Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: 67 percent Slovákov si myslí, že najväčšiu podporu z Plánu obnovy by mali dostať oblasti zamerané na zdravie

Najväčšiu podporu z Plánu obnovy pre Európu, čiže NextGenerationEU, by mali dostať oblasti zamerané na zdravie. Myslí si to 67 percent Slovákov, ktorí tak odpovedali v prieskume Eurobarometra.

Pre ďalších 47 percent je kľúčová podpora zamestnanosti a pracovných podmienok, necelých 40 percent uprednostňuje podporu energetiky, environmentálnych otázok a klimatickej zmeny. Aj v rámci Európskej únie (EÚ) si respondenti myslia, že najväčšiu podporu by mala dostať oblasť zdravia, konkrétne ide o 57 percent opýtaných. So 48 percentami nasleduje podpora energetiky, environmentálnych otázok a klimatickej zmeny, a to, že najväčšiu podporu by mala dostať podpora zamestnanosti a pracovných podmienok uviedlo 37 percent respondentov v EÚ 27.

Na Slovensku počulo o nástroji NextGenerationEU 30 percent respondentov, v rámci Európskej únie je to 33 percent. Zásadu solidarity tohto nástroja podporuje 71 percent Slovákov. V rámci EÚ 27 je podpora tejto zásady na úrovni 74 percent. V EÚ tiež 64 percent respondentov súhlasí s tým, že pre platby pre členské štáty z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je hlavným nástrojom NextGenerationEU, by malo byť podmienkou dosiahnutie dohodnutých reforiem a investícií. Na Slovensku s touto podmienkou súhlasí 57 percent opýtaných. Viac než 60 percent účastníkov Eurobarometra z EÚ 27 si myslí, že plán bude viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest a 66 percent opýtaných je toho názoru, že tento nástroj bude mať pozitívny vplyv na budúce generácie.

Plán REPowerEU, ktorého cieľom je podpora členských štátov pri dosiahnutí väčšej energetickej nezávislosti od Ruska, má medzi respondentmi z EÚ podporu 75 percent. Podpora pre plán je na Slovensku o 20 percent nižšia, podporuje ho len 55 opýtaných.

(sita)

Minúta  |  

Szijjártó: Ak chce Švédsko podporu Turecka pre vstup do NATO, musí konať inak

Maďarská vláda podporuje vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Ak však Švédsko chce, aby ho v tom podporilo aj Turecko, malo by sa správať inak. V súvislosti s nedávnym pálením Koránu v Štokholme to v utorok v Budapešti vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po schôdzke s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušogluom.

Podľa Szijjártóa udalosť, ktorá sa udiala 21. januára na proteste pred tureckým veľvyslanectvom vo švédskej metropole, je neprijateľná. Súčasne kritizoval švédsku reakciu, podľa ktorej pálenie svätej knihy iného náboženstva je súčasťou slobody vyjadrenia. "Ako kresťan, veriaci katolík, môžem povedať, že pálenie svätej knihy inej viery je neprijateľným činom", dodal.

Maďarský minister podčiarkol, že maďarsko-turecká spolupráca je veľkou pomocou vo všetkých troch výzvach, ktorým Maďarsko čelí. Týkajú sa ukončenia vojny na Ukrajine, bezpečnosti dodávok energií a potlačenia ilegálnej migrácie.

Tureckého ministra zahraničných vecí prijal predtým aj premiér Viktor Orbán, ktorý povedal, že Európa nemôže byť stabilná a bezpečná bez stability a bezpečnosti Turecka.

(tasr)

Minúta  |  

WHO: Ľudia v Európe konzumujú alkohol viac ako v iných častiach sveta, najviac Česi

Ľudia na európskom kontinente konzumujú viac alkoholu ako v ktorejkoľvek inej časti sveta. Ako referuje web euronews.com, vyplýva to zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o zdraví v Európe za rok 2021.

