Preskočiť na obsah
  |  

Šefčovič: Volebný rok 2024 bude v znamení kontinuity súčasných priorít EÚ

Rok 2024 bude pre Európsku úniu v znamení volieb do Európskeho parlamentu (EP) a vytvárania novej politickej podoby euroinštitúcií, zároveň však aj v znamení zachovania kontinuity súčasných najväčších priorít. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.

Šefčovič má v exekutíve EÚ na starosti medziinštitucionálne vzťahy a agendu strategického výhľadu, začiatkom roka 2023 sa však prioritne venuje zasadnutiam Energetickej platformy EÚ, ktorej cieľom je dohodnúť spoločné nákupy plynu pre Európanov za čo najvýhodnejšie ceny.

Pre roky, keď sa konajú takzvané eurovoľby, platí, že inštitúcie EÚ už väčšinou neprijímajú zásadné rozhodnutia. Slovenský eurokomisár však naznačil, že pri takých významných témach, ako sú energetická bezpečnosť a ochrana priemyslu, musí byť určitá kontinuita rozhodovacieho procesu zachovaná.

"Tento rok je posledný, v ktorom môžeme prichádzať s legislatívnymi návrhmi a konkrétnymi opatreniami. Rok 2024 bude rokom tranzície. Budú sa konať európske voľby a formovať sa nová Európska komisia, ale myslím si, že v tejto otázke aj budúca eurokomisia bude musieť nadviazať na to, čo sa nám podarí zrealizovať v tomto roku," vysvetlil.

Podotkol, že jedným z riešení, ako zaistiť bezpečnosť dodávok plynu pre EÚ, sú dlhodobé kontrakty – a aj nové politické zloženie euroinštitúcií ich bude musieť rešpektovať. Rovnako aj v roku 2024 predpokladá pokračovanie nastolenej stratégie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie v európskom energetickom mixe.

"Vidíme, že obnoviteľné zdroje sú lacnejšie a sú kľúčové pre znižovanie našej závislosti od dodávateľov fosílnych palív," spresnil.

Upozornil, že celý balík novo pripravovaných predpisov v oblasti energetiky a priemyslu sa začne naplno napĺňať až počas budúceho volebného obdobia eurokomisie a europarlamemntu (2024 – 2029).

"Európske inštitúcie vždy mali zaistenú kontinuitu. Samozrejme, každý predseda alebo predsedníčka Európskej komisie prichádza s novými prioritami, ktoré sa odvíjajú od mandátu, ktorý dostal či dostala vo voľbách od európskych občanov," opísal situáciu Šefčovič.

Podľa jeho slov bude však aj na budúci rok prioritou vyrovnať sa s následkami vojny na Ukrajine, hľadanie spôsobu, ako znížiť ceny energií a infláciu v EÚ, a ako zabojovať za to, aby európsky priemysel aj naďalej zohrával takú významnú úlohu v európskej ekonomike, akú zohrával doteraz.

(tasr)

  |  

Najpredávanejšou značkou nových osobných áut v Európskej únii bol vlani Volkswagen

Najpredávanejšou značkou nových osobných automobilov bola v minulom roku v Európskej únii značka Volkswagen. Vlani sa jej v štátoch Únie predalo 1,019 miliónov kusov. V medziročnom porovnaní však ide o približne sedempercentný pokles.

Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Európskou asociáciou výrobcov automobilov (ACEA), druhé miesto obsadila značka Toyota s predajom 635,5-tisíc kusov. Rok predtým to pritom bolo viac ako 583-tisíc áut, značka tak rástla o takmer deväť percent.

https://standard.sk/312978/toyota-si-za-rok-2022-udrzala-post-najvacsej-automobilky-sveta/

Tretia priečka patrí značke Peugeot. Pre jej kúpu sa rozhodlo 556,6-tisíc obyvateľov Únie. Medziročne to predstavuje pokles o viac ako 14 percent. Polmiliónový predaj ešte prekročili značky Renault, Mercedes a BMW.

Celkovo sa v uplynulom roku v Európskej únii predalo viac ako 9,255 miliónov nových osobných vozidiel. V porovnaní s rokom 2021 ide o pokles o 4,6 percenta. Pod výsledok sa podpísal najmä nedostatok komponentov v prvej polovici roka. Spomedzi štyroch najväčších trhov Únie dokázalo rásť iba Nemecko, a to na úrovni 1,1 percenta. Prispel k tomu najmä silný decembrový výsledok. Ostatné tri trhy si viedli horšie ako v roku 2021.

