukrajinské hranice, zavolal uprostred noci Johnsonovi ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Johnsona bol veľmi pokojný, no oznámil mu, že Rusi všade útočia a odmietol jeho ponuku na presun do bezpečia.

(sita)

Minúta  |  

Mikulec: Použitie paragrafu 363 vyvoláva polemiku laickej i odbornej verejnosti

Použitie paragrafu 363 vyvoláva podľa povereného ministra vnútra SR Romanan Mikulca (OĽaNO) polemiku laickej i odbornej verejnosti. Šéf rezortu vnútra preto víta prezidentkino podanie v tejto veci na Ústavný súd SR. Sám by so zmenou paragrafu súhlasil. Nepovažuje za dobré, a v porovnaní s inými štátmi ani za bežné, že proti tomuto paragrafu nejestvuje opravný prostriedok.

„Vnímam, že paragraf 363 je síce zakotvený v trestnom poriadku, ale jeho použitie nie je jasné a vysvetľuje si ho každý po svojom,“ uviedol Mikulec. Jeho stanovisko zaslal mediálny tím hnutia OĽaNO v tlačovej správe.

Mikulec dodal, že hoci sa v koalícii viedla o zmene paragrafu debata, k dohode nedošlo. „Ja sám som presadzoval odbornú debatu o 363, aby priniesla raz a navždy výsledok a povedalo sa, či je tento paragraf dobré zmeniť,“ povedal. Nie je toho názoru, že brzdenie možnosti zmeny paragrafu 363 zo strany hnutia Sme rodina bolo ústupkom hnutia OĽaNO. Pripustil však, že použitie predmetného paragrafu generálnym prokurátorom môže byť frustrujúce, keďže za každým prípadom je množstvo práce vyšetrovateľov, a to často v politicky exponovaných prípadoch. Ide o prípady týkajúce sa politických predstaviteľov, vedenia strany Smer-SD, ale i predstaviteľov polície, sudcov či prokurátorov.

„My sme dali voľné ruky polícii, polícia to aj ukázala občanom a spravodlivosť platí pre všetkých ľudí rovnako,“ zhodnotil činnosť svojho rezortu Mikulec. Podotkol tiež, že počas jeho pôsobenia stúpla dôveryhodnosť policajného zboru zo 41 na 62 percent. Doplnil, že od jeho nástupu do funkcie nasledovala jedna kríza za druhou, no zvládli ich napriek tomu, že v čase jeho nástupu do funkcie chýbali základné krízové postupy a procesy. Čelili tiež personálnej a finančnej poddimenzovanosti. Poznamenal, že za tri roky jeho pôsobenia sa im podarilo dané postupy vypracovať a dosiaľ fungujú. Rezort tiež podľa neho napreduje z hľadiska personálneho, finančného i materiálneho zabezpečenia, a to transparentnými postupmi.

Mikulec nevylučuje svoje ďalšie pôsobenie v politike v prípade, ak by dostal ponuku kandidovať do parlamentu. Uviedol, že nie je stopercentne rozhodnutý, keďže momentálne sa maximálne sústredí na svoju prácu. „Samozrejme, príde ten bod, keď budú debaty o politickej budúcnosti prioritnejšie ako momentálne. Vôbec to nevylučujem, skôr naopak,“ povedal. Považuje za dôležitý spoločný postup demokratických síl, a tiež, aby štát nebol drancovaný ako za predošlých vlád. „Demokratické sily by sa mali sústrediť na to, aby sme občanov SR nevrátili do doby, keď tu bude opäť Róbert Fico stavať systém našich ľudí,“ zakončil.

(sita)

Minúta  |  

V hlavnom meste Severnej Kórei po piatich dňoch údajne zrušili lockdown

Úrady v severokórejskej metropole Pchjongjang odvolali päť dní trvajúci lockdown, ktorý bol zavedený z dôvodu šírenia respiračných ochorení. Oznámila to v pondelok ruská ambasáda v Pchjongjangu, informuje agentúra AP.

Severná Kórea oficiálne nepriznala, že by v krajine opätovne dochádzalo k šíreniu ochorenia COVID-19. V auguste tamojší komunistický režim deklaroval víťazstvo v boji nad koronavírusom, ktoré zahraniční odborníci spochybňovali.