Každý rok v Európe skonzumuje každý človek vo veku 15 a viac rokov v priemere 9,5 litra čistého alkoholu, čo zodpovedá približne 190 litrom piva, 80 litrom vína alebo 24 litrom liehovín.

Celková spotreba alkoholu na obyvateľa sa medzi rokmi 2000 a 2019 znížila o 2,5 litra alebo 21 percent v európskom regióne WHO, ktorý pokrýva obrovskú geografickú oblasť 53 krajín vrátane Ruska a bývalých sovietskych štátov.

Európania však holdujú alkoholu predovšetkým v západnej časti kontinentu. Z desiatich krajín, kde ľudia pijú alkohol najviac na svete, a pri zohľadnení spotreby turistov, sa až deväť nachádza v Európskej únii.

Najvyššiu spotrebu alkoholu na obyvateľa spomedzi európskych krajín mali v roku 2019 Česko (14,3 litra), Lotyšsko (13,2), Moldavsko (12,9), Nemecko (12,8), Litva (12,8), Írsko (12,7), Španielsko (12,7), Bulharsko (12,5), Luxembursko (12,4) a Rumunsko (12,3).

Naopak, najmenej alkoholu na obyvateľa v európskom regióne WHO konzumovali ľudia v Tadžikistane (0,9 litra), Azerbajdžane (1,0), Turecku (1,8), Uzbekistane (2,6), Turkménsku (3,1), Izraeli (4,4), Arménsku (4,7), Kazachstane (5,0), Severnom Macedónsku (6,4) a Albánsku (6,8).

(sita)

Minúta  |  

Ruská prokuratúra poslala domov tisícky ilegálne mobilizovaných vojakov

Rusko muselo poslať domov viac ako 9-tisíc ľudí, ktorí boli "ilegálne mobilizovaní". V utorok to povedal ruský generálny prokurátor Igor Krasnov počas rozhovoru s prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom web televízie CNN.

"Vďaka dohľadu (generálnej prokuratúry) sa domov vrátilo viac ako 9-tisíc nelegálne mobilizovaných občanov vrátane tých, ktorí nemali byť v žiadnom prípade mobilizovaní vzhľadom na svoj zdravotný stav," informoval Krasnov počas stretnutia s Putinom v Kremli.

Mobilizácia sa v Rusku podľa neho dlho neuskutočnila, a teraz "odhalila veľa významných problémov". Väčšina z nich pri dodávkach uniforiem a vojenského výstroja "bola vyriešená", tvrdí Krasnov.

"Teraz kontrolujeme dodávky zimných uniforiem pre mobilizovaný vojenský personál, ako aj vytváranie vhodných skladov a ich bezpečnosť," povedal ruský generálny prokurátor.

Niektorí povolaní záložníci boli nespôsobilí na vojenskú službu pre vek, zdravotný stav či iné dôvody. Ruskí občania museli po vyhlásení mobilizácie často pomáhať pomocou zbierok, aby odvedencom zabezpečili primerané vybavenie. Mnohí z vojakov sa sťažovali, že im často chýba aj základné vojenské vybavenie.

Prezident Putin oznámil "čiastočnú mobilizáciu" koncom septembra 2022 po sérii veľkých neúspechov na bojiskách na Ukrajine. Vyvolalo to nespokojnosť a exodus mnohých bojaschopných mužov z krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba: Ukrajina dostane "v prvej vlne" dodávok od spojencov 120 až 140 tankov

Kyjev očakáva 120 až 140 tankov v "prvej vlne" dodávok od koalície 12 spojeneckých krajín, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informácie priniesol portál britského denníka The Guardian.

Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.

Kuleba na online brífingu vyhlásil: "Tanková koalícia má teraz dvanásť členov. Môžem povedať, že v prvej vlne dodávok dostanú ukrajinské ozbrojené sily od 120 do 140 tankov moderného typu."

Nemecko totiž predtým oznámilo, že dá aj iným krajinám povolenie zaslať Kyjevu tanky nemeckej výroby Leopard 2, ak ich majú vo svojej výzbroji.