Najprudší pokles zaznamenalo Taliansko, takmer na úrovni desať percent, za ním nasledovali Francúzsko a Španielsko. Na Slovensku dosiahli registrácie v minulom roku 78,8-tisíc kusov a medziročne vzrástli o 4,15 percenta.

(sita)

  |  

V mešite v Pakistane došlo k výbuchu, na mieste sú mŕtvi a 90 zranených

Výbuch v mešite v areáli policajného veliteľstva v pakistanskom meste Péšávar si v pondelok vyžiadal dosiaľ neznámy počet obetí a zranených. Zatiaľ sú potvrdení dvaja mŕtvi, agentúra Reuters píše, že do nemocnice previezli 90 zranených.

Na mieste sa podľa agentúry AP odpálil samovražedný atentátnik v čase popoludňajších modlitieb, takže sa tam nachádzalo v tom čase množstvo ľudí vrátane policajtov.

"Časť budovy sa zrútila. Predpokladá sa, že (pod troskami) sa nachádza viacero ľudí," cituje agentúra Reuters predstaviteľa polície Sikandara Chána.

K útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil. Niekoľko podobných útokov v ostatnom čase vykonal pakistanský Taliban, ktorý nie je priamo prepojený s afganským.

Agentúra AFP pripomenula, že vlani v marci vykonal bombový útok v šiitskej mešite v Péšávare samovražedný atentátnik hlásiaci sa k Islamskému štátu. Zahynulo vtedy 64 ľudí, išlo o najkrvavejší teroristický útok v Pakistane od roku 2018.

(tasr)

  |  

Na Slovensku zadržali vlani 771 falzifikátov eurových bankoviek

V minulom roku na Slovensku zadržali 771 falzifikátov eurových bankoviek. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) je to približne o tretinu menej ako v roku 2021. Vtedy zadržali 1 162 falošných eurobankoviek. Najväčší podiel tvorili vlani falzifikáty nominálnej hodnoty 50 a 20 eur. Z celkového množstva v hotovostnom peňažnom obehu zadržali 751 kusov, teda 97,4 percenta.

Kvalita zadržaných falzifikátov je podľa NBS prevažne dobrá. Napriek tomu je možné falzifikáty podľa nej odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím testu, ktorý spočíva v skúške hmatom, pohľadom a naklonením.

Zároveň v roku 2022 zadržali na Slovensku 2 580 falzifikátov eurových mincí, čo je o 62 percent viac ako v roku 2021. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote dve eurá, teda 93,7 percenta. V obehu zadržali takmer 90 percent z falzifikátov eurových mincí.

(sita)

  |  

Boris Johnson: Putin sa mi vyhrážal raketovým útokom, ktorý bude trvať len minútu

Bývalý britský premiér Boris Johnson prezradil, že sa mu ruský vodca Vladimir Putin vyhrážal raketovým útokom. Spravil tak údajne počas „mimoriadneho“ telefonátu pred tým, ako zaútočil na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Putin vraj vtedajšiemu britskému premiérovi povedal, že to „bude trvať len minútu“. Ruský vodca tak počas „veľmi dlhého“ telefonátu vo februári 2022 reagoval na Johnsonovo varovanie, že vojna by bola „absolútna katastrofa“.

Podrobnosti o tomto rozhovore odhaľuje dokument Putin Vs the West z dielne BBC, ktorý sa venuje Putinovým interakciám so svetovými lídrami.

Johnson podľa vlastných slov varoval Putina, že invázia na Ukrajinu povedie k sankciám zo strany Západu a zvýšeniu prítomnosti jednotiek Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na ruských hraniciach. Pokúšal sa tiež odradiť Putina od vojenskej akcie tým, že mu povedal, že Ukrajina „v dohľadnej budúcnosti“ nevstúpi do NATO.

„V jednom momente sa mi vyhrážal, a povedal 'Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou by to trvalo len minútu' alebo také niečo,“ opísal Johnson, no dodal, že podľa uvoľneného tónu a akejsi atmosféry ľahostajnosti, si myslí, že Putin, ktorý bol počas tohto telefonátu „veľmi familiárny“, sa len hral s jeho pokusmi presvedčiť ho na rokovania.

Je nemožné vedieť, či boli Putinove hrozby skutočné, pripomína BBC, no dodáva, že v súvislosti s predchádzajúcimi ruskými útokmi na území Veľkej Británie, naposledy v roku 2018 v Salisbury, však Johnson nemal na výber a musel brať akúkoľvek hrozbu zo strany ruského vodcu vážne.