O zavedení prísneho lockdownu, ktorý v Pchjongjangu vyhlásili 25. januára, pôvodne informovali médiá v susednej Južnej Kórei. Severokórejské úrady toho opatrenie zdôvodnili potrebou spomalenia šírenia "chrípky a iných "respiračných ochorení".

Ruské veľvyslanectvo v KĽDR v pondelok na svojom facebookovom účte informovalo o ukončení "mimoriadneho protiepidemického obdobia" (lockdownu) v Pchjongjangu.

Od minulej stredy museli miestni obyvatelia, vrátane pracovníkov diplomatických misií, zostať doma, štyrikrát denne si merať telesnú teplotu a hlásiť výsledky meraní.

V súvislosti s vyhláseným päťdňovým lockdownom miestne úrady vôbec nespomenuli covid. Severokórejské štátne médiá však v posledných týždňoch opakovane vyzývali obyvateľov na ostražitosť pre možné riziko opätovného šírenia nového typu koronavírusu v krajine.

Severná Kórea priznala len vlani na jar – viac než dva roky po začiatku pandémie – prvé prípady covidu, pričom už v auguste deklarovala víťazstvo nad vírusom.

Nikdy pritom oficiálne neinformovala, koľko jej obyvateľov sa covidom nakazilo. Namiesto toho však denne hlásila prípady chorých s horúčkou, ktorých počet tak v tejto 25 miliónovej krajine dosiahol podľa oficiálnych údajov takmer 4,8 milióna. Pchjongjang v rámci tejto epidémie priznal len 74 obetí, čo odborníci spochybňujú s tvrdením, že ide o príliš nízke číslo.

Severná Kórea tvrdí, že covid bol do krajiny zavlečený prostredníctvom propagandistických letákov a materiálov zo susednej Južnej Kórey. Soul tieto tvrdenia Pchjongjangu označil za nevedecké a smiešne.

(tasr)

Minúta  |  

Úrady práce evidujú takmer 73,3 tisíca dlhodobo nezamestnaných, medziročne ich je menej o 19-tisíc

Úrady práce na Slovensku evidovali ku koncu minulého roka takmer 73,3 tisíca ľudí, ktorí boli bez práce viac ako jeden rok. V porovnaní s koncom roka 2021 tak počet dlhodobo nezamestnaných klesol o 19,4 tisíca. Vyše jedného roka sú tak bez práce štyria z desiatich evidovaných nezamestnaných. Vyplýva to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Najviac dlhodobo nezamestnaných sa nachádza v Prešovskom kraji, ku koncu vlaňajška ich bolo 21-tisíc. Ide predovšetkým o okresy Prešov, Vranov nad Topľou a Kežmarok, v ktorých počet nezamestnaných nad jeden rok presiahol 2,9 tisíca. V Košickom kraji nemalo na konci minulého roka prácu viac ako jeden rok 18,1 tisíca evidovaných nezamestnaných. Najhoršia situácia bola v tomto kraji v okresoch Trebišov, Košice - okolie, Rožňava a Michalovce, keď v okrese Trebišov bolo takmer 3,7 tisíca ľudí s nezamestnanosťou nad jeden rok a v okresoch Michalovce a Košice - okolie cez 3-tisíc takýchto osôb.

Tretím najhorším krajom je z hľadiska dlhodobej nezamestnanosti Banskobystrický kraj. V ňom je bez práce viac ako dvanásť mesiacov 14,8 tisíca osôb. Nad všetkými okresmi Banskobystrického kraja vyčnieva okres Rimavská Sobota, kde je dlhodobo nezamestnaných 4,8 tisíca ľudí. Lepšia situácia je v Žilinskom kraji, kde počet nezamestnaných nad jeden rok na konci decembra dosiahol 5,9 tisíca osôb. Nasleduje Nitriansky kraj, ktorý v tejto kategórii eviduje 4,5 tisíca nezamestnaných. V Bratislavskom kraji počet dlhodobo nezamestnaných ľudí predstavoval 3,2 tisíca. V Trenčianskom kraji bolo minulý mesiac bez práce viac ako jeden rok 3,1 tisíca ľudí a v Trnavskom kraji 2,8 tisíca osôb.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v decembri minulého roka medzimesačne zvýšila o 0,07 percentuálneho bodu na 5,90 percenta. Za celý minulý rok však klesla o 0,86 percentuálneho bodu, čo predstavuje pokles o viac ako 22-tisíc uchádzačov o zamestnanie.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.