Krajiny ako Poľsko a Fínsko už verejne oznámili, že sú ochotné poskytnúť Ukrajine určitý počet svojich tankov nemeckej výroby Leopard 2. Španielsko, Holandsko a Dánsko tiež informovali, že sú otvorené myšlienke poslať Ukrajine takéto svoje tanky.

(tasr)

Minúta  |  

Budem musieť informovať kolegov z Talianska a USA. Naď kritizuje blokovanie schôdze parlamentu

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) kritizuje postup SaS, ktorá nepodporila program 81. schôdze Národnej rady (NR) SR. Upozornil, že parlament mal prerokovať dôležité dokumenty súvisiace s protivzdušnou obranou SR. Postoj liberálov označil za nezodpovedný, keďže dôležité dokumenty zablokovali pre administratívno-technické dôvody. Šéfka klubu SaS Anna Zemanová vysvetlila, že odmietnutím programu reagovali na postup predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) pri zaradení potratových návrhov zákonov do programu schôdze.

Naď skonštatoval, že v utorok mal predložiť dva dôležité návrhy zákonov. "Aj mandát na to, aby napríklad Taliani mohli prísť so systémom protivzdušnej obrany na Slovensko, čo sme sa zaviazali urobiť do 31. januára," podčiarkol. Dodal, že vzhľadom na obštrukciu bude musieť informovať rezortných kolegov z Talianska a USA o tom, že nevie, kedy sa potrebné dokumenty prijmú. Predpokladá, že sa zvolá ďalšia schôdza, na ktorej sa o tom bude rokovať, no už sa to nestihne v stanovenom termíne.

Hovorí o politikárčení na úkor záujmov vlastnej krajiny. Zdôraznil, že nie je proti tomu, aby poslanci riešili, akým spôsobom šéf parlamentu riadi rokovania a či porušil rokovací poriadok. Dalo sa to však podľa neho urobiť inak, napríklad nesúhlasom s konkrétnym návrhom zákona. "Veď to je nezodpovedné voči tejto krajine," podotkol.

Podľa Zemanovej svojím postojom poslanci SaS ukázali, že nebudú podporovať takéto správanie šéfa parlamentu. "Nedal hlasovať o zaradení bodu poslankyne Záborskej, ktorý nespĺňa šesťmesačnú lehotu. Rokovací poriadok hovorí jednoznačne, že síce to môže navrhnúť, ale bude zaradený až po schválení plénom, to bolo kľúčové," povedala.

Deklarovala, že dohoda o termíne predčasných volieb platí a poslanci SaS budú hlasovať za 30. september. Zemanová verí, že Kollár si uvedomí, že kľúčové pre fungovanie NR SR najbližšie mesiace do volieb je konať v súlade so zákonom.

Program schôdze podporilo len 60 poslancov zo 127 prítomných, proti boli 17 a 48 sa zdržali. Dvaja poslanci nehlasovali. Za hlasovali poslanci OĽaNO, Sme rodina i členovia strany Za ľudí.


SaS sa pri hlasovaní zdržala, poslanci okolo Petra Pellegriniho a členovia Smeru-SD sa zdržali alebo boli proti. Program odmietli aj nezaradení poslanci z ĽSNS, mimoparlamentnej Republiky, aj Tomáš Valášek.

Valášek ešte v októbri 2022 stiahol svoj návrh zákona o pomoci tehotným ženám z programu vtedajšej schôdze. Chcel tak v zmysle rokovacieho poriadku na pol roka zamedziť zaradeniu ďalšieho "potratového zákona" na schôdzu. Kollár však do programu schôdze zahrnul takýto návrh z dielne Anny Záborskej (OĽaNO). Valášek to v úvode utorkového rokovania namietal a procedurálnym návrhom ho žiadal vyradiť z programu. Na to sa však nenašiel dostatok hlasov. Následne plénum odmietlo celý program schôdze.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.