O deväť dní neskôr, 11. februára šiel minister obrany Ben Wallace do Moskvy na stretnutie s ruským rezortným kolegom Sergejom Šojguom, z ktorého sa vrátil z uistením, že Rusko nenapadne Ukrajinu, no obaja podľa neho vedeli, že je to klamstvo.

Podľa Wallacea to bola akási „demonštrácia zastrašovania alebo sily“, ktorú opísal ako „Budem ti klamať, ty vieš, že ti klamem a ja viem, že vieš, že ti klamem, ale aj tak ti budem klamať.“ Šojgu sa tým podľa neho pravdepodobne pokúsil demonštrovať svoju silu, no práve táto priama lož mu potvrdila jeho presvedčenie, že Rusko zaútočí. Keď Wallace zo stretnutia odchádzal, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov mu vraj tiež povedal: „už nikdy nás neponížia“.

Menej ako dva týždne neskôr, 24. februára, keď ruské tanky prekročili ukrajinské hranice, zavolal uprostred noci Johnsonovi ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Johnsona bol veľmi pokojný, no oznámil mu, že Rusi všade útočia a odmietol jeho ponuku na presun do bezpečia.

(sita)

  |  

Mikulec: Použitie paragrafu 363 vyvoláva polemiku laickej i odbornej verejnosti

Použitie paragrafu 363 vyvoláva podľa povereného ministra vnútra SR Romanan Mikulca (OĽaNO) polemiku laickej i odbornej verejnosti. Šéf rezortu vnútra preto víta prezidentkino podanie v tejto veci na Ústavný súd SR. Sám by so zmenou paragrafu súhlasil. Nepovažuje za dobré, a v porovnaní s inými štátmi ani za bežné, že proti tomuto paragrafu nejestvuje opravný prostriedok.

„Vnímam, že paragraf 363 je síce zakotvený v trestnom poriadku, ale jeho použitie nie je jasné a vysvetľuje si ho každý po svojom,“ uviedol Mikulec. Jeho stanovisko zaslal mediálny tím hnutia OĽaNO v tlačovej správe.

Mikulec dodal, že hoci sa v koalícii viedla o zmene paragrafu debata, k dohode nedošlo. „Ja sám som presadzoval odbornú debatu o 363, aby priniesla raz a navždy výsledok a povedalo sa, či je tento paragraf dobré zmeniť,“ povedal. Nie je toho názoru, že brzdenie možnosti zmeny paragrafu 363 zo strany hnutia Sme rodina bolo ústupkom hnutia OĽaNO. Pripustil však, že použitie predmetného paragrafu generálnym prokurátorom môže byť frustrujúce, keďže za každým prípadom je množstvo práce vyšetrovateľov, a to často v politicky exponovaných prípadoch. Ide o prípady týkajúce sa politických predstaviteľov, vedenia strany Smer-SD, ale i predstaviteľov polície, sudcov či prokurátorov.

„My sme dali voľné ruky polícii, polícia to aj ukázala občanom a spravodlivosť platí pre všetkých ľudí rovnako,“ zhodnotil činnosť svojho rezortu Mikulec. Podotkol tiež, že počas jeho pôsobenia stúpla dôveryhodnosť policajného zboru zo 41 na 62 percent. Doplnil, že od jeho nástupu do funkcie nasledovala jedna kríza za druhou, no zvládli ich napriek tomu, že v čase jeho nástupu do funkcie chýbali základné krízové postupy a procesy. Čelili tiež personálnej a finančnej poddimenzovanosti. Poznamenal, že za tri roky jeho pôsobenia sa im podarilo dané postupy vypracovať a dosiaľ fungujú. Rezort tiež podľa neho napreduje z hľadiska personálneho, finančného i materiálneho zabezpečenia, a to transparentnými postupmi.

Mikulec nevylučuje svoje ďalšie pôsobenie v politike v prípade, ak by dostal ponuku kandidovať do parlamentu. Uviedol, že nie je stopercentne rozhodnutý, keďže momentálne sa maximálne sústredí na svoju prácu. „Samozrejme, príde ten bod, keď budú debaty o politickej budúcnosti prioritnejšie ako momentálne. Vôbec to nevylučujem, skôr naopak,“ povedal. Považuje za dôležitý spoločný postup demokratických síl, a tiež, aby štát nebol drancovaný ako za predošlých vlád. „Demokratické sily by sa mali sústrediť na to, aby sme občanov SR nevrátili do doby, keď tu bude opäť Róbert Fico stavať systém našich ľudí,“ zakončil.

(sita)